Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
928/397309.c8d947.pdf
PDF · 144.05 KB
No categories available
2Tost/5/2016
N a j v y š š í s ú d 2 Tost 5/2016
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom
23. februára 2016 v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Libora Duľu a
sudcov JUDr. Petra Krajčoviča a JUDr. Petra Paludu v trestnej veci
obvineného Ing. Ľ. V. , pre pokračovací zločin neodvedenia poistného
podľa § 277 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a iné, o sťažnosti obvineného proti uzneseniu sudcu pre
prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu z 3. februára 2016, sp. zn. 3 Tp/2/2016,
takto
rozhodol:
Podľa § 193 písm. c/ Tr por. sťažnosť obvineného Ing. Ľ. V. s a z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým uznesením rozhodol sudca pre prípravné konanie Špecializovaného
trestného súdu (ďalej len „ŠTS“) nasledovne:
„I. Podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku žiadoť obvineného Ing. Ľ. V., nar.
X..X..X., t.č. v Ústave na výkon väzby Banská Bystrica o prepustenie z väzby
na slobodu z a m i e ta m .
II. Podľa § 80 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku prevzatie záruky dôveryhodnou
osobou Ing. A. I. P., SubPriora Opátstva Rádu Premonštrátov Opátstvo Jasov za ďalšie
správanie obvineného Ing. Ľ. V. nar. X.X.X., t.č. v Ústave na výkon väzby Banská Bystrica
o prepustenie z väzby na slobodu n e p r i j í m a m .
III. Podľa § 80 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku písomný sľub obvineného
Ing. Ľ. V., nar. X.X.X., t. č. v Ústave na výkon väzby Banská Bystrica
n e p r i j í m a m .
IV. Podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku u obvineného Ing. Ľ. V., nar.
X.X.X., t.č. v Ústave na výkon väzby Banská Bystrica dohľad probačného a mediačného
úradníka n e u k l a d á m .
V. Podľa § 81 ods. 1 Trestného poriadku návrh obvineného Ing. Ľ. V.,
nar. X.X.X., t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby Banská Bystrica, na zloženie a prijatie
peňažnej záruky na nahradenie väzby n e p r i j í m a m .“.
Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť obvinený prostredníctvom obhajcu.
V nej namieta okolnosti, ktoré sú (obsahovo) charakterizované v nasledujúcej časti
odôvodnenia, ktorá sa aj s uplatnenými sťažnostnými námietkami vysporiadava.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) vec preskúmal v rozsahu
uvedenom v § 192 ods. 1 Tr. por. a zistil, že sťažnosť nie je dôvodná.
ŠTS rozhodol v súlade so stavom veci a zákonom a v odôvodnení uviedol všetky
právne relevantné okolnosti, ktoré podmienili jeho rozhodnutie, a to jednak o zamietnutí
žiadosti o prepustenie z väzby, a jednak o nenahradení väzby.
K obsahu podanej sťažnosti a uplatneným námietkam:
Obvinený v úvode podania obsahovo charakterizuje dôvody napadnutého uznesenia
a dotknuté inštitúty (väzby a náhrady väzby).
Pokiaľ namieta, že preventívna väzba (§ 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por.) má význam
predovšetkým do odhalenia činu a rozpoznania tomu zodpovedajúcich personálnych štruktúr,
pričom ku predpokladaného rozsahu trestnej činnosti musia u jeho osoby pristúpiť aj ďalšie
okolnosti, z ktorých vyplýva vyšší stupeň obavy z pokračovania v trestnej činnosti, mýli sa.
Okolnosti odôvodňujúce obavu v zmysle § 71 ods. 1 písm. a/ až c/ Tr. por. môžu
vyplývať i z okolností činu, zo spáchania ktorého je obvinený dôvodne podozrivý. Pokiaľ ide
o vznesené obvinenie a podanú obžalobu, ide o typický prípad ekonomickej, resp. daňovej
trestnej činnosti (samozrejme, v štádiu podozrenia, podloženého však už i podanou
obžalobou), pri ktorej dochádza ku zneužívaniu obchodných spoločností, za ktoré konajú ich
štatutárni zástupcovia, ale ktoré sú fakticky ovládané páchateľmi (resp. iným
zo spolupáchateľov). Preto neobstojí ani námietka nezistenia vlastnej podnikateľskej činnosti
obvineného (je žalované jeho konanie, pri ktorom postupoval, resp. uplatňoval svoj vplyv
v rozhodujúcich okolnostiach prostredníctvom iných, oficiálne konajúcich osôb).
Z napadnutého uznesenia sú aj dostatočne zrejmé dôvody, pre ktoré nie je možné
väzbu nahradiť žiadnou zo zákonom ustanovených záruk. V tomto smere je potrebné odkázať
aj na uznesenie najvyššieho súdu 2 Tost 40/2014 z 24. novembra 2015, ktorého závery sú
i naďalej aktuálne. Platí teda, že:
„Ako už bolo v minulosti týmto senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
uvedené, vzhľadom na charakter trestnej činnosti, ktorej sa mal dopustiť obvinený Ing. Ľ. V.,
jej závažnosť, rozsiahlosť, sofistikovanosť, účasť množstva osôb na nej, vzhľadom na jej
predpokladané následky, ale i skryté osobné i iné väzby obvineného, nie je možné nahradiť
väzobné dôvody ani dohľadom mediačného a probačného úradníka, ktorý sa vzhľadom na
štádium konania javí byť nedostatočný pre zaistenie účelu trestného konania. Len samotný
dohľad tohto úradníka nedokáže zaručiť prítomnosť obvineného v konaní pred súdom pre už
uvedené obavy, ktoré sa nedajú eliminovať ani primeranými obmedzeniami, ktorých uloženia
sa obvinený dožaduje. So zreteľom na ustanovenie § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por. možno teda
konštatovať, že dohľad mediačného a probačného úradníka nemožno uložiť pretože s
ohľadom na osobu obvineného a povahu prejednávaného prípadu nemožno účel väzby
dosiahnuť dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným.“.
Tieto závery platia i vo vzťahu k peňažnej záruke, záruke inej osoby a písomnému
sľubu obvineného.
Opätovne je potrebné pripomenúť obžalobou predpokladaný spôsob páchania trestnej
činnosti s využitím obchodných spoločností a osôb konajúcich v ich mene, ktorej rozsah má
predstavovať sumu až cca. osem a pol mil. Eur (pokiaľ ide o nadmerné odpočty dane
z pridanej hodnoty).
Pri danosti dôvodného podozrenia z predmetného konania môže obavu z ďalšieho
páchania trestnej činnosti (skrytej za úkony ovládaných osôb) a takého získavania finančných
prostriedkov zabezpečiť jedine väzba bez jej náhrady. Odlišný záver môžu aktuálne priniesť
len výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní.
Pokiaľ ide o obavu z úteku obvineného, existencia rodinných vzťahov a možnosť viesť
trestné stíhanie proti ušlému (ktoré okolnosti sťažovateľ uvádza) nie sú pre daný prípad ani
podľa najvyššieho súdu dostatočnou bariérou v príslušnom smere, na čom ukončenie
prípravného konania, oproti doterajšiemu stavu, nič nemení.
STŠ správne poukázal, že odlišné sídlo SubPrior Opátstva rádu premonštrátov
v Jasove od bydliska obvineného negarantuje možnosť dostatočného vplyvu záruku
ponúkajúcej osoby na nahradenie väzobných dôvodov.
Je ešte potrebné podotknúť, že po opätovnom podaní obžaloby (19. februára 2016,
teda po predložení veci najvyššiemu súdu na konanie o sťažnosti, keď si obžalobu najvyšší
súd ako podklad pre svoje rozhodnutie vyžiadal) trestné konanie postúpilo do vyššieho
procesného štádia, čo z procesného hľadiska podporuje dôvodnosť podozrenia zo spáchania
činu (pričom podozrenie je vzhľadom na vykonané dôkazy dané i materiálne, ako konštatuje
aj ŠTS).
Námietky proti postupu pri oboznámení s vyšetrovacím spisom, uvádzané vo
vyjadrení obvineného ku stanovisku prokurátora ku žiadosti obvineného o prepustenie
z väzby, budú súdom prvého stupňa skúmané v rámci postupu po podaní obžaloby.
Na základe uvedeného bola sťažnosť obvineného zamietnutá ako nedôvodná podľa
§ 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 23. februára 2016
JUDr. Libor D u ľ a , v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Sylvia Machalová