Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
525/398173.9e6c7d.pdf
PDF · 114.96 KB
No categories available
7Cdo/669/2014
Najvyšší súd 7 Cdo 669/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne: Ľ. A., bytom P., zast.
spoločnosťou Podtatranská advokátska kancelária, s.r.o, so sídlom č. 44, 059 37 Štôla, IČO:
47 234 237, v mene ktorej koná konateľ Mgr. Roman Vaško, proti ţalovaným: 1) H. K.,
bytom P., 2) V. C., bytom K., 4) M. B., bytom S.P., 5) M. S., bytom P., ţalovaní 1), 4) a 5)
zastúpení advokátom JUDr. Martinom Tomasom, so sídlom Ul. 1. mája 216/7, 058 01
Poprad, o vzájomný návrh s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp.zn.
17 C 191/2011, o dovolaní ţalovaných 1), 4) a 5) proti rozsudku Krajského súdu v Prešove
z 1. júla 2014 sp.zn. 13 Co 138/2013 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove z 1. júla 2014
sp.zn. 13 Co 138/2013 vo výroku, ktorým zamietol návrh ţalovaných 1), 2), 4), a 5)
z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia vracia Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Poprad (ďalej aj „súd prvého stupňa“) rozsudkom z 25. septembra 2013
č.k. 17 C 191/2011-150 uloţil ţalobkyni povinnosť zabrániť zosúvaniu zeminy z pozemku
v podielovom spoluvlastníctve ţalovaných parc. reg. KN-C č. 441/2 v k.ú. S. na pozemok
ţalobkyne parc. reg. C č. 443 k.ú. S. výstavbou oporného múru po hranici pozemku vo
vlastníctve ţalobkyne parc. reg. KN-C 443 v k.ú. S. a pozemku v podielovom
spoluvlastníctve ţalovaných KN-C 441/2 v k.ú. S. zo ţelezobetónovej konštrukcie podľa
statického posudku stavby Ing. J. C. zákazkové č. 53/07/2003 z augusta 2003 a jeho doplnku
z januára 2007, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti
vzájomný návrh ţalovaných 1) aţ 5)/ zamietol, rovnako ako zamietol aj vzájomný návrh
ţalobkyne. Účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozsudku
uviedol, ţe po vykonanom dokazovaní v súlade s cit. právnou úpravou dospel k záveru, ţe
vzájomný návrh je v časti 1. petitu dôvodný a aplikoval ustanovenie § 417 ods. 2
Občianskeho zákonníka, konštatujúc, ţe zo skutkového stavu vyplýva existencia váţneho
ohrozenia pozemku ţalovaných i pozemku ţalobkyne, pokiaľ sa nevykonajú opatrenia na
odvrátenie hroziacej škody. Súd prvého stupňa povaţoval za dôvodné, opodstatnené a logické
uskutočniť opatrenie vyplývajúce z posudku Ing. J. C. z augusta 2003, ktoré je spôsobilé
odvrátiť hroziacu škodu. Vykonaným dokazovaním, výsluchom svedkov a znaleckými
posudkami dospel súd prvého stupňa k záveru, ţe existenciu hroziacej škody spôsobila svojim
konaním ţalobkyňa, ktorá
pri výstavbe rodinného domu tento umiestnila pod úroveň pôvodného terénu bez vykonania
primeraných stavebných úprav.
Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie ţalobkyne a ţalovaných
1), 2), 4) a 5) rozsudkom z 1. júla 2014 sp.zn. 13 Co 138/2013 zmenil rozsudok súdu prvého
stupňa vo výroku o uloţení povinností ţalobkyne vo vzťahu k ţalovaným 1), 2), 4) a 5) tak,
ţe návrh týchto ţalovaných zamietol. Zároveň potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v tej
časti, ktorou bol vzájomný návrh ţalovaných 1), 2), 4) a 5) v prevyšujúcej časti zamietnutý
a zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí vzájomného návrh ţalobkyne
a vo výroku o trovách konania účastníkov, a v rozsahu tohto zrušenia mu vec vrátil na ďalšie
konanie. V odôvodnení rozsudku odvolací súd konštatoval, ţe z doposiaľ vykonaného
dokazovania je nesporné, ţe v minulosti dochádzalo k zosúvaniu zeminy z pozemku
v podielovom spoluvlastníctve ţalovaných na pozemok ţalobkyne. Z tohto dôvodu podľa
neho nemôţu ţalovaní úspešne poţadovať od ţalobkyne, aby ona zabránila zosúvaniu zeminy
z ich pozemkov na jej pozemok výstavbou oporného múru po hranici pozemkov, pretoţe táto
povinnosť podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva práve ţalovaným ako
vlastníkom pozemku. Bolo by podľa odvolacieho súdu nespravodlivé poţadovať
od ţalobkyne, aby ona ako vlastníčka pozemku, na ktorý sa zosúva zemina z pozemku
v podielovom spoluvlastníctve ţalovaných, musela na vlastné náklady zosúvaniu zeminy
zabrániť výstavbou oporného múru po hranici svojho pozemku a pozemku v podielovom
spoluvlastníctve ţalovaných. Uviedol, ţe z tohto dôvodu, keďţe na zistený skutkový stav súd
prvého stupňa nesprávne aplikoval ustanovenie § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka, i keď
účastníci na odvolacom pojednávaní uviedli, ţe voda im v súčasnej dobe z titulu zosuvu pôdy
nehrozí, táto hrozí iba v prípade návalových daţďov, bolo potrebné aplikovať práve
ustanovenie § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretoţe práve ţalovaní ako vlastníci
pozemku sa musia zdrţať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťaţovali iného
alebo čím by váţne ohrozovali výkon jeho práv. Na základe uvedeného zmenil odvolací súd
prvý výrok rozsudku súdu prvého stupňa.
Ţalovaní 1), 4) a 5) podali voči prvému výroku rozsudku odvolacieho súdu dovolanie
z dôvodu, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ OSP) a z dôvodu, ţe rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ OSP). Prípustnosť dovolania odvodzovali aj
z ust. § 238 ods. 1 OSP. V dovolaní uviedli, ţe počas celého konania tvrdili a tvrdia, a svoje
tvrdenia aj dokázali jednak výpoveďami svedkov, ako aj dobovými fotografiami, ţe tento stav
spôsobila ţalobkyňa sama tým, ţe osadila rodinný dom pod pôvodný terén (postavila ho
do svahu) a nepostavila, resp. nezabezpečila proti zosúvaniu zeminy susediaci pozemok
riadnym oporným múrom, ktorý by vyhovoval všetkým kritériám kladeným na riadny oporný
múr. Podľa názoru dovolateľov súd prvého stupňa dospel v prvom výroku svojho rozsudku
k správnym záverom a poukázali aj na to, ţe súd prvého stupňa v rámci prvostupňového
konania uskutočnil aj ohliadku na mieste samom (11. novembra 2009) a mal moţnosť sa
s konkrétnym stavom aj oboznámiť. Podľa dovolateľov nemôţe byť spravodlivé poţadovať
od nich, ako aj od ostatných spoluvlastníkov, aby realizovali výstavbu oporného múru
na svoje náklady, pretoţe oni tento stav nezapríčinili, ale spôsobila si ho samotná ţalobkyňa.
Uviedli, ţe právni predchodcovia ţalovaných postavili (osadili) svoj rodinný dom
do pôvodného svahu (terénu) a ţalobkyňa začala stavať svoj rodinný dom asi 9 mesiacov
potom.
Ţalobkyňa sa k podanému dovolaniu nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpení advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal
rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, ţe ho treba zrušiť.
V zmysle ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle § 238 O.s.p. platí,
ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak
je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok, v ktorom sa
odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238
ods. 2 O.s.p.), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd
v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide
o rozhodnutie zásadného významu (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
Dovolací súd sa obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) zaoberá procesnými vadami
uvedenými v § 237 O.s.p. ( a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník
konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát). Rovnako je dovolací súd povinný
zaoberať sa tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, a to aj v prípade, ţe neboli účastníkom výslovne namietané, pokiaľ je dovolanie
procesne prípustné.
Dovolatelia procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ g/ O.sp. netvrdili
a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo.
Dovolatelia namietali, ţe zmeňujúci výrok rozsudku odvolacieho súdu spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) a rovnako namietali aj
existenciu inej vady konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241
ods. 2 písm. b/ O.s.p.).
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Dochádza k nej
vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny
predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery.
Podľa § 211 ods. 2 O.s.p. pre konanie na odvolacom súde platia primerane
ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 122 ods. 1 O.s.p. súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli
splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania. Za dôkaz môţu slúţiť
všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký
posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka
a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd (§ 125
O.s.p.). Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.).
Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú
splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219 O.s.p.), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1
O.s.p.).
Podľa § 213 ods. 1 O.s.p. je odvolací súd viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil
súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 aţ 7. Ak má odvolací súd za to,
ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám (213 ods. 3 O.s.p.).
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, ţe predpokladom toho, aby odvolací súd
mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, ţe súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, je opakovanie
dokazovania v potrebnom rozsahu, na základe ktorého odvolací súd dospeje k skutkovému
stavu odlišnému od toho, ktorý zistil prvostupňový súd, a ktorý tvorí podklad pre rozhodnutie
v danej veci.
Dovolací súd zistil, ţe odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa
vyvodil odlišné skutkové a na ich základe i právne závery ako súd prvého stupňa bez toho,
aby vo veci v potrebnom rozsahu opakoval dokazovanie, resp. ho doplnil.
Z obsahu zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom z 1. júla 2014 vyplýva, ţe
odvolací súd dôkazy vykonané súdom prvého stupňa vôbec neopakoval ani dokazovanie
nedoplnil; napriek tomu sa odchýlil od skutkových záverov súdu prvého stupňa, keď ustálil,
ţe povinnosť podľa § 127 Občianskeho zákonníka vyplýva práve dovolateľom a nie
ţalobkyni a práve dovolatelia, ako vlastníci pozemku, sa musia zdrţať všetkého, čím by
nad mieru primeranú pomerom obťaţovali iného alebo čím by váţne ohrozovali výkon jeho
práv.
V tejto súvislosti dovolací súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe podanie správy
predsedom alebo povereným členom senátu o doterajšom priebehu konania, vyjadrenie
účastníkov a prednesenie návrhov v zmysle § 215 O.s.p., ani odpovede účastníkov či
právnych zástupcov na jednoduché otázky členov senátu nie sú zopakovaním dokazovania.
Ak sa odvolací súd chcel odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa na základe
bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie v zmysle § 213 ods. 3 O.s.p.
sám v potrebnom rozsahu opakovať, resp. dokazovanie doplniť, a zadováţiť si tak
rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov (§ 132 O.s.p.). Len takýto postup je
v súlade so zásadou priamosti a ústnosti občianskoprávneho konania. Je neprípustné, aby
odvolací súd ku svojim odlišným skutkovým zisteniam, vedúcim k zamietnutiu návrhu,
dospel iba na základe prehodnotenia dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa.
Keďţe odvolací súd si nezadováţil rovnocenný zákonný procesný podklad pre odlišné
hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O.s.p., sú jeho skutkové a na ne nadväzujúce právne
závery zatiaľ predčasné a dovolaciemu súdu neprislúcha v súčasnom štádiu konania
oprávnenie na ich hodnotenie.
Z uvedeného vyplýva, ţe konanie odvolacieho súdu je postihnuté inou vadou, majúcou
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Najvyšší súd
Slovenskej republiky preto rozhodnutie odvolacieho súdu, tak ako je uvedené vo výroku tohto
uznesenia, zrušil a vec mu v zmysle § 243b ods. 1 O.s.p vrátil na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí rozhodne odvolací súd znovu aj o trovách pôvodného
a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 23. februára 2016
JUDr. Mária Šramková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová