Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/669/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne: Ľ. A., bytom P., zast.

spoločnosťou Podtatranská advokátska kancelária, s.r.o, so sídlom č. 44, 059 37 Štôla, IČO:

47 234 237, v mene ktorej koná konateľ Mgr. Roman Vaško, proti ţalovaným: 1) H. K.,

bytom P., 2) V. C., bytom K., 4) M. B., bytom S.P., 5) M. S., bytom P., ţalovaní 1), 4) a 5)

zastúpení advokátom JUDr. Martinom Tomasom, so sídlom Ul. 1. mája 216/7, 058 01

Poprad, o vzájomný návrh s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp.zn.

, o dovolaní ţalovaných 1), 4) a 5) proti rozsudku Krajského súdu v Prešove

z 1. júla 2014 sp.zn. takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove z 1. júla 2014

sp.zn. vo výroku, ktorým zamietol návrh ţalovaných 1), 2), 4), a 5)

z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia vracia Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Poprad (ďalej aj „súd prvého stupňa“) rozsudkom z 25. septembra 2013

č.k. -150 uloţil ţalobkyni povinnosť zabrániť zosúvaniu zeminy z pozemku

v podielovom spoluvlastníctve ţalovaných parc. reg. KN-C č. 441/2 v k.ú. S. na pozemok

ţalobkyne parc. reg. C č. 443 k.ú. S. výstavbou oporného múru po hranici pozemku vo

vlastníctve ţalobkyne parc. reg. KN-C 443 v k.ú. S. a pozemku v podielovom

spoluvlastníctve ţalovaných KN-C 441/2 v k.ú. S. zo ţelezobetónovej konštrukcie podľa

statického posudku stavby Ing. J. C. zákazkové č. 53/07/2003 z augusta 2003 a jeho doplnku

z januára 2007, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti

vzájomný návrh ţalovaných 1) aţ 5)/ zamietol, rovnako ako zamietol aj vzájomný návrh

ţalobkyne. Účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozsudku

uviedol, ţe po vykonanom dokazovaní v súlade s cit. právnou úpravou dospel k záveru, ţe

2

vzájomný návrh je v časti 1. petitu dôvodný a aplikoval ustanovenie § 417 ods. 2

, konštatujúc, ţe zo skutkového stavu vyplýva existencia váţneho

ohrozenia pozemku ţalovaných i pozemku ţalobkyne, pokiaľ sa nevykonajú opatrenia na

odvrátenie hroziacej škody. Súd prvého stupňa povaţoval za dôvodné, opodstatnené a logické

uskutočniť opatrenie vyplývajúce z posudku Ing. J. C. z augusta 2003, ktoré je spôsobilé

odvrátiť hroziacu škodu. Vykonaným dokazovaním, výsluchom svedkov a znaleckými

posudkami dospel súd prvého stupňa k záveru, ţe existenciu hroziacej škody spôsobila svojim

konaním ţalobkyňa, ktorá

pri výstavbe rodinného domu tento umiestnila pod úroveň pôvodného terénu bez vykonania

primeraných stavebných úprav.

Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie ţalobkyne a ţalovaných

1), 2), 4) a 5) rozsudkom z 1. júla 2014 sp.zn. zmenil rozsudok súdu prvého

stupňa vo výroku o uloţení povinností ţalobkyne vo vzťahu k ţalovaným 1), 2), 4) a 5) tak,

ţe návrh týchto ţalovaných zamietol. Zároveň potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v tej

časti, ktorou bol vzájomný návrh ţalovaných 1), 2), 4) a 5) v prevyšujúcej časti zamietnutý

a zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí vzájomného návrh ţalobkyne

a vo výroku o trovách konania účastníkov, a v rozsahu tohto zrušenia mu vec vrátil na ďalšie

konanie. V odôvodnení rozsudku odvolací súd konštatoval, ţe z doposiaľ vykonaného

dokazovania je nesporné, ţe v minulosti dochádzalo k zosúvaniu zeminy z pozemku

v podielovom spoluvlastníctve ţalovaných na pozemok ţalobkyne. Z tohto dôvodu podľa

neho nemôţu ţalovaní úspešne poţadovať od ţalobkyne, aby ona zabránila zosúvaniu zeminy

z ich pozemkov na jej pozemok výstavbou oporného múru po hranici pozemkov, pretoţe táto

povinnosť podľa vyplýva práve ţalovaným ako

vlastníkom pozemku. Bolo by podľa odvolacieho súdu nespravodlivé poţadovať

od ţalobkyne, aby ona ako vlastníčka pozemku, na ktorý sa zosúva zemina z pozemku

v podielovom spoluvlastníctve ţalovaných, musela na vlastné náklady zosúvaniu zeminy

zabrániť výstavbou oporného múru po hranici svojho pozemku a pozemku v podielovom

spoluvlastníctve ţalovaných. Uviedol, ţe z tohto dôvodu, keďţe na zistený skutkový stav súd

prvého stupňa nesprávne aplikoval ustanovenie , i keď

účastníci na odvolacom pojednávaní uviedli, ţe voda im v súčasnej dobe z titulu zosuvu pôdy

nehrozí, táto hrozí iba v prípade návalových daţďov, bolo potrebné aplikovať práve

ustanovenie , pretoţe práve ţalovaní ako vlastníci

pozemku sa musia zdrţať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťaţovali iného

alebo čím by váţne ohrozovali výkon jeho práv. Na základe uvedeného zmenil odvolací súd

prvý výrok rozsudku súdu prvého stupňa.

Ţalovaní 1), 4) a 5) podali voči prvému výroku rozsudku odvolacieho súdu dovolanie

z dôvodu, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci ( ) a z dôvodu, ţe rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ). Prípustnosť dovolania odvodzovali aj

z ust. . V dovolaní uviedli, ţe počas celého konania tvrdili a tvrdia, a svoje

tvrdenia aj dokázali jednak výpoveďami svedkov, ako aj dobovými fotografiami, ţe tento stav

spôsobila ţalobkyňa sama tým, ţe osadila rodinný dom pod pôvodný terén (postavila ho

do svahu) a nepostavila, resp. nezabezpečila proti zosúvaniu zeminy susediaci pozemok

riadnym oporným múrom, ktorý by vyhovoval všetkým kritériám kladeným na riadny oporný

múr. Podľa názoru dovolateľov súd prvého stupňa dospel v prvom výroku svojho rozsudku

k správnym záverom a poukázali aj na to, ţe súd prvého stupňa v rámci prvostupňového

konania uskutočnil aj ohliadku na mieste samom (11. novembra 2009) a mal moţnosť sa

s konkrétnym stavom aj oboznámiť. Podľa dovolateľov nemôţe byť spravodlivé poţadovať

od nich, ako aj od ostatných spoluvlastníkov, aby realizovali výstavbu oporného múru

na svoje náklady, pretoţe oni tento stav nezapríčinili, ale spôsobila si ho samotná ţalobkyňa.

Uviedli, ţe právni predchodcovia ţalovaných postavili (osadili) svoj rodinný dom

do pôvodného svahu (terénu) a ţalobkyňa začala stavať svoj rodinný dom asi 9 mesiacov

potom.

Ţalobkyňa sa k podanému dovolaniu nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podali včas účastníci konania ( ) zastúpení advokátom (

ods. 1 ), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal

rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, ţe ho treba zrušiť.

V zmysle ustanovenia dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle platí,

ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak

je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok, v ktorom sa

odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238

ods. 2 ), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd

v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide

o rozhodnutie zásadného významu ( ).

Dovolací súd sa obligatórne ( ) zaoberá procesnými vadami

uvedenými v ( a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát). Rovnako je dovolací súd povinný

zaoberať sa tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, a to aj v prípade, ţe neboli účastníkom výslovne namietané, pokiaľ je dovolanie

procesne prípustné.

Dovolatelia procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ g/ O.sp. netvrdili

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo.

Dovolatelia namietali, ţe zmeňujúci výrok rozsudku odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ) a rovnako namietali aj

existenciu inej vady konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241

ods. 2 písm. b/ ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Dochádza k nej

vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny

predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo zo správnych skutkových záverov vyvodil

nesprávne právne závery.

Podľa pre konanie na odvolacom súde platia primerane

ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli

splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania. Za dôkaz môţu slúţiť

všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký

posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka

a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd (§ 125

). Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy

v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,

včítane toho, čo uviedli účastníci ( ).

Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú

splnené podmienky na jeho potvrdenie ( ), ani na jeho zrušenie (

).

Podľa je odvolací súd viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil

súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 aţ 7. Ak má odvolací súd za to,

ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám (213 ods. 3 ).

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, ţe predpokladom toho, aby odvolací súd

mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, ţe súd prvého stupňa

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, je opakovanie

dokazovania v potrebnom rozsahu, na základe ktorého odvolací súd dospeje k skutkovému

stavu odlišnému od toho, ktorý zistil prvostupňový súd, a ktorý tvorí podklad pre rozhodnutie

v danej veci.

Dovolací súd zistil, ţe odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa

vyvodil odlišné skutkové a na ich základe i právne závery ako súd prvého stupňa bez toho,

aby vo veci v potrebnom rozsahu opakoval dokazovanie, resp. ho doplnil.

Z obsahu zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom z 1. júla 2014 vyplýva, ţe

odvolací súd dôkazy vykonané súdom prvého stupňa vôbec neopakoval ani dokazovanie

nedoplnil; napriek tomu sa odchýlil od skutkových záverov súdu prvého stupňa, keď ustálil,

6

ţe povinnosť podľa vyplýva práve dovolateľom a nie

ţalobkyni a práve dovolatelia, ako vlastníci pozemku, sa musia zdrţať všetkého, čím by

nad mieru primeranú pomerom obťaţovali iného alebo čím by váţne ohrozovali výkon jeho

práv.

V tejto súvislosti dovolací súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe podanie správy

predsedom alebo povereným členom senátu o doterajšom priebehu konania, vyjadrenie

účastníkov a prednesenie návrhov v zmysle , ani odpovede účastníkov či

právnych zástupcov na jednoduché otázky členov senátu nie sú zopakovaním dokazovania.

Ak sa odvolací súd chcel odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa na základe

bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie v zmysle

sám v potrebnom rozsahu opakovať, resp. dokazovanie doplniť, a zadováţiť si tak

rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov ( ). Len takýto postup je

v súlade so zásadou priamosti a ústnosti občianskoprávneho konania. Je neprípustné, aby

odvolací súd ku svojim odlišným skutkovým zisteniam, vedúcim k zamietnutiu návrhu,

dospel iba na základe prehodnotenia dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa.

Keďţe odvolací súd si nezadováţil rovnocenný zákonný procesný podklad pre odlišné

hodnotenie dôkazov v zmysle , sú jeho skutkové a na ne nadväzujúce právne

závery zatiaľ predčasné a dovolaciemu súdu neprislúcha v súčasnom štádiu konania

oprávnenie na ich hodnotenie.

Z uvedeného vyplýva, ţe konanie odvolacieho súdu je postihnuté inou vadou, majúcou

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). Najvyšší súd

Slovenskej republiky preto rozhodnutie odvolacieho súdu, tak ako je uvedené vo výroku tohto

uznesenia, zrušil a vec mu v zmysle § 243b ods. 1 O.s.p vrátil na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne odvolací súd znovu aj o trovách pôvodného

a dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 23. februára 2016

JUDr. Mária Šramková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová