Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_75S-67-2021.pdf
PDF · 81.04 KB
No categories available
75S/67/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v právnej veci žalobcu: CHRIEN, spol. s.r.o., so sídlom Lieskovská cesta 13, 960 01 Zvolen, IČO: XX XXX W., právne zastúpený URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: XX XXX XXX proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101497725/2021 zo dňa 16.08.2021, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Žalobca podal na Krajskom súde v Banskej Bystrici správnu žalobu, ktorou sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101497725/2021 zo dňa 16.08.2021, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 100528369/2021 zo dňa 06.04.2021, ktorým správca dane žalobcovi vyrubil rozdiel dane vo výške XX.XXX,XX Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2018.
2. Žalobca zároveň navrhol, aby správny súd postupoval podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len ,,SSP“) a uznesením priznal správnej žalobe odkladný účinok, nakoľko okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia hrozí žalobcovi závažná ujma v pôsobení žalobcu ako podnikateľa, ale najmä ako zamestnávateľa. Uvedený návrh žalobca odôvodnil tým, že rozhodnutia bez priznania odkladného účinku sú podkladom k začatiu daňového exekučného konania s nezvratnými účinkami pre žalobcu. Titulom nedoplatku vyrubenej dane sa bude žalobca nachádzať v zozname daňových dlžníkov, čím nebude schopný nadväzovať nové obchodné spolupráce a bude stagnovať jeho obchodná činnosť, a to aj z dôvodu, že s veľkou časťou obchodných partnerov obchoduje účasťou vo verejných súťažiach. Pandémia COVID-19 zasiahla aj žalobcu ako subjekt podnikajúci v gastro-segmente. Z dôvodu pandémie COVID-19 bol žalobca nútený prijať viaceré opatrenia, ktoré obmedzili jeho podnikateľskú činnosť a v niektorých prípadoch zastavili chod žalobcu, v dôsledku čoho došlo k poklesu tržieb. Ani po vyše roku od prvej vlny pandémie nedošlo k výraznému zlepšeniu situácie. Napriek uvoľneniu obmedzení a opatrení počas letných období, tieto neboli úplne zrušené a pretrvávajú naďalej, pričom sa dotýkajú najmä gastro-prevádzok, v ktorých podniká práve žalobca. Rok 2020 a 2021 bol poznačený poklesom predaja v dôsledku pandémie COVID-19. Žalobca sa orientuje na zásobovanie prevádzok, ktoré boli najviac pozatvárané. V roku 2020 žalobca zaznamenal stratu na tržbách vo výške X,X mil. Eur. Za obdobie od januára 2021 do septembra 2021 v porovnaní s rokom 2019 zaznamenal žalobca stratu vo výške X.XXX.XXX,- Eur. Kompenzáciu straty štát prisľúbil, ale žalobca kompenzáciu nedostal. Vzhľadom na nepriaznivý vývoj v roku 2020 a na začiatku roku 2021 bol žalobca donútený prijať nepopulárne opatrenia na radikálnu úsporu nákladov a na záchranu spoločnosti. Žalobca požiadal o odklad splátok investičného úveru a využil aj ponuku na „covid úver“ sa splácaním na 5 rokov, so začiatkom splácania v auguste 2021. Ďalej žalobca poukázal na vysoké náklady na elektrickú energiu (mrazenie a chladenie tovaru) v priemere X.XXX-X.XXX,-Eur mesačne,
na náklady na prevádzku a údržbu chladiarenských vozidiel (bez konkrétneho vyčíslenia) a na potrebu obnovy vozového parku v počte 4-5 vozidiel, kedy cena jedného vozidla sa pohybuje na úrovni až XX.XXX,-Eur. Žalobca považoval sumu dane, vyrubenú napadnutým rozhodnutím, za značnú, a až za likvidačnú v spojení s ďalšími rozhodnutiami správcu dane. Už aj hrozba samotnej daňovej exekúcie predstavuje podľa žalobcu dôvod na odklad vykonateľnosti, v súvislosti s čím poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/97/2009-50 zo dňa 07.12.2010. Nútený výkon môže viesť k vyhláseniu konkurzného, resp. reštrukturalizačného konania, a taktiež môže viesť k hromadnému prepúšťaniu zamestnancov žalobcu. V súvislosti so žiadosťou o priznanie odkladného účinku správnej žaloby poukázal žalobca na výšku svojho základného imania, ktoré je vo výške X.XXX,- Eur, a ktoré vzhľadom na výšku vyrubeného rozdielu dane nie je podstatne vyššie, čo preukazuje hrozbu závažnej ujmy. K zákonnej podmienke, že priznanie odkladného účinku nemôže byť v rozpore s verejným záujmom žalobca uviedol, že napriek nesúhlasu s rozhodnutiami, ktoré sú predmetom tohto konania, je pripravený v prípade zamietnutia žaloby tento rozdiel uhradiť.
3. Žalovaný sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril tak, že žalobca nepredložil žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že mu hrozí závažná ujma, avšak rozhodnutie je v kompetencii súdu.
4. Podľa § 184 SSP; podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
5. Podľa § 185 SSP; správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
6. Podľa § 187 ods. 3 SSP; o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.
7. Podľa § 188 SSP; ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
8. Správny súd, po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a s vyjadrením žalovaného k návrhu, nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie, pretože žalobca neosvedčil, že by mu v danom prípade okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného hrozila značná hospodárska škoda alebo finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.
9. Správny súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, v zásade zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli zmariť tú ochranu subjektívnych práv, právom chránených záujmov alebo povinností, ktorú by mohlo poskytnúť rozhodnutie správneho súdu vyhovujúce správnej žalobe.
10. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil úvahami o možných dôsledkoch okamžitého výkonu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného. Poukázal pri tom predovšetkým na hrozbu daňovej exekúcie a na zhoršenú finančnú a ekonomickú situáciu súvisiacu s ochorením COVID-19, v súvislosti so zavedenými opatreniami a obmedzeniami.
11. Tvrdenia žalobcu o existencii závažnej ujmy žalobca podložil hypotetickými úvahami o možných následkoch, ktoré ale v konkrétnostiach neosvedčil. Žalobca poukazoval na pokles jeho príjmov,
ale nepredniesol konkrétne skutočnosti o výdavkovej časti jeho podnikateľskej činnosti, ktorá je pre osvedčenie závažných dopadov preskúmavaných rozhodnutí podstatná. Poukaz na mesačné náklady na elektrickú energiu, na potrebu údržby a obnovy vozového parku, na podanie žiadosti o odklad platenia splátok investičného úveru, neposkytuje dostatočný obraz o celkovej ekonomickej situácii žalobcu. Samotný pokles tržieb neosvedčuje, že by zaplatenie sumy vyrubeného rozdielu dane malo na žalobcu závažné až likvidačné dôsledky. Žalobca neuviedol a neosvedčil také skutkové okolnosti, z ktorých by bolo objektívne možné dospieť k záveru, že zaplatenie vyrubeného rozdielu dane je pre žalobcu ujmou, ktorá je závažná a môže mať až likvidačné následky. Aktívne legitimovaným subjektom na podanie návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe je žalobca, ktorý musí v návrhu uviesť a osvedčiť podstatné skutočnosti pre posúdenie dopadov preskúmavaného rozhodnutia.
12. Koncepcia odkladného účinku predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie, ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Správny súd zdôrazňuje, že samotné rozhodnutie o odkladom účinku správnej žaloby prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Takéto rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku je preto nesystémové a musí byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP slovami o hroziacej závažnej ujme, značnej hospodárskej škode, či finančnej škode, závažnej ujme na životnom prostredí, prípadne inom vážnom nenapraviteľnom následku. Správny súd musí mať pritom dostatočným spôsobom osvedčené, že je nevyhnutné postupovať v súlade so znením ust. § 185 písm. a) alebo b) SSP. Preto súd vyžaduje, aby navrhovateľ odkladného účinku jednoznačne osvedčil jeho opodstatnenosť.
13. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp zn. III. ÚS 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018.
14. Správny súd zastáva názor, že hrozba samotnej daňovej exekúcie sama o sebe nie je zákonným dôvodom pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V prípade každého právoplatného a vykonateľného rozhodnutia na plnenie, nevynímajúc rozhodnutia daňových orgánov, nastupuje možnosť jeho vymoženia, pokiaľ povinný subjekt nesplní uloženú mu povinnosť dobrovoľne sám. Niet pochýb o tom, že akákoľvek exekúcia sa dotkne majetkovej sféry povinného subjektu. Pokiaľ by samotný výkon rozhodnutia (exekúcia) mal byť hrozbou finančnej škody akú predpokladá ustanovenie § 185 písm. a) SSP, čo je v prípade rozhodnutí na peňažné plnenie zákonný dôsledok vykonateľnosti, potom by bolo na mieste spájať s podaním správnej žaloby proti takémuto rozhodnutiu odkladný účinok ex lege, ako je tomu napríklad v azylových veciach. Zákonodarca to však tak neupravil.
15. Relevantnou skutočnosťou je len osvedčenie zákonom predpokladaných dôsledkov, ktoré by mohli nastať v prípade okamžitého výkonu žalobou napadnutého rozhodnutia, avšak samotná hrozba daňovej exekúcie, z dôvodov vyššie uvedených, takýmto dôvodom nie je.
16. Správny súd poznamenáva, že daňová exekúcia je osobitným konaním orgánu verejnej správy, v rámci ktorého sú inštitúty zmierňujúce dôsledky okamžitého výkonu rozhodnutia (napríklad odklad daňovej exekúcie, povolenie splátok a pod.). Inštitút priznania odkladného účinku správnej žalobe v rámci súdneho konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí daňových orgánov je len sekundárnou ochranou daňového subjektu - žalobcu, avšak len v prípade splnenia zákonom stanovených podmienok.
17. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správny súd každú vec posudzuje individuálne. V zásade nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby, nemalo by ísť o prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej (v štádiu posudzovania dôvodnosti návrhu častokrát ešte ani nie je možné ustáliť opodstatnenosť žaloby), ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či
iného vážneho nenapraviteľného následku, t. j. niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v § 185 písm. a) SSP v prípade nepozastavenia účinkov žalobou napadnutého rozhodnutia.
18. Správny súd môže uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného, ale len z dôvodov uvedených v § 185 písm. a) alebo b) SSP. V posudzovanom prípade bol žalobcom podaný návrh podľa § 185 písm. a) SSP. Keďže správny súd v danej veci nezistil dôvodnosť návrhu v zmysle podmienok uvedených v § 185 písm. a) SSP, rozhodol uznesením o zamietnutí návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP. Toto rozhodnutie nebráni žalobcovi podať návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe opätovne.
19. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).