Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
023/399713.bdc0f3.pdf
PDF · 110.71 KB
No categories available
8Cdo/1059/2016
Najvyšší súd 8Cdo/1059/2015
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne P., s.r.o., so sídlom
v Bratislave, P., IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou F., s.r.o., so sídlom
v Bratislave, G., proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná M., so sídlom
v Bratislave, Ž., o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde
Rimavská Sobota pod sp. zn. 8 C 190/2012, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského
súdu v Banskej Bystrici z 7. apríla 2015 sp. zn. 13 Co 1224/2014, takto
rozhodol:
Návrh žalobkyne na prerušenie konania z a m i e t a .
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Rimavská Sobota uznesením z 4. marca 2014 č.k. 8 C 190/2012-15 uložil
žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 66 eur podľa položky č. 17a
Sadzobníka súdnych poplatkov, prílohy zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
a poplatku za výpis z registra trestov.
Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie žalobkyne uznesením zo 7. apríla 2015
sp. zn. 13 Co 1224/2014 napadnuté uznesenie potvrdil. V odôvodnení sa stotožnil s názorom
súdu prvého stupňa, že z hľadiska obsahového išlo v podanej žalobe aj o námietku zaujatosti;
za správny označil tiež následný postup súdu prvého stupňa pri vyrubení súdneho poplatku za
námietku zaujatosti.
Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním, v ktorom žiadala
zrušiť rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, lebo v danom prípade: a/ súdy rozhodovali napriek tomu, že sa nepodal návrh na
začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný (§ 237 písm. e/ O.s.p.) – nepodala totiž
námietku zaujatosti, ale návrh podľa § 12 ods. 1 O.s.p., b/ odvolací súd jej odňal možnosť
pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) tým, že jeho rozhodnutie je nielen „absolútne
prekvapivé“, ale aj nepreskúmateľné, c/ rozhodoval vylúčený sudca, resp. súd nebol správne
obsadený (§ 237 písm. g/ O.s.p.); o jej povinnosti zaplatiť súdny poplatok rozhodol sudca
súdu, nezákonný postup ktorého jej spôsobil majetkovú a nemajetkovú ujmu, náhrady ktorej
sa v konaní domáha. Zároveň žalobkyňa navrhla konanie prerušiť a predložiť Ústavnému
súdu Slovenskej republiky návrh na vyslovenie nesúladu položky 17a Sadzobníka zákona
o súdnych poplatkoch s Ústavou Slovenskej republiky.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade
s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a
ods. 3 O.s.p.) v zmysle ustanovenia § 243 O.s.p., skúmal, či je dôvodný jej návrh na
prerušenie dovolacieho konania.
Z obsahu dovolania žalobkyne vyplýva, že navrhuje dovolacie konanie prerušiť podľa
§ 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. a podať Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie
o súlade položky 17a sadzobníka ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch zákona
o súdnych poplatkoch s Ústavou Slovenskej republiky. Dôvodí, že inštitút námietky zaujatosti
predstavuje procesnú obranu proti sudcovi, u ktorého má účastník konania pochybnosti o jeho
nezaujatosti, ktorá sa nemá spoplatňovať pretože je jediným prostriedkom, ktorým sa účastník
môže domôcť preskúmania prípadného dôvodu na vylúčenie sudcu. Poplatok za námietku
zaujatosti má podľa nej povahu fakticky poplatku za vyjadrenie sa k otázke nestrannosti
sudcu v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čo je neprípustný zásah do
základného práva na spravodlivý proces vrátane práva na nestranný súd, garantovaného čl. 46
ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Najvyšší súd návrhu žalobkyne na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/
O.s.p. nevyhovel a tento zamietol, pretože položku 17a sadzobníka ktorý tvorí prílohu zákona
o súdnych poplatkoch nepovažuje za rozpornú s Ústavou Slovenskej republiky a jej článkom
46 ods. 1.
Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. súd konanie preruší ak rozhodnutie závisí od
otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred
rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka
veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská
republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa argumentáciou žalobkyne, že zavedenie
poplatku za námietku zaujatosti jej bráni vyjadriť sa k otázke zaujatosti sudcu nestotožňuje.
Položka 17a bola do sadzobníka znovu zavedená zákonom č 621/2005 Z. z. pretože
dochádzalo k zneužívaniu inštitútu námietky zaujatosti a tak k zbytočnému predlžovaniu
konania. Podľa dôvodovej správy k tomuto zákonu predmetný poplatok by mal mať povahu
kaucie, ktorá by sa mala poplatníkovi vrátiť, ak námietku podal odôvodnene. Takéto
obmedzenie je podľa najvyššieho súdu primerané a prispieva aj k zachovaniu iného ústavou
zaručeného práva a to práva na prerokovanie veci v primeranej lehote. Daný poplatok za
námietku sa naviac v prípade jej oprávnenosti účastníkovi konania podľa § 11 ods. 1 zákona
o súdnych poplatkoch vráti. Otázkou vzťahu medzi právom na prístup k súdu a povinnosťou
zaplatiť súdny poplatok sa zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v rozsudku zo
dňa 19. júna 2001, č. sťažnosti 28249/95, vo veci Kreuz proti Poľsku uviedol, že nikdy
nevylúčil možnosť, že záujmy riadneho chodu justície môžu odôvodňovať zavedenie
finančného obmedzenia na prístup jednotlivca k súdu a konštatoval, že požiadavku zaplatiť
súdny poplatok v súdnom konaní nemožno pokladať za obmedzenie práva účastníka na
prístup k súdu, ktoré je nezlučiteľné per se s článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (odseky 59, 60).
Z týchto dôvodov je Najvyšší súd Slovenskej republiky názoru, že dovolateľka
namieta rozpor s právom na prístup k súdu neoprávnene a preto jej návrh na prerušenie
dovolacieho konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. zamietol.
Ďalej dovolací súd ďalej skúmal, či dovolanie oprávnenej smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému ho zákon pripúšťa a dospel k záveru, ž ho treba odmietnuť.
V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom
ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania toho
istého dovolateľa – viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 1 Cdo 122/2014,
1 Cdo 264/2013, 3 Cdo 310/2014, 3 Cdo 534/2014, 4 Cdo 229/2014, 4 Cdo 235/2014,
5 Cdo 295/2014, 5 Cdo 311/2014, 6 Cdo 120/2014, 6 Cdo 304/2014, 8 Cdo 132/2014, 8 Cdo
133/2014). Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto
konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už
ďalšie dôvody neuvádza.
Vzhľadom na to, že dovolanie žalobkyne podľa § 237 a 239 O.s.p. prípustné nie je,
najvyšší súd ho odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 a § 142 ods. 1 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 24. februára 2016
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: M.