Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cdo/1368/2015

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: M., nar. X., bývajúci

v Meste Ruţomberok, zastúpeného Advokátskou kanceláriou G., s.r.o., so sídlom Bratislava,

Š., IČO: X., proti ţalovaným: 1/ E., bývajúca v Ruţomberku, H., 2/ Ing. R., bývajúca

v Ruţomberku, H., obom zastúpených Mgr. I., advokátkou so sídlom v Ruţomberku, N., 3/

Ing. P., bývajúci v Ruţomberku, ul. P., 4/ Ing. O., bývajúca v Ruţomberku, P., o určenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom súde Ruţomberok pod sp. zn. 6

C 109/2008, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline z 2. októbra 2014 sp.

zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Ţiline

z 2. októbra 2014 sp. zn. a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Ruţomberok rozsudkom zo 14. mája 2014 č. k. -713

zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal určenia, ţe byt zapísaný na LV č. X., katastrálne

územie Ruţomberok, nachádzajúci sa na ulici M. na parc. č. 1733 o výmere 796 m² -

zastavaná plocha, pozemok parc. č. 1734 vo výmere 413 m² - zastavaná plocha, parc. č. 1735

vo výmere 410 m² - zastavaná plocha a stavba súp. č. 1564 postavená na parc. č. 1733 –

obytný dom pod B, byt č. X. vo vchode č. 9 na 5. nadzemnom podlaţí, 4. poschodie so

spoluvlastníckym podielom na pozemku, v spoločných častiach a spoločných zariadeniach

domu v podiele 799/57295 patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manţelov – ţalobcu

a ţalovanej 1/ v jednej polovici. Vychádzal zo zistenia, ţe na súde prvého stupňa prebieha na

základe návrhu ţalobcu konanie vedené pod sp. zn. o vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manţelov, v ktorom sa prejudiciálne rieši otázka masy vecí

2

patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manţelov – ţalobcu a ţalovanej 1/ (ďalej len

„BSM“). Teda aj to, či predmetný byt spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných

častiach a zariadeniach domu ako aj pozemku patrí ku dňu zániku manţelstva ţalobcu

a ţalovanej 1/ do BSM. Bez ohľadu na uvedené poukázal aj na formuláciu ţalobného petitu,

kde ţalobca sa domáha určenia, ţe predmetné nehnuteľnosti patria do BSM kaţdému v jednej

polovici, pričom konanie v prejednávanej veci nie je konaním podľa Platí,

ţe súd je viazaný ţalobným petitom, tak ako ho vyjadril ţalobca v ţalobe. Nie je moţné

v súčasnosti určiť, ţe predmetné nehnuteľnosti patria do BSM ţalobcu a ţalovanej 1/,

nakoľko manţelstvo týchto účastníkov zaniklo rozvodom na základe rozsudku Okresného

súdu Ruţomberok zo 6. júna 2003 sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť

a vykonateľnosť 15. júla 2003. Týmto dňom zaniklo aj BSM ţalobcu a ţalovanej 1/. Preto nie

je moţné domáhať sa v súčasnosti určenia, ţe predmetný byt s príslušenstvom patrí do BSM

týchto účastníkov konania. O trovách konania rozhodol podľa

Na odvolanie ţalobcu Krajský súd v Ţiline rozsudkom z 2. októbra 2014

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil (§ 219

ods. 1 ) a ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanej 1/ náhradu trov odvolacieho

konania vo výške 41,94 eur a ţalovanej v 2/ rade vo výške 41,84 eur na účet ich právnej

zástupkyne. Náhradu trov konania vo vzťahu medzi ţalobcom a ţalovanými 3/, 4/ účastníkom

nepriznal. Vychádzal zo zistenia, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo odôvodnené

dostatočne a podrobne. V predchádzajúcich štádiách konania odvolací súd v predmetnej veci

uţ vyslovil právny názor, ktorý súd prvého stupňa v prejednávanej veci rešpektoval a to

pokiaľ ide o otázku naliehavosti právneho záujmu ţalobcu na podaní predmetnej určovacej

ţaloby. O trovách konania rozhodol podľa v spojení s

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca. Navrhol, aby

dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Prípustnosť dovolania vyvodzoval z ust. t.j., ţe sa mu postupom

odvolacieho súdu odňala moţnosť konať pred súdom, pretoţe odvolací súd svoje rozhodnutie

náleţite neodôvodnil z právneho hľadiska nie je moţné hovoriť o ţiadnom odôvodnení

rozhodnutia so zreteľom na jeho stručnosť a absenciu reakcie na dôvody a argumenty ním

uvádzané v priebehu prvostupňového konania i v odvolaní, s ktorými sa tento súd vôbec

nevyporiadal. Dovolanie odôvodnil ust. t.j., ţe v konaní došlo

k vade uvedenej v a ustanovením a ust.

3

t. j., ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Poukázal na to, ţe odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pričom

v takýchto náročných a zloţitých záleţitostiach ako je prejednávaná vec je potrebné v kaţdom

prípade vypočuť účastníkov konania aj v rámci odvolacieho konania a to na pojednávaní.

O odvolacom konaní chcel produkovať aj nový dôkaz týkajúci sa procesu vkladu predmetnej

nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností a spôsobu zápisu vlastníckeho práva na ţalovanú 1/,

čo mu nebolo umoţnené. Odvolací súd sa nezaoberal dôvodmi odvolania a neprijal k nim

ţiadne právne závery. Rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo riadne odôvodnené a nie je

moţné z neho zistiť ako tento súd v prejednávanej veci konkrétne vyloţil a aplikoval

príslušné procesné procesy a a kými úvahami sa riadil pri svojom rozhodovaní o veci samej.

Tieto právne významné náleţitosti v rozhodnutí odvolacieho súdu úplne absentujú. Takýmto

spôsobom došlo aj k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces podľa článku 46 ods. 1

.

Ţalované 1/, 2/ vo vyjadrení k dovolaniu ţalobcu navrhli dovolanie ako neprípustné

odmietnuť.

Ţalovaný 3/ sa k dovolaniu nevyjadril.

Ţalovaná 4/ vo vyjadrení k dovolaniu ţalobcu poukázala na to, ţe ţalobca nevymedzil

ţiadny dovolací dôvod, pre ktorý by bolo dovolanie prípustné a pridrţala sa rozhodnutí oboch

stupňov súdov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( )

po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený

v súlade s , bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

ods. 1 ) skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto

opravným prostriedkom.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu

len v prípadoch, pokiaľ to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu.

Podľa je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238

ods. 2 je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa

je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho

súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe

ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

Dovolaním ţalobcu napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky

rozsudkov uvedených v a Nejde totiţ o zmeňujúci rozsudok odvolacieho

súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, pretoţe dovolací súd v tejto veci ešte

nerozhodoval. Rovnako nejde o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil

prípustnosť dovolania, ani o rozsudok, ktorým by bol potvrdený rozsudok súdu prvého

stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky

podľa a

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

ods.1 (či uţ to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej

republiky len na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku

( ), ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa

ods. 1 Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu

(rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané,

je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/

tohto ustanovenia (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku

spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, o prípad nedostatku

návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré moţno začať len na návrh, o prípad odňatia

moţnosti účastníka pred súdom konať, či o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom

alebo súdom nesprávne obsadeným).

Treba uviesť, ţe z hľadiska sú právne významné len tie procesné

nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách

a/ aţ g/ tohto ustanovenia. Iné vady, i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto

ustanovenia. Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle § 237

ods. 1 ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho

súdu, nie je pritom významný subjektívny názor účastníka, ţe v konaní došlo k takejto vade,

ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne

postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád.

Vady konania v zmysle aţ e/ a neboli v dovolaní

namietané a v dovolacom konaní ich existencia ani nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania

ţalobcu preto z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť.

Ţalobca v dovolaní namieta (okrem iného), ţe v konaní došlo k procesnej vade

v zmysle

Odňatím moţnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký procesne

nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie procesných oprávnení

účastníka konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú vadu v zmysle

ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval

v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto

postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva [v zmysle majú účastníci

v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť

im rovnaké moţnosti na uplatnenie ich práv – pozri napríklad právo účastníka vykonávať

procesné úkony vo formách stanovených zákonom ( ), nazerať do spisu a robiť

si z neho výpisy ( ), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným

dôkazom ( ), byť predvolaný na súdne pojednávanie ( ), na to,

aby mu bol rozsudok doručený do vlastných rúk ( )].

V zmysle článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, kaţdý

má právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo a verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávisle a nestranným súdom zriadeným zákonnom, ktorý rozhoduje

o jeho občianskych právach a záväzkoch.

V zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

jednou zo všeobecných záruk spravodlivého prejednania vecí pred súdom je zásada „rovnosti

6

zbraní“. Tento princíp je jeden zo znakov širšieho konceptu spravodlivého súdneho konania

a vyţaduje, aby kaţdej procesnej strane bola daná primeraná moţnosť predniesť svoju

záleţitosť jej protistrane.

Koncept spravodlivého súdneho konania v sebe implikuje právo na kontradiktórne

konanie, podľa ktorého procesné strany musia dostať príleţitosť predloţiť nielen všetky

dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale aj zoznámiť sa so všetkými dôkazmi

a pripomienkami, ktoré boli predloţené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť

sa pred ním. Poţiadavka, aby procesné strany v konaní mali moţnosť dozvedieť sa a vyjadriť

sa ku všetkým zhromaţdeným dôkazom alebo k stanoviskám pripojeným v spise, sa aplikuje

aj na odvolacie konanie.

V tejto súvislosti je potrebné vychádzať z rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské

práva (ďalej len ESĽP), vo veci Trančíková proti Slovenskej republike z 13. januára 2015

(sťaţnosť č. 17127/12) z ktorého vyplýva, ţe vyjadrenie účastníka konania vo veci (vrátane

vyjadrenia k opravnému prostriedku protistrany), ktoré obsahuje riadnu právnu a skutkovú

argumentáciu, je potrebné povaţovať za také vyjadrenie, ktoré je potrebné subsumovať pod

poţiadavku, aby účastníci súdneho konania mali moţnosť dozvedieť sa o ňom a eventuálne

sa k nemu aj vyjadriť. Z predmetného rozhodnutia, ako aj z ďalšej judikatúry ESĽP vyplýva,

ţe konkrétny význam dotknutého vyjadrenia je málo dôleţitý, keďţe je na účastníkoch

konania aby posúdili, či si dokument vyţaduje, aby sa k nemu vyjadrili alebo nie. Zároveň

ESĽP v predmetnom rozhodnutí konštatoval, ţe nedoručenie vyjadrenia protistrany

k opravnému prostriedku podanému sťaţovateľkou v jej veci proti rozhodnutiu súdu 1. stupňa

je porušením článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

V predmetnej právnej veci došlo k rovnakej procesnej situácii, nakoľko ţalobca podal

odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Ruţomberok zo 14.mája 2014 sp. zn.

a ţalovaní 1,2 podali vo vzťahu k tomuto odvolaniu svoje vyjadrenie obsahujúce riadnu

skutkovú a právnu argumentáciu z 28. júla 2014, ktoré bolo na súd prvého stupňa doručené

30.júla 2014 avšak protistrane, t.j. ţalobcovi ako odvolateľovi doručené nebolo, z čoho

vyplýva, ţe s ním nebol oboznámený.

V zmysle vyššie uvedeného rozhodnutia ESĽP je preto potrebné konštatovať,

ţe týmto postupom odvolacieho súdu (t.j. Krajského súdu v Ţiline), ktorý nedoručil

vyjadrenie ţalovaných 1,2 k odvolaniu ţalobcu odvolateľovi, došlo k porušeniu článku 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a zároveň k odňatiu moţnosti

ţalobcu konať pred súdom, čo je potrebné povaţovať za procesnú vadu v zmysle § 237

ods.1písm. f/ v nadväznosti na ustanovenie a

ods. 1 veta druhá

Dovolací súd teda prihliadol na vadu konania uvedenú v ,

ktorá sa vyskytla v štádiu odvolacieho konania v podobe nedoručenia vyjadrenia ţalovaných

k odvolaniu ţalobcu.

Pretoţe odňatie moţnosti účastníkovi konať pred súdom, znamenajúce porušenie práv

na spravodlivý proces, zakladá nielen prípustnosť dovolania, ale aj jeho dôvodnosť, dovolací

súd podľa rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. Úlohou odvolacieho súdu bude doručiť vyjadrenie ţalovaných 1,2 k odvolaniu

ţalobcu a aţ po vykonaní tohto procesného úkonu bude moţné pokračovať v odvolacom

konaní.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 24. februára 2016

JUDr. Oľga T r n k o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.