Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
141/399709.d2f67c.pdf
PDF · 115.95 KB
No categories available
8Cdo/1368/2015
Najvyšší súd 8Cdo/1368/2015
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: M., nar. X., bývajúci
v Meste Ruţomberok, zastúpeného Advokátskou kanceláriou G., s.r.o., so sídlom Bratislava,
Š., IČO: X., proti ţalovaným: 1/ E., bývajúca v Ruţomberku, H., 2/ Ing. R., bývajúca
v Ruţomberku, H., obom zastúpených Mgr. I., advokátkou so sídlom v Ruţomberku, N., 3/
Ing. P., bývajúci v Ruţomberku, ul. P., 4/ Ing. O., bývajúca v Ruţomberku, P., o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom súde Ruţomberok pod sp. zn. 6
C 109/2008, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline z 2. októbra 2014 sp.
zn. 9 Co 706/2014, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Ţiline
z 2. októbra 2014 sp. zn. 9 Co 706/2014 a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Ruţomberok rozsudkom zo 14. mája 2014 č. k. 6 C 109/2008-713
zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal určenia, ţe byt zapísaný na LV č. X., katastrálne
územie Ruţomberok, nachádzajúci sa na ulici M. na parc. č. 1733 o výmere 796 m² -
zastavaná plocha, pozemok parc. č. 1734 vo výmere 413 m² - zastavaná plocha, parc. č. 1735
vo výmere 410 m² - zastavaná plocha a stavba súp. č. 1564 postavená na parc. č. 1733 –
obytný dom pod B, byt č. X. vo vchode č. 9 na 5. nadzemnom podlaţí, 4. poschodie so
spoluvlastníckym podielom na pozemku, v spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu v podiele 799/57295 patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manţelov – ţalobcu
a ţalovanej 1/ v jednej polovici. Vychádzal zo zistenia, ţe na súde prvého stupňa prebieha na
základe návrhu ţalobcu konanie vedené pod sp. zn. 30C 177/2004 o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manţelov, v ktorom sa prejudiciálne rieši otázka masy vecí
patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manţelov – ţalobcu a ţalovanej 1/ (ďalej len
„BSM“). Teda aj to, či predmetný byt spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných
častiach a zariadeniach domu ako aj pozemku patrí ku dňu zániku manţelstva ţalobcu
a ţalovanej 1/ do BSM. Bez ohľadu na uvedené poukázal aj na formuláciu ţalobného petitu,
kde ţalobca sa domáha určenia, ţe predmetné nehnuteľnosti patria do BSM kaţdému v jednej
polovici, pričom konanie v prejednávanej veci nie je konaním podľa § 153 ods. 2 O.s.p. Platí,
ţe súd je viazaný ţalobným petitom, tak ako ho vyjadril ţalobca v ţalobe. Nie je moţné
v súčasnosti určiť, ţe predmetné nehnuteľnosti patria do BSM ţalobcu a ţalovanej 1/,
nakoľko manţelstvo týchto účastníkov zaniklo rozvodom na základe rozsudku Okresného
súdu Ruţomberok zo 6. júna 2003 sp. zn. 3 C 27/2003, ktorý nadobudol právoplatnosť
a vykonateľnosť 15. júla 2003. Týmto dňom zaniklo aj BSM ţalobcu a ţalovanej 1/. Preto nie
je moţné domáhať sa v súčasnosti určenia, ţe predmetný byt s príslušenstvom patrí do BSM
týchto účastníkov konania. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Na odvolanie ţalobcu Krajský súd v Ţiline rozsudkom z 2. októbra 2014
sp. zn. 9 Co 706/2014 rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil (§ 219
ods. 1 O.s.p.) a ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanej 1/ náhradu trov odvolacieho
konania vo výške 41,94 eur a ţalovanej v 2/ rade vo výške 41,84 eur na účet ich právnej
zástupkyne. Náhradu trov konania vo vzťahu medzi ţalobcom a ţalovanými 3/, 4/ účastníkom
nepriznal. Vychádzal zo zistenia, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo odôvodnené
dostatočne a podrobne. V predchádzajúcich štádiách konania odvolací súd v predmetnej veci
uţ vyslovil právny názor, ktorý súd prvého stupňa v prejednávanej veci rešpektoval a to
pokiaľ ide o otázku naliehavosti právneho záujmu ţalobcu na podaní predmetnej určovacej
ţaloby. O trovách konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca. Navrhol, aby
dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Prípustnosť dovolania vyvodzoval z ust. § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. t.j., ţe sa mu postupom
odvolacieho súdu odňala moţnosť konať pred súdom, pretoţe odvolací súd svoje rozhodnutie
náleţite neodôvodnil z právneho hľadiska nie je moţné hovoriť o ţiadnom odôvodnení
rozhodnutia so zreteľom na jeho stručnosť a absenciu reakcie na dôvody a argumenty ním
uvádzané v priebehu prvostupňového konania i v odvolaní, s ktorými sa tento súd vôbec
nevyporiadal. Dovolanie odôvodnil ust. § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. t.j., ţe v konaní došlo
k vade uvedenej v § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a ustanovením a ust. § 241 ods. 2 písm. c/
O.s.p. t. j., ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
Poukázal na to, ţe odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pričom
v takýchto náročných a zloţitých záleţitostiach ako je prejednávaná vec je potrebné v kaţdom
prípade vypočuť účastníkov konania aj v rámci odvolacieho konania a to na pojednávaní.
O odvolacom konaní chcel produkovať aj nový dôkaz týkajúci sa procesu vkladu predmetnej
nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností a spôsobu zápisu vlastníckeho práva na ţalovanú 1/,
čo mu nebolo umoţnené. Odvolací súd sa nezaoberal dôvodmi odvolania a neprijal k nim
ţiadne právne závery. Rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo riadne odôvodnené a nie je
moţné z neho zistiť ako tento súd v prejednávanej veci konkrétne vyloţil a aplikoval
príslušné procesné procesy a a kými úvahami sa riadil pri svojom rozhodovaní o veci samej.
Tieto právne významné náleţitosti v rozhodnutí odvolacieho súdu úplne absentujú. Takýmto
spôsobom došlo aj k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces podľa článku 46 ods. 1
Ţalované 1/, 2/ vo vyjadrení k dovolaniu ţalobcu navrhli dovolanie ako neprípustné
odmietnuť.
Ţalovaný 3/ sa k dovolaniu nevyjadril.
Ţalovaná 4/ vo vyjadrení k dovolaniu ţalobcu poukázala na to, ţe ţalobca nevymedzil
ţiadny dovolací dôvod, pre ktorý by bolo dovolanie prípustné a pridrţala sa rozhodnutí oboch
stupňov súdov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.)
po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený
v súlade s § 241 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a
ods. 1 O.s.p.) skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto
opravným prostriedkom.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu
len v prípadoch, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu.
Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,
ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238
ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil
od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p.
je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho
súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe
ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku
súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej
podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.
Dovolaním ţalobcu napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky
rozsudkov uvedených v § 238 ods. 1 a 3 O.s.p. Nejde totiţ o zmeňujúci rozsudok odvolacieho
súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru
dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, pretoţe dovolací súd v tejto veci ešte
nerozhodoval. Rovnako nejde o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil
prípustnosť dovolania, ani o rozsudok, ktorým by bol potvrdený rozsudok súdu prvého
stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky
podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
ods.1 O.s.p. (či uţ to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej
republiky len na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku
(§ 238 O.s.p.), ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa § 237
ods. 1 O.s.p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu
(rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané,
je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/
tohto ustanovenia (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku
spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,
o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, o prípad nedostatku
návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré moţno začať len na návrh, o prípad odňatia
moţnosti účastníka pred súdom konať, či o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom
alebo súdom nesprávne obsadeným).
Treba uviesť, ţe z hľadiska § 237 ods.1 O.s.p. sú právne významné len tie procesné
nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách
a/ aţ g/ tohto ustanovenia. Iné vady, i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto
ustanovenia. Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle § 237
ods. 1 O.s.p. ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho
súdu, nie je pritom významný subjektívny názor účastníka, ţe v konaní došlo k takejto vade,
ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne
postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád.
Vady konania v zmysle § 237 ods.1 písm. b/ aţ e/ a g/ O.s.p. neboli v dovolaní
namietané a v dovolacom konaní ich existencia ani nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania
ţalobcu preto z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť.
Ţalobca v dovolaní namieta (okrem iného), ţe v konaní došlo k procesnej vade
v zmysle § 237 ods.1 písm. f/ O.s.p.
Odňatím moţnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie taký procesne
nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie procesných oprávnení
účastníka konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. O procesnú vadu v zmysle
§ 237 ods.1 písm. f/ O.s.p. ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval
v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto
postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva [v zmysle § 18 O.s.p. majú účastníci
v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť
im rovnaké moţnosti na uplatnenie ich práv – pozri napríklad právo účastníka vykonávať
procesné úkony vo formách stanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), nazerať do spisu a robiť
si z neho výpisy (§ 44 O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným
dôkazom (§ 123 O.s.p.), byť predvolaný na súdne pojednávanie (§ 115 O.s.p.), na to,
aby mu bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.)].
V zmysle článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, kaţdý
má právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo a verejne a v primeranej lehote
prejednaná nezávisle a nestranným súdom zriadeným zákonnom, ktorý rozhoduje
o jeho občianskych právach a záväzkoch.
V zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
jednou zo všeobecných záruk spravodlivého prejednania vecí pred súdom je zásada „rovnosti
zbraní“. Tento princíp je jeden zo znakov širšieho konceptu spravodlivého súdneho konania
a vyţaduje, aby kaţdej procesnej strane bola daná primeraná moţnosť predniesť svoju
záleţitosť jej protistrane.
Koncept spravodlivého súdneho konania v sebe implikuje právo na kontradiktórne
konanie, podľa ktorého procesné strany musia dostať príleţitosť predloţiť nielen všetky
dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale aj zoznámiť sa so všetkými dôkazmi
a pripomienkami, ktoré boli predloţené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť
sa pred ním. Poţiadavka, aby procesné strany v konaní mali moţnosť dozvedieť sa a vyjadriť
sa ku všetkým zhromaţdeným dôkazom alebo k stanoviskám pripojeným v spise, sa aplikuje
aj na odvolacie konanie.
V tejto súvislosti je potrebné vychádzať z rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva (ďalej len ESĽP), vo veci Trančíková proti Slovenskej republike z 13. januára 2015
(sťaţnosť č. 17127/12) z ktorého vyplýva, ţe vyjadrenie účastníka konania vo veci (vrátane
vyjadrenia k opravnému prostriedku protistrany), ktoré obsahuje riadnu právnu a skutkovú
argumentáciu, je potrebné povaţovať za také vyjadrenie, ktoré je potrebné subsumovať pod
poţiadavku, aby účastníci súdneho konania mali moţnosť dozvedieť sa o ňom a eventuálne
sa k nemu aj vyjadriť. Z predmetného rozhodnutia, ako aj z ďalšej judikatúry ESĽP vyplýva,
ţe konkrétny význam dotknutého vyjadrenia je málo dôleţitý, keďţe je na účastníkoch
konania aby posúdili, či si dokument vyţaduje, aby sa k nemu vyjadrili alebo nie. Zároveň
ESĽP v predmetnom rozhodnutí konštatoval, ţe nedoručenie vyjadrenia protistrany
k opravnému prostriedku podanému sťaţovateľkou v jej veci proti rozhodnutiu súdu 1. stupňa
je porušením článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
V predmetnej právnej veci došlo k rovnakej procesnej situácii, nakoľko ţalobca podal
odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Ruţomberok zo 14.mája 2014 sp. zn. 6 C 109/2008
a ţalovaní 1,2 podali vo vzťahu k tomuto odvolaniu svoje vyjadrenie obsahujúce riadnu
skutkovú a právnu argumentáciu z 28. júla 2014, ktoré bolo na súd prvého stupňa doručené
30.júla 2014 avšak protistrane, t.j. ţalobcovi ako odvolateľovi doručené nebolo, z čoho
vyplýva, ţe s ním nebol oboznámený.
V zmysle vyššie uvedeného rozhodnutia ESĽP je preto potrebné konštatovať,
ţe týmto postupom odvolacieho súdu (t.j. Krajského súdu v Ţiline), ktorý nedoručil
vyjadrenie ţalovaných 1,2 k odvolaniu ţalobcu odvolateľovi, došlo k porušeniu článku 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a zároveň k odňatiu moţnosti
ţalobcu konať pred súdom, čo je potrebné povaţovať za procesnú vadu v zmysle § 237
ods.1písm. f/ O.s.p. v nadväznosti na ustanovenie § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a § 242
ods. 1 veta druhá O.s.p.
Dovolací súd teda prihliadol na vadu konania uvedenú v § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.,
ktorá sa vyskytla v štádiu odvolacieho konania v podobe nedoručenia vyjadrenia ţalovaných
k odvolaniu ţalobcu.
Pretoţe odňatie moţnosti účastníkovi konať pred súdom, znamenajúce porušenie práv
na spravodlivý proces, zakladá nielen prípustnosť dovolania, ale aj jeho dôvodnosť, dovolací
súd podľa § 243b ods. 1 O.s.p. rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Úlohou odvolacieho súdu bude doručiť vyjadrenie ţalovaných 1,2 k odvolaniu
ţalobcu a aţ po vykonaní tohto procesného úkonu bude moţné pokračovať v odvolacom
konaní.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 24. februára 2016
JUDr. Oľga T r n k o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: M.