Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tost/9/2016

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky

JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Gabriely Šimonovej a JUDr. Aleny Šiškovej

na neverejnom zasadnutí 24. februára 2016 v trestnej veci obvineného P. R. pre obzvlášť

závažný zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. c/, písm. d/, ods. 4 písm. b/

s poukazom na vo vzťahu k ods. 4 písm. b/

v štádiu pokusu podľa spáchaný formou

spolupáchateľstva podľa a iné, o sťažnosti obvineného P. R. proti

uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko

Banská Bystrica z 11. februára 2016, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa sťažnosť obvineného P. R.

sa z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko

Banská Bystrica uznesením z 11. februára 2016, sp. zn. , vzal obvineného P. R.

podľa , do väzby s tým, že lehota trvania

väzby sa počíta od 10. februára 2016 od 22.50 hod. a bude sa vykonávať v Ústave na výkon

väzby v Banskej Bystrici. Podľa súd písomný sľub

obvineného P. R. neprijal. Podľa dohľad probačného

a mediačného úradníka nad obvineným súd neuložil.

V odôvodnení uznesenia sudca pre prípravné konanie v podstate uviedol,

že prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

v Bratislave (ďalej len „prokurátor“) podal 4. septembra 2015 návrh na vydanie európskeho

2

zatýkacieho rozkazu na obvineného P. R. (ďalej len „ EZR“) za obzvlášť závažný zločin

vydierania podľa , , ,

s poukázaním na vo vzťahu k ods. 4 písm. b/ v štádiu pokusu

podľa , spáchaný formou spolupáchateľstva podľa

a za obzvlášť závažný zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej

výroby peňazí a cenných papierov v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 k § 270 ods. 1, ods. 4

písm. b/ , spáchaný formou spolupáchateľstva podľa

na tom skutkovom základe, že

v doposiaľ presne nezistenom období roku 2014 v B., pri garážach pred budovou O., oslovili

doposiaľ nestotožnené osoby talianskej národnosti vystupujúce pod prezývkami B. a M. spolu

s ďalšími doposiaľ nestotožnenými osobami pravdepodobne talianskej národnosti

poškodeného L. N. s tým, že majú k dispozícii hárky papiera s ochrannými prvkami určeného

na výrobu falošných eurobankoviek rôznej nominálnej hodnoty v celkovej hodnote

1 134 000 000 eur (slovom jedna miliarda stotridsaťštyri miliónov eur), ktorý ukrývajú

v doposiaľ presne nestotožnenej budove v meste N. v Talianskej republike, pričom od L. N.

požadovali, aby tento, vzhľadom na svoje dlhoročné skúsenosti z oblasti vydavateľstva

a tlače, zabezpečil tlačiareň, resp. tlačiarenské stroje schopné vyrobiť nimi požadované

falošné eurobankovky a taktiež osoby schopné obsluhovať tieto stroje a zároveň od neho

požadovali, aby on osobne „ dohliadol“ na samotný priebeh a kvalitu tlače, čo L. N.

aj po viacerých stretnutiach na rôznych miestach v B. ako aj v B. v Maďarsku s týmito

osobami odmietal, pričom následne v presne nezistený deň v období júl – september roku

2014 v B. pri garážach O. oslovil obvinený P. R. spolu s doposiaľ presne nestotožnenými

osobami pravdepodobne talianskej národnosti L. N. s tým, že obvinený P. R. znova zopakoval

predchádzajúce požiadavky osôb vystupujúcich pod prezývkami B. a M. a zároveň na tomto

stretnutí odovzdal L. N. a H. S. USB kľúč s vektorovou grafikou na tlač eurobankoviek

a požadoval od L. N., aby tento zabezpečil farby a tlačiareň na tlač falošných eurobankoviek

v Bratislave, resp. v okolí, a aby osobne „dohliadol“ na samotný priebeh tlače, čo L. N.

znova odmietol, načo následne v presne nezistený deň, v priebehu mesiaca september roku

2014 kontaktoval obvinený P. R. telefonicky L. N., ktorý sa v tom čase nachádzal v Bratislave

a tomuto do telefónu povedal, že on, spolu s ďalšími doposiaľ nestotožnenými osobami

uniesli v M. v Talianskej republike jeho kamaráta G. F. P., pričom mu povedal „Ty teraz

3

budeš robiť to, čo chceme my, a to sme ešte neskončili. A teraz od teba žiadame 15 000 eur

a hneď!“ a taktiež mu povedal, že mu zabijú otca a manželku, ak nebude s nimi spolupracovať

pri falšovaní peňazí, následne na čo, obvinený P. R. odovzdal L. N. k telefónu ďalšiu

nestotožnenú osobu, ktorá mu povedala, že mu z okna vyhodia jeho vzácneho kocúra, ktorého

má v mieste prechodného bydliska v B. v Maďarsku, následne na ďalší deň obvinený P. R.

opakovane požadoval prostredníctvom telefonátov a SMS správ od L. N. zaplatenie sumy

15 000 eur, pričom bol v stálej spoločnosti G. F. P., ktorého pohyb, aj s doposiaľ

neustálenými osobami po dobu troch dní nepretržite kontroloval, kde na tretí deň zobral

obvinený P. R. spolu s ďalšími doposiaľ nestotožnenými osobami G. F. P. k otcovi L. N.

na adrese B., Talianska republika, od ktorého požadovali, aby túto skutočnosť zavolal svojmu

synovi L. N., čím takto chceli dosiahnuť, aby u L. N. zvýšili strach o seba a svoju rodinu,

načo následne obvinený P. R. poslal L. N., SMS správu v znení: „Ty malý idiotko, ty zaplať

a urob to, čo máš, a toto je len začiatok!“ a znova prostredníctvom telefónu požadoval

od L. N., aby zaplatil sumu 15 000 eur a zabezpečil farby a tlačiareň na tlačenie falošných

eurobankoviek, načo L. N., zo strachu o seba, o svojho priateľa G. F. P. a o svoju rodinu,

zaplatil prostredníctvom svojej rodinnej známej S. F., obvinenému P. R. a ďalším

nestotožneným osobám sumu 10 000 eur, zabezpečil farbu na tlačenie peňazí a taktiež

tlačiareň v obci D., okr. L. v Českej republike a osobne na viacerých stretnutiach

na Slovensku ako aj v Českej republike dohadoval s „tlačiarmi“ podrobnosti, za ktorých malo

dôjsť k tlačeniu falošných eurobankoviek na papier s ochrannými prvkami, ktorého

vlastníkmi boli osoby vystupujúce pod prezývkami B. a M. spolu s ďalšími doposiaľ

nestotožnenými osobami, pričom takýmto konaním obvinený P. R. spolu s ďalšími doposiaľ

neustálenými osobami vystupujúcimi pod prezývkami B. a M. ako aj s ďalšími doposiaľ

neustálenými osobami, pod vplyvom strachu prinútili poškodeného L. N. vyplatiť sumu

10 000 eur a následne ďalej zabezpečovať prostriedky k výrobe falošných eurobankoviek

v celkovej hodnote 1 340 000 000 eur, kde konanie L. N. a osôb podieľajúcich sa priamo

na tlačení falošných eurobankoviek je predmetom samostatného konania vedeného

na expozitúre Bratislava NPZJ NAKA PPZ pod ČVS: PPZ-927/NKA-PZ-BA-2014.

Zo zápisnice o výsluchu obvineného P. R. dňa 11. februára 2016 vyplýva,

že po vyhlásení uznesenia, jeho odôvodnení a poučení o opravných prostriedkoch, obvinený

P. R. po porade s obhajcom vyhlásil, že „zahlasuje sťažnosť“. Prokurátor Úradu špeciálnej

4

prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky uviedol, že sa vzdáva práva podať

sťažnosť.

Dňa 15. februára 2016 súdu prvého stupňa boli doručené dôvody sťažnosti

obvineného P. R. podané prostredníctvom jeho obhajcu. Podľa názoru obvineného

v súčasnosti nie je daný žiadny dôvod väzby uvedený v napadnutom rozhodnutí.

Hmotnoprávnym predpokladom vzatia obvineného do väzby je v zmysle § 71 ods. 1

skutočnosť, že doteraz zistené informácie nasvedčujú tomu, že skutok,

ktorý bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok

spáchal obvinený. V danom prípade táto podmienka nebola splnená. Hoci v predmetnej

trestnej veci bolo vypočutých niekoľko svedkov, výpoveď žiadneho z nich nepotvrdzovala

výpovede údajného poškodeného L. N. a žiadna z výpovedí neusvedčovala osobu

obvineného. Jediným dôkazom sú výpovede údajného poškodeného L. N. z prípravného

konania. Orgán činný v trestnom konaní sa nevysporiadal s otázkou, či sú výpovede

poškodeného vierohodné. Obvinený ďalej poukázal na to, že orgán činný v trestnom konaní

v rovnaký deň, t.j. 24. júna 2015 vydal uznesenie o vznesení obvinenia, podal podnet

prokuratúre na vydanie príkazu na zatknutie, podal žiadosť prokuratúre o právnu pomoc.

Z uvedeného vyplýva, že orgán činný v trestnom konaní v danom čase nevykonal žiadne

úkony smerujúce k tomu, aby bolo možné predvolať obvineného, prípadne doručiť mu

uznesenie o vznesení obvinenia.

K dôvodom väzby podľa obvinený uviedol:

Skutočnosť, že obvinený disponuje cudzím štátnym občianstvom, neodôvodňuje jeho vzatie

do väzby z vyššie uvedeného dôvodu. Ani skutočnosť, že v minulosti častejšie vzhľadom

k jeho podnikateľským aktivitám cestoval na územie Slovenskej republiky a späť

do Talianska, nie je možné posudzovať ako dôvod útekovej väzby (rozhodnutie Ústavného

súdu Českej republiky, sp. zn. ), nakoľko vycestovanie do cudziny neznamená

aj automaticky, že by sa obvinený chcel pobytom v cudzine vyhýbať trestnému konaniu.

Obvinený sa na adrese trvalého pobytu zdržiaval, ale doručenie uznesenia o vznesení

obvinenia a ani ďalšie úkony nebolo možné vykonať z dôvodu pochybenia na strane orgánov

činných v trestnom konaní. Potom, čo súd nevydal príkaz na zatknutie, podal OČTK podnet

prokuratúre na spracovanie žiadosti o právnu pomoc z 10. septembra 2015, avšak s nesprávne

5

uvedenou adresou V. 28 namiesto V. 26 (kam žiadal doručiť uznesenie o vznesení obvinenia

ako aj predvolania), čo konštatovala aj talianska polícia. Uvedené skutočnosti mali

za následok, že obvinený ani nemohol byť na mieste jeho trvalého pobytu zastihnutý, keďže

ho tam nikto nehľadal. Ďalej obvinený poukázal na to, že ani hrozba vysokým trestom nie je

dôvodom na vzatie osoby do útekovej väzby.

K dôvodom preventívnej väzby podľa . Tieto

dôvody súd videl v kriminálnej minulosti obvineného. Súd konštatoval, že zo spisového

materiálu nevyplývala skutočnosť, že obvinený je podnikateľ. V tejto súvislosti obvinený

poukázal na výpoveď poškodeného, ktorý tvrdil, že ho pozná ako podnikateľa a že má

stavebnú firmu. Skutok sa stal v roku 2014 a doposiaľ neboli predložené žiadne dôkazy

o tom, že obvinený by mal páchať ďalšiu trestnú činnosť. Podľa názoru obvineného, tento ani

nemôže pokračovať v páchaní trestnej činnosti, nakoľko v predmetnom prípade skoro všetky

zainteresované osoby sú stíhané väzobne. Pod pojmom „bude pokračovať v trestnej činnosti“,

nie je možné rozumieť len všeobecné nebezpečenstvo. Nebezpečenstvo páchania ďalšej

trestnej činnosti musí byť navyše bezprostredne hroziace.

Vo svojej sťažnosti obvinený poukázal aj na nesprávnu právnu kvalifikáciu trestných

činov, čo vylučuje aj pôsobnosť špecializovaného trestného súdu. Sporná je aj výška škody.

Skutok je podľa názoru obvineného účelovo zo strany orgánov činných v trestnom konaní

nadkvalifikovaný.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti obvinený navrhol, aby sťažnostný súd

uznesenie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. ,

z 11. februára zrušil a prepustil obvineného na slobodu.

Príslušný prokurátor sa k písomným dôvodom sťažnosti obvineného P. R. nevyjadril.

Podľa pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma

nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal

sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

6

Najvyšší súd, ako nadriadený orgán, v lehote stanovenej § 192 ods. 3 Trestného

poriadku v súlade s ustanovením , v ktorom je vyjadrený

obmedzený revízny princíp, potom ako nezamietol sťažnosť z dôvodov § 193 ods. 1 písm. a/

alebo b/ , na základe sťažnosti preskúmal napadnuté výroky uznesenia,

a to zo všetkých hľadísk, bez ohľadu na to, či tieto hľadiská sú, alebo nie sú v sťažnosti

uvedené, a jednak správnosť postupu konania, ktoré napadnutým výrokom predchádzalo,

a to z hľadiska všetkých chýb, ktoré by mohli spôsobiť nesprávnosť napadnutých výrokov

uznesenia. Pri plnení revízneho princípu preveril z právnej stránky, či v celom konaní,

v priebehu ktorého sa vytvárali podklady pre napadnuté uznesenie, nedošlo k porušeniu

, alebo iných mimo trestných právnych predpisov, ktoré

sú súčasťou právneho poriadku, lebo právo nemôže byť založené na nepráve.

Sťažnosť proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie je prípustná v súlade

s ustanoveniami , , , bola podaná oprávnenou

osobou v zmysle , v lehote stanovenej

a v súlade s 189 ods. 3 obhajca sťažnosť odôvodnil.

Z predloženého súdneho spisu vyplýva, že obvinený P. R. bol zadržaný

na základe EZR vydaného Špecializovaným trestným súdom Pezinok, pracovisko Banská

Bystrica 12. októbra 2015, sp. zn. , v Taliansku. Odvolací súd Bologna

v Taliansku rozhodol 15. decembra 2015 o vykonaní EZR, sp. zn. , sp. zn.

51/2015 R.G.M.A.E. Obvinený bol zadržaný na území Slovenskej republiky dňa

10. februára 2016 o 22.50 hod. Následne na to bol eskortovaný do cely predbežného

zadržania dňa 11. februára 2016 o 01.00 hod. v Banskej Bystrici.

Najvyšší súd sa stotožnil s výrokom uznesenia sudcu pre prípravné konanie, ktoré bolo

napadnuté sťažnosťou.

Z vyšetrovacieho a súdneho spisu vyplýva, že vyšetrovateľ Policajného zboru,

Prezídia Policajného zboru, národná kriminálna agentúra, národná protizločinecká jednotka,

expozitúra Bratislava uznesením ČVS: PPZ-316/NKA-PZ-BA-2015 z 24. júna 2015, vzniesol

obvinenie P. R. pre obzvlášť závažný zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. c/,

7

písm. d/, ods. 4 písm. b/ s poukázaním na

vo vzťahu k ods. 4 písm. b/ v štádiu pokusu podľa , spáchaný

formou spolupáchateľstva podľa a pre obzvlášť závažný zločin

falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov v štádiu prípravy

podľa k , , spáchaný formou

spolupáchateľstva podľa na skutkovom základe uvedenom v uznesení.

Podľa obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy,

ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné

stíhanie bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok

spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná

obava, že

a/ ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu,

najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí

vysoký trest,

b/ bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie

skutočností závažných pre trestné stíhanie alebo

c/ bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil

alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.

Najvyšší súd zistil, že sudca pre prípravné konanie v odôvodnení svojho rozhodnutia

podrobne popísal skutkový stav, ktorý bol podkladom pre jeho záver o existencii dôvodov

väzby. Skutkové závery zistené sudcom pre prípravné konanie si osvojil, pretože vychádzajú

z dôkazov, ktoré obsahuje spis a v podrobnostiach na ne nadriadený súd odkazuje.

Pri posudzovaní dôvodov väzby orgány činné v trestnom konaní a súd môžu prihliadať len

na tie okolnosti a zistenia, ktoré majú základ v procesne vykonanom dokazovaní

a sú významné pre záver o existencii niektorého z dôvodov väzby v zmysle § 71 ods. 1

písm. a/ až písm. c/ . Uvedené ustanovenia spolu s Trestného

poriadku vyjadrujú ústavnú zásadu, že obvineného možno viať do väzby iba z dôvodov

8

a na čas ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

Najvyšší súd nemá pochybnosti o tom, že sú splnené všetky formálne podmienky

väzby obvineného P. R.. Rovnako mal za preukázané, že existujú v prípade obvineného

základné materiálne podmienky väzby, ktoré tvoria:

a/ skutkové okolnosti vzatia do väzby, a to, či doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú

tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného

činu, či existujú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený, a

b/ existencia niektorého z dôvodov väzby, ak z konania obvineného alebo z ďalších

konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava pre tzv. útekovú väzbu, kolúznu väzbu

alebo preventívnu väzbu (§ 71 ods. 1).

Účelom väzby je zabezpečiť osobu obvineného pre trestné konanie a výkon trestu

( ). Jej účelom je tiež zabrániť obvinenému, aby maril

a sťažoval uskutočnenie dôkazov ( ), prípadne chrániť

spoločnosť pred dokonaním trestného činu alebo pred jeho opakovaním, či pokračovaním

( ). Väzba ako zabezpečovací inštitút nemá sankčnú

povahu ani výchovné poslanie a nesmie byť prostriedkom na získanie priznania,

ani na uľahčenie trestného stíhania. Väzba nie je trestom, ale je výlučne len procesným

opatrením, ktorého účelom je dočasne zaistiť osobu obvinenú z trestného činu pre potreby

prebiehajúceho trestného konania obmedzením jej osobnej slobody.

podmieňuje možnosť vzatia obvineného do väzby existenciou dôvodnej obavy vyplývajúcej

z konania obvineného alebo z ďalších konkrétnych skutočností vo vzťahu k niektorej

nežiaducej forme správania, označovanej ako dôvod väzby. Konkrétnymi skutočnosťami

odôvodňujúcimi obavu z následku alebo viacerých následkov uvedených v § 71 ods. 1

písm. a/, písm. b/ alebo písm. c/ sa rozumejú také skutočnosti, ktoré

reálne odôvodňujú takúto obavu. Výklad zákonných znakov „konkrétnych skutočností“

je predovšetkým vecou súdov, ktoré pri dôkladnej znalosti skutkových okolností a dôkaznej

situácie konkrétnej trestnej veci musia posúdiť, či vzatie do väzby je opatrením nevyhnutným

na dosiahnutie účelu trestného konania a či tento účel ani pri vynaložení úsilia nemožno

9

dosiahnuť inak. Pre aplikáciu tohto znaku nie sú dané objektívne a nemenné kritériá, ale tieto

kritériá treba vždy vyvodiť z povahy konkrétnej a individualizovanej veci, vrátane osoby

obvineného, jeho osobných pomerov a ďalších znakov upravených v tomto ustanovení.

Konkrétne skutočnosti, ako zákonná podmienka odôvodňujúca väzbu obvineného podľa tohto

ustanovenia, musia byť preukázané nielen pri vzatí do väzby, ale musia pretrvávať počas celej

väzby obvineného.

Ustanovenie určuje podmienky tzv. útekovej

väzby a ustanovenie určuje podmienky tzv.

preventívnej väzby. Pokračovaním v trestnej činnosti sa pritom rozumie nielen opakovanie

toho trestného činu, ale aj spáchanie trestného činu tej istej povahy. Sudca pre prípravné

konanie v napadnutom uznesení podrobne rozpísal skutkové právne dôvody, ktoré

odôvodňujú existenciu dôvodnej obavy z útekovej i preventívnej väzby. V dvojinštančnom

súdnom konaní rozhodnutia súdov tvoria jednotu a pri existencii vysokokvalifikovaného

rozhodnutia súdu prvého stupňa nadriadenému súdu nezostáva nič iné, len v podrobnostiach

poukázať na veľmi správne a erudované dôvody, na ktorých sudca pre prípravné konanie

založil svoje rozhodnutie.

Obhajoba obvineného P. R. bude preverovaná v ďalšom priebehu trestného konania.

Pri rozhodovaní o väzbe postačuje dostatočne preukázať podozrenie, že obvinený spáchal

skutok, ktorým naplnil znaky príslušného trestného činu. V tejto súvislosti je potrebné

zdôrazniť, že až po vznesení obvinenia sa v rozhodujúcej miere otvára priestor

pre dokazovanie v prípravnom konaní, v dôsledku čoho sa dôvodnosť vzneseného obvinenia

postupne „odkrýva“ (t.j. buď potvrdzuje, alebo vyvracia) práve dokazovaním. Dôvodné

podozrenie predpokladá existenciu faktov alebo informácií, ktoré by objektívnemu

pozorovateľovi umožnili úsudok o tom, že konkrétna osoba mohla spáchať trestný čin, pričom

jeho „dôvodnosť“ závisí vždy od všetkých okolností každého konkrétneho prípadu.

Slovenskej republiky vo svojom článku 17 nevyžaduje, aby už v okamihu prijatia rozhodnutia

o pozbavení osobnej slobody uznesením o vzatí do väzby bolo dôvodné podozrenie

zo spáchania trestného činu podložené aj dôkazmi preukazujúcimi vinu obvineného. Bolo by

to nelogické, aby pre uhájenie väzby bol trestný čin jednoznačne definovaný aj preukázaný,

pretože to je cieľom vyšetrovania a súdneho konania, normálny priebeh ktorého má zaručiť

10

práve vyšetrovacia väzba obvineného.

Podľa medzinárodné zmluvy o ľudských

právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je

potrebný zákon a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti

fyzických alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom

ustanovením zákonom, majú prednosť pred zákonmi.

Pri aplikácii citovaného ustanovenia vyplýva povinnosť

pre súd skúmať podmienky väzby aj v súlade s Dohovorom o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len Dohovor), vzhľadom k tomu, že väzbou dochádza k zásahu

do jedného zo základných práv a slobôd priznaných článkom 17 ods. 1 Slovenskej

republiky a článkom 5 ods. 1 Dohovoru.

Dôvody väzby, ktoré vyplývajú z článku 5 ods. 1 písm. c/ Dohovoru, sú stavané

alternatívne. Na vzatie do väzby a držanie v nej, preto postačuje akýkoľvek stav uvedených

dôvodov, teda dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu a potreba zabrániť osobe

v páchaní trestného činu alebo úteku po jeho spáchaní.

Vo vzťahu preventívnej väzby k Dohovoru a judikatúre Európskeho súdu pre ľudské

práva (ďalej len ESĽP) je potrebné uviesť, že podľa judikatúry ESĽP preventívna väzba

antedeliktum nie je Dohovorom dovolená (rozsudok Ječius vs. Litva z 31. júla 2000).

Podľa ESĽP tento dôvod je obmedzený len na poskytnutie prostriedku zmluvným štátom,

ako prekaziť určitý konkrétny trestný čin, teda v podstate len na prekazenie trestného činu

v štádiu pokusu, pre ktorý sa potom vedie trestné stíhanie. Nebezpečenstvo opakovania

trestného činu ako dôvod väzby neopiera ESĽP o slová Dohovoru „je nutné zabrániť

spáchaniu trestného činu“, ale o oprávnenie, ktoré ESĽP priznáva zmluvným štátom stanoviť

vedľa dôvodov uvedených v čl. 5 ods. 1 písm. c/ Dohovoru ďalšie dôvody zatknutia, ktoré

pristúpia naviac k dôvodnému podozreniu. Z toho vyplýva, že dôvod väzby, tak ako je

upravený v ustanovení a jeho aplikácia v judikatúre

všeobecných súdov, nie je v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm. c/ Dohovoru.

11

Nadriadený súd preskúmal uznesenie, ktoré bolo napadnuté sťažnosťou aj z hľadiska

splnenia podmienok väzby podľa čl. 5 ods. 1 Dohovoru a zistil, že rozhodnutie sudcu

pre prípravné konanie, ktorým bol obvinený P. R. vzatý do väzby, spĺňa podmienky väzby

aj v súlade s článkom 5 ods. 1 Dohovoru.

Stavu veci a zákonu zodpovedá aj rozhodnutie sudcu pre prípravné konanie

v tej časti výroku napadnutého uznesenia, ktorým zamietol nahradenie väzby procesnými

prostriedkami, a to sľubom obvineného a dohľadom probačného a mediačného úradníka.

Aj v tomto prípade nadriadený súd poukazuje na správne dôvody, ktoré obsahuje napadnuté

uznesenie k časti výroku, ktorým boli zamietnuté procesné prostriedky nahradenia väzby.

Najvyšší súd nepovažuje navrhnuté a ponúknuté procesné prostriedky za dostatočné

na náhradu väzby v prípade obvineného P. R.. Tento názor primárne opiera o osobu

samotného obvineného a jeho spôsob života, keďže je nesporné, že obvinený

sa dlhodobo nezdržiaval na adrese trvalého bydliska, pohyboval sa po viacerých krajinách

Európy, čo vyplýva nielen z jeho výpovede, ale aj z návrhu prokurátora na vydanie

európskeho zatýkacieho rozkazu. Tieto skutočnosti boli zisťované prostredníctvom

dostupných foriem a metód operatívno–pátracej činnosti v spolupráci s príslušníkmi talianskej

polície.

Z odpisu registra trestov vyplýva, že obvinený má v registri trestov Talianska 16

záznamov, pričom posledný záznam je z roku 2008. Podľa vlastného vyjadrenia bol obvinený

vo výkone trestu doposiaľ v trvaní 30 rokov. I táto skutočnosť nasvedčuje tomu, že obvinený

má sklony k páchaniu trestnej činnosti.

Záver najvyššieho súdu, podľa ktorého nepovažuje navrhnuté a ponúknuté procesné

prostriedky za dostatočnú náhradu väzby v prípade obvineného, vyplýva z povinnosti súdu

pôsobiť na upevňovanie zákonnosti, t.j. za dôsledné zachovávanie zákona, aby bola

vo vedomí verejnosti upevňovaná viera v spravodlivosť postupu a rozhodovania orgánov

činných v trestnom konaní a súdov v záujme dôsledného dodržiavania zákonov

a rešpektovania základných práv a slobôd jednotlivých fyzických a právnických osôb.

12

Podľa výsledkov prieskumu napadnutého uznesenia a konania, ktoré mu predchádzalo,

nadriadeným súdom neboli zistené také pochybenia pri aplikácii práva hmotného

a procesného sudcom pre prípravné konanie alebo orgánmi činnými v prípravnom

konaní, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého uznesenia, a preto podľa § 193 ods. 1

písm. c/ najvyšší súd sťažnosť obvineného P. R. zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 24. februára 2016

JUDr. Jana S e r b o v á , v. r.

predsedníčka senátu

Vypracovala: JUDr. Alena Šišková

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová