Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tost/8/2016

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky

JUDr. Gabriely Šimonovej a sudkýň JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Aleny Šiškovej

na neverejnom zasadnutí konanom 24. februára 2016 v Bratislave, v trestnej veci proti

obvinenému T. L. a spol., pre obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej

činnosti spolupáchateľstvom podľa § 20, § 233 ods. 1 písm. a/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. a iné,

o sťažnosti obvineného T. L. proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu Pezinok,

pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. , z 15. februára 2016 takto

rozhodol:

Podľa sťažnosť obvineného T. L. sa z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Uznesením Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica,

sp. zn. , z 15. februára 2016 bolo podľa rozhodnuté,

že obvinený T. L., t.č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby Košice, z dôvodov

uvedených v sa ponecháva vo väzbe. Zároveň bolo

vyslovené, že podľa , sa písomný sľub obvineného

za nahradenie väzby neprijíma a podľa , väzba obvineného

T. L. sa nenahrádza dohľadom probačného a mediačného úradníka.

Proti uzneseniu prvostupňového súdu zahlásil pred senátom do zápisnice

o neverejnom zasadnutí, sťažnosť obvinený, ktorú bližšie písomne neodôvodnil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade zahlásenej sťažnosti obvineným T. L.

preskúmal podľa ods. l správnosť výrokov napadnutého uznesenia

ako i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že špecializovaný trestný súd rozhodol

v predmetnej veci správne a v súlade so zákonom.

2

Zo spisového materiálu mal Najvyšší súd Slovenskej republiky preukázané,

že obvinený T. L. bol vzatý do väzby uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

sp. zn. , z 10. júna 2014 z dôvodu uvedeného v

Lehota trvania väzby začala plynúť 10. júna 2014 o 15.30 hod. s tým, že do väzby

sa započítala doba zadržania od 1. júna 2014 o 6.05 hod. do 3. júna 2014 o 20.00 hod. Väzba

bola obvinenému predĺžená do 7. apríla 2016, pričom 2. februára 2016 podala prokurátorka

Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky obžalobu

na Špecializovaný trestný súd Pezinok, pracovisko Banská Bystrica na T. L., L. R., J. P.,

M. P., Mgr. F. P. a I. K.. Obvinený T. L. je obžalovaný v bode 1/ obžaloby pre zločin

skrátenia dane a poistného podľa , ,

s poukazom na ustanovenie a v bode 2/ obžaloby pre obzvlášť

závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti spolupáchateľstvom podľa § 20, § 233

ods. 1 písm. a/, ods. 4 písm. a/ .

V minulosti vo veci postupne rozhodoval o žiadostiach o prepustenie z väzby

obvineného a návrhu na predĺženie väzby sudca pre prípravné konanie Špecializovaného

trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica a o sťažnostiach obvineného, aj viaceré

senáty Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Konajúce súdy vo svojich rozhodnutiach konštatovali existenciu dôvodov väzby

u obvineného podľa ustanovenia a uviedli, z akých dôvodov

dôvody väzby podľa tohto ustanovenia trvajú. Najvyšší súd sa s odôvodnením

prvostupňového rozhodnutia, ktorý opakovane skúmal, v súčasnosti na základe podanej

obžaloby na obvineného, existenciu trvania väzobných dôvodov v predmetnej veci,

stotožňuje. I keď obhajoba vytýka doteraz trvajúcu väzbu 21 mesiacov, napriek tejto

skutočnosti treba súhlasiť s názorom súdu prvého stupňa a síce, že ukončenie vyšetrovania

a podanie obžaloby, automaticky neznamená, že obvinený má byť prepustený z väzby

na slobodu. Účelom je podľa aj skutočnosť, aby sa obvinený zúčastnil

súdneho konania a aby nedochádzalo k pokračovaniu v páchaní trestnej činnosti už súdom

prejednávanej ďalším konaním toho istého páchateľa. Zákonodarca pre žalovaný obzvlášť

závažný zločin predpokladá v ustanovení dobu trvania väzby

až 48 mesiacov.

3

Podľa obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy,

ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné

stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok

spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná

obava, že bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo

vykoná trestný čin, ktorý pripravoval, alebo ktorým hrozil.

Rovnaké kritériá platia aj pre prípad skúmania existencie dôvodov väzby počas

prebiehajúceho trestného konania, bez ohľadu na jednotlivé fázy trestného konania.

Je nevyhnutné zdôrazniť, že dôvodnosť podozrenia zo spáchania skutku, pre ktorý bolo

obvinenému T. L. vznesené obvinenie, sa zvýšila natoľko, že príslušná prokurátorka na súde

prvého stupňa podala na neho obžalobu. Pri posudzovaní dôvodov väzby orgány činné

v trestnom konaní a súd môžu prihliadať len na tie okolnosti a zistenia, ktoré majú základ

v procesne vykonanom dokazovaní a sú významné pre záver o existencii niektorého

z dôvodov väzby v zmysle Uvedené ustanovenia spolu s

vyjadrujú ústavnú zásadu, že obvineného možno vziať do väzby iba z dôvodov

a načas ustanoveným zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

Nadriadený súd zastáva názor, že dôvody tzv. preventívnej väzby v zmysle § 71

ods. 1 písm. c/ v prípade obvineného T. L. pretrvávajú naďalej tak, ako boli ustálené

predchádzajúcimi rozhodnutiami sudcu pre prípravné konanie, súdu prvého stupňa

a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Najvyšší súd ale zdôrazňuje, že pretrvávanie

dôvodného podozrenia, že osoba, ktorá bola pozbavená slobody väzbou, spáchala trestný čin,

je conditio sine qua non (podmienka, bez ktorej nie) zákonnosti jej ďalšieho držania vo väzbe.

Po uplynutí určitého času to však už nestačí, pričom keď má väzba trvať naďalej, musí

pristúpiť iný významný a dostatočný dôvod alebo dôvody a na viac musí byť preukázané,

že kompetentné orgány postupujú vo veci s osobitnou starostlivosťou. Najvyšší súd

si je vedomý významu osobnej slobody jedinca ako jedného zo základov demokratickej

spoločnosti, a preto zdôrazňuje, že väzba je výnimočným opatrením. V súčasnom štádiu

konania pred súdom prvého stupňa sa najvyšší súd stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa,

podľa ktorého nedošlo k zoslabeniu dôvodov preventívnej väzby až do takej miery, že senát

môže dospieť k záveru, že dôvody väzby u obvineného T. L. pominuli. Preto neobstojí ani

poukaz na to, že obvinený je vo väzbe od 10. júna 2014.

4

Ustanovenie určuje podmienky tzv. preventívnej väzby.

Pokračovaním v trestnej činnosti sa rozumie nielen opakovanie toho istého trestného činu,

ale aj spáchanie trestného činu tej istej povahy. Osoba obvineného T. L. (jeho sklony

k páchaniu trestnej činnosti) naznačuje ďalšie trestné konanie prebiehajúce v súčasnosti.

Povaha prejednávaného skutku je podľa názoru najvyššieho súdu dôvodom, ktorý umožňuje

záver o nebezpečenstve pokračovania v trestnej činnosti obvineným T. L. v prípade, ak by bol

prepustený z väzby na slobodu.

Podľa medzinárodné zmluvy o ľudských

právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný

zákon a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb

alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným

zákonom, majú prednosť pred zákonmi.

Pri aplikácii citovaného ustanovenia vyplýva povinnosť

pre súd skúmať podmienky väzby aj v súlade s Dohovorom o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len Dohovor), vzhľadom k tomu, že väzbou dochádza k zásahu

do jedného zo základných ľudských práv a slobôd priznaných Slovenskej

republiky a čl. 5 ods. 1 Dohovoru.

Dôvody väzby, ktoré vyplývajú z čl. 5 ods. 1 písm. c/ Dohovoru, sú stavané

alternatívne. Na vzatie do väzby a držanie v nej preto postačuje akýkoľvek stav uvedených

dôvodov, teda dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu a potreba zabrániť osobe

v spáchaní trestného činu.

Vo vzťahu preventívnej väzby k Dohovoru a judikatúre Európskeho súdu pre ľudské

práva (ďalej len ESĽP) je potrebné uviesť, že podľa judikatúry ESĽP preventívna väzba

antedeliktum nie je Dohovorom dovolená (rozsudok Ječius vs. Litva z 31. júla 2000). Podľa

ESĽP tento dôvod je obmedzený len na poskytnutie prostriedku zmluvným štátom,

ako prekaziť určitý konkrétny trestný čin, teda v podstate len na prekazenie trestného činu

v štádiu pokusu, pre ktorý sa potom vedie trestné stíhanie. Nebezpečenstvo opakovania

trestného činu ako dôvod väzby neopiera ESĽP o slová Dohovoru „je nutné zabrániť

spáchaniu trestného činu“, ale o oprávnenie, ktoré ESĽP priznáva zmluvným štátom stanoviť

vedľa dôvodov uvedených v čl. 5 ods. 1 písm. c/ Dohovoru ďalšie dôvody zatknutia,

5

ktoré pristúpia na viac k dôvodnému podozreniu. Z toho vyplýva, že dôvod väzby,

tak ako je upravený v ustanovení a jeho aplikácia v judikatúre

všeobecných súdov, nie je v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm. c/ Dohovoru.

Podľa názoru najvyššieho súdu v prípade obvineného T. L. sú splnené podmienky

väzby aj v súlade s čl. 5 ods. 1 Dohovoru.

V súvislosti s argumentáciou obhajoby o dĺžke trvania väzby od 10. júna 2014,

najvyšší súd poukazuje na ustanovenie , podľa ktorého orgány činné

v trestnom konaní a súdy sú povinné väzobné veci vybavovať prednostne a urýchlene.

Po analýze vyšetrovacieho a súdneho spisu najvyšší súd dospel k záveru, že požiadavka

rýchlosti stanovená ustanovením bola orgánmi činnými v trestnom konaní

a súdmi, ktoré konali v prípravnom konaní, rešpektovaná a túto požiadavku spĺňa i postup

súdu prvého stupňa po podaní obžaloby. Najvyšší súd zároveň považuje za významné

zdôrazniť, že osobitná rýchlosť pri posudzovaní prípadu, na ktorú má osoba držaná vo väzbe

právo, nemôže byť na ujmu úsilia sudcu plniť svoju úlohu s patričnou starostlivosťou.

V súlade s aktuálnou judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky aj najvyšší súd

za zákonný a ústavne konformný považuje taký postup, keď o nenahradení väzby dohľadom

probačného a mediačného úradníka sa rozhodne samostatným výrokom v uznesení. Potreba

individualizácie výroku uznesenia, ktorým sa rozhodovalo o nahradení, resp. nenahradení

väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka, vyplýva z relevantných ustanovení

o väzbe a procesných prostriedkov o náhrade väzby a najmä z charakteru

základného práva na osobnú slobodu. Zásah do osobnej slobody v podobe jej obmedzenia

musí mať svoj jednoznačný základ vo výrokovej časti súdneho rozhodnutia, s ktorou zákon

spája právne účinky a musí sa odzrkadliť aj v jeho samostatnom odôvodnení. Najvyšší súd,

rozhodujúci na podklade sťažnosti obvineného o väzbe, bol povinný vzhľadom na preferenciu

osobnej slobody vyplývajúcu z čl. 5 ods. 1 Dohovoru skúmať, či účel väzby nemožno

rovnako dobre dosiahnuť ponechaním obvineného na slobode za súčasného dohľadu

probačného a mediačného úradníka. Argumenty obvineného uplatnené v jeho výpovedi

pred súdom prvého stupňa nepresvedčili najvyšší súd o tom, že právny záujem obvineného

na osobnej slobode prevažuje nad rizikom naplnenia väzobných dôvodov, ktorú skutočnosť

premietol do výroku vlastného uznesenia, ktorým rozhodol o nenahradení väzby obvineného

T. L. dohľadom probačného a mediačného úradníka.

6

Najvyšší súd procesný prostriedok, a to dohľad probačného a mediačného úradníka

ako i predložený písomný sľub, nepovažuje za dostatočné na náhradu väzby obvineného

T. L.. Tento názor primárne opiera o závažnosť skutku, pre ktorý je voči nemu vedené trestné

konanie, keď jeho konanie smerovalo proti majetku v snahe získať pre seba prospech veľkého

rozsahu. Záver najvyššieho súdu, podľa ktorého nepovažuje procesný prostriedok – prijatie

písomného sľubu a dohľad probačného a mediačného úradníka za dostatočnú náhradu väzby

v prípade obvineného T. L., vyplýva z povinnosti súdu pôsobiť na upevňovanie zákonnosti,

t.j. na dôsledné zachovávanie zákona, aby bola vo vedomí verejnosti upevňovaná viera

v spravodlivosť postupu a rozhodovania orgánov činných v trestnom konaní a súdov v záujme

dôsledného dodržiavania zákonov a rešpektovania základných práv a slobôd jednotlivých

fyzických a právnických osôb.

Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že u obvineného sú aj v tomto štádiu

konania dané formálne aj materiálne podmienky väzby. Naďalej sú u neho dané konkrétne

skutočnosti, z ktorých vyplýva dôvodné podozrenie, že skutok spáchal obvinený a z jeho

konania vyplýva dôvodná obava, že bude pokračovať v trestnej činnosti. Obvinený síce

popiera spáchanie trestnej činnosti, poukazuje na spoluobvinených, že oni páchali trestnú

činnosť, on je nevinný, trestnej činnosti sa nedopustil. Obviňuje vyšetrovateľov,

že ovplyvňujú výpovede svedkov. Z doteraz vykonaných dôkazov, ale vyplývajú iné

skutočnosti. Z doteraz nazhromaždených dôkazov je možné vyvodiť dostatočný záver o tom,

že obvinený je dôvodne podozrivý zo spáchanej trestnej činnosti, jej organizovania

a navádzania na jej spáchanie. Tieto skutočnosti vyplývajú z výpovedí svedkov, prepisov

telefonických hovorov, získaných z prepisu zaznamenanej telekomunikačnej prevádzky

z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, expertíz, odobratých vzoriek a ďalších

dôkazov nachádzajúcich sa v spise.

Konkrétne skutočnosti, ktoré u obvineného odôvodňujú obavu, že v prípade

prepustenia na slobodu hrozí dôvodná obava, že by obvinený pokračoval v páchaní trestnej

činnosti sú tie, že obvinený je trestne stíhaný za trestnú činnosť toho istého druhu od r. 2005,

napriek tejto skutočnosti opätovne je dôvodne podozrivý z páchania ďalšej trestnej činnosti

toho istého druhu v ďalšom časovom období a opätovne je trestne stíhaný od mája 2013.

Návrh na vzatie do väzby bol podaný 2. júna 2014 a obvinený počas doby, keď bol na slobode

opätovne hovoril niektorým svedkom, že budú pokračovať vo vození minerálnych olejov.

7

Keďže v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa

tvoria jednotu, je nadbytočné, aby najvyšší súd opakoval vo svojom rozhodnutí závery súdu

prvého stupňa. S právnymi námietkami obvineného sa súd prvého stupňa v rozhodnutí riadne

vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo

na odvolacom súde.

Neunikla pozornosti najvyššieho súdu veta, ktorú vyslovil súd prvého stupňa

v odôvodnení písomného uznesenia na strane 11, kde vyznieva rozpor pri dodržaní

prezumpcie neviny, práve prezumovaním otázky viny u obvineného. Konštatovanie súdu,

že obžaloba predkladá celý rad dôkazov, ktoré nateraz usvedčujú obvineného T. L.

zo spáchania trestnej činnosti uvedenej v obžalobe, je prinajmenšom predčasné. Takéto

konštatovanie by sa priečilo aj ostatným základným zásadám trestného procesu, ako sú napr.

zásada ústnosti, bezprostrednosti, kontradiktórnosti, nehovoriac o zásade spravodlivého

procesu. Nemožno opomenúť ani tú skutočnosť, že ťažisko dokazovania je na súde

a v priebehu konania pred súdom neboli zatiaľ vykonané žiadne dôkazy, ako na to správne

poukázal i súd prvého stupňa na strane 9 svojho uznesenia. Je preto zrejmé, že k takto

formulovanej vete došlo nedopatrením alebo nesprávnou formuláciou.

V tomto štádiu konania najvyšší súd vyhodnotil sťažnosť obvineného ako nedôvodnú,

a pretože nevzhliadol dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého uznesenia, zahlásenú

sťažnosť obvineného T. L. ako nedôvodnú zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 24. februára 2016

JUDr. Gabriela Š i m o n o v á , v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová