Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
97e/398140.72d901.pdf
PDF · 96.38 KB
No categories available
9XCdo/16/2016
N a j v y š š í s ú d 9 XCdo 16/2016
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej advokátskou kanceláriou
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, proti žalovanej
Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
so sídlom v Bratislave, Župné námestie č. 13, IČO: 00 166 073, o náhradu majetkovej
a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod sp. zn.
6 C 162/2012, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne
z 12. februára 2015 sp. zn. 19Co 276/2014, takto
rozhodol:
Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a .
Dovolanie o d m i e t a .
Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bánovce nad Bebravou uznesením z 10. decembra 2012 č. k.
6 C 162/2012-27 uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 66 €, podľa
položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov, prílohy zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.
Krajský súd v Trenčíne na odvolanie žalobkyne uznesením z 12. februára 2015 sp. zn.
19 Co 276/2014, napadnuté uznesenie potvrdil. V odôvodnení sa stotožnil s názorom súdu
prvého stupňa, že žalobkyňa bola oslobodená od platenia súdneho poplatku v zmysle
§ 4 ods. 1 písm. k) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov, avšak oslobodenie celého konania od súdneho poplatku sa nevzťahuje na súdny
poplatok za vznesenie námietky zaujatosti podľa položky č. 17a) sadzobníka súdnych
poplatkov.
Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním, v ktorom žiadala
zrušiť rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, lebo v danom prípade: a/ súdy rozhodovali napriek tomu, že sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný (§ 237 písm. e/ O.s.p.) – nepodala totiž
námietku zaujatosti, ale návrh podľa § 12 ods. 1 O.s.p., b/ odvolací súd jej odňal možnosť
pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) tým, že jeho rozhodnutie je nielen „absolútne
prekvapivé“, ale aj nepreskúmateľné, c/ rozhodoval vylúčený sudca, resp. súd nebol správne
obsadený (§ 237 písm. g/ O.s.p.); o jej povinnosti zaplatiť súdny poplatok rozhodol sudca
súdu, nezákonný postup ktorého jej spôsobil majetkovú a nemajetkovú ujmu, náhrady ktorej
sa v konaní domáha. Žalobkyňa dovolaciemu súdu navrhla, aby podľa § 109 ods.1 písm. b/
O.s.p. prerušil konanie a predložil Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na vyslovenie
nesúladu položky 17a Sadzobníka zákona o súdnych poplatkoch s Ústavou Slovenskej
republiky.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade
s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a
ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
Z obsahu dovolania žalobkyne vyplýva, že navrhuje dovolacie konanie prerušiť podľa
§ 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. a podať Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie
v súlade položky 17a sadzobníka, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch s Ústavou
Slovenskej republiky. Dôvodí, že inštitút námietky zaujatosti sa nemá spoplatňovať, pretože
je jediným prostriedkom, ktorým sa účastník môže domôcť preskúmania prípadného dôvodu
na vylúčenie sudcu. Poplatok za námietku zaujatosti má podľa nej povahu fakticky poplatku
za vyjadrenie sa k otázke nestrannosti sudcu v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky, čo pokladá za neprípustný zásah do základného práva na spravodlivý proces,
vrátane práva na nestranný súd, garantovaného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Najvyšší súd návrhu žalobkyne na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/
O.s.p. nevyhovel a tento zamietol, pretože položku 17a sadzobníka, ktorý tvorí prílohu zákona
o súdnych poplatkoch, nepovažuje za rozpornú s Ústavou Slovenskej republiky a jej článkom
46 ods. 1.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa argumentáciou žalobkyne, že zavedenie
poplatku za námietku zaujatosti jej bráni vyjadriť sa k otázke zaujatosti sudcu nestotožňuje.
Položka 17a bola do sadzobníka znovu zavedená zákonom č 621/2005 Z. z., pretože
dochádzalo k zneužívaniu inštitútu námietky zaujatosti a tak k zbytočnému predlžovaniu
konania. Podľa dôvodovej správy k tomuto zákonu predmetný poplatok by mal mať povahu
kaucie, ktorá by sa mala poplatníkovi vrátiť, ak námietku podal odôvodnene. Tento zámer
zákonodarcu sa premietol aj do ustanovenia § 11 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch, podľa
ktorého sa poplatok za námietku zaujatosti uplatnenú účastníkom konania vráti, ak uplatnil
námietku zaujatosti odôvodnene. Takéto obmedzenie je podľa dovolacieho súdu primerané
a prispieva aj k zachovaniu iného ústavou zaručeného práva, a to práva na prerokovanie veci
v primeranej lehote. Otázkou vzťahu medzi právom na prístup k súdu a povinnosťou zaplatiť
súdny poplatok sa zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v rozsudku zo dňa
19. júna 2001, č. sťažnosti 28249/95, vo veci Kreuz proti Poľsku uviedol, že nikdy nevylúčil
možnosť, že záujmy riadneho chodu justície môžu odôvodňovať zavedenie finančného
obmedzenia na prístup jednotlivca k súdu a konštatoval, že požiadavku zaplatiť súdny
poplatok v súdnom konaní nemožno pokladať za obmedzenie práva účastníka na prístup
k súdu, ktoré je nezlučiteľné per se s článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (odseky 59, 60).
V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom
ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej
dovolateľky – viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 1 Cdo 122/2014,
1 Cdo 264/2013, 2 Cdo 165/2013, 2 Cdo 328/2013, 3 Cdo 310/2014, 3 Cdo 534/2014, 4 Cdo
229/2014, 4 Cdo 235/2014, 5 Cdo 295/2014, 5 Cdo 311/2014, 6 Cdo 120/2014, 6 Cdo
304/2014, 7 Cdo 368/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané
v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7
O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza.
Vzhľadom na to, že dovolanie žalobkyne podľa § 237 ods. 1 a 239 O.s.p. prípustné nie
je, najvyšší súd ho odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 a § 142 ods. 1 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 24. februára 2016
JUDr. Libor D u ľ a , v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Sylvia Machalová