Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
80e/397919.1cadbe.pdf
PDF · 107.72 KB
No categories available
6Cdo/3/2016
Najvyšší súd 6Cdo/3/2016
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. M., bývajúceho vo Z.,
zastúpeného Mgr. A., advokátkou v B., proti žalovanému D., bývajúcemu Z., zastúpenému
splnomocnenkyňou Advokátska kancelária U. s.r.o., Z., o neplatnosť dodatku k dohode,
vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 6C/139/2012, o dovolaní žalobcu proti
uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 12. februára 2015 sp. zn. 15Co/54/2015 takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov dovolacieho konania v sume
87,51 eur a to splnomocnenkyni žalovaného do 3 dní.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej tiež len „odvolací súd“) označeným uznesením
potvrdil uznesenie Okresného súdu Zvolen (ďalej tiež len „súd prvého stupňa“ alebo
„prvostupňový súd“) z 23. októbra 2014 č. k. 6C/139/2012-167, ktorým bolo zastavené
konanie a žalobcovi uložená povinnosť žalovanému „nahradiť“ (správne „zaplatiť“) „trovy“
(správne „náhradu trov“) konania vo výške 326,91 eur na účet splnomocnenkyne žalovaného
(označenej – na rozdiel od účtu určeného za platobné miesto – i v príslušnom výroku
uznesenia prvostupňového súdu obchodným menom, sídlom a identifikačným číslom
organizácie) do 10 dní od právoplatnosti uznesenia. Žalovanému okrem toho nepriznal
náhradu trov odvolacieho konania a potvrdzujúce uznesenie odôvodnil stotožnením sa
s dôvodmi súdu prvého stupňa, majúc zhodne s ním za to, že ďalšiemu behu konania v tejto
veci (pred všeobecným súdom) bránil nedostatok jeho právomoci spôsobený platnou
rozhodcovskou doložkou, ktorej zánik neprivodila ani dohoda účastníkov o skončení platnosti
Dohody o uznaní dlhu z 25. októbra 2010 (dohody, ktorej súčasťou bola i rozhodcovská
doložka), keď rozhodcovskú zmluvu treba považovať napriek jej (len technickému) vloženiu
do textu inej zmluvy za zmluvu samostatnú.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca (ďalej aj
„dovolateľ“). Navrhol, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu (a zjavne i ním
potvrdené uznesenie prvostupňového súdu) zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, keďže konanie pred nižšími súdmi neprebehlo podľa zásad spravodlivého súdneho
konania a daná je tak tzv. zmätočnostná vada spočívajúca v odňatí mu postupom súdu
možnosti konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963
Zb. v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len „O. s. p.“). Tú podľa neho zakladá ako
nedostatočné odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu, nevysporiadavajúce sa s odvolacou
argumentáciou, tak i záver odvolacieho súdu v tejto veci, ktorý je protichodný k iným
analogickým prípadom.
Žalovaný navrhol dovolanie odmietnuť. Nedostatočné odôvodnenie súdneho
rozhodnutia podľa neho vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. nezakladá a ani
o taký prípad v tejto veci nejde (keď rozhodnutie odvolacieho súdu dostatočne odôvodnené
je), okrem toho však sám žalobca viacerými dispozičnými úkonmi v konaní spôsobil
neexistenciu dôvodu pre prerušenie konania a rozhodnutím odvolacieho súdu v inej veci
(uvádzaným v dovolaní) nebol vyslovený všeobecne uplatniteľný právny názor, majúci sa
uplatniť aj v tejto veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení,
že dovolanie podal včas žalobca, ktorý bol v dovolacom konaní riadne zastúpený (§ 241 ods.
1 veta druhá O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.)
skúmal, či opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).
Predmetom dovolania v tejto veci je potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu, proti
ktorému zákon dovolanie nepripúšťa. S prihliadnutím k tomu bolo nutné zamerať sa výlučne
na to, či dovolaním napádané uznesenie alebo konanie mu predchádzajúce nebolo postihnuté
niektorou z vád uvedených v § 237 ods. 1 O. s. p., pri ktorých existencii možno dovolaním
napadnúť akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu a to s osobitným zameraním sa na vadu
namietanú dovolaním, teda vadu podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa štandardne rozumie taký závadný postup
súdu, v dôsledku ktorého dochádza k nerešpektovaniu niektorého z práv účastníka súdneho
konania, zaručovaných mu Občianskym súdnym poriadkom, prípadne iným predpisom
procesného práva. K takémuto odňatiu (nerešpektovaniu) práv môže dôjsť ako postupom
predchádzajúcim vydaniu rozhodnutia súdu, tak i rozhodnutím samotným. V ustálenej
rozhodovacej praxi dovolacieho súdu sa za jeden prípadov postupu súdu odnímajúceho
účastníkom konania možnosť konať pred súdom považuje i odmietnutie zaoberania sa
(súdom) problémom (predostretým či už žalobou, odvolaním alebo iným podaním) vecne
(tým, že dôjde k odmietnutiu podania vrátane odvolania alebo k zastaveniu konania), hoci na
to neexistoval dôvod; ďalším takýmto postupom potom môže byť nevypravenie súdneho
rozhodnutia odôvodnením poskytujúcim dostatočnú argumentáciu na podporu súdom
zvoleného rozhodnutia.
V prejednávanej veci sa dovolaním priamo namietal nedostatok dôvodov na podporu
názoru súdov nižších stupňov o potrebe zastavenia konania a nepriamo i nesprávnosť záveru
o neexistencii právomoci súdu na prejednanie a rozhodnutie veci; ani v jednom prípade však
dovolateľovi nešlo dať za pravdu.
Podľa § 104 ods. 1 O. s. p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý
nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má
predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania
príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú
pritom zachované.
Práve odcitované ustanovenie vymedzuje postup súdu v prípade zistenia takého
nedostatku podmienky konania (alebo inak takej prekážky konania), ktorý (ktorú) nemožno
odstrániť. Jednou z takýchto neodstrániteľných prekážok konania je tiež nedostatok
právomoci súdu na prejednanie a rozhodnutie veci, kedy (rovnako ako u iných
neodstrániteľných prekážok konania) neostáva iné, než konanie zastaviť a podľa okolností
prípadu prípadne i postúpiť vec príslušnému (tu rozumej právomocnému) orgánu. Zákonná
povinnosť na postúpenie veci po zastavení konania súdom inému orgánu sa síce zdá byť
bezvýnimočná (aby takto súd bol vždy povinný označiť iný orgán, disponujúci podľa súdu
právomocou na prejednanie veci a postarať sa – v záujme predídenia odopretiu spravodlivosti
– o prejednanie veci pred takýmto iným orgánom), súd povinnosť postúpiť vec príslušnému
orgánu však nebude mať spravidla vtedy, ak na príslušnom orgáne už konanie prebieha
a začalo ešte pred začatím konania na súde. V takom prípade by totiž súd nastoľoval
nežiadúci stav duplicity konaní na príslušnom orgáne a nemohlo by dôjsť ani k naplneniu tej
časti úpravy z ustanovenia § 104 ods. 1 vety druhej O. s. p., podľa ktorej by postúpenie veci
príslušnému orgánu po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania pred súdom z dôvodu
nedostatku právomoci súdu malo zabezpečiť i zachovanie účinkov spojených s podaním
návrhu na začatie konania (keďže už predtým by nástup takýchto účinkov privodilo skôr
začaté a na postúpení veci súdom nezávislé konanie pred príslušným orgánom).
Ak potom ustanovenie § 106 ods. 1 O. s. p. citované už súdom prvého stupňa obsahuje
i taxatívny (úplný) výpočet prípadov, v ktorých súd (rozumej všeobecný) vec prejedná, pri
posudzovaní existencie dovolaním namietanej vady ostávalo posúdiť, či v tejto veci nešlo
o niektorý z takýchto prípadov. Nešlo tu o prípad vyhlásenia účastníkov, že netrvajú na
zmluve zakladajúcej právomoc rozhodcovského súdu (napriek zjavnému záujmu toto vyhlásiť
na strane žalobcu tu bol presne opačný záujem žalovaného) a ani o prípad odopretia uznania
cudzieho rozhodcovského rozhodnutia v Slovenskej republike (pretože i žalobou
spochybňované dojednanie zakladalo právomoc tuzemského a nie cudzozemského
rozhodcovského súdu). Nešlo tu ani o prípad, v ktorom by vec nemohla byť podľa
slovenského práva podrobená rozhodcovskej zmluve, keď najmä obstáť nemohla
argumentácia žalobcu spotrebiteľským charakterom vzťahu. Primárny právny vzťah z pôžičky
totiž so žalovaným (ako fyzickou osobou, u ktorej konanie v rámci jej podnikateľskej či inej
obdobnej činnosti nebolo preukázané) nezaložil žalobca, ale ním (ako konateľom)
reprezentovaná obchodná spoločnosť A., spol. s r.o. (právnická osoba, ktorej z povahy veci
status spotrebiteľa prislúchať nemôže), kým žalobca do vzťahu so žalovaným vstúpil až na
základe dohody z 25. októbra 2010, ktorej predmetom bolo o. i. pristúpenie žalobcu (ako
fyzickej osoby) k záväzku pôvodného jediného dlžníka (vyššie označenej obchodnej
spoločnosti). Nešlo tu o prípad neplatnosti rozhodcovskej zmluvy (žalobca vyjmúc
dovolávania sa ním ochrany spotrebiteľa žiaden nepreukázal) ani jej neexistencie (k jej
tvrdenému zániku viď ďalej) a rovnako ani o prípad, v ktorom by prejednanie veci
v rozhodcovskom konaní malo vybočiť z rámca právomoci rozhodcovského súdu
vymedzeného zmluvou. Napokon rozhodcovský súd sa vecou nielenže neodmietol zaoberať,
ale ešte pred pristúpením odvolacieho súdu k rozhodnutiu o odvolaní proti uzneseniu súdu
prvého stupňa o zastavení konania pre nedostatok právomoci (uznesením napádaným
dovolaním) vyslovil dostatok svojej právomoci, vo veci už i rozhodol a jeho rozsudok sa
dokonca stal aj právoplatným (v tejto súv. por. rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu
pri S., s.r.o., so sídlom Z. z 19. decembra 2014 sp. zn. VK 100/2012 na č. l. 201 – 223 spisu).
Pri vypravení uznesenia súdu prvého stupňa o zastavení konania dostatočným
odôvodnením mal odvolací súd možnosť i len konštatovať správnosť dôvodov súdu prvého
stupňa s odvolaním sa na ne (§ 219 ods. 2 O. s. p.). Využitie takejto zákonom výslovne
ustanovenej možnosti nedostatočnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu založiť
nemôže a to ani vtedy, ak by odvolací súd nepovažoval za potrebné doplniť na zdôraznenie
správnosti prvostupňového rozhodnutia nič iné, keď jedinou podmienkou je tu dostatočnosť
dôvodov na podporu zvoleného spôsobu rozhodnutia aspoň v jednom stupni (čo
v prejednávanej veci splnené bolo).
Postupom súdu odnímajúcim účastníkom konania (predovšetkým dovolateľovi)
možnosť konať pred súdom (čo aj len v podobe prekvapivosti záveru) napokon nebola ani
odchylnosť postupu odvolacieho súdu v prejednávanej veci od rozhodovania v inej veci
rovnakých účastníkov (v konaní Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/702/2013,
skončenom zrušením uznesenia súdu prvého stupňa o zastavení konania z obdobného
dôvodu). Žalobca totiž buď prehliadol alebo zámerne hodlal zastrieť ten právne významný
rozdiel oboch odvolacím súdom posudzovaných vecí, ktorým bolo to, že v konaní sp. zn.
13Co/702/2013 záver o právomoci rozhodcovského súdu vyplýval z dohody účastníkov
zmluvy o zriadení záložného práva z 11. novembra 2010 a ďalší záver o strate právomoci
(spojený s nástupom právomoci súdu všeobecného) z dohody rovnakých osôb o ukončení
platnosti zmluvy o zriadení záložného práva (ako celku) z 28. marca 2011, v prejednávanej
veci však podkladom právomoci rozhodcovského súdu bola Dohoda o uznaní dlhu,
o pristúpení k záväzku a spôsobe jeho zaplatenia z 25. októbra 2010, obsahujúca viac úkonov
(v čl. II uznanie dlhu dlžníkom, v čl. III pristúpenie k záväzku dlžníka žalobcom a v čl. IV
o. i. dojednanie rozhodcovskej doložky), u ktorej dodatok č. 1 z 28. marca 2011 privodil
koniec platnosti len Dohody o uznaní dlhu (nie teda aj rozhodcovskej doložky, pri ktorej bolo
možné súhlasiť so závermi súdov oboch nižších stupňov, že táto ako osobitný právny úkon
len technicky začlenený do iného písomného právneho úkonu ostala v platnosti a opačný
záver nebolo o čo oprieť).
So zreteľom k už uvedenému vyššie preto dovolací súd dovolanie žalobcu podľa § 218
ods. 1 písm. c/ O. s. p. v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p. ako neprípustné odmietol.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 vety prvej O. s. p.
v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p., keď výsledok dovolacieho konania obdobný jeho zastaveniu
zavinil neprípustným dovolaním žalobca a žalovanému v takomto konaní vznikli trovy na
odmene tzv. advokátskej obchodnej spoločnosti za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie
k dovolaniu) v sume 64,53 eur (§ 11 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c/ a § 1 ods. 3 vyhlášky
č. 655/2004 Z. z. v platnom znení, ďalej len „vyhláška“), na paušálnej náhrade v sume 8,39
eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky) a na náhrade dane z pridanej hodnoty (§ 18 ods. 3 vyhlášky), spolu
v sume 87,51 eur. Žalobcovi bolo potom potrebné uložiť povinnosť na zaplatenie takejto
sumy s uvedením platobného miesta náhrady v osobe splnomocnenkyne žalovaného (§ 149
ods. 1 O. s. p.) a to v zákonnej lehote 3 dní (§ 160 ods. 1 O. s. p. a nezistenie dôvodu pre
výnimku z pravidla).
Toto rozhodnutie prijal senát dovolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 24. februára 2016
JUDr. Rudolf Č i r č , v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: M.