Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/3/2016

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. M., bývajúceho vo Z.,

zastúpeného Mgr. A., advokátkou v B., proti žalovanému D., bývajúcemu Z., zastúpenému

splnomocnenkyňou Advokátska kancelária U. s.r.o., Z., o neplatnosť dodatku k dohode,

vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti

uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 12. februára 2015 sp. zn. takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov dovolacieho konania v sume

87,51 eur a to splnomocnenkyni žalovaného do 3 dní.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej tiež len „odvolací súd“) označeným uznesením

potvrdil uznesenie Okresného súdu Zvolen (ďalej tiež len „súd prvého stupňa“ alebo

„prvostupňový súd“) z 23. októbra 2014 č. k. -167, ktorým bolo zastavené

konanie a žalobcovi uložená povinnosť žalovanému „nahradiť“ (správne „zaplatiť“) „trovy“

(správne „náhradu trov“) konania vo výške 326,91 eur na účet splnomocnenkyne žalovaného

(označenej – na rozdiel od účtu určeného za platobné miesto – i v príslušnom výroku

uznesenia prvostupňového súdu obchodným menom, sídlom a identifikačným číslom

organizácie) do 10 dní od právoplatnosti uznesenia. Žalovanému okrem toho nepriznal

náhradu trov odvolacieho konania a potvrdzujúce uznesenie odôvodnil stotožnením sa

s dôvodmi súdu prvého stupňa, majúc zhodne s ním za to, že ďalšiemu behu konania v tejto

veci (pred všeobecným súdom) bránil nedostatok jeho právomoci spôsobený platnou

rozhodcovskou doložkou, ktorej zánik neprivodila ani dohoda účastníkov o skončení platnosti

Dohody o uznaní dlhu z 25. októbra 2010 (dohody, ktorej súčasťou bola i rozhodcovská

2

doložka), keď rozhodcovskú zmluvu treba považovať napriek jej (len technickému) vloženiu

do textu inej zmluvy za zmluvu samostatnú.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca (ďalej aj

„dovolateľ“). Navrhol, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu (a zjavne i ním

potvrdené uznesenie prvostupňového súdu) zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie, keďže konanie pred nižšími súdmi neprebehlo podľa zásad spravodlivého súdneho

konania a daná je tak tzv. zmätočnostná vada spočívajúca v odňatí mu postupom súdu

možnosti konať pred súdom ( č. 99/1963

Zb. v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len „“). Tú podľa neho zakladá ako

nedostatočné odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu, nevysporiadavajúce sa s odvolacou

argumentáciou, tak i záver odvolacieho súdu v tejto veci, ktorý je protichodný k iným

analogickým prípadom.

Žalovaný navrhol dovolanie odmietnuť. Nedostatočné odôvodnenie súdneho

rozhodnutia podľa neho vadu konania v zmysle nezakladá a ani

o taký prípad v tejto veci nejde (keď rozhodnutie odvolacieho súdu dostatočne odôvodnené

je), okrem toho však sám žalobca viacerými dispozičnými úkonmi v konaní spôsobil

neexistenciu dôvodu pre prerušenie konania a rozhodnutím odvolacieho súdu v inej veci

(uvádzaným v dovolaní) nebol vyslovený všeobecne uplatniteľný právny názor, majúci sa

uplatniť aj v tejto veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas žalobca, ktorý bol v dovolacom konaní riadne zastúpený (§ 241 ods.

1 veta druhá ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

skúmal, či opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Predmetom dovolania v tejto veci je potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu, proti

ktorému zákon dovolanie nepripúšťa. S prihliadnutím k tomu bolo nutné zamerať sa výlučne

na to, či dovolaním napádané uznesenie alebo konanie mu predchádzajúce nebolo postihnuté

niektorou z vád uvedených v , pri ktorých existencii možno dovolaním

3

napadnúť akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu a to s osobitným zameraním sa na vadu

namietanú dovolaním, teda vadu podľa

Odňatím možnosti konať pred súdom sa štandardne rozumie taký závadný postup

súdu, v dôsledku ktorého dochádza k nerešpektovaniu niektorého z práv účastníka súdneho

konania, zaručovaných mu , prípadne iným predpisom

procesného práva. K takémuto odňatiu (nerešpektovaniu) práv môže dôjsť ako postupom

predchádzajúcim vydaniu rozhodnutia súdu, tak i rozhodnutím samotným. V ustálenej

rozhodovacej praxi dovolacieho súdu sa za jeden prípadov postupu súdu odnímajúceho

účastníkom konania možnosť konať pred súdom považuje i odmietnutie zaoberania sa

(súdom) problémom (predostretým či už žalobou, odvolaním alebo iným podaním) vecne

(tým, že dôjde k odmietnutiu podania vrátane odvolania alebo k zastaveniu konania), hoci na

to neexistoval dôvod; ďalším takýmto postupom potom môže byť nevypravenie súdneho

rozhodnutia odôvodnením poskytujúcim dostatočnú argumentáciu na podporu súdom

zvoleného rozhodnutia.

V prejednávanej veci sa dovolaním priamo namietal nedostatok dôvodov na podporu

názoru súdov nižších stupňov o potrebe zastavenia konania a nepriamo i nesprávnosť záveru

o neexistencii právomoci súdu na prejednanie a rozhodnutie veci; ani v jednom prípade však

dovolateľovi nešlo dať za pravdu.

Podľa ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý

nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má

predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania

príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú

pritom zachované.

Práve odcitované ustanovenie vymedzuje postup súdu v prípade zistenia takého

nedostatku podmienky konania (alebo inak takej prekážky konania), ktorý (ktorú) nemožno

odstrániť. Jednou z takýchto neodstrániteľných prekážok konania je tiež nedostatok

právomoci súdu na prejednanie a rozhodnutie veci, kedy (rovnako ako u iných

neodstrániteľných prekážok konania) neostáva iné, než konanie zastaviť a podľa okolností

prípadu prípadne i postúpiť vec príslušnému (tu rozumej právomocnému) orgánu. Zákonná

povinnosť na postúpenie veci po zastavení konania súdom inému orgánu sa síce zdá byť

4

bezvýnimočná (aby takto súd bol vždy povinný označiť iný orgán, disponujúci podľa súdu

právomocou na prejednanie veci a postarať sa – v záujme predídenia odopretiu spravodlivosti

– o prejednanie veci pred takýmto iným orgánom), súd povinnosť postúpiť vec príslušnému

orgánu však nebude mať spravidla vtedy, ak na príslušnom orgáne už konanie prebieha

a začalo ešte pred začatím konania na súde. V takom prípade by totiž súd nastoľoval

nežiadúci stav duplicity konaní na príslušnom orgáne a nemohlo by dôjsť ani k naplneniu tej

časti úpravy z ustanovenia vety druhej , podľa ktorej by postúpenie veci

príslušnému orgánu po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania pred súdom z dôvodu

nedostatku právomoci súdu malo zabezpečiť i zachovanie účinkov spojených s podaním

návrhu na začatie konania (keďže už predtým by nástup takýchto účinkov privodilo skôr

začaté a na postúpení veci súdom nezávislé konanie pred príslušným orgánom).

Ak potom ustanovenie citované už súdom prvého stupňa obsahuje

i taxatívny (úplný) výpočet prípadov, v ktorých súd (rozumej všeobecný) vec prejedná, pri

posudzovaní existencie dovolaním namietanej vady ostávalo posúdiť, či v tejto veci nešlo

o niektorý z takýchto prípadov. Nešlo tu o prípad vyhlásenia účastníkov, že netrvajú na

zmluve zakladajúcej právomoc rozhodcovského súdu (napriek zjavnému záujmu toto vyhlásiť

na strane žalobcu tu bol presne opačný záujem žalovaného) a ani o prípad odopretia uznania

cudzieho rozhodcovského rozhodnutia v Slovenskej republike (pretože i žalobou

spochybňované dojednanie zakladalo právomoc tuzemského a nie cudzozemského

rozhodcovského súdu). Nešlo tu ani o prípad, v ktorom by vec nemohla byť podľa

slovenského práva podrobená rozhodcovskej zmluve, keď najmä obstáť nemohla

argumentácia žalobcu spotrebiteľským charakterom vzťahu. Primárny právny vzťah z pôžičky

totiž so žalovaným (ako fyzickou osobou, u ktorej konanie v rámci jej podnikateľskej či inej

obdobnej činnosti nebolo preukázané) nezaložil žalobca, ale ním (ako konateľom)

reprezentovaná obchodná spoločnosť A., spol. s r.o. (právnická osoba, ktorej z povahy veci

status spotrebiteľa prislúchať nemôže), kým žalobca do vzťahu so žalovaným vstúpil až na

základe dohody z 25. októbra 2010, ktorej predmetom bolo o. i. pristúpenie žalobcu (ako

fyzickej osoby) k záväzku pôvodného jediného dlžníka (vyššie označenej obchodnej

spoločnosti). Nešlo tu o prípad neplatnosti rozhodcovskej zmluvy (žalobca vyjmúc

dovolávania sa ním ochrany spotrebiteľa žiaden nepreukázal) ani jej neexistencie (k jej

tvrdenému zániku viď ďalej) a rovnako ani o prípad, v ktorom by prejednanie veci

v rozhodcovskom konaní malo vybočiť z rámca právomoci rozhodcovského súdu

vymedzeného zmluvou. Napokon rozhodcovský súd sa vecou nielenže neodmietol zaoberať,

5

ale ešte pred pristúpením odvolacieho súdu k rozhodnutiu o odvolaní proti uzneseniu súdu

prvého stupňa o zastavení konania pre nedostatok právomoci (uznesením napádaným

dovolaním) vyslovil dostatok svojej právomoci, vo veci už i rozhodol a jeho rozsudok sa

dokonca stal aj právoplatným (v tejto súv. por. rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu

pri S., s.r.o., so sídlom Z. z 19. decembra 2014 sp. zn. na č. l. 201 – 223 spisu).

Pri vypravení uznesenia súdu prvého stupňa o zastavení konania dostatočným

odôvodnením mal odvolací súd možnosť i len konštatovať správnosť dôvodov súdu prvého

stupňa s odvolaním sa na ne ( ). Využitie takejto zákonom výslovne

ustanovenej možnosti nedostatočnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu založiť

nemôže a to ani vtedy, ak by odvolací súd nepovažoval za potrebné doplniť na zdôraznenie

správnosti prvostupňového rozhodnutia nič iné, keď jedinou podmienkou je tu dostatočnosť

dôvodov na podporu zvoleného spôsobu rozhodnutia aspoň v jednom stupni (čo

v prejednávanej veci splnené bolo).

Postupom súdu odnímajúcim účastníkom konania (predovšetkým dovolateľovi)

možnosť konať pred súdom (čo aj len v podobe prekvapivosti záveru) napokon nebola ani

odchylnosť postupu odvolacieho súdu v prejednávanej veci od rozhodovania v inej veci

rovnakých účastníkov (v konaní Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. ,

skončenom zrušením uznesenia súdu prvého stupňa o zastavení konania z obdobného

dôvodu). Žalobca totiž buď prehliadol alebo zámerne hodlal zastrieť ten právne významný

rozdiel oboch odvolacím súdom posudzovaných vecí, ktorým bolo to, že v konaní sp. zn.

záver o právomoci rozhodcovského súdu vyplýval z dohody účastníkov

zmluvy o zriadení záložného práva z 11. novembra 2010 a ďalší záver o strate právomoci

(spojený s nástupom právomoci súdu všeobecného) z dohody rovnakých osôb o ukončení

platnosti zmluvy o zriadení záložného práva (ako celku) z 28. marca 2011, v prejednávanej

veci však podkladom právomoci rozhodcovského súdu bola Dohoda o uznaní dlhu,

o pristúpení k záväzku a spôsobe jeho zaplatenia z 25. októbra 2010, obsahujúca viac úkonov

(v čl. II uznanie dlhu dlžníkom, v čl. III pristúpenie k záväzku dlžníka žalobcom a v čl. IV

o. i. dojednanie rozhodcovskej doložky), u ktorej dodatok č. 1 z 28. marca 2011 privodil

koniec platnosti len Dohody o uznaní dlhu (nie teda aj rozhodcovskej doložky, pri ktorej bolo

možné súhlasiť so závermi súdov oboch nižších stupňov, že táto ako osobitný právny úkon

len technicky začlenený do iného písomného právneho úkonu ostala v platnosti a opačný

záver nebolo o čo oprieť).

6

So zreteľom k už uvedenému vyššie preto dovolací súd dovolanie žalobcu podľa § 218

ods. 1 písm. c/ v spojení s ako neprípustné odmietol.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa vety prvej

v spojení s , keď výsledok dovolacieho konania obdobný jeho zastaveniu

zavinil neprípustným dovolaním žalobca a žalovanému v takomto konaní vznikli trovy na

odmene tzv. advokátskej obchodnej spoločnosti za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie

k dovolaniu) v sume 64,53 eur (§ 11 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c/ a § 1 ods. 3 vyhlášky

č. v platnom znení, ďalej len „vyhláška“), na paušálnej náhrade v sume 8,39

eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky) a na náhrade dane z pridanej hodnoty (§ 18 ods. 3 vyhlášky), spolu

v sume 87,51 eur. Žalobcovi bolo potom potrebné uložiť povinnosť na zaplatenie takejto

sumy s uvedením platobného miesta náhrady v osobe splnomocnenkyne žalovaného (§ 149

ods. 1 ) a to v zákonnej lehote 3 dní ( a nezistenie dôvodu pre

výnimku z pravidla).

Toto rozhodnutie prijal senát dovolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. februára 2016

JUDr. Rudolf Č i r č , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.