Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
44f/435314.f8dd88.pdf
PDF · 120.78 KB
No categories available
5Cdo/1260/2015
Najvyšší súd 5 Cdo 1259/2015
Slovenskej republiky 5 Cdo 1260/2015
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35807598, zastúpenej advokátskou kanceláriou
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingová č. 4, proti ţalovanej Slovenskej
republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom
v Bratislave, Ţupné nám. č. 13, o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy, vedenej
na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp.zn. 13 C 266/2012, o dovolaní ţalobkyne proti
uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29. júla 2015 sp.zn. 41 Co 126/2015 a proti
uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29. júla 2015 sp.zn. 41 Co 129/2015, takto
rozhodol:
Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29. júla 2015
sp.zn. 41 Co 126/2015 o d m i e t a.
Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29. júla 2015
sp.zn. 41 Co 129/2015 o d m i e t a.
Návrh na prerušenie konania z a m i e t a.
Ţalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Rimavská Sobota uznesením z 7. júla 2014 č.k. 13 C 266/2012-25 uloţil
ţalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 66 € podľa poloţky č. 17a Sadzobníka
súdnych poplatkov (ďalej len „Sadzobník“), prílohy zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.
Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie ţalobkyne uznesením z 29. júla 2015
sp.zn. 41 Co 126/2015 napadnuté uznesenie potvrdil (§ 219 ods. 1,2 Občianskeho súdneho
poriadku, ďalej len „O.s.p.“). V odôvodnení sa stotoţnil s názorom súdu prvého stupňa, ţe
z hľadiska obsahového išlo v podanej ţalobe aj o námietku zaujatosti; za správny označil tieţ
následný postup súdu prvého stupňa pri vyrubení súdneho poplatku za námietku zaujatosti.
Okresný súd Rimavská Sobota uznesením z 16. decembra 2014 č.k.
13 C 266/2012-103 uloţil ţalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške
20 €.
Na odvolanie ţalobkyne Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 29. júla 2015
sp.zn. 41 Co 129/2015 napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne (§ 219 ods. 1,2
O.s.p.). Uviedol, ţe podanie ţaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sa s účinnosťou od 1.
októbra 2012 spoplatňuje súdnym poplatkom vo výške 20 €; v rovnakej výške sa v konaní
o takejto ţalobe vyberá aj súdny poplatok za odvolanie vo veci samej (§ 6 ods. 2 zákona
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov). Podaním
odvolania vznikla ţalobkyni poplatková povinnosť a súd prvého stupňa jej podľa poloţky
č. 7a Sadzobníka správne vyrubil poplatok 20 €.
1. Uznesenie odvolacieho súdu z 29. júla 2015 sp.zn. 41 Co 126/2015 napadla
ţalobkyňa dovolaním, v ktorom ţiadala zrušiť rozhodnutia súdov oboch niţších stupňov a vec
vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, lebo v danom prípade: a/ súdy rozhodovali
napriek tomu, ţe sa nepodal návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný (§ 237
písm. e/ O.s.p.) – nepodala totiţ námietku zaujatosti, ale návrh podľa § 12 ods. 1 O.s.p.,
b/ odvolací súd jej odňal moţnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) tým, ţe jeho
rozhodnutie je nielen „absolútne prekvapivé“, ale aj nepreskúmateľné, c/ rozhodoval vylúčený
sudca, resp. súd nebol správne obsadený (§ 237 písm. g/ O.s.p.); o jej povinnosti zaplatiť
súdny poplatok rozhodol sudca súdu, nezákonný postup ktorého jej spôsobil majetkovú
a nemajetkovú ujma, náhrady ktorej sa v konaní domáha. Zároveň navrhla dovolacie konanie
prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. a podať Ústavnému súdu Slovenskej republiky
návrh na konanie o súlade poloţky 17a Sadzobníka s Ústavou Slovenskej republiky (č.l. 46
ods. 1). Inštitút námietky zaujatosti predstavuje procesnú obranu proti sudcovi, u ktorého
má účastník konania pochybnosti o jeho nezaujatosti, ktorá sa nemá spoplatňovať, pretoţe
je jediným prostriedkom, ktorým sa účastník môţe domôcť preskúmania prípadného dôvodu
na vylúčenie sudcu. Súdny poplatok za námietku zaujatosti má podľa nej povahu poplatku
za vyjadrenie sa k otázke nestrannosti sudcu v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky, čo je neprípustný zásah do základného práva na spravodlivý proces vrátane práva
na nestranný súd (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd).
2. Ďalším dovolaním ţalobkyňa napadla uznesenie odvolacieho súdu z 29. júla 2015
sp.zn. 41 Co 129/2015, v ktorom ţiadala zrušiť rozhodnutia súdov oboch niţších stupňov
a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, lebo v danom prípade sa účastníkovi
konania postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/ v spojení
s § 237 písm. f/ O.s.p.) tým, ţe jeho rozhodnutie je „absolútne“ prekvapivé, lebo popiera
doterajšiu konštantnú judikatúru, ţalobkyni bola v rozpore so zákonom č. 71/1992 Zb.
uloţená poplatková povinnosť za odvolanie a tým jej bol spôsobený zásah do jej ústavného
práva na súdnu ochranu, ktorý bliţšie v dovolaní rozviedla.
Ţalovaná sa k dovolaniam písomne nevyjadrila.
Najvyšší súd návrhu ţalobkyne na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/
O.s.p. nevyhovel a tento zamietol, lebo zákonnú úpravu o súdnom poplatku za vznesenie
námietky zaujatosti účastníkom konania (poloţku 17a Sadzobníka) nepovaţuje za rozpornú
s Ústavou Slovenskej republiky (čl. 46 ods. 1).
Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. súd konanie preruší ak rozhodnutie závisí
od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred
rozhodnutím vo veci dospel k záveru, ţe všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka
veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská
republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa nestotoţnňuje s argumentáciou ţalobkyne, ţe
zavedenie súdneho poplatku za námietku zaujatosti jej bráni vyjadriť sa k otázke zaujatosti
sudcu. Poloţka 17a bola do sadzobníka znovu zavedená zákonom č 621/2005 Z.z., pretoţe
dochádzalo k zneuţívaniu inštitútu námietky zaujatosti, a tak k zbytočnému predlţovaniu
konania. Podľa dôvodovej správy k tomuto zákonu predmetný poplatok by mal mať povahu
kaucie, ktorá by sa mala poplatníkovi vrátiť, ak námietku podal odôvodnene. Takéto
obmedzenie je podľa najvyššieho súdu primerané a prispieva aj k zachovaniu iného ústavou
zaručeného práva, a to práva na prerokovanie veci v primeranej lehote. Poplatok
za námietku sa v prípade jej oprávnenosti účastníkovi konania podľa § 11 ods. 1 zákona
o súdnych poplatkoch vráti. Otázkou vzťahu medzi právom na prístup k súdu a povinnosťou
zaplatiť súdny poplatok sa zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý uviedol, ţe
záujmy riadneho chodu justície môţu odôvodňovať zavedenie finančného obmedzenia
na prístup jednotlivca k súdu a konštatoval, ţe poţiadavku zaplatiť súdny poplatok v súdnom
konaní nemoţno pokladať za obmedzenie práva účastníka na prístup k súdu, ktoré
je nezlučiteľné s článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
( vo veci Kreuz proti Poľsku, č. sťaţnosti 28249/95, rozsudok zo dňa 19. júna 2001, odseky
59, 60).
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolania podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade
s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a
ods. 3 O.s.p.) ďalej skúmal, či dovolania ţalobkyne smerujú proti rozhodnutiam, proti ktorým
ich zákon pripúšťa a dospel k záveru, ţe obe treba odmietnuť.
1. V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká uţ bola v počte
väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania
toho istého dovolateľa – viď konania vedené na najvyššom súde pod sp.zn. 1 Cdo 122/2014,
1 Cdo 264/2013, 3 Cdo 310/2014, 3 Cdo 534/2014, 4 Cdo 229/2014, 4 Cdo 235/2014,
5 Cdo 295/2014, 5 Cdo 311/2014, 6 Cdo 120/2014, 6 Cdo 304/2014, 8 Cdo 132/2014,
2. Aj v prípade ďalšieho dovolania ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká
uţ bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe
skoršieho dovolania toho istého dovolateľa – viď konania vedené na najvyššom súde
pod sp.zn. 5 Cdo 284/2014, 5 Cdo 294/2014, 6 Cdo 236/2014, 6 Cdo 295/2014,
6 Cdo 279/2014, 8 Cdo 305/2014, 8 Cdo 220/2014).
Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach,
v celom rozsahu stotoţňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. uţ ďalšie
dôvody neuvádza.
Vzhľadom na to, ţe obe dovolania ţalobkyne podľa § 237 ods. 1 O.s.p. a § 239 O.s.p.
prípustné nie sú, najvyšší súd ich odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1
písm. c/ O.s.p.
O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 24 . februára 2016
JUDr. Helena H a u k v i t z o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Vanda Šimová