Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Sa-9-2020.pdf
PDF · 138.91 KB
Case nature
Area
Subarea
10Sa/9/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach sudcom JUDr. Pavlom Tkáčom v právnej veci žalobkyne S. S., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej Z. XXX, XXX XX I. K. B., zastúpenej Mgr. Miroslavou Pyšniakovou, advokátkou so sídlom kancelárie v Michalovciach, ul. M. Gorkého 1, proti žalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Košice, Zádielska 2, 043 32 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: UPS/US6/ SSVODPPKPC1/SOC/2020/5733 zo dňa 05.05.2020 takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa správnou žalobou podanou elektronicky dňa 10.07.2020 žiadala preskúmať zákonnosť postupu, ako aj rozhodnutia žalovaného Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP (ťažkého zdravotného postihnutia) a posudkových činností Košice č.: UPS/US6/SSVODPPKPC1/ SOC/2020/5733 zo dňa 05.05.2020, ktorým žalovaný ako príslušný orgán na konanie podľa § 4 ods. 6 písm. c), § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a § 51 písm. b) zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte aj: „zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP“), po preskúmaní rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, odboru sociálnych vecí a rodiny č.: MI1/RPPnKŤZP/SOC/2020/45323-4 zo dňa 12.02.2020 (v ďalšom texte aj: „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa“, resp. „prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu“) vo veci nepriznania peňažného príspevku na opatrovanie fyzickej osoby, ktorou je manžel žalobkyne B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX (ďalej v texte aj: „posudzovaný“) podľa § 59 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov - správny poriadok a § 40 ods. 1 zákona o peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP odvolanie účastníčky konania, t.j. žalobkyne v tomto konaní zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil.
2. Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného vyplýva, že prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu žiadosti žalobkyne podanej dňa 11.12.2019 nebolo vyhovené a správny orgán prvého stupňa jej nepriznal peňažný príspevok na opatrovanie posudzovaného (ďalej v texte aj: „peňažný príspevok“). Žalovaný na základe žalobkyňou podaného odvolania v preskúmavanom rozhodnutí konštatoval, že podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia bol komplexný posudok č.: MI1/OPPKŤZPaPČ/SOC/2020/45256 č.z. 2020/50085 zo dňa 07.02.2020, v ktorom miera funkčnej poruchy posudzovanému bola stanovená na 50 % (podľa časti XII. A. 1. d prílohy č. 3 zákona o
peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP). Posudzovaný sa tak v zmysle § 2 ods. 3 označeného zákona považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, je odkázaný na sprievodcu a termín opätovného posúdenia jeho zdravotného stavu stanovený nebol. Sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia úrad v komplexnom posudku (v nadväznosti na lekársky posudok zo dňa 03.02.2020) nenavrhol kompenzovať peňažným príspevkom z dôvodu, že posudzovaný nie je odkázaný na opatrovanie, pretože stupeň jeho odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby v zmysle § 14 ods. 4 zákona o peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP je IV. pri počte bodov 60. V priebehu odvolacieho konania o opravnom prostriedku žalobkyne proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa posudkový lekár ústredia po preskúmaní zdravotnej dokumentácie vydal dňa 29.04.2020 lekársky posudok č.: UPS/US6/SSVODPPKPC2/SOC/2020/5852 a následne bol vydaný komplexný posudok č.: UPS/US6/SSVODPPKPC2/SOC/2020/5852 zo dňa 30.04.2020, podľa ktorého miera funkčnej poruchy posudzovaného bola stanovená v rozsahu 50 % podľa prílohy č. 3 časti VIII. A. 1. c zákona o peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP pre postihnutie srdca - ischemickú chorobu srdca, stavy zodpovedajúce NYHA III. Na základe doložených lekárskych nálezov a echokardiografického vyšetrenia (Echokg) posudkový lekár ústredia pri určení miery funkčnej poruchy v rámci rozpätia 50 % - 70 % sa priklonil k dolnej hranici percentuálneho rozpätia. Posudkový lekár ústredia sa v označenom lekárskom posudku pri určení miery funkčnej poruchy nestotožnil s názorom posudkového lekára úradu (posudkový lekár úradu mieru funkčnej poruchy určil taktiež v rozsahu 50 %, avšak podľa časti XII. A. 1. d prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP). Zároveň z posudkov vyplynulo, že posudzovaný sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, je odkázaný na sprievodcu a termín opätovného posúdenia jeho zdravotného stavu nebol stanovený. K zdravotnému stavu posudzovaného posudkový lekár ďalej spresnil, že tento sa lieči aj pre poruchy krvného tlaku tretieho stupňa ťažkej formy (hodnotené podľa časti VIII. A. 8. c.) a poruchy chrbtice, stav po reoperácii (hodnotené podľa časti XII. A. 1. d.), ktoré sú hodnotenie mierou funkčnej poruchy taktiež 50 %. Ostatné chorobné stavy a komplikácie uvádzané v predložených odborných lekárskych nálezoch, t.j. inkontinencia moču II. stupňa (hodnotené podľa časti XIII. B. 4. a.) a ľahká mentálna retardácia - horné pásmo IQ 64-69 (hodnotená podľa časti IV. 3. a.) sú hodnotené mierou funkčnej poruchy 30 %. Posudkový lekár ústredia tak v lekárskom posudku uzavrel, že posudzovaný je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím pre postihnutie srdca a poruchy chrbtice. Zároveň je liečený aj pre psychiatrické ochorenie, trpí čiastočnou poruchou orientácie a komunikácie so spoločenským prostredím. Je po reoperácii chrbtice s obmedzením mobility, čiastočnou imobilitou, chôdzou a oporou kompenzačnej pomôcky - francúzskych bariel na krátke vzdialenosti, je inkontinentný a udáva občasný samovoľný únik moču. Posudzovanému bola doporučená opakovaná neurochirurgická operácia, ktorá však nebola realizovaná. Ostatné dokumentované stavy a postihnutia nepodmieňujú funkčné poruchy a nie sú v diagnostickom - funkčnom hodnotení uvedené.
3. Na odôvodnenie rozhodnutia žalovaný ďalej uviedol, že na základe Opatrenia Generálneho riaditeľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava vydaného v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19 bola zamestnancami ústredia u posudzovaného dňa 24.03.2020 vykonaná sociálna posudková činnosť telefonicky, pri ktorej bolo zistené, že posudzovaný je ženatý, žije na vidieku v rodinnom dome v spoločnej domácnosti so svojou manželkou, s ktorou vychovali dvoch synov. Je poberateľom invalidného dôchodku (miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola Sociálnou poisťovňou stanovená v rozsahu 80 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou), a prevažne sa zdržiava v domácom prostredí, ktoré opúšťa najmä kvôli návštevám zdravotníckych zariadení. Venuje sa záujmom primeraným svojmu veku, v priebehu dňa absolvuje kratšie prechádzky v blízkosti rodinného domu, kde býva, avšak má pohybové obmedzenia, nevládze chodiť, pohybuje sa iba pomalou a neistou chôdzou a je schopný pohybu len na krátke vzdialenosti s potrebou prestávky. Na uľahčenie pohybu používa kompenzačnú pomôcku - francúzske barle, a na spevnenie chrbtice nosí bedrový pás. Ťažkosti mu spôsobuje aj chôdza po schodoch, nevydrží dlhšie stáť, ani sedieť a musí preto často striedať polohu tela. Pohybové obmedzenia sú u posudzovaného sprevádzané celkovou slabosťou, dýchavičnosťou a zníženou fyzickou výkonnosťou. Sťažuje sa aj na nepretržité bolesti celej chrbtice, najmä v driekovo krížovej oblasti, bolesti, slabosť a kŕče v dolných končatinách, opúchanie nohy a bolesti hlavy. Máva pocity ťažoby, resp. slabosti v oblasti hrudnej kosti a búšenie srdca. Má problémy aj s močením a pre únik moču používa inkontinenčné pomôcky. V domácom prostredí sa dokáže orientovať bez výraznejších ťažkostí, ale už pri priestorovej orientácii mimo bydliska potrebuje sprievod. Pri rozhovore bol s posudzovaným nadviazaný verbálny kontakt, na kladené otázky odpovedal, avšak jeho odpovede boli stručné, prevažne len jednoslovné. Z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia tak posudzovaný má obmedzenú schopnosť sebaobsluhy a potrebnú pomoc, na ktorú je odkázaný, mu zabezpečuje jeho manželka, t.j. účastníčka konania. Zároveň žalovaný argumentoval, že na základe bodového
hodnotenia na určenie stupňa odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby pri jednotlivých činnostiach posudzovaný dosiahol podľa Barthelovho indexu stupeň IV. s počtom bodov 60. Podľa posudkového lekára ústredia posudzovaný potrebuje pomoc inej fyzickej osoby pri zabezpečení úkonov stravovania a pitného režimu, vyprázdňovania močového mechúra, osobnej hygieny, obliekania a vyzliekania, zmeny polohy, sedenia a státia, pohybu po schodoch, pohybu po rovine a orientácie v prostredí. Pri zabezpečení úkonov celkového kúpeľa a dodržiavania liečebného režimu potrebuje dohľad. Keďže v zmysle ustanovenia § 14 ods. 4 zákona o peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na opatrovanie, ak stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V. alebo VI. (podľa § 49 ods. 10 a ods. 12 a prílohy č. 3 zákona o sociálnych službách) a posudzovaný dosiahol podľa Barthelovho indexu stupeň IV. s počtom bodov 60, nie je odkázaný na opatrovanie, pretože stupeň jeho odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby nedosahuje V. alebo VI. stupeň podľa osobitného predpisu. Z uvedeného dôvodu ústredie sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia posudzovaného nenavrhlo kompenzovať peňažným príspevkom na opatrovanie. Z dôvodu, že posudzovaný podľa komplexného posudku ústredia, ktoré je podkladom preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, nie je odkázaný na opatrovanie, nie je možné účastníčke konania priznať peňažný príspevok na opatrovanie v zmysle § 40 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP.
4. V závere preskúmavaného rozhodnutia žalovaný k odvolacej námietke týkajúcej sa starostlivosti, ktorú posudzovaný vyžaduje z dôvodu svojho nepriaznivého zdravotného stavu, uviedol, že posudzovanie odkázanosti fyzickej osoby s ŤZP na opatrovanie je výlučne v kompetencií posudkového lekára ústredia, ktorý vychádza z aktuálnych lekárskych nálezov, pričom môže zohľadniť lekársky nález, ktorý je starší ako 6 mesiacov, ak zdravotný stav fyzickej osoby je chronický s trvalým poškodením a miera funkčnej poruchy je definitívna a od ďalšej liečby nemožno očakávať zlepšenie. V danom prípade posudkový lekár ústredia po zhodnotení všetkých lekárskych nálezov v závere lekárskeho posudku stanovil posudzovanému stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby v stupni IV. Z uvedeného teda vyplýva, že posudzovaný v priebehu dňa je síce odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby, avšak len v rozsahu 6 až 8 hodín. Odvolacie námietky účastníčky konania proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa preto nemali vplyv na zmenu či zrušenie rozhodnutia o nepriznaní peňažného príspevku na opatrovanie.
5. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zrušenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, ako aj jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu z dôvodu, že administratívne rozhodnutie považovala za nezákonné, vydané v rozpore s § 11 ods. 1 písm. c), § 14 ods. 4 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, ako aj v rozpore s § 49 ods. 10 a 11 a prílohy č. 3 k zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte aj : „zákon o sociálnych službách“). Nesprávnosť preskúmavaného rozhodnutia videla v tom, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav a neúplne vyhodnotil odkázanosť posudzovanej osoby na pomoc inej fyzickej osoby s tým, že záver posudkového lekára, že posudzovaný nie je odkázaný na opatrovanie podľa § 14 ods. 4 zákona o peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP, pretože stupeň jeho odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby pri jednotlivých činnostiach dosahuje IV. v zmysle prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z. z., nie je v odôvodnení dostatočne, presvedčivo zdôvodnený a takýto záver nevyplýva ani zo zisteného skutkového stavu. Žalobkyňa zdôraznila, že žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí vyhodnotil odkázanosť s počtom bodov 60 podľa Barthelovho indexu bez toho, aby uviedol ako k danému počtu dospel, a bez toho, aby zrozumiteľným spôsobom odôvodnil zaradenie do stupňa odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby na základe dosiahnutých bodov. Takéto zdôvodnenie bodového hodnotenia jednotlivých úkonov sebaobsluhy a zhodnotenie odkázanosti na pomoc inej osoby - jej manžela absentuje, a to aj v komplexnom posudku zo strany posudkového lekára ústredia, ako aj posudkového lekára úradu. Podľa žalobkyne tak v rozhodnutí žalovaného, resp. v komplexnom posudku, ktorý tvoril podklad tohto rozhodnutia, nie je dostatočne a jednoznačne vysvetlené, ktoré úkony neboli zohľadnené z dôvodu podľa § 14 ods. 4 zákona o peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP, a ktoré úkony je potrebné z hľadiska zdravotného stavu posudzovanej osoby, jeho rehabilitácie a potrebnej liečby považovať za činnosti, pri ktorých je odkázaný na pomoc inej osoby. Odvolala sa na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. c) zákona o peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP, v zmysle ktorého posudkový lekár správneho orgánu nielen hodnotí odkázanosť podľa predloženej zdravotnej dokumentácie odborných lekárskych nálezov, ale posudzuje sociálne dôsledky v oblasti kompenzácií, ktoré má fyzická osoba v dôsledku ŤZP v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia, ako aj posudzuje jednotlivé druhy
odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14 (§ 11 ods. 1 písm. a/ až d/) zákona o peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP. Z uvedených dôvodov preto požiadavka na riadne odôvodnenie platí rovnako aj vo vzťahu ku komplexnému posudku, ktorý je hlavným podkladom rozhodnutia správneho orgánu o priznaní, či nepriznaní kompenzácií. Obdobne uvedené platí aj pre odôvodnenie rozhodnutia vo vzťahu k bodovému hodnoteniu jednotlivých úkonov sebaobsluhy a k zhodnoteniu odkázanosti posudzovanej osoby na pomoc inej fyzickej osoby, najmä pokiaľ sa uvedené činnosti podľa jednotlivých druhov úkonov hodnotia bodmi v rozmedzí 0-10. Žalobkyňa zdôraznila, že z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný v podstate iba prevzal záver komplexného posudku bez uvedenia myšlienkových postupov a úvah, akými sa žalovaný riadil pri hodnotení dôkazov a pri použití konkrétnych právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Prejavy jednotlivých ochorení vo vzťahu k potrebe ich kompenzácie však musia byť preskúmateľným spôsobom vyhodnotené, teda z rozhodnutia musí vyplývať preskúmateľný záver, prečo ochorenie nie je potrebné kompenzovať žiadaným peňažným príspevkom. V prípade, ak rozhodnutie žalovaného neobsahuje správnu úvahu vo vzťahu k vyššie uvedeným skutočnostiam, v tomto smere je nepreskúmateľné.
6. V závere správnej žaloby žalobkyňa opakovane poukázala na ťažký zdravotný stav jej manžela, z ktorého vyplývajú okrem iného aj sociálne dôsledky v oblasti mobility, orientácie a v oblasti komunikácie. Jej manžel je odkázaný na celodenné riadne opatrovanie, pretože vyžaduje celodenný dohľad a pomoc pri všetkých úkonoch sebaobsluhy. Aj z lekárskej správy MUDr. Liany Puzderovej, neurologičky, Neurologickej ambulancie Štefánikova 76, Michalovce zo dňa 05.02.2020 vyplýva, že posudzovaný je aktuálne nesebestačný a vyžaduje starostlivosť inej osoby po celých 24 hodín. Uvedenú lekársku správu žalobkyňa pripojila k žalobe.
7. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 15.10.2010 k správnej žalobe uviedol : „Správna žaloba žalobkyne nie je dôvodná, vychádza len z presvedčenia, že napadnutým rozhodnutím žalovaného došlo k zásahu do jej subjektívnych práv. Bez ďalšieho nedôvodí a naviac ani neuvádza konkrétne dôvody, prečo odborný lekársky posudok (a následne vypracovaný komplexný posudok žalovaného) nie je objektívny a je v rozpore s diagnostickými závermi, ktoré vyplývajú z predložených odborných lekárskych nálezov.“ Podľa žalovaného správny orgán v rámci svojej diskrečnej právomoci vydal napadnuté rozhodnutie plne v súlade s platnými hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi a toto rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Skutkové okolnosti, z ktorých pri voľnej úvahe žalovaný vychádzal, boli zistené správnym procesným postupom a rozhodnutie žalovaného bolo z hľadiska aplikovanej právnej úpravy vecne správne a zákonné a z hľadiska hodnotenia dôkazov aj úplné. Vo vyjadrení žalovaný zdôraznil, že posúdenie splnenia hmotnoprávnych podmienok na účely predmetného konania je podľa § 11 v spojení s § 13 zákona o peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP výsledkom lekárskej a sociálnej posudkovej činnosti. Posudzovaná osoba na základe vypracovaných posudkov nespĺňa základnú podmienku odkázanosti na opatrovanie, keďže stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby v hodnotení Barthelovho indexu podľa prílohy č. 3 zákona o sociálnych službách dosahuje len 60 bodov, t.j. stupeň IV., preto sociálne dôsledky vyplývajúce z ťažkého zdravotného postihnutia u posudzovaného nebolo navrhnuté kompenzovať predmetným peňažným príspevkom. Žalovaný akcentoval skutočnosť, že posudzovaná osoba by musela v hodnotení Barthelovho indexu dosiahnuť 44 - 0 bodov, t.j. V. alebo VI. stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3 zákona o sociálnych službách, ak by jej mali byť dôsledky vyplývajúce z ťažkého zdravotného postihnutia navrhnuté kompenzovať požadovaným peňažným príspevkom. Bodové hodnotenie v zmysle Barthelovho indexu vykonal posudkový lekár, ktorý vychádzal aj zo získaných podkladov príslušného sociálneho pracovníka (podľa § 13 zákona o peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP), a to na základe vyhotoveného písomného záznamu z vykonanej sociálnej posudkovej činnosti zo dňa 24.03.2020. Žalobný dôvod, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí vyhodnotil odkázanosť s počtom bodov 60 podľa Barthelovho indexu bez toho, aby uviedol ako k danému počtu bodov dospel, a bez toho, aby zrozumiteľným spôsobom odôvodnil zaradenie do stupňa odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby na základe dosiahnutých bodov a takéto zdôvodnenie bodového hodnotenia jednotlivých úkonov sebaobsluhy a zhodnotenia odkázanosti na pomoc inej osoby absentuje v komplexnom posudku zo strany posudkového lekára ústredia, ale aj posudkového lekára úradu, podľa žalovaného nie je dôvodný, a to s poukazom na obsahové náležitosti komplexného posudku, ktoré sú stanovené v § 15 ods. 1 písm. a) až h) zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP. Zároveň žalovaný nesúhlasil ani s námietkou, že žalovaný neúplne zistil skutkový stav, následkom čoho je preskúmavané rozhodnutie nepreskúmateľné. Tvrdil, že posudkový lekár žalovaného vychádzal z aktuálnych lekárskych nálezov, ktoré boli úplne a postačujúceho rozsahu a
kvality. Keďže posudkový lekár žalovaného nemal ani pochybnosti o správnosti diagnostických záverov vyplývajúcich z predložených lekárskych nálezov, nebola posudzovaná osoba podľa § 11 ods. 9 o peňažných príspevkov na kompenzáciu predvolaná na posúdenie jej zdravotného stavu. Posudkový lekár žalobcu disponoval aj celou posudkovou dokumentáciou, o čom svedčí skutočnosť, že pred lekárskou posudkovou činnosťou bola dňa 24.03.2020 vykonaná sociálnym pracovníkom žalovaného sociálna posudková činnosť a lekársky posudok bol vypracovaný posudkovým lekárom žalovaného až dňa 29.04.2020, preto tvrdenie žalobkyne ani v tomto smere nie je dôvodné. V týchto intenciách žalovaný dal do pozornosti aj ustanovenie § 34 ods. 3 správneho poriadku, preto správnemu orgánu nemožno vytýkať ako chybu konania, ak neprihliadol ku skutočnosti, ktorá mu nebola známa, a ktorú mohol uviesť len účastník konania (čo však neuviedol pred prvostupňovým správnym orgánom a ani v odvolacom konaní), a to vo vzťahu k dôkazu - lekárskej správe MUDr. Puzderovej zo dňa 05.02.2020, ktorá nebola súčasťou spisovej dokumentácie administratívneho orgánu.
8. Žalovaný preto zdôraznil, že lekársky posudok žalovaného spĺňa všetky požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti, nie je v rozpore s diagnostickými závermi, ktoré vyplývajú z predložených odborných lekárskych nálezov, vysporiadava sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, a je preto aj dostačujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. K argumentácii žalobkyne ďalej uviedol: „Žalobkyňa si osobuje posudzovať medicínske závery vyplývajúce z jednotlivých lekárskych správ vo vzťahu k uplatnenému nároku a hodnotiť závery posudkového lekára žalovaného ako rozporné, pričom k tomuto záveru, ako vyplýva z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, nemá žiadnu právomoc ani jednotlivý ošetrujúci lekár (ako vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na strane 8, sp. zn.: 9Sžso/63/2016 zo dňa 29.11.2017).“ V závere písomného vyjadrenia žalovaný zdôraznil, že k správnej žalobe spracovala dňa 12.10.2020 stanovisko aj posudková lekárka žalovaného MUDr. Blanka Kalnášová, v ktorom medicínsky vyčerpávajúcim spôsobom, ako aj dostatočne zreteľne, faktograficky zhodnotila zdravotný stav posudzovanej osoby a vyvrátila žalobné námietky.
9. K písomnému vyjadreniu k správnej žalobe žalovaný pripojil stanovisko Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 12.10.2020, č.: UPS/US6/SSVODPPKPC2/ SOC/2020/5852 spracované posudkovou lekárkou MUDr. Blankou Kalnášovou, ktorá v tomto stanovisku k námietkam uplatneným v správnej žalobe uviedla nasledovné:
- „Dotazník na spôsob posudzovania odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri jednotlivých činností podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 448/2008 Z. z. nie je anonymný, práve naopak vyhodnocuje sa pohovorom s posudzovanou osobou, tak je to aj v tomto prípade, je súčasťou spisovej dokumentácie. Zamestnancami ústredia bola na základe opatrenia Generálneho riaditeľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava v súvislosti so šírením koronavírusu dňa 24.03.2020 vykonaná sociálna posudková činnosť telefonicky, ktorá je podrobne rozpísaná aj v rozhodnutí z 05.05.2020 na strane č. 3. Posudkový lekár hodnotí odkázanosť fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby komplexne, na základe zhodnotenia lekárskych nálezov, ochorenia posudzovaného a na základe sociálneho prieskumu podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 448/2008 Z. z.. Posudkový lekár sa svojím úsudkom snaží eliminovať falošné údaje zo strany posudzovanej fyzickej osoby z dôvodu prípadného zneužitia sociálneho systému. Na tomto princípe bolo posudkovým lekárom žalovaného vypracované posúdenie stupňa odkázanosti posudzovanej fyzickej osoby skategorizovaním do stupňa IV s počtom bodov 60. Konkrétne bodové ohodnotenie, na základe ktorého bol určený Barthelov index je: 1/ stravovanie a pitný režim: 5 bodov, 2/ vyprázdňovanie močového mechúra: 5 bodov, 3/ vyprázdňovanie hrubého čreva: 10 bodov, 4/ osobná hygiena: 5 bodov, 5/ celkový kúpeľ: 0 bodov, 6/ obliekanie a vyzliekanie: 5 bodov, 7/ zmena polohy, sedenie a státie: 5 bodov, 8/ pohyb po schodoch: 5 bodov, 9/ pohyb po rovine: 5 bodov, 10/ orientácia v prostredí: 5 bodov, 11/ dodržiavania liečebného režimu: 0 bodov, 12/ potreba dohľadu: 10 bodov, spolu 60 bodov, stupeň odkázanosti IV.“ Posudkový lekár vo vzťahu k tvrdeniu žalobkyne o ťažkom zdravotnom stave jej manžela, z ktorého vyplývajú okrem iného aj sociálne dôsledky v oblasti mobility, orientácie a v oblasti komunikácie, s odvolaním sa na lekársku správu MUDr. Liany Puzderovej, neurologičky zo dňa 05.02.2020 uviedol: „Uvedené neurologické vyšetrenie nie je k dispozícii v spisovej dokumentácií posudzovaného a nebolo k dispozícii ani pre posudkovú lekárku na vyhodnotenie druhostupňového lekárskeho posudku. V spisovej dokumentácií posudzovaného sú nálezy spomínanej neurologičky z 29.10.2019 a 28.01.2020 (MUDr. Puzderová, neurológ). Z nich jednoznačne vyplýva charakter zdravotného postihnutia posudzovanej
fyzickej osoby pri neurodegeneratívnom ochorení chrbtice, ktoré je v druhostupňovom lekárskom posudku zohľadnené. Posudzovaný má bolesti chrbta a nôh, je depresívne ladený, jeho chôdza je výrazne obmedzená s oporou. Trpí čiastočnou, nie však úplnou imobilitou. Je schopný spontánnej pohybovej aktivity, aj keď vzhľadom na svoje postihnutie, obmedzenej. Zdravotné postihnutie v zmysle poruchy osobnosti a kognitívnych funkcií je hodnotené s MFP menej ako 50 % v teréne miernej duševnej zaostalosti s IQ 67.“
10. Vyjadrenie žalovaného bolo zaslané zástupkyni žalobkyne na zaujatie stanoviska spolu s výzvou súdu zo dňa 26.10.2020, ktoré doklady zástupkyňa žalobkyne preukázateľne prevzala dňa 18.11.2020, replikou sa v súdom stanovenej lehote , a ani neskôr nevyjadrila.
11. Správny súd v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa § 199 a nasledujúcich zákona č. 162/2005 Z. z. - Správneho súdneho poriadku (SSP), posudzujúc správnu žalobu neformálne (§ 202 ods. 2 SSP) po oboznámení sa s obsahom súdneho, ako aj s obsahom úplného administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného, bez nariadenia pojednávania (rešpektujúc procesné podmienky takéhoto postupu, za situácie, že uznesením vlády SR č. 428/2021 Z. z. bol dňom 25.11.2021 vyhlásený núdzový stav, a z toho vyplývajúcich obmedzení vo vzťahu k pojednávaniam pred súdmi podľa § 3 ods. 1 písm. a/ zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID - 19 a § 1 ods. 1 a 2 vykonávacej vyhlášky č. 24/2021 Z. z., za súhlasu účastníkov konania s takýmto procesným postupom vyjadreným na základe výzvy súdu zástupkyňou žalobkyne v oznámení zo dňa 03.12.2021 a žalovaným v oznámení zo dňa 29.11.2021) dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby, preto žalobu žalobkyne procesným postupom podľa § 190 SSP zamietol.
12. Predmetom súdneho prieskumu v tejto veci je rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Košice (príslušného na rozhodovanie podľa § 51 písm. b/ zákona o peňažných príspevkov na kompenzáciu), ktorým bolo rozhodnuté o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa o nepriznaní peňažného príspevku na opatrovanie jej manžela tak, že odvolanie žalobkyne bolo zamietnuté a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa bolo potvrdené.
13. Podstata žalobných dôvodov uplatnených žalobkyňou v podanej správnej žalobe spočívala v tvrdení, že o uplatnenom nároku nebolo rozhodnuté zákonom predpísaným spôsobom, pretože administratívny orgán nedostatočne zistil skutkový stav a neúplne vyhodnotil odkázanosť posudzovanej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri jednotlivých činnostiach uvedených v prílohe č. 3 zákona o sociálnych službách a zároveň záver posudkového lekára, že posudzovaný nie je odkázaný na opatrovanie podľa § 14 ods. 4 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, nie je v odôvodnení rozhodnutia žalovaného dostatočne a presvedčivo zdôvodnený a takýto záver podľa žalobkyne ani nevyplýva zo zisteného skutkového stavu.
14. Základným poslaním správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní (čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky); ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy ukrátená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní ide.
15. Podstatou konania v správnom súdnictve je preskúmať zákonnosť rozhodnutia a postupov orgánov verejnej správy. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia a či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Pri správnej žalobe
fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými dôvodmi a takúto správnu žalobu súd posudzuje neformálne.
16. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, lekárska posudková činnosť na účely tohto zákona je a) hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby, b) určovanie miery funkčnej poruchy, c) posudzovanie sociálnych dôsledkov v oblastiach kompenzácií, ktoré má fyzická osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia, d) posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, e) posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie, f) posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6, g) posúdenie potreby osobitnej starostlivosti podľa osobitného predpisu.
17. Podľa § 11 ods. 2 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu.
18. Podľa § 14 ods. 4 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu TZP a o zmene a doplnení niektorých zákonov, fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na opatrovanie, ak stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V alebo VI podľa osobitného predpisu.
19. Podľa § 15 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, na základe lekárskeho posudku podľa § 11 ods. 11 a na základe posudkového záveru podľa § 13 ods. 9 príslušný orgán vypracúva komplexný posudok na účely kompenzácie, ktorý obsahuje a) mieru funkčnej poruchy, b) vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, c) sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie, d) návrh druhu peňažného príspevku na kompenzáciu, e) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na sprievodcu, f) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, g) termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak ho určí posudkový lekár, h) odôvodnenie komplexného posudku.
20. Podľa § 11 ods. 11 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky posudok, ktorý obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14 a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho posudku je uvedený v prílohe č. 2.
21. Podľa § 13 ods. 9 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, výsledkom sociálnej posudkovej činnosti je posudkový záver, ktorého obsahom sú sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie, ktoré má fyzická osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia a návrh kompenzácie vo všetkých jej oblastiach.
22. Podľa § 40 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, ak fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá dovŕšila šesť rokov veku a je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na opatrovanie, osobne opatruje fyzická osoba uvedená v odsekoch 3 a 4, možno fyzickej osobe, ktorá opatruje, poskytnúť peňažný príspevok na opatrovanie.
23. Podľa § 40 ods. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, fyzickou osobou na účely poskytovania peňažného príspevku na opatrovanie je manžel, manželka, rodič alebo fyzická osoba, ktorá prevzala dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu, alebo fyzická osoba, ktorú súd ustanovil za opatrovníka fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím, dieťa, starý rodič, vnuk, vnučka, súrodenec, nevesta, zať, svokor, svokra, švagor, švagriná, neter, synovec. Za nevestu sa považuje aj ovdovená žena po synovi svokry alebo svokra a za zaťa sa považuje aj ovdovený muž po dcére svokry alebo svokra.
24. Správny súd zdôrazňuje, že žalobkyňa v priebehu súdneho preskúmavacieho konania nespochybňovala záver posudkového lekára, že jej manžel je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, s mierou funkčnej poruchy stanovenej v rozsahu 50 % podľa prílohy č. 3 časti VII. A. I. c zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP pre postihnutie srdca - ischemickú chorobu srdca, stavy zodpovedajúce NYHA III, teda v dolnej hranici percentuálneho rozpätia (v rozsahu 50% až 70%), ale jej výhrady boli smerované predovšetkým k hodnoteniu odkázanosti posudzovaného na pomoc inej fyzickej osoby pri jednotlivých činnostiach uvedených v prílohe č. 3 zákona o sociálnych službách, ak stupeň jeho odkázanosti podľa Barthelovho indexu bol stanovený v stupni IV. s počtom bodov 60, na základe ktorého záveru posudzovaný nie je odkázaný na opatrovanie. Správny súd zdôrazňuje, že v danej veci aj vo vzťahu k takémuto záveru ide predovšetkým o posúdenie otázok medicínskeho charakteru a súd v tomto smere nemá dostatok odborných vedomostí. Pri rozhodovaní o zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia tak vychádza z lekárskych posudkov posudkových lekárov žalovaného, u ktorých posudzuje predovšetkým ich presvedčivosť. Len posudok, ktorý nevyvoláva pochybnosti o hodnovernosti a objektívnosti posúdenia zdravotného stavu žiadateľa, obsahuje logické úsudky a presvedčivé odôvodnenie záverov prijatých v posudku o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí, závažnosti ostatných zdravotných postihnutí, ako aj odkázanosti fyzickej osoby ťažko zdravotne postihnutej môže byť podkladom pre rozhodnutie o žiadosti. Požiadavku na presvedčivé zistenie zdravotného stavu pri rozhodovaní o dávkach podmienených dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky vo viacerých rozhodnutiach (napr. sp. zn. 4So/83/2006, sp. zn. 1So/97/2005, sp. zn. 10So/22/2017, sp. zn. 9Sžso/63/2016, sp. zn. 7Sžso/51/2011). Uvedené je potrebné aplikovať aj v prípade posudzovania splnenia hmotnoprávnych podmienok na účely konania o peňažnom príspevku na opatrovanie posudzovanej osoby.
25. Správny súd zdôrazňuje, že z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že pre potreby odvolacieho konania bol dňa 29.04.2020 vypracovaný lekársky posudok č. UPS/US6/SSVODPPKPC2/ SOC/2020/5852 a následne dňa 30.04.2020 komplexný posudok č. UPS/US6/SSVODPPKPC2/ SOC/2020/5852, v závere ktorého sa po zhodnotení predchádzajúceho posúdenia zdravotného stavu manžela žalobkyne, ako aj vykonaní sociálnej posudkovej činnosti konštatuje: „Výsledkom sociálnej posudkovej činnosti je posudkový záver, ktorého súčasťou sú aj navrhnuté formy kompenzácie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia fyzickej osoby. Po zosúladení lekárskej a sociálnej posudkovej činnosti odvolací orgán dospel k záveru, že posudzovaný napriek svojmu ťažkému zdravotnému postihnutiu nie je v zmysle ustanovenia § 14 ods. 4 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu odkázaný na opatrovanie. S celkovým počtom 60 bodov bol zaradený do IV. stupňa odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby. V priebehu dňa je odkázaný na pomoc inej osoby v rozsahu 6-8 hodín. Aby mohol byť navrhnutý peňažný príspevok na opatrovanie, fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím by musela spĺňať kritériá odkázanosti na opatrovanie, t.j. stupeň V alebo VI, v zmysle prílohy číslo 3 zákona o sociálnych službách. Na základe uvedeného v komplexnom posudku sa nenavrhuje kompenzácia formou peňažného príspevku na opatrovanie.“
26. Správny súd v tej súvislosti hodnotí ako nedôvodnú námietku o nedostatočnom, resp. nekomplexnom posúdení sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia u žalobcu pre potreby rozhodnutia administratívneho orgánu. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že tak správny orgán prvého stupňa, ako aj žalovaný postupovali v zmysle príslušných ustanovení zákona o peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP, vo veci zistili všetky potrebné podklady pre prijatie skutkového záveru vrátane lekárskych správ posudkových lekárov, ako aj príslušných komplexných posudkov a pri miere funkčnej poruchy u posudzovaného v rozsahu 50 % dospeli k záveru, že sociálne dôsledky jeho ťažkého zdravotného postihnutia nemožno kompenzovať formou peňažného príspevku na opatrovanie, pretože stupeň odkázanosti žalobcu podľa prílohy č. 3 zákona o sociálnych službách dosiahol stupeň IV. (60 bodov). Uvedený záver o stupni odkázanosti žalobcu vyplýva z lekárskeho posudku posudkového lekára odvolacieho orgánu, ktorý v lekárskom posudku zo dňa 29.04.2020 stanovil v hodnotení Barthelovho indexu 60 bodov a stupeň odkázanosti IV., keď dohľad inou osobou posudzovaný vyžaduje pri celkovom kúpeli a dodržiavaní liečebného režimu a pomoc inou osobou potrebuje pri stravovaní a pitnom režime, pri vyprázdňovaní močového mechúra, pri osobnej hygiene, pri obliekaní a vyzliekaní, pri zmene polohy, sedenia a státia, pri pohybe po schodoch, pohybe po rovine a orientácie v prostredí.
Uvedené závery posudkového lekára sa v celom rozsahu premietli do komplexného posudku zo dňa 30.04.2020, a následne aj do preskúmavaného rozhodnutia žalovaného. Správny súd zdôrazňuje, že v administratívnom spise sa nachádzajú aj podklady pre prijatie takéhoto záveru o stupni odkázanosti posudzovaného podľa Barthelovho indexu zo dňa 24.03.2020 s podrobným hodnotením jednotlivých úkonov pomoci špecifikovaných v prílohe č. 3, časť A zákona o sociálnych službách.
27. Správny súd námietku žalobkyne, že rozhodnutie žalovaného (v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu) nie je dostatočne odôvodnené považoval za nedôvodnú, pretože rozhodnutie žalovaného podľa názoru súdu obsahuje podstatné dôvody rozhodnutia, pre ktorý nebolo možné žalobkyni priznať uplatnený nárok, označuje jednotlivé podklady rozhodnutia ako aj závery, ku ktorým dospel správny orgán pri hodnotení splnenia hmotnoprávnych podmienok na priznanie príspevku na opatrovanie. Správny orgán podľa názoru súdu rozhodol vo veci na základe dostatočne zisteného skutkového stavu, a to vyhodnotením odborných medicínskych záverov, ktorých spochybniť nie je spôsobilá ani lekárska správa MUDr. Liany Puzderovej zo dňa 05.02.2020 (predložená žalobkyňou k správnej žalobe), z obsahu ktorej vyplýva: „....aktuálne nesebestačný, vyžaduje starostlivosť inej osoby po celých 24 hodín“. Uvedenú správu správny orgán prvého stupňa, a ani žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí nehodnotil, pretože túto nemal k dispozícii, čo žalobkyňa v priebehu súdneho preskúmavacieho konania nerozporovala. Naviac, aj podľa názoru správneho súdu, v súlade s platnou judikatúrou nemá právomoc hodnotiť závery posudkového lekára ako rozporné ani jednotlivý ošetrujúci lekár (napr. právny názor vyplývajúci z rozsudku NS SR sp. zn. 9Sžso/63/2016 zo dňa 29.11.2017).
28. Správny súd na základe vykonaného dokazovania v súdnom preskúmavacom konaní, a to oboznámením sa s obsahom tak úplného súdneho, ako aj administratívnymi spismi žalovaného dospel k záveru, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného postihnutia posudzovaného, ako aj s tým spojené sociálne dôsledky boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi a tieto sa dostatočným spôsobom premietli aj do preskúmavaného rozhodnutia žalovaného. Žalobkyňou uplatnené žalobné dôvody podľa názoru správneho súdu nie sú spôsobilé spochybniť vecne správne závery administratívneho orgánu rozhodujúceho o žalobkyňou uplatnenom nároku, preto súd žalobu procesným postupom podľa § 190 SSP zamietol.
29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP tak, že účastníkom konania právo na ich náhradu nepriznal, pretože žalobkyňa v konaní úspešná nebola a žalovanému nevznikli žiadne preukázateľné trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobkyne požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, 1Sa/29/2019 15 b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/ (v sociálnych veciach, vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).