Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5P-78-2021.pdf
PDF · 111.16 KB
Case nature
Area
Subarea
5P/78/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Luciou Šupenovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: D. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, dieťa matky: P.. O. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: Ul. B. A. XX/X, XXX XX D., štátna občianka SR, zast.: JUDr. Zuzana Šimová, PhD., LL.M, advokát, so sídlom: M. Rázusa 32, 984 01 Lučenec a otca: U. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: Q. X. P. XX/X, XXX XX D., štátny občan SR, o návrhu matky o udelenie súhlasu podať žiadosť na zmenu priezviska maloletého dieťaťa takto
rozhodol:
I. Súd u d e ľ u j e matke P.. O. M., nar. XX.XX.XXXX za otca maloletého dieťaťa U. X., nar. XX.XX.XXXX súhlas k podaniu žiadosti príslušnému správnemu orgánu na zmenu priezviska maloletého dieťaťa D. X., nar. XX.XX.XXXX z priezviska „X.“ na priezvisko „M.“.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa svojim návrhom prostredníctvom svojho právneho zástupcu, doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.11.2021 domáhala udelenia súhlasu jej osobe súdom za otca maloletého dieťaťa na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa na priezvisko „M.“.
2. Návrh právna zástupkyňa matky odôvodnila tým, že otec sa o maloletého D. nezaujíma, netrávi s ním žiaden čas, neinformuje sa ohľadne jeho zdravotného stavu a potrieb. Napriek tomu, že navrhovateľka viackrát kontaktovala otca maloletého dieťaťa, či nemá záujem syna D. vidieť, napríklad na Vianoce alebo na narodeniny, neprejavil žiadny záujem a vždy mal nejakú výhovorku, prečo nemôže, prečo sa to nedá a podobne. Otec svojmu synovi nezakúpil žiadnu hračku, či darček, dokonca mu nikdy nezablahoželal na sviatky. So svojím synom D. trávil čas naposledy v lete 2019, aj to len na 10 minút. Maloletý nemá taktiež záujem so svojím otcom tráviť čas z dôvodu, že nejedenkrát bol svedkom rôznych atakov, invektív zo strany otca na svoju matku. Maloletý bol dokonca svedkom situácie, kedy otec kopol matku a nadával jej hanlivým spôsobom. Právna zástupkyňa v písomnom podaní zdôraznila, že otec maloletého nebol so svojím synom nikdy sám, nevie nič o jeho potrebách a záujmoch, nemá s ním vytvorenú žiadnu citovú väzbu a preto ho maloletý nenazýva otcom, ale menom. O maloletého nejavia záujem dokonca ani starí rodičia z otcovej strany. Poukázala aj na vykonané dokazovanie v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu sp. zn. XXP/XX/XXXX, z ktorého už vtedy vyplynulo, že otec maloletého je násilnícky a že sa viackrát vyhrážal matke maloletého. Otec priznal na súdnom pojednávaní, že matke dieťaťa povedal, že si nepraje, aby jeho syn vkročil do jeho bytu. Ďalej spochybnil, že je jeho otcom. Od uvedeného konania sa vzťahy dieťaťa s otcom žiadnym spôsobom nenapravili, odcudzenie medzi nimi je už značné. Otec sa od tej doby s maloletým nestretol, neprejavil záujem o realizáciu styku a ani sa o maloletom neinformoval, hoci už ubehli 3 roky od predmetnej úpravy. Otec si dokonca neplní pravidelne vyživovaciu povinnosť, a preto matka dňa 01.04.2021 podala na otca
trestné oznámenie vo veci zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona. Dlžné výživné otec maloletého uhradil, a to len z dôvodu, aby nebol trestne stíhaný. Navrhovateľka v súčasnej dobe žije v spoločnej domácnosti so svojím priateľom, s ktorým si plánuje založiť rodinu, a s ktorým má maloletý vytvorený krásny vzťah. Častokrát sa pýtal navrhovateľky, prečo má iné priezvisko ako ona, pričom prejavil vôľu, aby jeho priezvisko bolo totožné s jej priezviskom. Právna zástupkyňa poukázala na tú skutočnosť, že táto skutočnosť veľmi nepriaznivo vplýva na jeho duševný vývin. Z dôvodu okolností uvedených vyššie, navrhovateľka doručila otcovi list, v ktorom ho žiadala, aby dal súhlas na zmenu priezviska dieťaťa, aby sa maloletý volal po nej a niesol spoločné priezvisko „M.“. Otec maloletého dieťaťa na predmetný list navrhovateľky zareagoval takým spôsobom, že najskôr chce si dať urobiť DNA test, avšak k tomu do dnešného dňa nedošlo a odvtedy sa neozval. Práva zástupkyňa poukázala na to, že okrem zmeny priezviska dieťaťa zo zákona je možné zmeniť priezvisko dieťaťa tiež na základe dohody alebo na základe povolenia príslušného orgánu podľa § 6 až 11 zákona o mene a priezvisku. V prípade podania žiadosti o zmenu priezviska na správny orgán je na posúdení tohto orgánu, či zmenu povolí alebo nepovolí. Ide o prípady, ak priezvisko je hanlivé, výstredné alebo smiešne, alebo ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. K žiadosti musí byť okrem iného pripojený súhlas druhého rodiča. Výnimočne môže nesúhlas druhého rodiča nahradiť súd v konaní o vyslovenie súhlasu so zmenou priezviska maloletého. Musí mať však za preukázané, že pre takéto nahradenie súhlasu existujú dôležité dôvody, napr. že rodič ktorého priezvisko dieťa nosí neplní svoje povinnosti k dieťaťu, nejaví o neho záujem a stratil k nemu zrejme citový vzťah, takže nie je v záujme dieťaťa prehlbovať pocit spolupatričnosti k tomuto rodičovi. Z vyššie uvedených skutkových a právnych skutočností právna zástupkyňa navrhovateľky má za to, že je v záujme maloletého, aby mal priezvisko zhodné so svojou matkou, keďže jeho súčasné priezvisko otca, s ktorým nemá vybudovaný žiadny citový vzťah môže narúšať jeho pocit spolupatričnosti k rodine, s ktorou žije v spoločnej domácnosti. Je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, aby súd matke udelil súhlas k podaniu žiadosti na zmenu priezviska maloletého na priezvisko „M.“, ktoré má navrhovateľka. Zmenou priezviska súd zvyšuje možnosť vytvorenia ideálneho pozitívneho vzťahu k prostrediu, v ktorom maloletý trávi čas. Zmena priezviska u maloletého tak nie je v rozpore s jeho záujmom a je nepochybne v záujme maloletého, aby mal priezvisko navrhovateľky, ktorá sa o neho príkladne stará.
3. Súd písomnou výzvou na vyjadrenie k návrhu zo dňa 08.12.2021 vyzval otca, aby sa vyjadril k návrhu matky v lehote 10 dní od doručenia tejto výzvy. Zároveň ho upozornil, že v konaní je nariadené pojednávanie na deň 24.01.2022. Vzhľadom ale k tomu, že otcovi nebola listinne doručená súdna zásielka z dôvodu, že si ju neprevzal v odbernej lehote súd postupoval v súlade s dikciou § 116 ods. 2 CSP a oznámil otcovi, že na súde sa nachádzajú písomnosti adresované mu a predvolanie na pojednávanie na deň 24.01.2022 o 12:00 hod. Predmetné bolo na úradnej tabuli súdu zverejnené dňa 05.01.2022 a zvesené dňa 20.01.2022. (č.l. 24 a 42)
4. Z potvrdenia Obvodného oddelenia Policajného zboru Lovinobaňa zo dňa 01.04.2021 má súd za preukázané, že navrhovateľka, t.j. matka maloletého dieťaťa podala trestné oznámenie vo veci zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona. (č.l. 6 spisu)
5. Z rodného listu č. XXXX/XXXX maloletého dieťaťa D. X. má súd za preukázané, že tento je narodený dňa XX.XX.XXXX, otcom je U. X., nar. XX.XX.XXXX, matkou je O. M.ová, nar. XX.XX.XXXX. Rodný list je uložený v knihe narodení Matričného úradu D., zväzok XXX, ročník XXXX, strana XX, por. č. XXX. (č.l. 9 spisu)
6. Zo správy o stave konania doručenej Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Lučenci, Odborom poriadkovej polície, Obvodným oddelením Policajného zboru v Lovinobani zo dňa 13.12.2021, doručenej tunajšiemu súdu dňa 14.12.2021 má súd za preukazné, že na základe žiadosti súdu OO PZ Lovinobaňa oznamuje, že na základe oznámenia navrhovateľky vedené skrátené vyšetrovanie vo veci prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona pod ČVS:E.-XXX/LO-LC-XXXX, ktorého sa mal dopustiť U. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., Q. X. P. XX/X bolo uznesením povereného príslušníka OO PZ D. zo dňa 21.04.2021 podľa § 197 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku s poukázaním na § 86 ods. 1 písm. a) Trestného zákona odložená, nakoľko trestnosť činu zanikla. (č.l. 33 spisu)
7. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny D. zo dňa 21.01.2022 z prešetrenia pomerov má súd za preukázané, že dňa 17.01.2022 úrad telefonicky, na základe zanechaného predvolania v poštovej schránke kontaktoval otec U. X., ktorý úrad informoval, že sa v súčasnej dobe nachádza pracovne v M. a na X. príde cca. o 4 týždne. V M. pracuje ako stavebný robotník s príjmom 600,- až 700,-Eur mesačne. O návrhu matky na zmenu priezviska maloletého D. vie a nesúhlasí s ním. Požaduje vykonať DNA testy na otcovstvo. Úrad odporučil otcovi oznámiť uvedené skutočnosti na Okresný súd D.. Dňa 18.01.2022 tunajší úrad opakovane vykonal sociálne šetrenie v domácnosti navrhovateľky, bytom B. A. XX/X, D., ktorá v čase návštevy uviedla, že žije v spoločnej domácnosti s maloletým D. X.om a priateľom. V čase sociálne ho šetrenia matka uviedla, že jej maloletý syn je zdravý a pediatrom je MUDr. M.. Maloletý D. má absolvované preventívne prehliadky a očkovania. Z informačného systému úradu o výplate sociálnych dávok bolo zistené, že matka poberá prídavok na dieťa v sume 25,50 Eur mesačne. Je zamestnaná v F., s.r.o. S. ako účtovníčka s mesačným príjmom 1.000,-Eur brutto. Priateľ navrhovateľky je zamestnaný na polovičný úväzok ako kuchár v zámockom hoteli L. A. s mesačným príjmom 500,- Eur. Maloletý D. X. navštevuje Materskú školu v D.. Rodina býva v poschodovom rodinnom dome, ktorý je v osobnom vlastníctve otca navrhovateľky. Na prízemí rodinného domu bývajú starí rodičia maloletého dieťaťa. Navrhovateľka s maloletým D. obýva poschodie rodinného domu, kde má rodina k dispozícii chodbu, kuchyňu, obývaciu izbu, spálňu, detskú izbu a kúpeľňu s WC. Miestnosti sú zariadené účelovým nábytkom a elektrospotrebičmi. V detskej izbe sa nachádzala posteľ, písací stolík, stolička, policová skriňa, vstavaná skriňa a veľké množstvo hračiek. Vykurovanie rodinného domu je plynové a aj na pevné palivo. Náklady na bývanie uhrádza navrhovateľka vo výške 90,-Eur mesačne za energie, za internet vo výške 10,- Eur mesačne, za televíziu vo výške 13,60 Eur mesačne, za telefón vo výške 40,-Eur mesačne. Vlastní motorové vozidlo továrenskej zn. C. C., rok výroby XXXX, garáž v D. a chatu na D. v podiele 1/2. Navrhovateľka v rozhovore uviedla, že na návrhu, ktorý podala na okresný súd trvá v plnom rozsahu, ako aj na dôvodoch v ňom uvedených. Otec sa o maloletého D. nezaujíma, netelefonuje mu a nenavštevuje ho. Od súdneho pojednávania v roku 2019 sa so synom nestretol. Maloletý ho pozná, ale nenazýva ho otcom, ale ,,U.“. Syn sa s otcom nechce stretnúť, lebo bol svedkom rôznych atakov zo strany otca smerom k matke. Ani rodina otca sa o maloletého D. nezaujíma. Matka otcovi 11.10.2021 poslala list, v ktorom otca žiadala o súhlas k zmene priezviska. Otec matke následne odpísal SMS správu, že bude súhlasiť, ak nebude musieť platiť výživné a zároveň požadoval vykonanie DNA testu a odvtedy sa neozval. Výživné otec platí nepravidelne a momentálne všetko dlžné výživné uhradil. Maloletý D. sa viackrát matky pýtal, prečo sa volá inak ako ona. Stalo sa, že syn prišiel zo škôlky s tým, že sa ho kamaráti pýtali prečo má iné priezvisko ako mama. V čase sociálneho šetrenia sa doma nachádzal aj maloletý D., bol spokojný, čisto a vhodne oblečený, vykazoval znaky dobrej starostlivosti. Túlil sa k mame a bolo vidieť, že spolu majú dobrý vzťah. Pochválil sa pracovníčkam úradu, že sa mu v škôlke páči, má tam kamarátov S. a U.. Má doma aj slimáky, ktoré chová mrkvou. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny D. s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odporučil návrhu matky na zmenu priezviska maloletého dieťaťa vyhovieť. (č.l. 44 spisu)
8. Z Rozsudku Okresného súdu D. č.k. XXP/XX/XXXX-XXX zo dňa 30.10.2019, právoplatného dňa 05.12.2019 má súd za preukázané, že maloletý D. X., nar. XX.XX.XXXX bol zverený do výchovy a starostlivosti matky, ktorá bola zaviazaná jeho zastupovaním a spravovaním jeho majetku. Otcovi maloletého dieťaťa bola uložená povinnosť platiť výživné na maloletého vo výške 140,- Eur mesačne, vždy mesačne vopred k rukám matky maloletého dieťaťa do 20. dňa toho ktorého mesiaca počnúc dňom 17.07.2019. Otec bol zaviazaný k úhrade aj zročného výživného za obdobie od 17.07.2019 do 31.10.2019 vo výške 487,80 Eur. Styk otca s maloletým D. súd neupravil s tým, že stretávanie otca s maloletým dieťaťa sa bude realizovať za prítomnosti matky. Z výsluchov účastníkov konania na pojednávaní dňa 25.09.2019 v konaní č. XXP/XX/XXXX evidentne vyplýva, že otec si v tom čase nepravidelne (dobrovoľne - nebolo ešte súdom uložená povinnosť otcovi platenia výživného na maloleté dieťa) plnil svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu, neprejavoval skutočný záujem o pravidelný styk s maloletým, verbálne a aj fyzicky napádal navrhovateľku, dokonca aj pred maloletým dieťaťom, spochybňoval svoje otcovstvo a dožadoval sa už v tej dobe vykonania DNA testu otcovstva, ktorý doteraz nezrealizoval. Obdobné vyplynulo aj z dokazovania vykonanom na pojednávaní dňa 30.10.2019 v konaní č. XXP/ XX/XXXX, na ktorom otec opäť počas svojho výsluchu sa dožadoval vykonania DNA testu otcovstva, keďže spochybnil svoje otcovstvo vo vzťahu k maloletému dieťaťu, s čím navrhovateľka nemala žiadny problém. Z výsluchu matky maloletého dieťaťa vyplynulo, že keď si ako rodičia sadli na kávu, otec matku maloletého dieťaťa opäť verbálne osočoval a opľúval, čo ale poprel vo svojej
výpovedi. To, že od predošlého pojednávania sa otec maloletého dieťaťa nestretol s maloletým odôvodnil finančnou nákladnosťou inštalácie systému kúrenia, z dôvodu čoho nemohol synovi na narodeniny kúpiť ani autíčko. Na pojednávaní v rámci dokazovania z nahrávky mobilného telefónu navrhovateľky bolo preukázané, že otec v rozhovore s maloletým kričí a nadáva, že nie je jeho otcom, ale ten kto jeho matku „trtká“, matke adresoval aj ďalšie vulgárne slová s tým, že ju pochová do zeme a žiadal si späť ním zakúpený kočík.
9. Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 300/1993 Z.z. o mene a priezvisku, každý musí mať priezvisko.
10. Podľa § 4 ods. 2 Zákona č. 300/1993 Z.z. o mene a priezvisku, štátny občan Slovenskej republiky po narodení nadobúda spoločné priezvisko rodičov alebo ak majú priezviská rôzne, nadobúda priezvisko jedného z nich určené dohodou pri uzavretí manželstva prípadne, ak rodičia nie sú spolu zosobášení a majú rôzne priezviská, nadobúda priezvisko podľa dohody rodičov. Dohodou možno určiť iba priezvisko, ktoré v čase keď k dohode došlo má jeden z rodičov 11. Podľa § 6 ods. 1 Zákona č. 300/1993 Z.z. o mene a priezvisku, zmenu mena alebo zmenu priezviska možno povoliť, najmä ak ide o meno a priezvisko hanlivé alebo ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
12. Podľa § 6 ods. 7 Zákona č. 300/1993 Z.z o mene a priezvisku v platnom znení, zmena mena alebo zmena priezviska, na ktorú je potrebné povolenie sa v matrike vykoná na základe predloženia právoplatného rozhodnutia o zmene mena alebo zmene priezviska.
13. Podľa § 8 Zákona č. 300/1993 Z.z. o mene a priezvisku, zmena mena alebo zmena priezviska maloletého sa nepovolí, ak by bola v rozpore so záujmom maloletého, alebo s § 4 ods. 2, alebo ak by bola v rozpore s právnym poriadkom alebo tradíciou iného štátu, ak štátny občan Slovenskej republiky je tiež štátnym občanom iného štátu.
14. Podľa § 11 ods. 3 písm. a) Zákona č. 300/1993 Z.z. o mene a priezvisku, žiadosť o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého podávajú jeho rodičia, ak sú jeho zákonnými zástupcami, ako spoločnú žiadosť. Ak ide o maloletého staršieho ako 15 rokov, musia k žiadosti priložiť jeho písomný súhlas s jeho úradne osvedčeným podpisom. Ak o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého žiada iba jeden z jeho rodičov, k žiadosti priloží aj písomný súhlas druhého rodiča s jeho úradne osvedčeným podpisom alebo právoplatné rozhodnutie súdu nahrádzajúce jeho súhlas, ak súhlas nedal alebo ak sa súhlas nedal získať.
15. Podľa Článku 5 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa, alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
16. Podľa Článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa (Slovenská republika je zmluvnou stranou Dohovoru o právach dieťaťa, tento dohovor je vyhlásený pod č. 104/1991 v Zbierke zákonov), záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
17. Podľa Článku 7 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, každé dieťa je hneď po narodení zaregistrované a má od narodenia právo na meno, štátnu príslušnosť a podľa možnosti právo priznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť.
18. Podľa § 35 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
19. Podľa judikátu R11/1973, ak sa rodičia nedohodli o podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa príslušnému správnemu orgánu dá súhlas na podanie takejto žiadosti jedným z rodičov len vtedy, ak sú pre to závažné dôvody, napr. vtedy ak rodič, ktorý so zmenou priezviska maloletého dieťaťa nesúhlasí, neplní svoje povinnosti voči dieťaťu, nejaví o dieťa záujem a stratil k nemu zrejmý citový vzťah alebo ak z iného závažného dôvodu nie je v záujme ďalšej výchovy dieťaťa, aby u neho bol udržovaný a prehlbovaný pocit súnaležitosti s týmto rodičom.
20. Otec na pojednávaní dňa 24.01.2022 nebol prítomný, hoci mal o ňom vedomosť ako to vyplýva z písomnej správy ÚPSVaR D. z prešetrenia pomerov zo dňa 21.01.2021, z ktorej má súd za preukázané, že dňa 17.01.2022 sa nachádzal podľa jeho slov pracovne v M.. Vyjadril svoj nesúhlas s návrhom a žiadal vykonanie DNA testu, čo napriek odporúčaniu úradu súdu neoznámil. O odročenie pojednávania nepožiadal, súd teda pojednával v jeho neprítomnosti v súlade s dikciou § 180 CSP. Právna zástupkyňa navrhovateľky zotrvala na podanom návrhu z dôvodu splnenia všetkých zákonných podmienok. Otec totiž neprejavuje záujem o styk s maloletým dieťaťom, či už osobne alebo telefonicky, nezaujíma sa o jeho zdravotný stav, jeho potreby, nepravidelne si plní vyživovaciu povinnosť, na základe čoho neexistuje žiadna citová väzba medzi ním a maloletým dieťaťom. Z výsluchu navrhovateľky na pojednávaní mal súd za preukázané, že naposledy otec videl svojho syna tesne po súdnym konaní v roku 2019. Opäť jej adresoval verbálne vulgárne slová, dokonca ju fyzicky pred maloletým napadol kopnutím do hlavy. Nepravidelne si plní vyživovaciu povinnosť, ktorú aj naposledy plnila za neho jeho sestra, keď mu už hrozilo trestné stíhanie pre prečin „Zanedbania povinnej výživy“ podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona. Navrhovateľka poukázala aj na drogovú činnosť otca, ktorá je známa aj polícii.
21. Každý z rodičov môže svoje dieťa samostatne zastupovať v bežných veciach ako aj rozhodovať o otázkach výchovy. V iných nech bežných veciach je potrebné, aby sa rodičia dohodli. O podstatnú vec ide vždy v prípadoch, ktoré sú uvedené v § 35 Zákona o rodine, pričom výpočet je len demonštratívny. Súd môže ako podstatnú vec posúdiť aj inú otázku, ktorá nie je explicitne v tomto ustanovení uvedená. Zmena priezviska maloletého dieťaťa znamená značný zásah nielen do práv rodičov, ale aj do práv dieťaťa. Pokiaľ sa rodičia o zmene priezviska dieťaťa nedohodnú, môže súd na návrh jedného z nich udeliť súhlas k podaniu žiadosti o jeho zmenu vtedy, ak sú na to závažné dôvody. Z ustálenej rozhodovacej činnosti súdov vyplýva, že medzi dôležité dôvody na takéto opatrenie patrí predovšetkým nezáujem rodiča o životné osudy dieťaťa, o to v akom výchovnom prostredí sa nachádza, ako prospieva, či je o dieťa postarané, aký je jeho zdravotný stav, či je zabezpečený po materiálnej stránke.
22. Súd mal za to, že otázka udelenia súhlasu na zmenu priezviska maloletého dieťaťa je podstatnou otázkou, ktorá sa týka záležitosti maloletého a musí byť vždy schválená oboma rodičmi. Pokiaľ rodič vysloví nesúhlas so zmenou priezviska, čo v danom prípade urobil otec maloletého dieťaťa je daný postup súdu podľa ustanovenia § 35 Zákona o rodine. Keďže došlo medzi rodičmi k nezhode otázky o tom aké priezvisko má mať maloleté dieťa, teda čo je skutočný záujem dieťaťa, rozhodol súd na základe návrhu matky. Súd má za to, že záujem maloletého dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho najvhodnejšieho riešenia konfliktu a nezhody rodičov.
23. Z vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že návrh matky je dôvodný. Rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti od roku 2018, kedy otec opustil spoločnú domácnosť týždeň pred Veľkou nocou. Otec od počiatku spochybňuje svoje otcovstvo k maloletému dieťaťu, na základe čoho opakovane trvá na vyhotovení DNA testu otcovstva a hoci matka s jeho vyhotovením súhlasila nikdy reálne nepodnikol v tomto smere žiadne kroky. Nepravidelne prispieval na výživu maloletého pred rozhodnutím Okresného súdu D. Rozsudkom č.k. XXP/XX/XXXX-XXX zo dňa 30.10.2019,
právoplatného dňa 05.12.2019, ktorým mu bola uložená povinnosť platenia výživného na maloleté dieťa vo výške 140,-Eur mesačne vždy vopred k rukám matky do 20. dňa toho ktorého mesiaca počnúc od 17.07.2019, ako ani po ňom. Navrhovateľka dokonca bola nútená na neho podať trestné oznámenie dňa 01.04.2021 pre spáchanie prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona. Z tohto dôvodu zmeškané výživné uhradila otcova sestra. Súd konštatuje, že otec o maloleté dieťa neprejavuje trvalý skutočný záujem, dokonca maloletého nepovažuje za svojho biologického syna. Otázny pre súd ostáva skutočný dôvod nepodrobenia sa testu DNA samotným otcom, ktorým sa navrhovateľke niekoľko rokov vytrvalo vyhráža. Navrhovateľku otec maloletého niekoľkokrát aj pred maloletým dieťaťom verbálne, ako aj fyzicky atakoval. Na základe dlhodobého nezáujmu otca nie je medzi ním a maloletým vybudovaná žiadna citová väzba. Súd upozorňuje otca, že zmena priezviska maloletého dieťaťa na postavení otca nič nemení, neprinesie nič nové vo vzťahu k jeho rodičovským právam a povinnostiam a bude to len a len na samotnom otcovi, či v budúcnosti vyvinie snahu o vybudovanie si skutočného kontaktu a vzťahu s maloletým dieťaťom. Z vyššie uvedeného mal súd za to, že všetky dôvody, ktoré navrhovateľka uviedla, a ktoré svedčia o dlhodobom nezáujme otca o maloleté dieťa sú natoľko závažné a trvalé, že súd považuje zmenu priezviska maloletého dieťaťa na priezvisko matky, s ktorou býva v spoločnej domácnosti v jeho záujme. Z uvedených dôvodov súd návrhu matky vyhovel a dal jej súhlas za otca maloletého dieťaťa s podaním žiadosti na zmenu jeho priezviska.
24. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Lučenec. Odvolanie môže podať účastník, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd Banská Bystrica.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.
Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 358 Civilného sporového poriadku, odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne, alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 Civilného mimosporového poriadku, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podľa § 64 Civilného mimosporového poriadku, zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Podľa § 44 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak účastník konania nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený účastník môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitného predpisu.
Podľa § 376 Civilného mimosporového poriadku ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, b) prikázaním pohľadávky, c) predajom hnuteľných vecí, d) predajom cenných papierov, e) predajom nehnuteľnosti, f) predajom podniku, g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.