Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
b60/397399.c2b123.pdf
PDF · 143.24 KB
No categories available
2Tost/6/2016
N a j v y š š í s ú d 2 Tost 6/2016
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Libora Duľu a JUDr. Petra Paludu
na neverejnom zasadnutí dňa 9. marca 2016 v Bratislave v trestnej veci vyžiadanej osoby
štátneho občana Českej republiky A. T. , narodeného X.. X. X. v D., okres S., pre zločin
neoprávneného si zaobstarania, falšovania a pozmeňovania platobného prostriedku podľa §
234 ods. 3 Tr. zák. Českej republiky a iné, o sťažnosti vyžiadanej osoby proti uzneseniu
Krajského súdu v Bratislave z 21. februára 2016. sp. zn. 4 Ntc 5/2016, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť vyžiadanej osoby českého štátneho
občana A. T., narodeného X.. X. X. s a z a m i e t a .
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Bratislave na základe návrhu prokurátora uznesením
z 21. februára 2016. sp. zn. 4 Ntc 5/2016 vzal vyžiadanú osobu štátneho občana
Českej republiky A. T., narodeného X.. X. X. do predbežnej väzby podľa § 15 ods. 2 zákona
č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze (ďalej len „zákon
o EZR“).
Na vyžiadanú osobu českého občana A. T. (ďalej aj vyžiadaná osoba) vydal Obvodný
súd Praha 8 (Česká republika) 12. januára 2016, pod sp. zn. 3T 31/2014 európsky zatýkací
rozkaz, za účelom dodania do výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky a
6 (šesť) mesiacov, ktorý mu bol uložený na základe rozsudkom Obvodného súdu pre Prahu 8
pod sp. zn. 3T 31/2014 z 01. decembra 2014 v spojení s uznesením Mestského súdu Praha
pod sp. zn. 6To 25/2015 z 10. februára 2015, pre zločin neoprávneného si zaobstarania,
falšovania a pozmeňovania platobného prostriedku podľa § 234 ods. 3 Tr. zák. ČR
v jednočinnom súbehu s prečinom podvodu podľa § 209 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. ČR na tom
skutkovom základe, že
dňa 20. septembra 2012 v Prahe 8, Za Poříčskou branou 22, v hosteli Lewande
s doposiaľ nezistenými osobami prostredníctvom POS terminálu č. PVTE 3064 pomocou
falošnej platobnej karty č. X. X. X. X. patriacej C. S., N. X., H. X., ktorú získal
nezisteným spôsobom, vykonal tri transakcie, a to
o 11.26 hod. vo výške 74 600 Kč (autorizačný kód 097168), o 11.27 hod. vo výške 74 600 Kč
(autorizačný kód 023814) a o 11.28 hod. vo výške 50 000 Kč (autorizačný kód 051792), ako
úhradu za fiktívne poskytnuté ubytovacie služby v súvislosti so znečistením vybavenia izieb
hostelu a týmto konaním spôsobil poškodenej a.s. Československá obchodní banka, Praha 5,
Radlická 150, celkovú škodu vo výške 199 200,- Kč.
Predbežná väzba vyžiadanej osoby začala plynúť 19. februára 2016 o 20.15 hod. a
bude sa vykonávať v Ústave na výkon väzby v Bratislave.
Proti tomuto uzneseniu podala vyžiadaná osoba sťažnosť, ktorú odôvodnila tým, že
súd nevzal do úvahy, že sa na území Slovenskej republiky neskrýval, naopak má tu pobyt,
dlhodobo tu podniká a nebol doručený nástup výkonu trestu a doposiaľ nemá vedomosť kde
by mal nastúpiť na výkon trestu. Právnici, ktorí ho zastupovali na území Českej republiky mu
poradili a sami spísali dovolanie voči právoplatnému rozhodnutiu a v súčasnej dobe podávajú
ústavnú sťažnosť voči uzneseniu Najvyššieho súdu Českej republiky.
Ďalej v sťažnosti doslova uviedol:
„Všetky tieto okolnosti vyplývali i z jeho trestného spisu a preto si myslí, že je
potrebné ho z predbežnej väzby prepustiť nakoľko je jednoznačne preukázateľné, že sa
na území Slovenskej republiky neskrýval.“.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) rozhodujúc o podanej
sťažnosti podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia,
ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom a zistil, že sťažnosť vyžiadanej osoby,
A. T. nie je dôvodná.
Podľa § 15 ods. 1 zákona o EZR, účelom predbežnej väzby je zabezpečiť prítomnosť
zadržanej osoby na území Slovenskej republiky tak, aby nedošlo k zmareniu účelu konania
o európskom zatýkacom rozkaze, pokým orgán štátu pôvodu, ktorý má záujem na jej vydaní,
nepredloží originál európskeho zatýkacieho rozkazu s prekladom do štátneho jazyka, ak sa
preklad vyžaduje.
Podľa § 15 ods. 2 zákona o EZR, sudca krajského súdu je povinný do 48 hodín
od prevzatia zadržanej osoby a od doručenia návrhu prokurátora na vzatie do predbežnej
väzby túto osobu vypočuť a rozhodnúť o jej vzatí do predbežnej väzby alebo ju prepustiť
na slobodu. Dôvodmi väzby podľa všeobecného predpisu o trestnom konaní nie je pritom
viazaný. Ak sudca rozhodne, že sa zadržaná osoba ponecháva na slobode, súčasne môže
rozhodnúť o uložení primeraných opatrení alebo obmedzení na zabránenie, aby nedošlo
k zmareniu účelu tohto konania podľa všeobecného predpisu o trestnom konaní, ktorý sa
použije primerane. Ak v čase rozhodovania o predbežnej väzbe nie je k dispozícii európsky
zatýkací rozkaz, sudca krajského súdu rozhoduje na návrh prokurátora, ku ktorému je
pripojený záznam podľa § 3 písm. l).
Preskúmaním predloženého na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu najvyšší súd
zistil, že vyžiadaná osoba bola odsúdená pre skutok, ktorý je podľa právneho poriadku
Slovenskej republiky a právneho poriadku štátu pôvodu trestným činom a podľa právneho
poriadku štátu pôvodu za takýto skutok je možné uložiť trest odňatia slobody s hornou
hranicou trestnej sadzby 8 (osem) rokov a nie je dôvodné odmietnutie jeho vykonania. Takýto
trestný čin štát pôvodu priradil ku kategórii trestných činov uvedených v § 4 ods. 4, písm. h)
a x) zákona o EZR zodpovedajú kategóriám trestných činov uvedených v tomto ustanovení,
a to „podvod vrátane podvodu týkajúceho sa finančných záujmov Európskych spoločenstiev
podľa Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev z 26. júla 1995,
ako aj falšovanie a pozmeňovanie platobných prostriedkov“. V konaní o európskom
zatýkacom rozkaze preto nie je potrebné skúmať splnenie podmienky trestnosti tohto činu
podľa právneho poriadku Slovenskej republiky (§ 4 ods. 3 zákona o EZR).
(Podľa právneho poriadku Slovenskej republiky ako vykonávajúceho štátu by bolo
možné konanie vyžiadanej osoby posúdiť ako zločin neoprávneného vyrobenia a používania
platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1,
ods. 3, písm. a) Tr. zák. Slovenskej republiky v jednočinnom súbehu s prečinom podvodu
podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. Slovenskej republiky.).
Zo zápisnice o výsluchu vyžiadanej osoby pred Krajský súdom v Bratislave
z 21. februára 2016 vyplynulo, že vyžiadaná osoba A. T. podľa vlastných tvrdení sa zúčastnil
prvostupňového aj druhostupňového konania v trestnej veci uvedenej v úvode tohto
odôvodnenia, tiež to, že mu bola zo súdu zaslaná výzva na nástup výkonu trestu. Na otázku,
čo robil v hoteli Bratislava, kde bol zadržaný, odpovedal, že tam mal stretnutie.
K tomuto ostatnému údaju sa v spise žiadny iný argument nenachádza. Súd
rozhodujúci o sťažnosti preto vychádzal z tvrdenia vyžiadanej osoby.
K údajom týkajúcim sa vedomosti vyžiadanej osoby o nástupe na výkon trestu a k jeho
účasti, najmä na odvolacom konaní v pôvodnej trestnej veci sťažnostný súd zistil, že hoci
v sťažnosti sa uvádzalo, že o nástupe na výkon trestu vyžiadaná osoba nevedela, pri výsluchu
na krajskom súde uviedla, že výzva na nástup výkonu trestu jej bola zo súdu zaslaná.
Rovnako v európskom zatýkacom rozkaze je pod 2 a 3.1a uvedené, že vyžiadaná osoba sa
odvolacieho konania pred Mestským súdom v Prahe nezúčastnila, hoci bola
7. novembra 2014 riadne predvolaná a poučená, že v prípade jej neúčasti môže byť
rozhodnuté aj v jej neprítomnosti.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vychádzajúc z týchto zistení nadobudol
presvedčenie, že vyžiadaná osoba A. T. sa na území Slovenskej republiky na základe rady
svojich obhajcov skrýval, aby nemusel nastúpiť výkon trestu odňatia slobody uložený mu
právoplatne za trestné činy spáchané na území Českej republiky vo výmere tri a pol roka.
Napriek výzve na nástup výkonu trestu, tento ignoroval a na výkon trestu nenastúpil. Nie je
teda v súlade so skutočnosťou, že súd, ktorý ho odsúdil a nariadil výkon trestu odňatia
slobody bol informovaný o jeho pobyte a pohybe a mohol ho kedykoľvek o svojich úkonoch
upovedomiť.
Na základe uvedeného najvyšší súd preskúmaním zistil splnenie podmienok pre
vydanie rozhodnutia o vzatí vyžiadanej osoby do predbežnej väzby, dodržanie procesných
postupov a lehôt uvedených v zákone o EZR a teda i nevyhnutnosti zabezpečenia prítomnosti
vyžiadanej osoby v konaní o európskom zatýkacom rozkaze na území Slovenskej republiky,
resp. tomu, aby nedošlo k zmareniu účelu tohto konania - vydania vyžiadanej osoby
do Českej republiky.
Existuje obava že vyžiadaná osoba, sa pobytom na území Slovenskej republiky snaží
zmariť účel výkonu trestu odňatia slobody na území iného členského štátu Európskej únie
a preto, aby sa takému následku zabránilo, Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom
na uvedené sťažnosť vyžiadanej osoby, štátneho občana Českej republiky A. T., ako
nedôvodnú zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 9. marca 2016
JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r.
predseda senátu
Vypracoval : JUDr. Peter Paluda
Za správnosť vyhotovenia : Mgr. Sylvia Machalová