Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7Csp-4-2021.pdf
PDF · 89.16 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/4/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: M. Y., T.. XX.XX.XXXX, H. C.. N.. Š. XXX/XX, Š., o zaplatenie 294,99 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 294,99 eur s 5,00 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 32,76 eur od 24.01.2018 do zaplatenia, zo sumy 32,77 eur od 24.02.2018 do zaplatenia, zo sumy 32,77 eur od 24.03.2018 do zaplatenia, zo sumy 32,76 eur od 24.04.2018 do zaplatenia, zo sumy 32,77 eur od 24.05.2018 do zaplatenia a zo sumy 38,97 eur od 26.06.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi sa p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté tunajším súdom samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 31.12.2020 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 294,99 eur s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania, titulom porušenia zmluvných povinností vyplývajúcich zo zmlúv o poskytovaní verejných služieb.
2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že medzi právnym predchodcom žalobcu - Slovak Telekom a. s. a žalovaným bola uzavretá Zmluva o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol a sprístupnil žalovanému verejné elektronické komunikačné služby prostredníctvom verejnej siete spoločnosti Slovak Telekom, a.s., za čo sa žalovaný zaviazal uhradiť dohodnutú cenu za poskytnuté služby. Na cenu dodaných verejných služieb vystavil právny predchodca žalobcu faktúru č. 8201336762 na sumu 32,76 eur s dátumom splatnosti 23.01.2018, faktúru č. 8203303945 na sumu 32,77 eur s dátumom splatnosti 23.02.2018, faktúru č. 8205280974 na sumu 32,77 eur s dátumom splatnosti 23.03.2018, faktúru č. 8207271989 na sumu 32,76 eur s dátumom splatnosti 23.04.2018, faktúru č. 8209274944 na sumu 32,77 eur s dátumom splatnosti 23.05.2018 a faktúru č. 8211290990 na sumu 38,97 eur s dátumom splatnosti 25.06.2018. Na zabezpečenie záväzku viazanosti žalovaného zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb bola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dojednaná zmluvná pokuta s klesajúcou výškou podľa dĺžky trvania plnenia zmluvy, tzv. degresívna zmluvná pokuta. Uplatňovaná zmluvná pokuta v sume 92,19 eur bola vyúčtovaná faktúrou č. 8223298905. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom dňa 08.07.2020 bola pohľadávka voči žalovanému v celosti postúpená
na žalobcu. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje voči žalovanému len časť postúpeného nároku titulom nezaplatenej ceny za riadne a včas poskytnuté verejné služby a vyúčtovanej zmluvnej pokuty vo výške 294,99 eur s príslušenstvom.
3. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.
4. V súlade s ust. § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise a zistil nasledovný skutkový stav:
6. Za poskytnuté elektronické komunikačné služby vystavila spoločnosť Slovak Telekom, a.s., žalovanému faktúry tak, ako je uvedené v ods. 2 odôvodnenia rozsudku. Žalovaný však tieto spoločnosti Slovak Telekom, a.s. neuhradil.
7. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 22.07.2020 spoločnosť Slovak Telecom, a.s. oznámila žalovanému postúpenie pohľadávky vo výške 379,35 eur žalobcovi na základe uzatvorenej Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 08.07.2020.
8. Výzvou na zaplatenie zo dňa 16.12.2020 žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy 499,77 eur v lehote do 26.12.2020.
9. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku dňu podpísania zmluvy a dodatku k zmluve, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
10. Podľa § 43 ods. 12 citovaného zákona, účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.
11. Podľa § 43 ods. 13 citovaného zákona, ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.
12. Podľa § 44 ods. 1 citovaného zákona, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
13. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
14. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
15. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
16. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
17. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
18. Podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ priamo záväzná, avšak predstavuje interpretačné pravidlo, a ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle čl. 2 písm. a) nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.
19. Podľa čl. 3 bod 1 cit. smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty, podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa bodu 3 príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
20. V zmysle čl. 4 cit. smernice bez toho, aby boli dotknuté ust. čl. 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
21. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
22. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
23. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., účinného v čase uzavretia zmluvy, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
24. Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
25. Podľa § 545a Občianskeho zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
26. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
27. Súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. V konaní bolo preukázané, že pohľadávka žalobcu a dlh žalovaného vznikli zo záväzkového vzťahu zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb. Uvedený zmluvný vzťah má charakter spotrebiteľského vzťahu vzhľadom na povahu zmluvných strán pri uzatváraní zmlúv (právny predchodca žalobcu ako dodávateľ v zmysle § 52 ods. 3 OZ a žalovaný ako fyzická osoba - spotrebiteľ podľa § 52 ods. 4 OZ). Žalovaný sa v zmysle uzatvoreného záväzkového vzťahu zaviazal žalobcovi hradiť sumy za poskytnuté telekomunikačné služby. Právny predchodca žalobcu na základe uvedenej dohody vystavoval faktúry za poskytnuté služby. Žalovaný sa s platením dostal do omeškania a je žalobcovi za poskytnuté telekomunikačné služby dlžný celkovú čiastku vo výške 202,80 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný si neplnil riadne a včas úhrady za telekomunikačné služby, vznikol žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu. V spotrebiteľskej zmluve možno dojednať zmluvnú pokutu ako sankciu za nesplnenie zmluvných povinností spotrebiteľa. Podstatným ale je, aby zmluvná pokuta dojednaná v spotrebiteľskej zmluve bola primeraná. Vzhľadom na uvedené je súd názoru, že nárokovaná zmluvná pokuta vo výške 92,9 eur je primeraná. S poukazom na všetky vyššie uvádzané skutočnosti má preto žalobca nárok na zaplatenie istiny voči žalovanému celkom vo výške 294,99 eur (202,80 eur neuhradené služby + 92,19 eur zmluvná pokuta).
28. Nakoľko sa žalovaný dostal s plnením peňažného dlhu do omeškania je žalobcovi povinný uhradiť okrem priznanej istiny aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti dlhu až do zaplatenia.
29. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
30. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku osobou súdneho úradníka samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 Exekučného poriadku).