Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tdo/25/2016

Identifikačné číslo spisu: 5714010434 Dátum vydania rozhodnutia: 22.03.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Štefan Harabin Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:5714010434.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. marca 2016, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana Harabina a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Pavla Farkaša v trestnej veci proti obvinenému N. I. pre pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. a iné, o dovolaní obvineného proti trestnému rozkazu Okresného súdu Martin z 22. apríla 2014, sp. zn. , podanému prostredníctvom ustanoveného obhajcu Mgr. Petra Baláža, takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného N. I. sa o d m i e t a .

Odôvodnenie

Trestným rozkazom Okresného súdu Martin z 22. apríla 2014, sp. zn. , bol obvinený N. I. uznaný za vinného zo spáchania pokračovacích prečinov krádeže a porušovania domovej slobody podľa § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/, § 194 ods. 1 Tr. zák., na skutkovom základe uvedenom v trestnom rozkaze pod bodmi 1/ až 4/.

Okresný súd mu uložil v zmysle , , , , , , Tr. zák., s použitím , Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere osemnásť mesiacov so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Proti trestnému rozkazu podal obvinený včas odpor, ktorý na hlavnom pojednávaní 14. novembra 2014 vzal v plnom rozsahu späť. Späťvzatie odporu vzal samosudca na vedomie uznesením podľa

Trestný rozkaz obvinený napadol dovolaním z dôvodov, že trest mu bol uložený mimo zákonom stanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa a rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia (, ).

Dovolateľ argumentoval nesprávnosťou výšky trestu s poukazom, že súd prvého stupňa pri ukladaní

trestu nezohľadnil trestný rozkaz vydaný v konaní pred Okresným súdom Martin, sp. zn. , ktorým bol odsúdený za rovnaké pokračovacie trestné činy spáchané v jednočinnom súbehu. Boli splnené podmienky na aplikáciu § 41 ods. 3 Tr. zák. a zároveň na uloženie súhrnného trestu. Tresty, ktoré mu boli v oboch konaniach uložené (18 a 18 mesiacov), presahujú trestnú sadzbu stanovenú zákonom pre tieto trestné činy.

Prokurátorka okresnej prokuratúry uviedla, že neboli splnené podmienky podľa a dovolanie navrhla odmietnuť.

Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) predovšetkým skúmal, či dovolanie bolo podané včas a na zákonom stanovenom mieste, či má všetky obsahové a formálne náležitosti, či bolo podané oprávnenou osobou a či je prípustné (, , , , , , ) a dospel k týmto záverom :

Podľa dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa .

V zmysle ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím podľa odseku 1 sa rozumie a) rozsudok a trestný rozkaz, b) uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu, c) uznesenie o zastavení trestného stíhania, d) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania, e) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného f) uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, g) rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia, h) rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu podľa písmen a) až g), alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.

Podľa oprávnené osoby okrem ministra spravodlivosti môžu podať dovolanie len vtedy, ak využili svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté. Obvinený a osoby uvedené v môžu podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal prokurátor alebo poškodený a odvolací súd rozhodol v neprospech obvineného. Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal obvinený a odvolací súd rozhodol v jeho prospech.

V zmysle trestný rozkaz sa stane právoplatným, a ak neustanovuje tento zákon niečo iné, aj vykonateľným, ak odpor bol vzatý späť, dňom jeho späťvzatia.

podmieňuje možnosť podania dovolania využitím riadneho opravného prostriedku. Táto podmienka, ktorej základným cieľom je dosiahnuť, aby oprávnené osoby podaním mimoriadneho opravného prostriedku nenahrádzali prieskum napadnutého rozhodnutia odvolacím súdom a dovolací súd tým nestavali do pozície druhoinštančného súdu, je natoľko podstatná, že zákonodarca jej nesplnenie sankcionoval nemožnosťou meritórneho preskúmania napadnutého rozhodnutia dovolacím súdom a v konečnom dôsledku neúspešnosťou, resp. odmietnutím, dovolania. Uvedené platí o to viac, ak sa oprávnená osoba sama vzdá práva na riadny opravný prostriedok, prípadne ak podaný opravný prostriedok vezme späť, čím sa naň hľadí, akoby vôbec nebol podaný. Z takého výslovného prejavu vôle možno predpokladať, že s rozhodnutím vo veci sa stotožňuje, resp. je s ním spokojná. Dovolaním nie je možné takýto úkon anulovať. Výslovné späťvzatie opravného prostriedku má za následok, že rozhodnutie nadobudne právoplatnosť. Táto základná vlastnosť rozhodnutia znamená jeho záväznosť a nezmeniteľnosť.

Z obsahu spisu vyplýva, že obvinený na hlavnom pojednávaní vzal odpor podaný proti trestnému rozkazu v celom rozsahu späť. Trestný rozkaz 14. novembra 2014 nadobudol právoplatnosť.

Obvinený nevyužil svoje zákonné právo na opravný prostriedok a týmto úkonom vylúčil vecný prieskum veci na dovolacom súde.

V danej veci nebola splnená podmienka dovolania podľa Ide o neodstrániteľný nedostatok, ktorý sa nedá zhojiť ani výzvou v zmysle Dovolací súd na neverejnom zasadnutí preto bez meritórneho preskúmania prípadu dovolanie obvineného podľa odmietol.

Na rámec dovolacieho prieskumu najvyšší súd uvádza, že pokiaľ by námietky dovolateľa týkajúce sa uloženia súhrnného trestu boli opodstatnené, takéto pochybenie súdu prvého stupňa by bolo možné napraviť len v rámci obnovy konania podľa

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.