Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9P-2-2022.pdf
PDF · 85.43 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-9P/2/2022
Uznesenie
Okresný súd Skalica vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: G. Y., O.. X.X.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov: Y. E. Y., O.. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. O. XXX a P. Y., O.. XX.XX.XXXX, trvale bytom T., O. XXXX/X, o návrhu na úpravu rodičovských práv a povinností, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
I. Súd ukladá otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa G. Y., O.. X.X.XXXX sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa stanovenú podľa osobitného zákona, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.
II. Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.
III. Súd určuje, že neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia vo veci samej o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu vedeným pod sp. zn. XP/X/XXXX.
odôvodnenie:
1. Matka sa návrhom doručeným súdu dňa 7.1.2022 domáha zverenia maloletého dieťaťa G. Y., O.. X.X.XXXX do jej osobnej starostlivosti a uloženia povinnosti otcovi platiť výživné vo výške 210,- € mesačne. Spolu s návrhom vo veci samej súdu doručila návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha, aby súd dočasne zveril maloleté dieťa do jej osobnej starostlivosti a otcovi uložil povinnosť platiť výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima. Návrh odôvodnila tým, že maloletá sa otca bojí, nechce s ním ani telefonovať a vidieť ho, nakoľko ju otec zbil, kričí po nej, nadáva jej a núti ju robiť domáce práce.
2. Podľa § 2 ods. l zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
3. Podľa článku 4 CMP súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.
4. Podľa § 360 ods. 1 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. 5. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
6. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V ods. 2 tohto ustanovenia pod písm. a) až h) zákon demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia za podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd nariadiť kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami.
8. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
9. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
10. Podľa § 330 ods. 1, ods. 2 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
11. Podľa § 24 ods. 4, ods. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len zákon o rodine) súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
12. Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
13. Podľa § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
14. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm a) 218,06 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú 1) fyzickú osobu, b) 152,12 eura mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu, c) 99,56 eura mesačne, ak ide
1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa. 2)
15. Civilný mimosporový poriadok neobsahuje osobitnú úpravu týkajúcu sa neodkladných opatrení vo veciach úpravy styku rodiča s maloletým dieťaťom, preto je potrebné pri rozhodnutí o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzať zo všeobecného právneho predpisu, ktorým je Civilný sporový poriadok (lex generalis). Tento v ustanovení § 325 ods. 2 demonštratívne uvádza niektoré príklady neodkladných opatrení, ktoré môže súd nariadiť. Vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami je možné rýchlo a pružne riešiť situáciu, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutná potreba bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechaná na úvahe súdu. Okrem toho je základným zákonným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia aj hodnoverným spôsobom osvedčená dôvodnosť a trvanie uplatneného nároku, ktorému sa má súdom poskytnúť neodkladná ochrana. Neodkladné opatrenie si teda vyžaduje naliehavosť takéhoto opatrenia, osvedčenie danosti práva a nevyhnutnosť potreby takejto úpravy. Vzhľadom na účel a podstatu neodkladného opatrenia je rozsah dokazovania, na rozdiel od konania vo veci samej, značne zúžený. Povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajú najmä v povinnosti aspoň osvedčiť tvrdené skutočnosti. Táto povinnosť zaťažuje výlučne navrhovateľa.
16. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie pred začatím konania, počas konania i po jeho skončení v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery. V prípade maloletých detí možno nariadiť neodkladné opatrenie aj bez návrhu. O nariadení neodkladného opatrenia súd spravidla rozhoduje bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti súd v prvom rade prihliada na záujem maloletého dieťaťa. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Súd poukazuje na to, že neodkladné opatrenie nie je konečné rozhodnutie vo veci a jeho účelom v danom prípade je len dočasná úprava pomerov maloletého dieťaťa. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo dieťaťa ohrozené. Z charakteru neodkladného opatrenia a požiadavky zákonodarcu na rýchlosť jeho vydania vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí a zvyčajne pre krátkosť času ani nemôže súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Ak však súd má k dispozícii skutkové zistenia, že maloletému dieťaťu hrozí ujma na jeho právach, v záujme dieťaťa bude vždy jeho ochrana pred takýmto možným rizikom v podobe nariadenia neodkladného opatrenia.
17. Súd preskúmal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a predložené listinné dôkazy a dospel k záveru, že sú splnené podmienky na čiastočné vyhovenie návrhu, a to v časti uloženia povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletého dieťaťa. Súd mal preukázané, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, pričom starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečujú obaja rodičia, a to na základe rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. XP/XX/XXXX-XX K. Y. XX.XX.XXXX, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Z návrhu matky však vyplýva, že maloletá G. otca odmieta, tvrdí, že sa otca bojí, nakoľko na ňu kričí, nadáva jej a raz ju aj zbil. Strach z otca maloletá verbalizovala aj pred príslušníkmi polície, keď sa vyjadrila, že otca nechce vidieť. Z uvedeného je zrejmé, že minimálne od 3.1.2022 neprebieha zabezpečovanie osobnej starostlivosti o maloletú v zmysle rozhodnutia súdu, keď samotná maloletá odmieta ísť k otcovi. Uvedená skutočnosť neznamená, že by bol jeden z rodičov oprávnený nerešpektovať rozhodnutie súdu týkajúce sa zverenia maloletého dieťaťa do starostlivosti oboch rodičov, je však potrebné prihliadnuť aj na názor a potreby maloletého dieťaťa. Takisto je žiaduce vyvinúť maximálnu snahu a úsilie rodičov o vytvorenie možností trávenia času (a teda zabezpečovania starostlivosti) maloletého dieťaťa s obidvomi rodičmi, a to za účelom zachovania vzájomného vzťahu otca s maloletou. Je teda na otcovi, aby zmenil svoj prístup a snažil sa o riadne plnenie si svojich rodičovských povinností a výchovu maloletej G. zohľadňujúcu jej vek, potreby ale takisto jej osobnosť. Podľa názoru súdu totiž otec v mnohých prípadoch nekonal v záujme maloletej, ktorým je vyrastanie v prostredí zachovávajúcom dôstojnosť a garantujúcom zdravý vývoj maloletej (napr. neprimerané výchovné metódy ako krik a nadávky adresované maloletej alebo vykonávanie pohlavného styku v jej prítomnosti).
18. Súd poukazuje na skutočnosť, že maloletému dieťaťu je v súčasnosti zabezpečovaná riadna starostlivosť zo strany matky a je toho názoru, že v danom prípade nie sú dané okolnosti, ktoré by
odôvodňovali potrebu bezodkladnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa jeho zverením do osobnej starostlivosti matky, teda že by tu bol potrebný okamžitý zásah súdu formou nariadenia neodkladného opatrenia, nakoľko navrhovateľka súdu neosvedčila, že by sa maloleté dieťa nachádzalo v situácii ohrozujúcej jeho život, zdravie, priaznivý psychický, sociálny vývin či uspokojovanie jeho základných životných potrieb. Súd navyše uvádza, že navrhovateľka dôvody žiadnym spôsobom nepodložila dôkazmi a neosvedčila tak dôvodnú obavu o zdravý vývoj maloletej G.. Súd zdôrazňuje, že neodkladné opatrenie treba chápať ako výnimočný inštitút procesného práva, ktorý možno aplikovať len za predpokladu, že vec neznesie odklad a je potrebný okamžitý, bezodkladný zásah súdu, pretože bez jeho nariadenia by mohla nastať vážna ujma. Nie je jeho účelom v skrátenom konaní nahrádzať rozhodnutie vo veci samej, ktorému by malo predchádzať riadne dokazovanie na pojednávaní, ktoré pri inštitúte neodkladného opatrenia vzhľadom na jeho charakter a krátkosť času nie je možné. Vzhľadom na skutočnosť, že neboli splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia v časti návrhu na zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, súd v tejto časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.
19. Súd však uvádza, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby si rodič plnil svoju vyživovaciu povinnosť. Z uvedených dôvodov má súd za to, že bez bezodkladnej úpravy pomerov by mohlo dôjsť k bezprostrednému ohrozeniu nevyhnutných potrieb maloletého dieťaťa. Čo sa týka rozsahu vyživovacej povinnosti, súd určil otcovi povinnosť platiť výživné na maloleté dieťa vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa v zmysle § 62 ods. 3 zákona o rodine, čo v súčasnosti predstavuje sumu 29,87 € mesačne. Súd uvádza, že takto určené výživné predstavuje zákonné minimum, ktorým je povinný každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Bez vykonania riadneho dokazovania súd nemá k dispozícii podklady o výške príjmu otca, avšak minimálne výživné je povinný platiť vždy.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP). Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku) Vo veciach starostlivosti súdu o maloletých ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP).