Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžr/26/2014

Identifikačné číslo spisu: 2012200221 Dátum vydania rozhodnutia: 23.03.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Elena Kováčová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:2012200221.1

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a Mgr. Petra Melichera, v právnej veci žalobcov: 1/ I. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. B. XX/XX, XXXX F., 2/ W. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. B. XX/XX, XXXX F., zastúpení advokátkou JUDr. Luciou Sukopovou, Františkánska 5, Trnava, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, Referát katastra nehnuteľností, Vajanského 2, Trnava, za účasti: 1/ MVDr. G. D., bytom T. XX, XXX XX E., 2/ R. D., bytom T. XX, XXX XX E., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Katastrálneho úradu v Trnave č. Xo 1/2012 zo dňa 27. februára 2012, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa 28. novembra 2013, č. k. -101, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 28. novembra 2013, č. k. -101, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Odôvodnenie

Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa zamietol ako nedôvodnú žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali preskúmania rozhodnutia č. Xo 1/2012 zo dňa 27.02.2012, ktorým právny predchodca žalovaného (Katastrálny úrad v Trnave) v súlade s o správnom konaní v znení neskorších predpisov (správny poriadok) potvrdil rozhodnutie č. X 68/2011-4 zo dňa 15.11.2011, ktorým Správa katastra Dunajská Streda ako orgán príslušný podľa - v znení účinnom do 30.09.2013 - o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (katastrálny zákon) rozhodla o žiadosti žalobcov o opravu chyby v katastrálnom operáte tak, že zamietla podľa správneho poriadku v súvislosti s katastrálneho zákona návrh účastníkov konania I. C. a W. C. na opravu chyby v katastrálnom operáte v katastrálnom území E., týkajúcej sa zápisu v listoch vlastníctva č. XXXX a XXXX.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že krajský súd preskúmaním zistil, že postup správnych orgánov bol v súlade so zákonom. Uviedol, že vzhľadom na zistenú situáciu nespochybňuje legitimitu žalobcov domáhať sa usporiadania, prípadne iného určenia vlastníckych pomerov k nehnuteľnosti, pri ktorej nie je záväzne právne doriešené, či pôvodne vykonaný zápis vlastníckeho práva v roku 1993 mala zahŕňať dva rodinné domy alebo jeden dvojdom. V danom prípade však žalobcovia použili postup, ktorým nimi sledovaný účel nie je možné dosiahnuť. Postupom podľa § 59 ods. 1 písm. a/ katastrálneho zákona je možné domáhať sa v stanovených prípadoch opravy údajov, prejavujúcich sa rozporom s verejnou listinou alebo inou listinou, s výsledkami prešetrovania zmien údaja katastra alebo s výsledkom revízie údajov katastra. Žalobcovia sa snažili prostredníctvom návrhu na opravu chýb v katastrálnom operáte dosiahnuť zmenu zápisov do vlastníckych práv k nehnuteľnostiam, ktoré zápisy boli vykonané v rozpore s vtedy platným interným predpisom a medzičasom boli dotknuté ďalšími zmenami. Nemožno pritom opomenúť, že sa domáhajú vykonania opravy chyby, ktorá v konečnom dôsledku zasahuje do vlastníckych pomerov k nehnuteľnostiam v tom smere, že oproti zapísanému súčasnému stavu (2 nehnuteľnosti, 2 rodinné domy, každý v celosti v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov), žiadajú vykonať zápis vlastníckych práv k jednej spoločnej nehnuteľnosti, pričom jej vlastnícke pomery by mali byť upravené tak, že spoluvlastníkmi v jednej polovici majú byť manželia C. v BSM a spoluvlastníkmi v druhej polovici majú byť manželia D. v BSM, so všetkými dôsledkami vyplývajúcimi z právneho inštitútu spoluvlastníctva. Vykonanie takéhoto zápisu je v rozpore s ustanoveniami § 59 katastrálneho zákona. Bez ohľadu na viac či menej korektnú argumentáciu žalobcov v priebehu správneho konania krajský súd konštatoval, že právny názor Okresného úradu Trnava (predtým Katastrálneho úradu Trnava) o neprípustnosti vykonávania zásahov do vlastníckych práv výlučných vlastníkov jednotlivých nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností je vecne správny. Nemožno opomenúť, že katastrálne konanie je spravované zásadami hodnovernosti a záväznosti údajov katastra. Za danej situácie samotný správny orgán bez ohľadu na opakovane vyslovené závery o vykonaní pôvodného zápisu vlastníctva v roku 1993 v rozpore s vtedy platnou inštrukciou nemá zákonnú kompetenciu na vykonávanie zápisov zmien vlastníckych pomerov.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobcovia. Navrhli ho zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie, alternatívne zmeniť tak, že sa zruší napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie Správy katastra Dunajská Streda č. X 68/2011-4 zo dňa 15.11.2011, vec sa vráti žalovanému na ďalšie konanie a žalovaný bude zaviazaný povinnosťou nahradiť žalobcom trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Mali za to, že krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V podstate zopakovali dôvody žaloby, keď uviedli že z predložených dôkazov jednoznačne vyplýva, že predmetná nehnuteľnosť - rodinný dom súpisné č. XXX - bola v katastri nehnuteľností zapísaná v roku 1993 v rozpore s platnou inštrukciou a bola rozpísaná na 2 rodinné domy s rovnakým súpisným číslom bez vyjadrenia stavebného úradu, t. j. bez toho, či ide skutočne o 2 samostatné rodinné domy, nakoľko zo záznamovej listiny to nevyplývalo. Zo samotného rozhodnutia žalovaného vyplýva, že kataster mal za to, že správa katastra mala zaevidovať v súlade s inštrukciou len jednu stavbu postavenú na dvoch pozemkoch. Pritom doposiaľ nie je zrejmé, o akú stavbu z pohľadu stavebno-technického ide, či sa jedná o jeden rodinný dom - dvojdom ako jeden predmet občianskoprávnych vzťahov (zároveň žalovaný pripúšťa, že táto možnosť je reálnejšia), alebo sa jedná o dva rodinné domy ako sú evidované v súčasnosti v katastri. Predmetnú spornú otázku nevyriešilo ani stanovisko stavebného úradu č. 3650/2011-02/SOcÚ. Je teda evidentné, že žalovaný pripustil pochybenie katastra nehnuteľností už pri zápise spornej nehnuteľnosti v roku 1993 a tiež naznačil, že napriek predchádzajúcim konaniam sa nevyriešila sporná otázka stavby z pohľadu stavebno-technického, aj keď za reálnejší pokladá práve dvojdom, ako tvrdia žalobcovia. Ak teda žalovaný nemal ujasnené, o akú stavbu z pohľadu stavebno-technického ide, mal zrušiť prvostupňové rozhodnutie v danej veci a vrátiť vec na ďalšie konanie, v, ktorom by sa charakter stavby preskúmal aj zo stavebno-technického hľadiska, napríklad pomocou ohliadky, prípadne iným spôsobom by sa doplnilo dokazovanie, nakoľko posledné rozhodnutie žalovaného bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. Ďalej sa v odvolaní uvádza, že žalobcovia sa podanou žalobou nedomáhali primárne zmeny vlastníckych vzťahov k spornej nehnuteľnosti. Pripustili, že na základe opravy chyby v zápise nehnuteľností by mohlo neskôr dôjsť aj k zmenám vo vlastníckych vzťahoch,

aby sa však účastníci k zmenám tohto typu dopracovali, najskôr by musel kataster opraviť pochybenie, ktorého sa dopustil. Až na základe opravy chyby by bolo možné postupovať ďalej a začať riešiť aj prípadnú zmenu vlastníckych vzťahov (čo do formy vlastníctva, resp. spoluvlastníctva). Bez prvotnej opravy chyby v katastri nehnuteľností (ktorou by sa správne zapísal jeden rodinný dom - dvojdom ) sa nemajú ako účastníci domáhať vykonania ďalších náprav týkajúcich sa spornej nehnuteľnosti (napr. v oblasti vlastníckych práv). S ohľadom na tieto skutočnosti podľa názoru žalobcov krajský súd postupoval nesprávne, keď svojím rozhodnutím neumožnil napraviť chybu, ktorú kataster v minulosti urobil.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že nesporuje nesprávnosť zápisu, ale nesúhlasí s názorom žalobcov, vysloveným v odvolaní, že ďalší právny úkon nasledujúci po nesprávnom zápise, nebráni správnemu orgánu na opraviť chybu, ktorá vznikla z jeho činnosti. Naopak, vykonanie ďalších právnych úkonov po chybnom zápise je rozhodujúcou skutočnosťou, brániacou uplatneniu postupu podľa § 59 katastrálneho zákona. Preto je akékoľvek ďalšie dokazovanie v danej veci zbytočné. Za daných okolností nemôže viesť k žalobcami žiadanému výsledku, a to k vykonaniu opravy príslušným orgánom katastra. Vykonané dokazovanie naopak plne postačovalo k vysloveniu správneho právneho záveru o nemožnosti aplikácie ustanovení katastrálneho zákona o oprave chyby v katastrálnom operáte. Pre úplnosť žalovaný uviedol, že žalobcovia sa mylne domnievajú, že dokazovanie ohliadkou a konštatovanie skutočností o povahe stavby je úlohou katastra. Kataster v záznamovom konaní podľa § 34 katastrálneho zákona plní len evidenčnú funkciu vo vzťahu k verejným a iným listinám vydaným inými štátnymi orgánmi a ďalšími zákonom predpokladanými subjektami. V katastrálnom konaní o oprave chyby kataster nenahrádza funkciu iných orgánov, ale dokazovanie sa vykonáva listinami, vydanými v rámci kompetencií týchto orgánov.

K odvolaniu žalobcov sa vyjadrili aj účastníci MVDr. G. D. a R. D.. Napadnutý rozsudok krajského súdu navrhli v celom rozsahu potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa v spojení s veta prvá , bez nariadenia pojednávania podľa a v spojení s veta prvá s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Dospel k záveru, že odvolaniu žalobcov nie je možné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený ( a v spojení s veta prvá ).

Podaným návrhom na opravu chýb v katastrálnom operáte sa žalobcovia v zmysle § 59 ods. 1 písm. a/ katastrálneho zákona domáhali opravy chýb v katastrálnom operáte. Správa katastra Dunajská Streda zamietla návrh žalobcov na opravu chyby v katastrálnom operáte v katastrálnom území E., týkajúcej sa zápisu v listoch vlastníctva č. XXXX a XXXX; Katastrálny úrad v Trnave rozhodnutím č. Xo 1/2012 zo dňa 27.02.2012, ktoré je predmetom tohto súdneho preskúmavacieho konania, potvrdil rozhodnutie správy katastra a odvolanie žalobcov zamietol.

Krajský súd v súdnom preskúmavacom konaní žalobu zamietol. S dôvodmi žaloby sa náležite vyporiadal a stotožnil sa so závermi správnych orgánov. Nespochybnil legitimitu žalobcov domáhať sa usporiadania, prípadne iného určenia vlastníckych pomerov k nehnuteľnosti, pri ktorej nie je záväzne právne doriešené, či pôvodne vykonaný zápis vlastníckeho práva v roku 1993 mala zahŕňať dva rodinné domy alebo jeden dvojdom. Krajský súd uviedol, v súlade s tvrdením žalovaného, že postupom podľa § 59 ods. 1 písm. a/ katastrálneho zákona je možné domáhať sa v stanovených prípadoch opravy údajov prejavujúcich sa rozporom s verejnou listinou alebo inou listinou, s výsledkami prešetrovania zmien údaja katastra alebo s výsledkom revízie údajov katastra. Pretože žalobcovia sa snažili prostredníctvom návrhu na opravu chýb v katastrálnom operáte dosiahnuť zmenu zápisov do vlastníckych práv k nehnuteľnostiam, ktoré zápisy boli síce vykonané v rozpore s vtedy platným interným predpisom, ale medzičasom boli dotknuté ďalšími zmenami. Takže v konečnom dôsledku vykonanie opravy chyby by bolo zásahom do vlastníckych pomerov k nehnuteľnostiam v tom smere, že oproti zapísanému

súčasnému stavu (2 nehnuteľnosti, 2 rodinné domy, každý v celosti v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov), žiadajú vykonať zápis vlastníckych práv k jednej spoločnej nehnuteľnosti, pričom jej vlastnícke pomery by mali byť upravené tak, že spoluvlastníkmi v jednej polovici majú byť manželia C. v BSM a spoluvlastníkmi v druhej polovici majú byť manželia D. v BSM, so všetkými dôsledkami vyplývajúcimi z právneho inštitútu spoluvlastníctva. Vykonanie takéhoto zápisu by bolo v rozpore s ustanoveniami § 59 katastrálneho zákona. Podľa názoru krajského súdu za danej situácie samotný správny orgán bez ohľadu na opakované vyslovené závery o vykonaní pôvodného zápisu vlastníctva v roku 1993 v rozpore s vtedy platnou inštrukciou nemá zákonnú kompetenciu na vykonávanie zápisov zmien vlastníckych pomerov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v danej veci v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu, a preto jeho dôvody nebude opakovať ( v znení od 15.10.2008, od účinnosti novely - ). Po vykonaní zápisu v roku 1993 boli vykonané ďalšie právne úkony, ktoré v danej veci bránia uplatneniu postupu podľa katastrálneho zákona. V odvolaní žalobcovia neuviedli žiadne také nové skutočnosti, ktoré by mali za následok iný výsledok konania; ani v súdnom odvolacom konaní nebolo zistené také porušenie zákona v postupe a rozhodovaní orgánov štátnej správy na úseku katastra, ktoré by malo za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Správny bol preto postup príslušnej správy katastra, ktorá rozhodnutím v konaní vo veci návrhu na opravu chyby v katastrálnom operáte podaného žalobcami rozhodla tak, že návrh na opravu chyby v katastrálnom operáte zamietla. Správny bol aj postup Katastrálneho úradu v Trnave, ktorý potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie a zamietol odvolanie žalobcov proti rozhodnutiu správy katastra.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru, že v preskúmavanej veci bol dostatočne zistený skutkový stav a bol z neho vyvodený správny právny záver. Z dôvodov, uvedených vyššie preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa , potvrdil, viazaný tiež rozsahom a dôvodmi odvolania ( ) a dôvodmi podanej žaloby ( ). Nesprávne označenie preskúmavaného rozhodnutia v záhlaví rozsudku krajského súdu posúdil Najvyšší súd Slovenskej republiky ako zrejmú nesprávnosť ( v spojení s prvá veta ).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd so zreteľom na výsledok odvolacieho konania podľa a , keďže žalobcovia nemali úspech ani v odvolacom konaní a žalovanému nevznikol zákonný nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.