Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cdo/41/2016

Identifikačné číslo spisu: 1113222915 Dátum vydania rozhodnutia: 23.03.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Oľga Trnková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:1113222915.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa P. J., bývajúceho v B., zastúpeného JUDr. Ivanom Mikloškom, advokátom v Žiline, Hodžova 13, proti odporkyni Allianz - Slovenskej poisťovni, a.s., so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, o 3 722, 15 € s prísl., vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. , o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo 17. augusta 2015 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Odporkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

Okresný súd Bratislava I uznesením z 30. apríla 2015 č.k. -50 konanie zastavil (, ) a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že pred otvorením pojednávania vo veci samej navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu priamo na pojednávaní 30. apríla 2015 zobral návrh v celom rozsahu späť. Tento dispozitívny úkon navrhovateľa zobral súd na vedomie, preto podľa citovaných ustanovení konanie zastavil. O trovách konania rozhodol podľa

Krajský súd v Bratislave na odvolanie navrhovateľa uznesením zo 17. augusta 2015 sp.zn. uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil a odporcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Uviedol, že späťvzatie návrhu na začatie konania je procesný úkon navrhovateľa voči súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby sa ďalej nekonalo a o veci meritórne nerozhodlo. Vo vzťahu k navrhovateľovi nie je súd oprávnený skúmať, aké dôvody ho viedli k takémuto dispozitívnemu úkonu, keďže v prípade späťvzatia návrhu na začatie konania je povinnosťou súdu skúmať iba to, či má vážne dôvody nesúhlasiť so späťvzatím odporca, samozrejme len v prípade, ak návrh bol vzatý späť po začatí pojednávania. V prípade účinného späťvzatia návrhu na začatie konania súd nemá inú možnosť, len konanaie zastaviť ( ), pričom navrhovateľ svoje späťvzatie návrhu nemôže odvolať a žiadať pokračovať v konaní. Teda súd prvého stupňa rozhodol správne, ak na základe späťvzatia návrhu konanie zastavil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení s a

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie navrhovateľ. Navrhol ho spolu s uznesením prvostupňového súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie okresnému súdu. Namietal, že postupom súdov nižšieho stupňa mu bola odňatá možnosť konať pred súdom ( ). Uviedol, že vo veci, v ktorej uplatňoval voči odporkyni nárok titulom náhrady škody, odporkyňa vo vyjadrení k návrhu vzniesla námietku premlčania z dôvodu, že návrh bol na súd podaný až 4. júla 2013, teda po uplynutí 2-ročnej premlčacej doby. Na pojednávaní vytýčenom na 30. apríla 2015 na výslovnú otázku jeho právneho zástupcu, či bol návrh podaný včas, konajúci súd mu poskytol nepravdivú a zavádzajúcu informáciu, že návrh bol doručený okresnému súdu až 4. júla 2013. Táto informácia mala charakter názoru, ako sa v danom prípade javí právne posúdenie veci konajúcemu súdu v súlade s Vzhľadom k vzniknutej situácii a vznesenej námietke premlčania bol právny zástupca nútený v súlade s návrh v plnom rozsahu zobrať späť, a to z dôvodu, aby nebol zaťažený znášaním trov konania. Šetrením u dodávateľa poštových služieb bolo zistené, že zásielka s návrhom bola okresnému súdu dodaná 1. júla 2013 a prevzala ju splnomocnená osoba adresáta s uvedeným číslom. V ďalšom citoval príslušné ustanovenia vyhlášky č. , ktoré podľa jeho názoru súd hrubo porušil a uviedol ho ako účastníka do omylu, čím mu odňal možnosť konať pred súdom. Z odôvodnenia uznesenia krajského súdu nie je zrejmé, akým spôsobom sa vysporiadal s odvolacím dôvodom a so situáciou, keď bol uvedený do omylu prvostupňovým súdom.

Odporkyňa navrhla dovolanie zamietnuť. S tvrdením navrhovateľa nesúhlasila, poukázala na to, že navrhovateľovi nebola odňatá možnosť konať pred súdom, lebo na pojednávanie bol riadne predvolaný, zúčastnil sa ho prostredníctvom svojho právneho zástupcu, mal možnosť vyjadriť sa k veci, podávať návrhy na doplnenie dokazovania a opravné prostriedky. Súd napokon nezamietol návrh z dôvodu vznesenej námietky premlčania, ale konanie zastavil, nakoľko ho navrhovateľ vzal podľa späť v celom rozsahu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie podala včas oprávnená osoba ( ) zastúpená advokátom (s. 1 ), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním ( a nasl. ) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel k záveru, že dovolanie nie je prípustné.

Podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie navrhovateľa smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu ( ), alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska ( ). Podľa je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o priznaní (nepriznaní) účinkov cudziemu rozhodnutiu na území Slovenskej republiky.

Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky jedného z uvedených uznesení, je nepochybné, že prípustnosť dovolania navrhovateľa z ustanovenia nemožno vyvodiť.

Vzhľadom na obsah dovolania a tiež so zreteľom na ustanovenie druhá veta ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky lenna skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu (rozsudku či uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníkovi konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Vady konania uvedené v až e/ a dovolateľ nenamietal a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení vyvodiť nemožno.

Navrhovateľ namietal, že postupom odvolacieho súdu, ktorý potvrdil uznesenie prvostupňového súdu, ktorým bolo zastavené konanie z dôvodu späťvzatia návrhu v celom rozsahu, mu bola odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle

Pod odňatím možnosti konať pred súdom ( ) treba podľa judikatúry rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Prípustnosť dovolania podľa nie je daná už tým, že dovolateľ tvrdí, že napadnuté rozhodnutie je postihnuté touto vadou, ale len vtedy, ak touto vadou rozhodnutie skutočne trpí, t.j. že nastali skutočnosti, v dôsledku ktorých vada vznikla a prejavila sa (resp. nebola odstránená) v rozhodnutí (v postupe) odvolacieho súdu. Podľa navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Z obsahu spisu vyplýva, že odporkyňa vo vyjadrení k návrhu (č.l. 22 spisu), okrem iného, vzniesla námietku premlčania ( ), keď uviedla: „máme zato, že navrhovateľ si mohol dať posudok o bolestnom vypracovať podľa prepúštacej správy zo 4. 11. 2010, kde už boli uvedené poranenia tak, ako sú uvedené v posudku MUDr. F.. Keby sme aj do úvahy zobrali posudok MUDr. F. z 26. 6. 2013, na základe ktorého si navrhovateľ uplatňuje náhradu škody, ten uvádza, že k ukončeniu liečenia došlo 1. 7. 2011 (čo nepopiera ani zástupca navrhovateľa v liste z 18. 6. 2013 ) avšak návrh na súd bol podaný až 4. 7. 2013, teda po uplynutí dvojročnej premlčacej doby“. Súd prvého stupňa vo veci vytýčil pojednávanie na 30. apríla 2015 (č.l. 46 spisu), ktorého sa zúčastnili zástupcovia navrhovateľa a odporkyne. Po zistení, že sa nedostavil navrhovateľ, ktorého neprítomnosť jeho právny zástupca ospravedlnil z uvedeného dôvodu, súd vyhlásil uznesenie, že podľa a bude pojednávať v neprítomnosti navrhovateľa. Po vyhlásení uznesenia - ako zo zápisnice vyplýva - predstúpil zástupca navrhovateľa, ktorý pred otvorením pojednávania vo veci samej v rámci zmierovacieho konania uviedol: “mám za to, že je potrebné vyriešiť otázku včasnosti podaného návrhu. My sme toho názoru, že nárok bol uplatnený včas v súlade s . Návrh sme podali 28. 6. 2013 na poštu s tým, aby bol doručovaný 1. triedou“. Následne súd oboznámil so skutočnosťou, ktorá vyplýva z obsahu podaného návrhu, že tento prišiel na súd 4. 7. 2013. Potom predstúpil zástupca navrhovateľa, ktorý s poukazom na skutočnosť, s ktorou oboznámil súd, s poukazom na vznesenú námietku premlčania odporcom zobral návrh v celom rozsahu späť . Súd vyhlásil uznesenie o zastavení konania a o trovách konania.

Navrhovateľ odňatie možnosti konať pred súdom ( ) vyvodzuje zo skutočnosti, že návrh zobral v celom rozsahu späť (prostredníctvom svojho právneho zástupcu) na základe nepravdivej a zavádzajúcej informácie súdu o termíne jeho doručenia súdu, t.j. bol súdom uvedený do omylu, lebo zásielka s návrhom bola okresnému súdu dodaná 1. júla 2013, a nie 4. júla 2013, ako oboznámil súd.

Vo vzťahu k dátumu doručenia návrhu na začatie konania zo spisu vyplýva, že zásielku s návrhom č. RP755141316SK Žilina 1 ako doporučený list 1. triedy adresovanú na doručenie okresnému súdu podal zástupca navrhovateľa na príslušnej pošte 28. júna 2013. Na návrhu na začatie konania (č.l. 1 spisu) je podacia pečiatka Okresného súdu Bratislava I, z ktorej nepochybne vyplýva, že „došlo 4. 7. 2013“, t.j. tak ako oboznámil okresný súd na pojednávaní 30. apríla 2015. Preto nemožno prisvedčiť tvrdeniu zástupcu navrhovateľa o nepravdivej a zavádzajúcej informácii súdu.

Z uvedeného obsahu zápisnice o pojednávaní 30. apríla 2015 však bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu zobral návrh na začatie konania v celom rozsahu späť pred otvorením pojednávania. Jeho prejav vôle o späťvzatí návrhu je určitý a zrozumiteľný. Navrhovateľ nepreukázal, že by nebol urobený slobodne. Skutočnosť, že navrhovateľ mohol späťvzatie návrhu (prostredníctvom svojho právneho zástupcu) urobiť bez náležitého zváženia jeho dôsledkov a bez toho, aby najprv preveril ním uvádzané okolnosti o doručovaní návrhu prostredníctvom príslušnej pošty, nemá pre jeho platnosť a účinnosť právny význam.

so späťvzatím návrhu nezvratne spája zastavenie súdneho konania. Súd preto konanie zastaví a nemá oprávnenie v konaní pokračovať. Späťvzatie návrhu je totiž dispozitívnym procesným úkonom navrhovateľa, ktorým prejavuje svoju vôľu, aby sa ďalej nekonalo a o veci meritórne nerozhodovalo. K späťvzatiu návrhu môže dôjsť tak písomným podaním, ako aj ústne na pojednávaní (ako k tomu došlo v danej veci). Ak navrhovateľ vzal návrh späť, nemôže späťvzatie odvolať (R 60/1999). Okolnosť, že navrhovateľ si následne svoj krok z akéhokoľvek dôvodu rozmyslel a chce v konaní pokračovať, už k pokračovaniu v konaní nemôže viesť.

Vzhľadom na uvedené nemožno vytýkať súdu prvého stupňa, že konanie (po späťvzatí návrhu v celom rozsahu) zastavil, lebo zastavenie konania je zo zákona právnym následkom späťvzatia návrhu. Preto ani postupom a rozhodnutím odvolacieho súdu, ktorý uznesenie prvostupňového súdu o zastavení konania potvrdil, nebola navrhovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom ( ). Odvolací súd sa v dôvodoch svojho uznesenia aj s otázkou následkov späťvzatia návrhu na začatie konania v celom rozsahu podrobne a preskúmateľne vysporiadal.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľa, prípustnosť ktorého nevyplýva z , ani z , odmietol ako procesne neprípustné ( a ).

V dovolacom konaní (procesne) úspešnej odporkyni vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti navrhovateľovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s a ). Najvyšší súd jej ale náhradu trov dovolacieho konania nepriznal , lebo nepodala návrh na ich náhradu ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.