Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cdo/12/2016

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: Ing. V., bývajúci v Prešove,

K., zastúpeného JUDr. I., advokátkou, so sídlom v Košiciach, Š., proti ţalovanému: G. s.r.o.,

so sídlom v Prešove, K., IČO: X., zastúpenému advokátskou kanceláriou M. s.r.o., so sídlom

v Košiciach, Ţ., IČO X., o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, vedenej na

Okresnom súde Prešov pod sp. zn. , o dovolaní ţalobcu proti uzneseniu

Krajského súdu v Prešove z 22. júla 2015 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prešov rozsudkom z 12. novembra 2014 č. k. -353 určil,

ţe skončenie pracovného pomeru medzi ţalobcom a ţalovaným na základe výpovede

ţalovaného z 8. novembra 2011 je neplatné a pracovný pomer naďalej trvá. Vyslovil,

ţe o trovách konania rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Vychádzal

zo zistenia, ţe ţalovaný nepreukázal, ţe došlo k reálnej organizačnej zmene, na základe ktorej

bola ţalobcovi daná výpoveď z pracovného pomeru. Ţalovaný aţ vo svojom druhom

vyjadrení predloţil rozhodnutie zamestnávateľa o zníţení stavu zamestnancov, ktorý

je datované 8. novembra 2011. Tieto skutočnosti vzbudzujú pochybnosti o postupe

ţalovaného ako zamestnávateľa pri organizačnej zmene, lebo organizačná zmena musí

existovať pred výpoveďou zamestnancovi. Ţalobcovi bola doručená výpoveď 8. novembra

2011 bez toho, aby predtým mu bolo predloţené rozhodnutie o zníţení stavu zamestnancov.

Výpovedi predchádzali sťaţnosti ţalobcu zo 7. novembra 2011 a rozhovory s nadriadenými,

ţe na pracovisku nemôţu byť dvaja zamestnanci, ktorí sú v blízkom vzťahu. Nebolo

preukázané z výpovedí vtedajšieho štatutárneho zástupcu spoločnosti ţalovaného pána B., ţe

by medzi ním a ţalobcom sa uskutočnil rozhovor týkajúci sa nadbytočnosti zamestnancov

v danom úseku. Výpoveď svedka B. je v kontexte rozhodnutia zamestnávateľa o zníţení

2

počtu zamestnancov rozhodujúca. On sám vo svojej výpovedi uviedol, ţe ţalobca nebol

tímový hráč, nemal priateľské nastavenie voči nadriadeným a táto skutočnosť ţalobcu

diskvalifikovala ako zamestnanca. Prvou okolnosťou rozhodujúcou pre vyhotovenie ţaloby

je, ţe rozhodnutie zamestnávateľa o zníţení počtu zamestnancov časovo predchádzalo

výpovedi vo vzťahu k čomu sú v prejednávanej veci pochybnosti. Ďalšou podmienkou je, ţe

na miesto prepusteného zamestnanca nenastúpi v lehote troch mesiacov niekto iný. Pracovný

pomer ţalobcu mal skončiť uplynutím trojmesačnej výpovednej lehoty, teda koncom januára

2012. Ing. R. pracoval v spoločnosti od 1. marca 2012. Nie je pritom dôleţitý názov

pracovného miesta a obsah práce jednotlivého zamestnanca. Zo svedeckých výpovedí

vyplýva, ţe podstatnú časť práce ţalobcu vykonáva doposiaľ Ing. R. a s náplňou činnosti

ţalobcu. Priame pokyny mu dáva p. J., ktorý je na čele finančného oddelenia napriek tomu,

ţe Ing. R. má pracovať na logistickom oddelení. Skutočnými dôvodmi výpovede zo strany

ţalovaného je osoba samotného ţalobcu a nespokojnosť nadriadených so ţalobcom ako

s osobou, jeho prístupom k práci, nepriateľským naladením voči nadriadeným a sťaţnosťami,

ktoré podával, ako aj okolnosť, ţe medzi ním a svedkyňou S. bol blízky vzťah, ktorý podľa

zamestnávateľa nie je prípustný na pracovisku. Ţalovaný tak výpoveďou v zmysle § 63 ods. 1

písm. b/ zastiera skutočný dôvod výpovede, a preto je ţaloba dôvodná.

Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením

Na odvolanie ţalovaného Krajský súd v Prešove uznesením z 22. júla 2015 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Vychádzal zo zistenia, ţe sú dané dôvody na zrušenie tohto rozsudku prvostupňového súdu

podľa , , nakoľko v prejednávanej veci došlo k odňatiu

účastníkovi (ţalovanému) konať pred súdom. Odňatím moţnosti konať pred súdom

sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţní účastníkovi konania realizáciu procesných práv

podľa . Je ním nielen procesný postup súdu,

ale aj jeho rozhodnutie, v dôsledku ktorého účastník nemôţe uplatniť svoje práva. Odňatím

moţnosti konať pred súdom v prejednávanej veci spočívalo v nepreskúmateľnosti

napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Úlohou súdu prvého stupňa bude opätovne

rozhodnúť o predmetnej ţalobe na vyslovenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru,

pričom je potrebné odstrániť rozpory v tvrdení ţalobcu ohľadom nadbytočnosti

zamestnancov, vyhodnotiť rozhodnutie o organizačnej zmene a prípadne doplniť dokazovanie

výpoveďou svedka Ing. R., ktorého výpoveď povaţuje odvolací súd za kľúčovú, pretoţe

práve on mal podľa tvrdení ţalobcu prevziať jeho hlavnú pracovnú náplň.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca a navrhol,

aby dovolací súd uznesenie zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Prípustnosť dovolania odvodzoval z ustanovenia

t. j., ţe mu postupom odvolacieho súdu bola odňatá moţnosť konať pred súdom a dovolanie

odôvodnil ustanovením t. j., ţe v konaní došlo k vade uvedenej

v Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu je nepochybné,

ţe tento súd vyhodnotil dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa odlišne od súdu, ktorý

toto dokazovanie vykonal. Ak odvolací súd v závere svojho rozhodnutia uviedol, ţe okresný

súd z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci nedostatočne zistil skutkový stav

nezodpovedá to obsahu odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu a z neho vyplývajúce

rozdielnosti v posúdení veci prvostupňovým a odvolacím súdom. Táto rozdielnosť spočíva

v skutkových záveroch o tom, čo bolo dôvodom výpovede danej ţalobcovi, či tejto výpovedi

predchádzala organizačná zmena vykonaná zákonom predpísaným spôsobom

a či k organizačnej zmene vôbec došlo. Odvolací súd dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa

dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam. Odvolací

súd však vyhodnotil vykonané dokazovanie a z neho vyplývajúce nesprávne skutkové zistenia

súdu prvého stupňa bez toho, aby nariadil pojednávanie v súlade s § 214 ods. 1 písm. a/

a dokazovanie prehodnotil sám spôsobom odlišným od súdu prvého stupňa. Táto

povinnosť vyplýva odvolaciemu súdu z ustanovenia Takýmto spôsobom

odvolací súd nepostupoval a dovolateľovi odňal právo vyplývajúce z

v spojení s t. j. byť prítomný pri vykonávaní dôkazov a v nadväznosti na

ustanovenie vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a ku všetkým dôkazom, ktoré sa

vykonali. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí poukazuje na ustanovenie § 221 ods. 1 písm. h/

a odôvodňuje ním svoje rozhodnutie o zrušení rozsudku súdu prvého stupňa. Je však

zrejmé, ţe z odôvodnenia jeho rozhodnutia tento dôvod na zrušenie rozhodnutia súdu prvého

stupňa nevyplýva. Odvolací súd uvádza dôvod zrušenia rozhodnutia prvostupňového súdu

uvedený v a konštatuje, ţe prvostupňový súd vyhodnotil skutkový

stav jednostranne. Je nepochybné, ţe odvolací súd v skutočnosti nevytýka súdu prvého

stupňa, ţe nepouţil správne ustanovenie právneho predpisu, ale vytýka mu to, ţe ustanovenie

právneho predpisu nesprávne aplikoval, teda vytýka mu nesprávne hodnotenie dôkazov. Ak

odvolací súd nevykonal dokazovanie, nebol daný záver o nesprávnych skutkových zisteniach,

keďţe hodnotiť vykonané dôkazy môţe len súd, ktorý ich vykonal. Len vtedy je zachované

právo účastníkov konania vyjadriť sa k vykonaným dôkazom. Ak odvolací súd bol toho

názoru, ţe súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, nebol samotný tento názor

odvolacieho súdu dôvodom na zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ale na jeho zmenu.

To platí aj v prípade, ak bol odvolací súd toho názoru, ţe sa na vec vzťahuje ustanovenie

právneho predpisu, ktoré pri doterajšom dokazovaní nebolo pouţité ( ).

Postupom odvolacieho súdu, keď namiesto zmeny zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa,

došlo k odňatiu moţnosti ţalobcu domáhať sa v budúcnosti a nápravy nepriaznivého

rozhodnutia v prejednávanej veci v dovolacom konaní. Totiţ súd prvého stupňa je v zmysle

viazaný názorom odvolacieho súdu, pokiaľ ide o skutkové ako aj právne

okolnosti prejednávanej veci a nemôţe sa odchýliť od takto vysloveného názoru. Totoţné

závery vyplývajú aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo

180/2013 z 21. augusta 2013 a z 23. októbra 2013. Najmä v rozhodnutí sp.

zn. sa zdôrazňuje povinnosť odvolacieho súdu rozhodnúť zákonom

predpísaným spôsobom o podanom odvolaní. K zrušeniu rozhodnutia môţe odvolací súd

pristúpiť len vtedy, ak nie sú podmienky pre potvrdenie alebo pre zmenu rozhodnutia súdu

prvého stupňa, čo sa v prejednávanej veci nestalo.

Ţalovaný vo vyjadrení k dovolaniu ţalobcu navrhol dovolanie odmietnuť a zdôraznil

správnosť rozhodnutia odvolacieho súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal

najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu proti ktorému ho zákon

pripúšťa.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania má dovolanie

osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým moţno úspešne napadnúť

právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu nie však v kaţdom prípade, ale iba ak podanie

dovolania pripúšťa zákon.

Zmyslom dovolania je preskúmanie napadnutého rozhodnutia (v prípadoch

stanovených zákonom) z hľadiska v zákone určených dovolacích dôvodov a dosiahnutie

nápravy tam, kde rozhodnutie napadnuté dovolaním nemôţe obstáť z aspektu opodstatnenosti

v dovolaní uplatneného dovolacieho dôvodu. Dovolanie je v uvedenom vymedzení zároveň

procesný prostriedok (nástroj), ktorým zákon vytvára účastníkovi konania procesnú moţnosť,

aby v prípadoch (a za podmienok) v zákone uvedených spochybnil opodstatneným

uplatnením dovolacieho dôvodu správnosť konania, alebo rozhodovania odvolacieho súdu

a dosiahol nápravu vád, alebo nesprávností napadnutého rozhodnutia.

Mimoriadna povaha dovolania v rámci systému opravných prostriedkov sa prejavuje

aj v tom, ţe účastník konania nemôţe úspešne podať dovolanie z akéhokoľvek dôvodu,

ale len z dôvodu uvedeného v zákone (z tzv. dovolacieho dôvodu).

upravuje tri samostatné dovolacie dôvody. Podľa ustanovenia dovolanie

moţno odôvodniť len tým, ţe: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovenia § 237

ods. 1 , b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Treba dodať, ţe dovolací súd je viazaný uplatneným dovolacím dôvodom vrátane toho,

ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil; dovolacie dôvody neposudzuje podľa toho,

ako ich označil dovolateľ, ale podľa ich obsahu. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“

a nemoţno sa ním úspešne domáhať revízie skutkových zistení súdov niţších stupňov

ani výsledkov nimi vykonaného dokazovania; dovolací súd nie je treťou inštanciou,

v ktorej by bolo moţné preskúmať akékoľvek rozhodnutie.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu.

V zmysle dovolanie je tieţ prípustné proti uzneseniu odvolacieho

súdu ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval

vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/],

na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým

sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania podľa . V zmysle dovolanie

je prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu

prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení,

ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

b/ ide o uznesenie o priznaní (nepriznaní) účinkov cudziemu rozhodnutiu na území

Slovenskej republiky.

V predmetnej veci nejde o ţiaden z prípadov uvedených v § 239 ods. 1, 2

, a preto je nepochybné, ţe prípustnosť dovolania ţalobcu z tohto zákonného

ustanovenia vyvodiť nemoţno.

So zreteľom na ustanovenie druhá veta , ktoré ukladá dovolaciemu

súdu povinnosť skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané

v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v dovolací

súd sa neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa ,

ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v -g/ , teda, či v danej veci nejde o prípad

nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia

procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej,

alebo uţ prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie konania, hoci bol podľa

zákona potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania

vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným. Vady uvedené v § 237 ods. 1

písm. a-e, g/ dovolateľ nenamietal a ich existenciu po preskúmaní obsahu spisu nezistil

ani dovolací súd.

S prihliadnutím na obsah dovolania, v ňom zvolenú argumentáciu a vytýkané

nedostatky sa dovolací súd osobitne zameral na otázku, či v dôsledku postupu niţších súdov

nebola ţalobcovi odňatá moţnosť pred súdom konať ( ).

Podľa dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa

tohto ustanovenia je taký vadný postup súdu v občianskom súdom konaní, ktorým

sa účastníkovi odníme moţnosť pred ním konať a uplatniť procesné práva priznané

mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237

ods. 1 písm. f/ významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore

so zákonom a týmto postupom odňal účastníkovi konania procesné práva, ktoré mu právny

poriadok priznáva, napr. môţe ísť o právo predniesť (doplniť) svoje návrhy, právo označiť

navrhované dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k vykonaným

dôkazom.

Po preskúmaní obsahu spisu dospel dovolací súd k záveru, ţe odvolací súd

v prejednávanej veci svojim postupom neodňal ţalobcovi moţnosť konať pred súdom

v zmysle

Z ustanovenia , vyplýva kompetencia odvolacieho súdu

zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

moţnosť konať pred súdom alebo ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým,

ţe nepouţil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Tieto dôvody uviedol v prejednávanej veci odvolací súd vo vzťahu k svojmu zrušujúcemu

rozhodnutiu.

Nepreskúmateľnosť rozhodnutia prvostupňového súdu videl odvolací súd aj v tom,

ţe skutkové zistenia tohto súdu nezodpovedajú vykonanému dokazovaniu a poukazom

aj na potrebu dokazovanie doplniť vykonaním ďalších dôkazných prostriedkov. Ťaţisko

odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu teda nespočíva v hodnotení dokazovania

vykonaného na súde prvého stupňa, ale v poukázaní na neúplnosť skutkových zistení

a vyslovenie pochybnosti o správnosti skutkových zistení súdu prvého stupňa v závislosti

na vykonanom dokazovaní. Keďţe myšlienkový a rozhodovací proces odvolacieho súdu

nebol zaloţený len na hodnotení dôkazov nemoţno konštatovať, ţe jediný záver, ktorý mohol

odvolací súd v prejednávanej veci prijať, bola nutnosť nariadiť vo veci pojednávanie

a opakovať alebo doplniť dokazovanie vlastnou činnosťou odvolacieho súdu. Nemoţno

sa stotoţniť s názorom dovolateľa, ţe v prejednávanej veci odvolací súd vyslovil

jednoznačný záver v podobe právneho názoru, ktorý je v zmysle pre súd prvého

stupňa záväzný, ako aj s názorom, ktorý (inter alia) prezentuje ţalobca v dovolaní a ktorý

spočíva v tom, ţe konanie na súde prvého stupňa po vrátení veci odvolacím súdom na ďalšie

konanie bude nevyhnutne viesť k preňho nepriaznivému rozhodnutiu prvostupňového súdu.

S týmto názorom nie je moţné sa stotoţniť, nakoľko odvolací súd v pokynoch ktoré adresoval

prvostupňovému súdu, uviedol aj nutnosť doplnenia dokazovania opätovným výsluchom

svedka Ing. R., ktorého výpoveď je vo veci kľúčová a vykonanie takéhoto dôkazu má

objasniť okolnosť, ktorou argumentuje ţalobca v tom zmysle, ţe tento svedok prevzal hlavnú

pracovnú náplň ţalobcu, a preto rozhodnutie o organizačnej zmene, ktoré bolo základom pre

výpoveď z pracovného pomeru danú ţalobcovi bolo len účelové.

Nemoţno sa stotoţniť taktieţ s názorom dovolateľa spočívajúcim v tom, ţe odvolací súd

v prípade nariadenia pojednávania a doplnenia alebo opakovania dokazovania v štádiu

odvolacieho konania by dospel k zmeňujúcemu rozhodnutiu v prejednávanej veci,

čo by zachovalo prípustnosť mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania) v prospech

ţalobcu. Takýto záver je len hypotetický a nemoţno ho prijať bezpečne práve so zreteľom

na konkrétnu formuláciu odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý sa neobmedzil

len na striktne záväzný pokyn súdu prvého stupňa pokiaľ ide o vykonávanie dôkazov

alebo ich hodnotenie, ale otvoril aj priestor pre dokazovanie, ktoré môţe viesť k skutkovým

zisteniam, ktoré doposiaľ nemali bezpečnú oporu vo vykonanom dokazovaní a ktoré

v konečnom dôsledku môţu byť pre ţalobcu aj priaznivé.

Prejednávaná vec bola odvolacím súdom vrátená na ďalšie konanie, v ktorom bude

môcť ţalobca realizovať všetky svoje oprávnenia dané mu ,

a preto uţ v tejto okolnosti treba vidieť argument, ţe v skutočnosti k odňatiu ţalobcovi konať

pred súdom nedochádza.

Z pohľadu preskúmavania, či v prejednávanej veci nedošlo k odňatiu moţnosti ţalobcovi

konať pred súdom v zmysle je potrebné konštatovať, ţe uznesenie

odvolacieho súdu spĺňa všetky náleţitosti riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia

v zmysle v nadväznosti na ustanovenie , Odvolací súd

náleţite vysvetlil dôvody, ktoré ho viedli k zrušeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Vzhľadom na tieto dôvody nie je judikatúra uvádzaná dovolateľom špecificky (t.j. so

zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu) aplikovateľná v prejednávanej veci.

Za situácie, ţe nebola preukázaná existencia vady konania uvedená v § 237 ods. 1

písm. f/ nezaoberal sa dovolací súd vecnou správnosťou dôvodov o pouţitých

odvolacím súdom pre zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa a pre vrátenie veci tomuto

súdu na ďalšie konanie a z týchto hľadísk (namietaných dovolateľom) vec neposudzoval.

Keďţe dovolanie ţalobcu nie je podľa prípustné, nepotvrdila sa existencia

dovolateľom namietanej procesnej vady v zmysle o ds. 1 písm. f/ a v dovolacom

konaní nevyšli najavo ani iné vady vymenované v , najvyšší súd odmietol

jeho dovolanie podľa v spojení s

ako smerujúce proti rozhodnutiu proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

So zreteľom na to, ţe konanie v prejednávanej veci bude pokračovať na súde prvého

stupňa dovolací súd o náhrade trov dovolacieho konania nerozhodoval ( ).

O trovách dovolacieho konania takto rozhodnú súdy niţšieho stupňa.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 23. marca 2016

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.