Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
17d/434306.0cac18.pdf
PDF · 98.99 KB
No categories available
10XCdo/5/2015
Najvyšší súd 10 XCdo 5/2015
Slovenskej republiky 10 XCdo 61/2016
1412213813
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne P., s.r.o., so sídlom v B.,
zastúpenej advokátskou kanceláriou F. P., s.r.o., so sídlom v B., v mene ktorej koná
ako konateľ advokát doc. JUDr. B. F., PhD., proti žalovanej S., za ktorú koná M., so sídlom
v B., o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Bratislava IV
pod sp. zn. 23C/161/2012, o dovolaniach žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu
v Bratislave z 29. apríla 2015, č. k. 3Co/250/2014-106, 3Co/251/2014, 3Co/252/2014, takto
rozhodol:
Návrh žalobkyne na prerušenie konania z a m i e t a .
Dovolania o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) druhým výrokom označeného
rozsudku potvrdil uznesenie Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len “súd prvého stupňa“
alebo „prvostupňový súd“) z 29. apríla 2014, č. k. 23C/161/2012-75, ktorým bola žalobkyni
uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok 20 Eur za odvolanie podané proti prvostupňovému
rozsudku. Potvrdenie uznesenia súdu prvého stupňa odôvodnil jeho vecnou správnosťou
a zároveň jasnosťou a zrozumiteľnosťou.
Proti uvedenému výroku rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie.
Napadnuté rozhodnutie označila za prekvapivé a priečiace sa zákonu. Súdy jej vyrubili súdny
poplatok, ktorý jej nemal byť vyrubený a tým jej odňali možnosť konať pred súdom
(§ 237 písm. f/ zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
2
(ďalej len „O. s. p.“)). Žiadala preto v tejto časti napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu
a rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť.
Tretím výrokom označeného rozsudku odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého
stupňa z 8. októbra 2012, č. k. 23C/161/2012-8, ktorým bola uložená žalobkyni povinnosť
zaplatiť súdny poplatok vo výške 66 Eur, za vznesenú námietku zaujatosti podľa položky
č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. V odôvodnení sa stotožnil s názorom súdu
prvého stupňa, že z hľadiska obsahového išlo v podanej žalobe aj o námietku zaujatosti
vznesenú proti sudcom Okresného súdu Bratislava IV; za správny označil tiež následný
postup súdu prvého stupňa pri vyrubení súdneho poplatku za námietku zaujatosti.
Aj proti tomuto výroku rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie,
v ktorom žiadala zrušiť rozhodnutie prvostupňového a odvolacieho súdu. Dovolanie
odôvodnila tým, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
(§ 237 písm. e/ O. s. p.), účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať
pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.) a že vo veci rozhodoval vylúčený sudca, resp. bol súd
nesprávne obsadený (§ 237 písm. g/ O. s. p.). Zároveň žalobkyňa navrhla konanie prerušiť
a predložiť Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na vyslovenie nesúladu položky 17a
Sadzobníka zákona o súdnych poplatkoch s Ústavou Slovenskej republiky.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací
(§ 10a ods. 1 O. s. p.“) po zistení, že dovolania podala včas účastníčka konania zastúpená
v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a
ods. 3 O. s. p.) dospel k záveru, že dovolania je potrebné odmietnuť. Najprv však skúmal
dôvodnosť návrhu žalobkyne na prerušenie dovolacieho konania.
Z obsahu dovolania žalobkyne proti tretiemu výroku označeného rozsudku
odvolacieho súdu z 29. apríla 2015 vyplýva, že navrhuje dovolacie konanie prerušiť podľa
§ 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. a podať Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie
o súlade položky 17a sadzobníka, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch zákona
o súdnych poplatkoch s Ústavou Slovenskej republiky. Dôvodí, že inštitút námietky zaujatosti
predstavuje procesnú obranu proti sudcovi, u ktorého má účastník konania pochybnosti o jeho
3
nezaujatosti, ktorá sa nemá spoplatňovať pretože je jediným prostriedkom, ktorým sa účastník
môže domôcť preskúmania prípadného dôvodu na vylúčenie sudcu. Poplatok za námietku
zaujatosti má podľa nej fakticky povahu poplatku za vyjadrenie sa k otázke nestrannosti
sudcu v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čo je neprípustný zásah
do základného práva na spravodlivý proces vrátane práva na nestranný súd, garantovaného
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd.
Najvyšší súd návrhu žalobkyne na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/
O. s. p. nevyhovel a tento zamietol, pretože položku 17a sadzobníka, ktorý tvorí prílohu
zákona o súdnych poplatkoch nepovažuje za rozpornú s Ústavou Slovenskej republiky a jej
článkom 46 ods. 1.
Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. súd konanie preruší ak rozhodnutie závisí
od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje,
ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý
sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou
je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie
stanoviska.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa argumentáciou žalobkyne, že zavedenie
poplatku za námietku zaujatosti jej bráni vyjadriť sa k otázke zaujatosti sudcu nestotožňuje.
Položka 17a bola do sadzobníka znovu zavedená zákonom č. 621/2005 Z.z., pretože
dochádzalo k zneužívaniu inštitútu námietky zaujatosti, a tak k zbytočnému predlžovaniu
konania. Podľa dôvodovej správy k tomuto zákonu predmetný poplatok by mal mať povahu
kaucie, ktorá by sa mala poplatníkovi vrátiť, ak námietku podal odôvodnene. Takéto
obmedzenie je podľa najvyššieho súdu primerané a prispieva aj k zachovaniu iného ústavou
zaručeného práva, a to práva na prerokovanie veci v primeranej lehote. Daný poplatok
za námietku sa naviac v prípade jej oprávnenosti účastníkovi konania podľa § 11 ods. 1
zákona o súdnych poplatkoch vráti. Otázkou vzťahu medzi právom na prístup k súdu
a povinnosťou zaplatiť súdny poplatok sa zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý
v rozsudku zo dňa 19. júna 2001, č. sťažnosti 28249/95, vo veci Kreuz proti Poľsku uviedol,
že nikdy nevylúčil možnosť, že záujmy riadneho chodu justície môžu odôvodňovať zavedenie
4
finančného obmedzenia na prístup jednotlivca k súdu a konštatoval, že požiadavku zaplatiť
súdny poplatok v súdnom konaní nemožno pokladať za obmedzenie práva účastníka
na prístup k súdu, ktoré je nezlučiteľné per se s článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (odseky 59, 60).
Z týchto dôvodov je Najvyšší súd Slovenskej republiky názoru, že dovolateľka
namieta rozpor s právom na prístup k súdu neoprávnene a preto jej návrh na prerušenie
dovolacieho konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. zamietol.
Ďalej dovolací súd konštatuje, že v danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej
veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom
na základe skoršieho dovolania tej istej dovolateľky – viď konania vedené na najvyššom súde
pod sp. zn. 6 Cdo 291/2013, 6 Cdo 417/2013, 6 Cdo 120/2014, 6 Cdo 281/2014,
6 Cdo 301/2014, 6 Cdo 304/2014, 1 Cdo 122/2014, 3 Cdo 310/2014, 4 Cdo 229/2014,
5 Cdo 311/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto
konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne.
V prípade dovolania proti druhému výroku označeného rozsudku odvolacieho súdu
z 29. apríla 2014, č. k. 3Co/250/2014-106, 3Co/251/2014, 3Co/252/2014 ide o dovolanie
podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania
pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej dovolateľky – viď konania
vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 6Cdo/221/2014, 6Cdo 219/2014, 6Cdo 236/2014,
6Cdo 295/2014, 6Cdo 253/2014, 6Cdo 278/2014, 3Cdo 428/2014, 5Cdo 301/2014,
5Cdo 390/2014, 5Cdo 365/2014, 7Cdo 398/2014, 7Cdo 466/2014, 8Cdo 265/2014). Dovolací
súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu
stotožňuje a poukazuje na ne.
V súvislosti s novelizáciou ustanovenia § 239 ods. 3 O. s. p., účinnou od 1. januára
2015, len dodáva, že od uvedeného dátumu je prípustnosť dovolania proti uzneseniu
o súdnych poplatkoch výslovne vylúčená aj týmto ustanovením.
V zmysle § 243b ods. 7 O. s. p. už ďalšie dôvody neuvádza.
5
So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolania žalobkyne podľa § 243b ods. 5
O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ako procesne neprípustné odmietol bez toho,
aby sa mohol zaoberať správnosťou právneho posúdenia veci, na ktorom spočíva dovolaniami
napadnuté rozhodnutia odvolacieho súdu.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 146 ods. 1 písm. c/
O. s. p. (s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p., keď neboli dané dôvody
pre použitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretože žalovanej v súvislosti s dovolacím konaním
žiadne trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 23. marca 2016
JUDr. Gabriela Š i m o n o v á , v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová