Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
38d/434421.981d92.pdf
PDF · 106.96 KB
No categories available
10XCdo/62/2016
N a j v y š š í s ú d 10X Cdo 62/2016
Slovenskej republiky 10X Cdo 63/2016
6812206901
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne P., s.r.o., so sídlom v B.,
zastúpenej advokátskou kanceláriou F. P., s.r.o., so sídlom v B., v mene ktorej koná
ako konateľ advokát doc. JUDr. B. F., PhD., proti žalovanej S., za ktorú koná M., so sídlom
v B., o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Revúca,
pod sp. zn. 4C/404/2012, o dovolaniach žalobkyne proti uzneseniam Krajského súdu
v Banskej Bystrici z 10. septembra 2014, č. k. 17Co/92/2014-102 a č. k. 17Co/94/2014-104,
takto
rozhodol:
Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 10. septembra 2014, č. k.
17Co/92/2014-102, z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 10. septembra 2014,
č. k. 17Co/94/2014-104, o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania o dovolaní
proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 10. septembra 2014, č. k.
17Co/94/2014-104.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie žalobkyne
uznesením z 10. septembra 2014, č. k. 17Co 92/2014-102, odmietol odvolanie žalobkyne proti
uzneseniu Okresného súdu Revúca (ďalej aj „súd prvého stupňa“) zo 6. mája 2013, č. k.
4C/404/2012-38, ktorým bola uložená žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške
66 EUR, za vznesenú námietku zaujatosti podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych
poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
2
za výpis z registra trestov. Odmietnutie odvolania odôvodnil jeho oneskoreným podaním.
Uviedol, že napadnuté uznesenie okresného súdu bolo žalobkyni doručené 13. júna 2013.
Posledným dňom na podanie odvolania bol 28. jún 2013, ktorý pripadol na piatok. Keďže
žalobkyňa podala odvolanie osobne na okresnom súde 1. júla 2013, podala ho po uplynutí
zákonnej pätnásťdňovej lehoty.
Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním, v ktorom žiadala
zrušiť rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedla, že postupom
odvolacieho súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“),
keďže odvolanie podala v zákonom stanovenej lehote. Namietala, že odvolanie nepodala
na prvostupňovom súde osobne do podateľne, ako to uviedol vo svojom rozhodnutí odvolací
súd, ale ho odovzdala na prepravu doručovateľskej spoločnosti R., spol. s.r.o., IČO: X.,
so sídlom v B. (ďalej aj „doručovateľská spoločnosť“), ktorej predmetom podnikania je
„poskytovanie poštových služieb“. Urobila tak 28. júna 2013, teda v čase, keď ešte márne
neuplynula lehota na odvolanie (§ 57 ods. 3 O. s. p.). Neexistoval preto dôvod na vydanie
napadnutého rozhodnutia. K dovolaniu pripojila doklad o odovzdaní zásielky na prepravu.
Ďalším uznesením z 10. septembra 2014, č. k. 17Co 94/2014-104, Krajský súd
v Banskej Bystrici potvrdil uznesenie Okresného súdu Revúca z 09. decembra 2013, č. k.
4C/404/2012-77, ktorým bola žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok 20 EUR
za odvolanie podané proti prvostupňovému rozsudku. Potvrdenie uznesenia súdu prvého
stupňa odôvodnil jeho vecnou správnosťou a zároveň jasnosťou a zrozumiteľnosťou.
Aj proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie. Napadnuté
rozhodnutie označila za prekvapivé a priečiace sa zákonu. Súdy jej vyrubili súdny poplatok,
ktorý jej nemal byť vyrubený, a tým jej odňali možnosť konať (§ 237 písm. f/ O. s. p.).
Žiadala preto napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu a rozhodnutie súdu prvého stupňa
zrušiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací
(§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolania podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1
O. s. p.) zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O. s. p., bez nariadenia dovolacieho
3
pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) skúmal, či tieto opravné prostriedky smerujú proti
rozhodnutiam, proti ktorým ich zákon pripúšťa.
Pokiaľ ide o dovolanie žalobkyne podané proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej
Bystrici z 10. septembra 2014, č. k. 17 Co 92/2014-102, s prihliadnutím na obsah dovolania,
Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne skúmal, či postupom (rozhodnutím) odvolacieho
súd nedošlo k odňatiu možnosti žalobkyni konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.).
Pod odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. treba
rozumieť taký postup súdu, ktorým znemožní realizáciu tých procesných práv, ktoré
účastníkom občianskeho súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom
zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. K odňatiu
možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu
predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím je aj uznesenie, ktorým
odvolací súd nesprávne odmietne odvolanie ako oneskorene podané (R 23/1994).
Podľa § 204 ods. 1 O. s. p., odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia
na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 57 ods. 3 O. s. p., lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon
na súde, alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.
Lehota na podanie odvolania je procesnou lehotou. Charakteristickou črtou
procesných lehôt je, že sú zachované aj v prípadoch, keď sa procesný úkon v rámci lehoty
nedostane do dispozičnej sféry adresáta, ale stačí, keď je urobený posledný deň lehoty osobne
na súde, alebo ak je odovzdaný orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.
Z obsahu spisu vyplýva, že uznesenie súdu prvého stupňa bolo zástupcovi žalobkyne
doručené 13. júna 2013 (č.l. 41). Posledným dňom 15-dňovej lehoty na podanie odvolania bol
28. jún 2013 (piatok) tak, ako to vo svojom rozhodnutí správne konštatoval aj odvolací súd.
Podacia pečiatka Okresného súdu Revúca (č. l. 42 spisu) obsahuje údaj, že odvolanie
4
proti uzneseniu bolo podané na tomto súde osobne dňa 1. júla 2013. Z tejto skutočnosti
vychádzal aj odvolací súd pri svojom závere o oneskorenom podaní odvolania.
Zo žalobkyňou predloženého dokladu (č. l. 110 spisu) - detaily zásielky k prepravnému listu
č. 1551530943, o ktorom odvolací súd v čase rozhodovania o odvolaní nemal vedomosť
(žalobkyňa ho pripojila až k dovolaniu), však vyplýva, že žalobkyňa odvolanie voči uzneseniu
adresované Okresnému súdu Revúca odovzdala na doručenie doručovateľskej spoločnosti
28. júna 2013, t. j. v posledný deň 15-dňovej odvolacej lehoty. Na výzvu dovolacieho súdu
v obdobnej veci (6 Cdo 316, 317/2014) túto skutočnosť výslovne potvrdila aj doručovateľská
spoločnosť listom z 5. februára 2015.
Pre záver o (ne)splnení podmienky zachovania odvolacej lehoty v zmysle ustanovenia
§ 57 ods. 3 O. s. p. bolo treba ešte posúdiť, či doručovateľská spoločnosť, ktorej bolo
odvolanie odovzdané žalobkyňou na doručenie, možno považovať za „orgán, ktorý má
povinnosť ho doručiť“.
Orgánom povinným doručiť podanie, ktorým sa vykonáva úkon viazaný lehotou,
je v zmysle zákonom stanovených podmienok ktorýkoľvek okresný súd (§ 42 ods. 2 O. s. p.),
odvolací súd (§ 218 ods. 2 O. s. p.), správny orgán, ktorý vydal rozhodnutie (§ 250m ods. 2
O. s. p.), príslušný orgán nápravno-výchovného ústavu, zdravotníckeho zariadenia a pod.
a napokon aj pošta, čo je zrejmé aj z ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky (pozri
napr. V 8/72, R 23/86, ZSP č. 2/2004).
Zákon č. 324/2011 Z.z. o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon“), ktorého predmetom úpravy sú (aj) podmienky poskytovania
poštových služieb (§ 1 ods. 1 písm. a/), definovaných ako služby poskytované na účely
dodania poštovej zásielky (špecifikovanej v § 5), a to vybranie a distribúcia poštovej zásielky
(§ 2) vymedzuje poskytovanie poštových služieb poštovým podnikom (§ 7)
ako podnikateľskú činnosť. Poskytovať poštové služby možno len za podmienok stanovených
zákonom, a to len na základe registrácie vykonanej Poštovým regulačným úradom (§ 19)
v rozsahu podľa všeobecného povolenia (rozhodnutia vydaného Poštovým regulačným
úradom podľa § 17), resp. na základe poštovej licencie (rozhodnutia vydaného Poštovým
regulačným úradom podľa § 44).
5
Konanie o registrácii, t. j. zápis osoby, ktorá bude poskytovať poštové služby
do registra poštových podnikov, upravuje zákon v § 19 až § 22.
Poštový regulačný úrad vedie register poštových podnikov ako verejný zoznam,
do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje, sprístupnený bezodplatne na jeho webovom
sídle (§ 23). Podľa aktuálneho registra poštových podnikov je ku dňu vydania tohto
rozhodnutia v ňom evidovaných 24 poštových podnikov s uvedením ich obchodného mena,
dátumu registrácie, spôsobu označovania poštových zásielok a druhu (nimi poskytovaných)
poštových služieb, vrátane spoločnosti R., spol. s r.o., s dátumom jej registrácie 30. apríla
2012 (pod poradovým číslom 3), ktorej žalobkyňa odovzdala predmetné podanie - odvolanie
(okrem iných zásielok) na jeho doručenie pred uplynutím zákonnej lehoty na podanie
odvolania.
Vzhľadom na to, že spoločnosť R., spol. s r.o., je Poštovým regulačným úradom
registrovaným poštovým podnikom poskytujúcim poštové služby (označené ako OS - ostatné
poštové služby) v zmysle zákona, treba ju považovať za orgán, ktorému je možné odovzdať
podanie a ktorý má povinnosť toto podanie doručiť s následkom zachovania lehoty v zmysle
ustanovenia § 57 ods. 3 O. s. p.
Námietka žalobkyne, že rozhodnutím odvolacieho súdu, ktorý odmietol jej odvolanie
ako oneskorene podané jej odňal možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p.,
je teda dôvodná. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto uznesenie Krajského súdu
v Banskej Bystrici z 10. septembra 2014, č. k. 17Co/92/2014-102, zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 a 2 O. s. p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania
a dovolacieho konania týkajúceho sa dovolania proti tomuto (zrušenému) uzneseniu krajského
súdu (§ 243d ods. 1 O. s. p.).
V prípade dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu z 10. septembra 2014, č. k.
17Co 94/2014-104, ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom
ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej
dovolateľky – viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn.: 6Cdo 221/2014,
6
10XCdo/62/2016 10XCdo/63/2016
6Cdo 219/2014, 6Cdo 236/2014, 6Cdo 295/2014, 6Cdo 253/2014, 6Cdo 278/2014,
3Cdo 428/2014, 5Cdo 301/2014, 5Cdo 390/2014, 5Cdo 365/2014, 7Cdo 398/2014,
7Cdo 466/2014, 8Cdo 265/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli
vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b
ods. 7 O. s. p. už ďalšie dôvody neuvádza.
So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobkyne podľa § 243b ods. 5
O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ako procesne neprípustné odmietol, bez toho,
aby sa mohol zaoberať správnosťou právneho posúdenia veci, na ktorom spočíva dovolaním
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu.
O náhrade trov dovolacieho konania týkajúceho sa dovolania proti uzneseniu
Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 10. septembra 2014, č. k. 17Co/94/2014-104, rozhodol
dovolací súd podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. (s použitím analógie) v spojení s § 243b
ods. 5 O. s. p., keď neboli dané dôvody pre použitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretože
žalovanej v súvislosti s týmto dovolacím konaním žiadne trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 23. marca 2016
JUDr. Jana S e r b o v á , v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová