Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
424/434409.51ae6b.pdf
PDF · 101.05 KB
No categories available
10XCdo/10/2016
Najvyšší súd 10 XCdo 10/2016
Slovenskej republiky 10 XCdo 11/2016
3512210332
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne P., s.r.o., so sídlom v B.,
zastúpenej advokátskou kanceláriou F. P., s.r.o., so sídlom v B., v mene ktorej koná
ako konateľ advokát doc. JUDr. B. F., PhD., proti žalovanej S., za ktorú koná M., so sídlom
v B., o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Nové Mesto
nad Váhom pod sp. zn. 7C/271/2012, o dovolaniach žalobkyne proti uzneseniam Krajského
súdu v Trenčíne z 25. júna 2015, č. k. 19Co/79/2015-232, a č. k. 19Co/80/2015-236, takto
rozhodol:
Návrh žalobkyne na prerušenie konania z a m i e t a .
Dovolania o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie žalobkyne uznesením
z 25. júna 2015, č. k. 19Co/79/2015-232, potvrdil uznesenie Okresného súdu Nové Mesto
nad Váhom (ďalej aj „prvostupňový súd“ alebo „súd prvého stupňa“) zo 7. novembra 2014, č.
k. 7C/271/2012-163, ktorým bola uložená žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok
vo výške 66 Eur, za vznesenú námietku zaujatosti podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych
poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov. V odôvodnení sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa,
že z hľadiska obsahového išlo v podanej žalobe aj o námietku zaujatosti vznesenú proti
sudcom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom; za správny označil tiež následný postup
súdu prvého stupňa pri vyrubení súdneho poplatku za námietku zaujatosti.
Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním, v ktorom žiadala
zrušiť rozhodnutie prvostupňového a odvolacieho súdu. Dovolanie odôvodnila tým,
že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný (§ 237 písm. e/
O. s. p.), účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 237
písm. f/ O. s. p.) a že vo veci rozhodoval vylúčený sudca, resp. bol súd nesprávne obsadený
(§ 237 písm. g/ O. s. p.). Zároveň žalobkyňa navrhla konanie prerušiť a predložiť Ústavnému
súdu Slovenskej republiky návrh na vyslovenie nesúladu položky 17a Sadzobníka zákona
o súdnych poplatkoch s Ústavou Slovenskej republiky.
Ďalším uznesením z 25. júna 2015, č. k. 19Co/80/2015-236, Krajský súd v Trenčíne
potvrdil uznesenie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo 07. novembra 2014, č. k.
7C/271/2012-164, ktorým bola žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok 20 EUR
za odvolanie podané proti prvostupňovému rozsudku. Potvrdenie uznesenia súdu prvého
stupňa odôvodnil jeho vecnou správnosťou a zároveň jasnosťou a zrozumiteľnosťou.
Aj proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie. Napadnuté
rozhodnutie označila za prekvapivé a priečiace sa zákonu. Súdy jej vyrubili súdny poplatok,
ktorý jej nemal byť vyrubený a tým jej odňali možnosť konať (§ 237 písm. f/ O. s. p.). Žiadala
preto napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací
(§ 10a ods. 1 O. s. p.“) po zistení, že dovolania podala včas účastníčka konania zastúpená
v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a
ods. 3 O. s. p.) dospel k záveru, že dovolania je potrebné odmietnuť. Najprv však skúmal
dôvodnosť návrhu žalobkyne na prerušenie dovolacieho konania.
Z obsahu dovolania žalobkyne proti uzneseniu odvolacieho súdu z 25. júna 2015, č. k.
19Co/79/2015-232, vyplýva, že navrhuje dovolacie konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1
písm. b/ O. s. p. a podať Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade
položky 17a sadzobníka, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch zákona o súdnych
poplatkoch s Ústavou Slovenskej republiky. Dôvodí, že inštitút námietky zaujatosti
predstavuje procesnú obranu proti sudcovi, u ktorého má účastník konania pochybnosti o jeho
nezaujatosti, ktorá sa nemá spoplatňovať pretože je jediným prostriedkom, ktorým sa účastník
môže domôcť preskúmania prípadného dôvodu na vylúčenie sudcu. Poplatok za námietku
zaujatosti má podľa nej fakticky povahu poplatku za vyjadrenie sa k otázke nestrannosti
sudcu v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čo je neprípustný zásah
do základného práva na spravodlivý proces vrátane práva na nestranný súd, garantovaného
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd.
Najvyšší súd návrhu žalobkyne na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/
O. s. p. nevyhovel a tento zamietol, pretože položku 17a sadzobníka, ktorý tvorí prílohu
zákona o súdnych poplatkoch nepovažuje za rozpornú s Ústavou Slovenskej republiky
a jej článkom 46 ods. 1.
Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. súd konanie preruší ak rozhodnutie závisí
od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje,
ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý
sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou
je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie
stanoviska.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa argumentáciou žalobkyne, že zavedenie
poplatku za námietku zaujatosti jej bráni vyjadriť sa k otázke zaujatosti sudcu nestotožňuje.
Položka 17a bola do sadzobníka znovu zavedená zákonom č. 621/2005 Z.z., pretože
dochádzalo k zneužívaniu inštitútu námietky zaujatosti, a tak k zbytočnému predlžovaniu
konania. Podľa dôvodovej správy k tomuto zákonu predmetný poplatok by mal mať povahu
kaucie, ktorá by sa mala poplatníkovi vrátiť, ak námietku podal odôvodnene. Takéto
obmedzenie je podľa najvyššieho súdu primerané a prispieva aj k zachovaniu iného ústavou
zaručeného práva, a to práva na prerokovanie veci v primeranej lehote. Daný poplatok
za námietku sa naviac v prípade jej oprávnenosti účastníkovi konania podľa § 11 ods. 1
zákona o súdnych poplatkoch vráti. Otázkou vzťahu medzi právom na prístup k súdu
a povinnosťou zaplatiť súdny poplatok sa zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý
v rozsudku zo dňa 19. júna 2001, č. sťažnosti 28249/95, vo veci Kreuz proti Poľsku uviedol,
že nikdy nevylúčil možnosť, že záujmy riadneho chodu justície môžu odôvodňovať zavedenie
finančného obmedzenia na prístup jednotlivca k súdu a konštatoval, že požiadavku zaplatiť
súdny poplatok v súdnom konaní nemožno pokladať za obmedzenie práva účastníka
na prístup k súdu, ktoré je nezlučiteľné per se s článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (odseky 59, 60).
Z týchto dôvodov je Najvyšší súd Slovenskej republiky názoru, že dovolateľka
namieta rozpor s právom na prístup k súdu neoprávnene, a preto jej návrh na prerušenie
dovolacieho konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. zamietol.
Ďalej dovolací súd konštatuje, že v danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej
veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom
na základe skoršieho dovolania tej istej dovolateľky – viď konania vedené na najvyššom súde
pod sp. zn.: 6Cdo 291/2013, 6Cdo 417/2013, 6Cdo 120/2014, 6Cdo 281/2014,
6Cdo 301/2014, 6Cdo 304/2014, 1Cdo 122/2014, 3Cdo 310/2014, 4Cdo 229/2014,
5Cdo 311/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto
konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne.
V prípade dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu z 25. júna 2015, č. k.
19Co/80/2015-236, ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako
päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej
dovolateľky – viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn.: 6Cdo/221/2014,
6Cdo 219/2014, 6Cdo 236/2014, 6Cdo 295/2014, 6Cdo 253/2014, 6Cdo 278/2014,
3Cdo 428/2014, 5Cdo 301/2014, 5Cdo 390/2014, 5Cdo 365/2014, 7Cdo 398/2014,
7Cdo 466/2014, 8Cdo 265/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli
vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne.
V súvislosti s novelizáciou ustanovenia § 239 ods. 3 O. s. p., účinnou od 1. januára
2015, len dodáva, že od uvedeného dátumu je prípustnosť dovolania proti uzneseniu
o súdnych poplatkoch výslovne vylúčená aj týmto ustanovením.
V zmysle § 243b ods. 7 O. s. p. už ďalšie dôvody neuvádza.
So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolania žalobkyne podľa § 243b ods. 5
O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ako procesne neprípustné odmietol bez toho,
aby sa mohol zaoberať správnosťou právneho posúdenia veci, na ktorom spočívajú
dovolaniami napadnuté rozhodnutia odvolacieho súdu.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 146 ods. 1 písm. c/
O. s. p. (s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p., keď neboli dané dôvody
pre použitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretože žalovanej v súvislosti s dovolacím konaním
žiadne trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 23. marca 2016
JUDr. Gabriela Š i m o n o v á , v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová