Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/26/2016

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne M. H., bývajúcej v H.,

zastúpenej splnomocnenkyňou F., s. r. o., so sídlom v B., v mene ktorej koná ako konateľ

advokát JUDr. D., CSc., proti žalovanej S., za ktorú koná N., B., o 2 166,88 €

s príslušenstvom, vedenej Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 12 C

178/2011, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 11. mája

2015 sp. zn. , a , takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 11. mája 2015 sp. zn. ,

a vo výroku, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého

stupňa v napadnutej časti a v nadväzujúcom výroku o trovách odvolacieho konania

z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.

Vo zvyšku dovolanie o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) zhora

označeným rozsudkom potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „súd prvého

stupňa“) z 3. októbra 2014 č. k. -204 v napadnutej časti (čo do zamietnutia

žaloby a trov konania, keď inak okrem toho súd prvého stupňa zamietol návrh na začatie

prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa čl. 267 Zmluvy

o fungovaní Európskej únie). Rovnako naložil s uzneseniami súdu prvého stupňa

z 9. decembra 2014 č. k. -239 a -241 (z ktorých tým prvým bola

žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok 20 € za podané odvolanie s poukazom

na položku 7a Sadzobníka súdnych poplatkov v o súdnych

poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, ďalej len „sadzobník“ a „poplatkový

zákon“; druhým potom povinnosť zaplatiť súdny poplatok 36,40 € za vyhotovenie rovnopisov

2

elektronických podaní, v tomto prípade s poukazom na položku 20a sadzobníka

v poplatkovom zákone) a napokon žalovanej nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

Potvrdzujúce rozhodnutia odôvodnil vecnou správnosťou všetkých preskúmavaných

rozhodnutí prvostupňového súdu, v prípade rozsudku majúc predovšetkým za to, že správnym

bol názor o neporušení povinností žalovanej pri výkone verejnej moci, u uznesení potom

za to, že žalobkyňu stíhali obe poplatkové povinnosti pre podanie odvolania elektronickými

prostriedkami až po nadobudnutí účinnosti novelizácie poplatkového zákona, ktorou bol

opustený inštitút skoršieho vecného oslobodenia konaní vo veciach nárokov zo zodpovednosti

za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci () a rozhodujúcim tu bol

čas začatia odvolacieho konania, resp. urobenia podania začínajúceho také konanie (nie čas

začatia konania ako celku).

Proti tomuto rozsudku podala dovolanie žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“). Navrhla

zrušenie rozsudku odvolacieho súdu s vrátením veci na ďalšie konanie súdu prvého stupňa

(?, takže tu šlo o zjavnú, nech aj v rámci dovolacieho návrhu výslovne nevyjadrenú

požiadavku na zrušenie rozhodnutí súdov oboch nižších stupňov). Dovolanie odôvodnila

odňatím jej (postupom odvolacieho i prvostupňového súdu) možnosti konať pred súdom

podľa ( v znení

neskorších zmien a doplnení, ďalej len „“) a dovolacími dôvodmi uvedenými v

ods. 2 písm. a/, b/ aj c/ Okrem iného namietala, že v odvolacom konaní jej bola odňatá

možnosť konať pred súdom tým, že jej nebolo doručené vyjadrenie žalovanej k odvolaniu,

čím došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces v súlade s čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (príloha oznámenia Federálneho ministerstva

zahraničných vecí ČSFR č. ), poukazujúc pritom na rozsudok Európskeho súdu

pre ľudské práva z 13. januára 2015 vo veci Trančíková proti Slovenskej republike.

Žalovaná navrhla, aby dovolací súd dovolanie odmietol alebo zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“,

) po zistení, že dovolanie bolo podané včas účastníčkou konania,

preskúmal rozsudok odvolacieho súdu, ako aj konanie, ktoré vydaniu takéhoto rozhodnutia

predchádzalo a dospel k záveru, že ho treba čiastočne zrušiť.

Podľa možno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Podľa dovolanie je prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým

bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (odsek 1). Dovolanie je prípustné aj

proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (odsek 2) a dovolanie je prípustné tiež proti

rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací

súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože

ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (odsek 3).

Podľa ustanovenia odsekov 1 a (o prípustnosti dovolania proti

uzneseniu – pozn. dovolacieho súdu) neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom

opatrení, súdnych poplatkoch, oslobodení od súdnych poplatkov, prerušení alebo neprerušení

konania, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu

na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva

a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine,

v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

Prípustnosť dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu je upravená v ustanoveniach

a a u uznesení okrem ustanovenia (vzťahujúceho sa

i na rozhodnutia odvolacích súdov vydané v tejto procesnej forme) úpravu na celok dopĺňa

ustanovenie § 239 rovnakého zákona. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o trovách konania

(či už prvostupňového alebo odvolacieho) v súvislosti s rozhodovaním o veci samej pritom

ide o špecifický prípad, v ktorom si rozhodnutie odvolacieho súdu podržiava procesnú formu

uznesenia napriek tomu, že tvorí súčasť rozsudku.

V preskúmavanej veci dovolanie žalobkyne bolo nasmerované proti potvrdzujúcemu

rozsudku odvolacieho súdu, proti ktorému dovolanie zásadne prípustné nie je. Nešlo tu ani

o prípad niektorej zo zákonom ustanovených výnimiek z pravidla, keďže dovolací súd v tejto

veci doposiaľ nerozhodoval (a vylúčeným tak bolo i odchýlenie sa odvolacieho súdu

od názoru vysloveného dovolacím súdom), odvolací súd vo výroku potvrdzujúceho rozsudku

prípustnosť dovolania pre zásadný právny význam takéhoto rozhodnutia nevyslovil

a vzhľadom k inému než spotrebiteľskému charakteru konania v tejto veci neprichádzala

do úvahy ani možnosť predstavovaná potvrdením rozsudku o vyslovení neplatnosti

(a neprijateľnosti) zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve.

Práve uvedené ale neplatí a dovolanie je prípustným (a tiež dôvodným) vtedy, ak je

konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v , ktoré spôsobujú tzv.

zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada dovolací súd – ak je

dovolanie podané včas a na to oprávnenou osobou – ex offo, čiže z tzv. úradnej povinnosti

( veta druhá ). Existenciu jednej z vád konania uvedených v

a to konkrétne vady uvedenej pod písm. f/ tvrdila aj žalobkyňa.

Podľa je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil

účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu

dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať

sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného

zástupcu, právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, právo na doručenie odvolania,

právo na možnosť vyjadriť sa k podanému odvolaniu, právo na doručenie vyjadrenia

k odvolaniu a pod.).

V preskúmavanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že odvolanie žalobkyne proti

rozsudku súdu prvého stupňa bolo preukázateľne doručené žalovanej (č. l. 238 spisu).

Žalovaná sa k odvolaniu i písomne vyjadrila (č. l. 249-254 p. v.), no jej vyjadrenie, hoci

obsahovalo skutkovú i právnu argumentáciu, už nebolo doručené žalobkyni.

Európsky súd pre ľudské práva vydal 13. januára 2015 rozsudok vo veci Trančíková

proti Slovenskej republike, v ktorom sa zaoberal aj opodstatnenosťou námietky o nemožnosti

vyjadriť sa k vyjadreniu protistrany v rámci odvolacieho konania. V tomto rozsudku dospel

k názoru, že aj keď vyjadrenie k odvolaniu neobsahuje žiadne nové skutočnosti alebo

argumenty, ku ktorým by sa procesná strana už nebola vyjadrila v predchádzajúcom priebehu

konania, a prípadne ide o vyjadrenie nemajúce vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu, musí

byť druhému účastníkovi daná možnosť oboznámiť sa s ním, ak bolo formulované ako právna

a skutková argumentácia. Pokiaľ súd takúto možnosť druhej procesnej strane nevytvorí,

dochádza k porušeniu práva na spravodlivé konanie, ktoré je zaručené článkom 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Keďže porušenie práva na spravodlivé konanie vyššie uvedeným spôsobom

(nerešpektujúcim princíp rovnosti zbraní) bolo dôsledkom nesprávneho postupu súdu

v odvolacom konaní, žalobkyni bola v takomto konaní odňatá reálna možnosť konať pred

súdom v zmysle Práve vyslovený názor bol v preskúmavanej

veci namieste zvlášť, ak vyjadrenie žalovanej obsahovalo i takú argumentáciu, s ktorou sa

odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku vysporiadal, resp. ju použil za základ svojich

úvah, avšak bez toho, aby ešte predtým, než tak urobil, rovnakú možnosť poskytol aj

účastníčke konania, ktorá aj pred ním (rovnako ako predtým už pred súdom prvého stupňa)

neuspela.

Dovolaciemu súdu preto neostalo iné než rozsudok odvolacieho súdu vo výroku

potvrdzujúcom v napadnutej časti rozsudok súdu prvého stupňa a v nadväzujúcom výroku

o trovách odvolacieho konania zrušiť a vec mu v rozsahu zrušenia vrátiť na ďalšie konanie

( ).

Žalobkyňa sa dovolaním okrem už uvedeného domáhala zrušenia rozsudku

odvolacieho súdu aj v časti potvrdenia ním uznesení súdu prvého stupňa o súdnych

poplatkoch (kde dovolanie odôvodnila tým, že tieto rozhodnutia sú vecne aj právne nesprávne

a súd jej tak odňal možnosť konať pred súdom – i tu s poukazom na § 237 ods. 1 písm. f/

). Najmä uloženie jej povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odvolanie pokladala

za rozporné so zákonom preto, že v konaniach začatých do 30. septembra 2012 sa s podaním

odvolania nespája vznik poplatkovej povinnosti, ona žalobu v prejednávanej veci podala

v čase, keď konanie bolo ex lege (vecne) oslobodené od súdnych poplatkov a takéto

oslobodenie sa malo vzťahovať na konanie ako celok (teda aj na odvolanie) a trvať až

do právoplatného skončenia konania.

K tejto časti dovolania žalobkyne je potrebné uviesť, že smeruje proti rozhodnutiam,

ktoré sú síce súčasťou rozsudku odvolacieho súdu, majú však charakter uznesení, a tento

nestrácajú, i keď rozhodnutie o uložení poplatkovej povinnosti s meritórnym rozhodnutím

vo veci súvisí ( ).

V tomto prípade dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti takým

rozhodnutiam odvolacieho súdu, proti ktorým dovolanie nie je prípustné.

Prípustnosť dovolania podľa tu neprichádza do úvahy. Uznesenia

odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v a ,

žalobkyňou napádané výroky rozsudku odvolacieho súdu však nemajú znaky žiadneho z nich.

Navyše od 1. januára 2015 je podľa dovolanie (i keby smerovalo proti

uzneseniam uvedeným v a ) neprípustné (vždy), ak smeruje proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu o súdnom poplatku.

Dovolanie by aj tu mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní, v ktorom bolo

napádané rozhodnutie vydané, došlo k niektorej procesnej vade uvedenej v ustanovení § 237

ods. 1 Toto ustanovenie pripúšťa (nad rámec už vyššie priblíženej vady podľa

písmena f/) dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo

vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,

nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť

a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný a/alebo g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže

namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba ale zdôrazniť, že z hľadiska

nie je relevantné tvrdenie dovolateľa o existencii vady uvedenej v tomto ustanovení, ale len

zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto vade skutočne došlo.

Dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania aj z pohľadu možného výskytu

niektorej z práve spomínaných vád, nezistil však, že by konanie, či jeho výsledok (dovolaním

napádaný rozsudok v častiach potvrdzujúcich uznesenia o súdnych poplatkoch) bol postihnutý

ktoroukoľvek takouto vadou. To platilo aj o podmienke prípustnosti dovolania podľa § 237

ods. 1 písm. f/ , na ktorú poukazovala dovolateľka.

Hoci dovolateľka namietala tiež nesprávne právne posúdenie veci odvolacím

i prvostupňovým súdom, to (samo osebe) prípustnosť dovolania nezakladá a dovolací súd by

mal možnosť tu uvádzanou námietkou sa zaoberať len vtedy, ak by dovolanie bolo prípustné.

O taký prípad tu ale nešlo, pričom dovolací súd na margo otázky, ktorú sa tu žalobkyňa

snažila urobiť predmetom dovolacieho prieskumu, podotýka, že tento problém bol už

vyriešený stanoviskom, dovolateľke za pravdu nedávajúcim (v tejto súv. por. R 1/2016).

Vzhľadom na to, že dovolanie žalobkyne v časti poplatkov nie je podľa

prípustné, nepreukázaná bola tvrdená vada konania podľa

a v dovolacom konaní nevyšli najavo ani iné zmätočnostné vady (v zmysle § 237 ods. 1

písm. a/ – e/ a g/ ), najvyšší súd vo zvyšku (nekrytom prvou vetou výroku tohto jeho

uznesenia) dovolanie žalobkyne ako procesne neprípustné odmietol (

v spojení s ).

V novom rozhodnutí odvolací súd znova rozhodne o trovách pôvodného i dovolacieho

konania ( ).

Toto uznesenie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3: 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. marca 2016

JUDr. Rudolf Č i r č, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová