Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Co-140-2021.pdf
PDF · 116.08 KB
Case nature
Subarea
3Co/140/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Alexandry Hanusovej v spore navrhovateľa: W. Č. Z. - L., R.: XX XXX XXX, N. XX, Z., zastúpeného V.Č. F. B. F. N., M..L..T.., R.: XX XXX XXX, G. XX, Z., proti povinnému z neodkladného opatrenia: V.. O. Š., H.., J. XX, Z., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie povinného z neodkladného opatrenia proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 06.04.2021, č.k. 44C/27/2021-21, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým nariadil neodkladné opatrenie a v súvisiacom výroku, ktorým poučil povinného z neodkladného opatrenia o možnosti podať proti navrhovateľovi žalobu vo veci samej m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
Povinnému z neodkladného opatrenia priznáva proti navrhovateľovi plný nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 06.04.2021, č.k. 44C/27/2021-21, nariadil neodkladné opatrenie, ktorým povinnému z neodkladného opatrenia (ďalej len ako „povinný“) uložil povinnosť umožniť navrhovateľovi po účelovej komunikácii nachádzajúcej sa v katastrálnom území L., obec Z.
- W. Č. L., okres Z. R., na pozemku s parcelným číslom XXX/XX, parcela registra „H.“, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor (ďalej aj ako „pozemok“) nerušený prechod peši a prejazd motorovým vozidlom v nevyhnutnom rozsahu k vodnej stavbe odvodňovacieho rigolu, nachádzajúcej sa v katastrálnom území L., obec Z. - W. Č. L., okres Z. R., na pozemku s parcelným číslom XXXX/XXX, parcela registra „S.“, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor (ďalej len „pozemok č. XXXX/ XXX“), a to najneskôr od štvrtého dňa po vykonateľnosti predmetného neodkladného opatrenia (výrok I.), vo zvyšku návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (výrok II.), povinného poučil, že má možnosť podať proti navrhovateľovi žalobu vo veci samej, ktorá sa môže týkať nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia (výrok III.) a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok IV.).
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 12.03.2021 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, spočívajúceho v uložení povinnosti povinnému odstrániť betónové stĺpy osadené na účelovej komunikácii nachádzajúcej sa na pozemku a umožniť mu po účelovej komunikácii nachádzajúcej sa na predmetnom pozemku nerušený prechod peši a prejazd motorovým vozidlom v nevyhnutnom rozsahu k vodnej stavbe odvodňovacieho rigolu nachádzajúcej sa na pozemku č. XXXX/XXX. Dôvodil tým, že povinný nadobudol vlastnícke právo k pozemku o výmere 2.265 m2 na základe kúpnej zmluvy zo dňa 18.10.2019, O.-XXXXX/XXXX, na ktorom sa nachádza vinica a po jeho okraji sa už minimálne 132 rokov tiahne účelová komunikácia slúžiaca, okrem prístupu k okolitým
pozemkom, primárne na prístup k odvodňovaciemu rigolu, plniacemu si v tomto území svoju funkciu už viac ako storočie. Navrhovateľ sa v rámci protipovodňových opatrení o tento stará, zabezpečuje jeho priechodnosť čistením, spevňovaním brehov, kontrolou nánosov a odstraňovaním naplavenej zeminy a náletových drevín a v postavení stavebného úradu tiež kontroluje terénne úpravy za účelom predchádzania odklonenia splavu povrchovej vody z okolitých vyššie postavených parciel; uvedené skutočnosti boli povinnému v čase kúpy pozemku dobre známe. Povinný sa v rámci nátlakového spôsobu vyjednávania s vlastníkmi okolitých pozemkov o ich vzájomných súkromnoprávnych vzťahoch (ktorého navrhovateľ nie je účastníkom) rozhodol zamedziť im prejazd cez svoj pozemok a zlepšiť tým svoju vyjednávaciu pozíciu, keď na predmetnom pozemku, v časti účelovej komunikácie, vykonal bez územného rozhodnutia terénne úpravy spočívajúce v osadení stĺpov slúžiacich buď k uchyteniu plota alebo ako oporu pre vinič, a tak znemožnil navrhovateľovi prejazd k odvodňovaciemu rigolu; tieto stĺpy podľa mienky navrhovateľa budú po ich dokončení vytvárať prekážku, čím zmenia odtokové pomery v dotknutom území, a to odklonom ešte väčšieho množstva vody z okolitých vyššie umiestnených parciel na miesto, ktoré uvedenému účelu neslúži a nedokáže tak poskytnúť takú ochranu životu, zdraviu a majetku, ako odvodňovací rigol. Povinný osadením stĺpov na účelovú komunikáciu túto poškodil a znemožnil jej užívanie oprávneným osobám, vrátane navrhovateľa, čím mu znemožnil plniť si zákonné povinnosti v oblasti ochrany pred povodňami a v rozpore s § 127 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) mu znemožnil riadne obhospodarovať odvodňovací rigol ako stavbu bezprostredne susediacu s jeho pozemkom. Navrhovateľ v opísanej a povinným realizovanej činnosti vzhliadol potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, keď jej výsledkom je zvyšovanie nepriaznivých následkov z času načas sa vyskytujúcich povodní (najmä v období jari); pritom ponechanie uvedeného stavu a riziká následkov z neho plynúcich podľa neho značne prevyšujú nepatrný a výsostne účelový záujem povinného na pestovaní viniča v rozsahu o cca 10 m2 väčšom ako má jeho súčasná vinica o rozmere cca 2.000 m2. . Majúc za to, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, bol toho názoru, že navrhovaným neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov.
3. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s návrhom navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho prílohami ustálil, že právny vzťah medzi stranami sporu vyplýva z postavenia navrhovateľa ako obce, ktorá v zmysle zákona č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami (ďalej len „zákon č. 7/2010 Z.z.“) riadi a zabezpečuje vykonávanie opatrení na ochranu pred povodňami v príslušnom území, v rámci ktorých sa stará aj o predmetný odvodňovací rigol, nachádzajúci sa na pozemku vo vlastníctve Slovenskej republiky, susediacom s pozemkom, ktorého výlučným vlastníkom je povinný. Z tvrdení navrhovateľa a predloženej fotodokumentácie mal za osvedčené, že po okraji pozemku povinného sa tiahne účelová komunikácia, okrem iného slúžiaca aj ako prístupové miesto k odvodňovaciemu rigolu a tiež, že cez túto účelovú komunikáciu sú bez územného rozhodnutia osadené stĺpy, znemožňujúce prechod a prejazd, nevyhnutný na prístup k odvodňovaciemu rigolu, čím je znemožnená jeho riadna údržba, zabezpečujúca ochranu pred povodňami.
4. Konajúci súd na základe zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že navrhovateľ osvedčil jednak existenciu právneho vzťahu medzi stranami a tiež dostatočne preukázal naliehavosť dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, a to v časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorej sa domáhal uloženia povinnosti povinnému umožniť mu po účelovej komunikácii nachádzajúcej sa na jeho pozemku nerušený prechod peši a prejazd motorovým vozidlom v nevyhnutnom rozsahu k vodnej stavbe odvodňovacieho rigolu, najneskôr od štvrtého dňa po vykonateľnosti neodkladného opatrenia, keď osvedčil, že povinný na účelovej komunikácii tiahnucej sa po okraji jeho pozemku bez územného rozhodnutia osadil stĺpy zamedzujúce navrhovateľovi jediný možný prejazd k odvodňovaciemu rigolu za účelom jeho riadnej údržby; tú pritom vykonával v rámci jemu uložených zákonných povinností. Predmetná vodná stavba je objekt slúžiaci na ochranu života a zdravia verejnosti pred povodňami, čím prináša osoh všetkým občanom zdržiavajúcim sa na predmetnom území, prípadne vlastniacim na tomto území majetok, neslúži teda potrebám navrhovateľa a tento jej údržbu vykonáva vo verejnom záujme; zamietnutím návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia umožňujúcemu prechod a prejazd cez pozemok povinného k vodnej stavbe odvodňovacieho rigolu v nevyhnutnom rozsahu, by tak bol poškodený aj verejný záujem na ochrane života, zdravia a majetku ľudí.
5. Pokiaľ išlo o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa navrhovateľ domáhal odstránenia stĺpov osadených na účelovej komunikácii tiahnucej sa po okraji pozemku povinného, tento súd prvej inštancie zamietol, majúc za to, že výrok o nariadení neodkladného opatrenia v sebe
subsumuje aj povinnosť obsiahnutú v prvej časti navrhovaného petitu neodkladného opatrenia, keďže povinnému ukladá umožniť navrhovateľovi prechod peši a prejazd motorovým vozidlom po účelovej komunikácii na jeho pozemku v nevyhnutnom rozsahu k vodnej stavbe, pričom je na samotnom povinnom, aký postup, resp. aké konkrétne úkony za týmto účelom vo vzťahu k svojmu majetku vykoná.
6. So zreteľom na všetky uvedené skutočnosti, za súčasnej aplikácie ustanovení § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. d), § 326 ods. 1 a ods. 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá, ods. 2, § 330 ods. 1 a ods. 2, § 332 ods. 1, § 336 ods. 1, § 337 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka, § 26 ods. 1 zákona č. 7/2010 Z.z., § 1 ods. 2, § 3 ods. 2, § 3a ods. 4, § 3d ods. 4, § 6 ods. 1, § 22 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), § 22 ods. 1 vyhlášky č. 35/1984 Zb. ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon), § 32 ods. 1 písm. b), § 39b ods. 3 písm. a), b) zákona č. 50/1967 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), konajúci súd nariadil neodkladné opatrenie v znení výroku I. a vo zvyšnej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.
7. Súd prvej inštancie v zmysle § 336 ods. 1 C.s.p. navrhovateľovi neuložil povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, majúc za to, že neodkladným opatrením v nariadenom znení možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. V zmysle § 337 ods. 1 a 2 C.s.p. však povinného poučil o možnosti podať žalobu vo veci samej, ktorá sa môže týkať aj jeho nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom predmetného neodkladného opatrenia.
8. O nároku na náhradu trov konania konajúci súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 C.s.p. tak, že žiadnej zo strán nárok na ich náhradu nepriznal, keď vychádzal z toho, že návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia v jednej časti vyhovel a druhú časť zamietol, a teda navrhovateľ mal vo veci polovičný úspech, t.j. v rozsahu 50%.
9. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinný. Namietal, že konajúci súd rozhodol o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia výlučne na základe tvrdení navrhovateľa a ním predložených listinných dôkazov, čo je v rozpore s procesnými pravidlami; navrhovateľom tvrdené skutočnosti, ktoré považoval za neúplné, nesprávne a nepravdivé, pritom konajúci súd len nekriticky prebral, a preto tieto nemôžu obstáť. Zároveň, navrhovateľ nepredložil (zrejme mal na mysli neuviedol - pozn. odvolacieho súdu) skutočnosti osvedčujúce jeho nárok, pričom tie uvedené v návrhu považoval za prejav obštrukcie, majúcej znaky šikanózneho výkonu a zneužitia práva.
10. Podľa mienky povinného nariadením neodkladného opatrenia, ktoré nemalo len dočasný, ale trvalý charakter, súd prvej inštancie prejudikoval výsledok sporu, čím zasiahol do jeho vlastníckeho práva zaručeného Dohovorom a Ústavou Slovenskej republiky. Tento zásah bol o to výraznejší, že zasiahol i kompetenčne do právomoci navrhovateľa ako príslušného stavebného úradu, rozhodujúceho o veci týkajúcej sa predmetu sporu. Pri nariadení neodkladného opatrenia konajúci súd vychádzal z osvedčenia, že na pozemku navrhovateľa (zrejme mal na mysli povinného-pozn. odvolacieho súdu) sa nachádza účelová komunikácia a on je povinný umožniť navrhovateľovi nerušený prechod peši a prejazd motorovým vozidlom v nevyhnutnom rozsahu k vodnej stavbe odvodňovacieho rigolu. Povinný potvrdil, že je výlučným vlastníkom pozemku parcela č. XXX/XX, umiestneného v extraviláne, teda mimo zastavaného územia obce, ktorý v zmysle platného právneho stavu v katastri nehnuteľností využíva ako pozemok, na ktorom sa pestuje vinič alebo pozemok vhodný na pestovanie viniča, na ktorom bol vinič dočasne odstránený. Za účelom revitalizácie viniča pristúpil k realizácii osadenia vinohradníckych stĺpikov. Súd prvej inštancie v rozpore s ustanoveniami zákona č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy (ďalej len „zákon č. 220/2004 Z.z.“) zasiahol do existujúceho faktického a právneho stavu, keďže bez relevantných podkladov a zodpovedajúceho geodetického zamerania, určil, že na jeho pozemku sa nachádza účelová komunikácia určená na prechod peši a prejazd motorovými vozidlami, čím mu znemožnil riadne užívanie pozemku. Pritom na jeho pozemku nebola nikdy, ani historicky, evidovaná pozemná komunikácia, nikdy na ňom nebola zakreslená cesta alebo akákoľvek komunikácia vyznačená na mapách doložených v prílohách, keďže sa tam nachádza len vychodená nevysporiadaná a nespevnená cesta. Navrhovateľ teda nepravdivo uvádzal, že po okraji jeho pozemku sa minimálne po dobu 132 rokov tiahne účelová komunikácia.
11. V ďalšom povinný potvrdil, že na časti pozemku registra „H.“ KN parcela č. XXXX/X, na ktorý nie je založený list vlastníctva, sa nachádza odvodňovací rigol, pričom tento je sčasti vybudovaný na pôvodnej prístupovej ceste, na pozemku č. XXXX/XXX, vo vlastníctve M. L., v správe Slovenského pozemkového fondu. Autorizovaný geodet vykonal zameranie odvodňovacieho rigolu v tvare lichobežníka z betónových tvárnic, pričom zároveň vytvoril i grafické vyjadrenie jeho skutočného stavu a stavu podľa katastra nehnuteľností. Podľa neho tento zasahuje i do iných pozemkov, ako je parcela č. XXXX, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/X a napokon i pozemok parcela č.XXXX/X v jeho vlastníctve; odvodňovací rigol pritom bol vystavaný bez akéhokoľvek majetkovoprávneho riešenia, t.j. bez vyňatia z poľnohospodárskej pôdy, ako i bez geometrického plánu. V tomto smere povinný zároveň zdôraznil, že navrhovateľ nedisponuje právnym vzťahom k rigolu, k pozemkom, na ktorých je tento vybudovaný, ani k susediacim pozemkom, ktoré nie sú v jeho vlastníctve, ani v správe.
12. Pokiaľ išlo o stav odvodňovacieho rigolu, vychádzajúc z dokumentácie, tento má minimálne v 2/3 spadnuté bočné steny, na viacerých miestach je zarastený trvalým porastom, ktorý znemožňuje jeho údržbu, pričom sú tu prítomné nánosy a naplaveniny, čo nasvedčuje tomu, že doteraz nebol udržiavaný. I podľa odborného posúdenia vypracovaného X.. R.. W. M. B.. dlhoročný a napokon i súčasný stav odvodňovacieho rigolu svedčí o tom, že jeho údržbu a čistenie navrhovateľ nezabezpečuje. Navrhovateľ predložil k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia len dva dôkazy, z ktorých však nevyplývalo, aké konkrétne práce a na akom mieste uhradil.
13. I keby navrhovateľ vykonával protipovodňové opatrenia na odvodňovacom rigole jeho čistením, povinný i v takom prípade považoval zásah do jeho vlastníckeho práva konečným rozhodnutím formou neodkladného opatrenia za neadekvátny, neproporcionálny a nie nevyhnutný. V prvom rade bol toho názoru, že konajúci súd sa dostatočne nevysporiadal s tým, či údržba odvodňovacieho rigolu vyžaduje navrhovateľom tvrdené použitie strojovej techniky a prístup cez jeho pozemok, keď toto možno zabezpečiť ručným čistením a zberom odpadov, nánosov a usadenín; v takom prípade potom nebolo nevyhnutné akokoľvek obmedzovať a zasahovať do jeho vlastníckeho práva k pozemku. Zároveň, len z dôvodu zanesenia odvodňovacieho rigolu v prietočnom profile koryta v strednej a hornej časti nemôže byť ohrozený verejný záujem, a už vôbec nie život, zdravie a majetok ľudí. V tomto smere povinný zdôraznil, že na svojom pozemku nevykonal žiadne terénne úpravy, keď len v súlade s druhom pozemku a spôsobom jeho užívania zriadil na ňom vinohradnícke stĺpiky v štandardnom prevedení. Bol pritom presvedčený že na ich osadenie nepotrebuje stavebné povolenie, ani ohlásenie v zmysle § 56 písm. f) stavebného zákona. Po prvotnom osadení na hranici pozemkov ich navrhovateľ pritom nezákonne a svojvoľne odstránil, čím zasiahol neoprávnene do jeho vlastníckych práv a spôsobil mu škodu, ktoré skutočnosti sa stali predmetom podaného trestného oznámenia. Pokiaľ mal navrhovateľ za to, že realizácia týchto vinohradníckych stĺpikov bola v rozpore so zákonom, mal konať v intenciách stavebného zákona
14. Povinný uzavrel, že uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia predstavuje trvalý, invazívny a neprimeraný zásah do jeho vlastníckeho práva; tento pritom nebol nevyhnutný, nakoľko v dôsledku jeho konania nemôže dôjsť k ohrozeniu verejného záujmu, ani života, zdravia a majetku ľudí. Z uvedeného dôvodu navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť.
15. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu povinného navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že súd prvej inštancie pri vydaní uznesenia postupoval zákonným spôsobom, keď neodkladné opatrenie nariadil len v nevyhnutnom rozsahu, nezasahujúc tým zároveň do právomoci stavebného úradu. Povinný k svojmu odvolaniu pripojil satelitnú mapu, na ktorej jednoznačne vidieť účelovú komunikáciu na jeho pozemku, pričom jej existenciu nepoprel, len uviedol, že táto nebola nikdy evidovaná, či zakreslená; ním predložený argument potom nebol spôsobilý akokoľvek spochybniť skutkový záver súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti navrhovateľ zdôraznil, že predmetom konania nie je administratívne konanie o zápise účelovej komunikácie, ale možnosť túto v nevyhnutnom rozsahu na tento účel využívať; otázky úradného zakreslenia výlučne evidenčného charakteru sú tak pre predmetné konanie nepodstatné, keď rozhodujúcou je len samotná existencia účelovej komunikácie a existencia odvodňovacieho rigolu.
16. Reagujúc na povinným predložené fotografie o stave odvodňovacieho rigolu, navrhovateľ ďalej uviedol, že tieto v žiadnom prípade nedokazujú, že ho neudržiava, pretože ak by tomu tak bolo, naplaveniny zeminy by ho úplne zaplnili a náletové porasty by mali iné rozmery ako stromy a kry s
len niekoľkocentimetrovým priemerom pňov; zarastený stav rigolu je zároveň zodpovedajúci stavu, do akého ho príroda v priebehu mesiacov dostane a teda zodpovedá stavu pred jeho čistením, nie po ňom. Zdôraznil, že k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojil presný súpis vodnej infraštruktúry, obsahujúci dátumy ostatnej kontroly a čistenia. Keďže predmetom tejto evidencie sú aj presné GPS súradnice, niet pochýb o tom, že pri položke R41 sa jedná o odvodňovací rigol na a pri pozemku povinného, o ktorý sa stará; obhospodarovanie tejto infraštruktúry doložil aj faktúrami, zdôrazňujúc, že niet dôvodu vo faktúrach uvádzať detailné opisy vykonaných prác. Pre prípad pochybností v tomto smere navrhol vykonať výsluch konateľa a dodávateľa spoločnosti W. M..L..T.., W. G..
17. Navrhovateľ sa stotožnil s názorom prezentovaným X.. M. v jeho vyjadrení, ktorý povinný predložil spolu s odvolaním, ohľadne významu odvodňovacieho rigolu, i s tým, že prítok do tohto rigolu je pomerne malý, poznamenajúc, že uvedenému prispôsobil intenzitu čistenia (len v nevyhnutnom rozsahu). Zdôraznil, že čistenie a údržba odvodňovacieho kanála o dĺžke cca 230 metrov musia byť robené i za použitia strojovej techniky, keďže zahŕňajú odstraňovanie porastu a odváženie naplavenej zeminy v rozsahu desiatok ton, pričom drobné opravy a dočisťovania sa robia manuálne. Uvedené práce sú vykonávané vo verejnom záujme, a tieto nie je možné vykonať bez zásahu do vlastníckeho práva povinného, rozsah takéhoto zásahu je však v porovnaní s jeho benefitmi (i pre povinného) minimálny. Napokon podotkol, že otázky stavebného povolenia, či ohlásenia povinného rieši v správnom konaní, čo však nijako neoslabuje jeho právo na podanie predmetného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko ide o odlišné otázky a odlišnú ochranu práv. Keďže povinný svojím konaním zmenil doposiaľ existujúci stav, keď na účelovú komunikáciu osadil stĺpy, nemal navrhovateľ inú možnosť, ako reagovať predmetným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia.
18. Povinný v odvolacej replike zotrval na svojej argumentácii, ktorou namietal neopodstatnenosť nariadeného neodkladného opatrenia a ktorú podľa neho navrhovateľ relevantným spôsobom nevyvrátil, ani nespochybnil. Podľa jeho mienky navrhovateľ vo svojom vyjadrení neuviedol žiadne nové skutočnosti, nevysporiadal sa s jeho tvrdeniami a nevyjadril sa ani k množstvu ním predložených dôkazov, pričom nepredložil ani kvalifikované geodetické zameranie priebehu odvodňovacieho rigola a údajnej účelovej komunikácie po časti jeho pozemku, ktoré skutočnosti považoval za dôležité pre správne posúdenie veci a určenie rozsahu obmedzenia jeho vlastníckeho práva. Zopakoval, že navrhovateľ neosvedčil naliehavú potrebu úpravy pomerov medzi stranami, poukazujúc opätovne na závery odborného posúdenia, z ktorých vyplývalo, že odvodňovací rigol je nečistený a prakticky znefunkčnený desiatky rokov. Rešpektujúc osobitosti konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, mal za to, že napadnuté rozhodnutie je predčasné, keďže súd prvej inštancie nemal dostatočný podklad pre jeho vydanie, naviac, pokiaľ de facto ustálil, že sa na jeho pozemku nachádza účelová komunikácia, po ktorej je povinný umožniť navrhovateľovi prechod a prejazd, hoci prístup k odvodňovaciemu rigolu je zabezpečený aj bez nutnosti zásahu do jeho vlastníckeho práva; uvedené preto považoval za neprimeraný zásah do jeho vlastníckeho práva.
19. Navrhovateľ v odvolacej duplike poprel, že by sa o odvodňovací rigol nestaral a už vôbec nie desiatky rokov, a to i napriek tomu, že niektoré jeho horné vetvy prestali, vzhľadom na terénne zmeny, spĺňať účel a je zbytočné ich čistiť; táto okolnosť však nič nemení na tom, že jeho hlavnú vetvu udržiava a táto slúži svojmu účelu. Poukázal na rozpor v argumentácii povinného, keď na jednej strane tvrdí, že dôjde k obmedzeniu jeho vlastníckeho práva a na strane druhej uvádza, že navrhovateľ sa o odvodňovací rigol nestará. Zdôraznil, že pokiaľ sa skutkový stav zmení a s ohľadom na prípadné nové riešenia pominie potreba odvodňovacieho rigolu, nebude vynakladať žiadne úsilie, ani náklady na jeho údržbu, ani sa domáhať prístupu k nemu. Keďže v súčasnosti alternatíva k odvodňovaciemu rigolu neexistuje, považoval udržiavanie jeho funkčnosti za nevyhnutné. Majúc za to, že existencia vodovodného rigolu je medzi stranami nesporná a vyplýva z viacerých predložených listín, rovnako ako existencia účelovej komunikácie, ktorá je minimálne pre obyvateľov L. notoricky známou skutočnosťou, považoval za nadbytočné ďalšie dokazovanie predložením geodetických zameraní účelovej komunikácie a odvodňovacieho rigolu, ktorými navyše ani nedisponuje a na ich zameranie nie je ani oprávnený.
20. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie povinného je dôvodné.
21. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
22. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
23. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
24. Podľa § 325 ods. 2, písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
25. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
26. Neodkladné opatrenie je možné nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladných opatrení je bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou pre ich nariadenie je osvedčenie, že bez bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ohrozené, príp. že by bola ohrozená exekúcia. Preto je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Je nutné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy pomerov, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobcu, no je potrebné tieto tvrdenia osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti, keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.
27. V prvom rade treba uviesť, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí označil strany ako „navrhovateľ“ a „osoba, voči ktorej návrh smeruje“, s ktorým označením, pokiaľ ide o osobu, ktorej uložil deklarovanú povinnosť, nemožno bezvýhradne súhlasiť. Je zrejmé, že navrhovateľ podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej, ktorým sa voči druhej strane domáhal uloženia konkrétnej vymedzenej povinnosti, a preto prichádzalo do úvahy označiť túto stranu ako povinný z neodkladného opatrenia, resp. povinný. Odvolací súd preto vo svojom uznesení označil stranu, voči ktorej sa navrhovateľ domáhal nariadenia neodkladného opatrenia ako „povinný z neodkladného opatrenia“, resp. skrátene „povinný“, pričom táto osoba je totožná so subjektom, ktorý súd prvej inštancie označil za „osobu, proti ktorej návrh smeruje“.
28. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na uplatnenú argumentáciu povinného, bolo posúdiť, či v danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia v znení pod výrokom I. napadnutého uznesenia. Oboznámiac sa so skutkovými tvrdeniami navrhovateľa uvedenými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, z ktorých bol konajúci súd v zmysle § 329 ods. 1 veta prvá C.s.p. oprávnený vychádzať, a to bez potreby výsluchu, príp. vyjadrení strán, ako i s tými tvrdeniami obsiahnutými v odvolaní povinného, a napokon i so zreteľom na skutočnosti vyplývajúce z obsahu súdneho spisu, dospel odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie k záveru, že návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia je i v tejto časti nedôvodný.
29. Odvolací súd pri svojej úvahe vychádzal primárne zo skúmania, či navrhovateľ osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má v konaní poskytnúť ochrana. Vychádzajúc z jeho skutkových tvrdení nielen v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ale i v jeho vyjadrení k odvolaniu, ako aj v jeho odvolacej duplike, je zrejmé, že navrhovateľ založil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov na tom, že v rámci zákonom mu uloženej povinnosti riadi a zabezpečuje vykonávanie opatrení na ochranu pred povodňami na území obce v zmysle § 26 ods. 1 zákona č. 7/2010 Z.z., keď sa stará o odvodňovací rigol, zabezpečuje jeho priechodnosť najmä čistením, spevňovaním brehov, kontrolou
nánosov a odstraňovaním naplavenej zeminy a náletových drevín, pričom v postavení stavebného úradu i kontroluje terénne úpravy v okolí tak, aby nedošlo k zmene odtokových pomerov v danej lokalite. Tieto činnosti pritom nevykonáva vo vlastnom záujme, ale v záujme ochrany práv tretích osôb, t.j. vo verejnom záujme, v rámci jemu zverených právomocí, do ktorých výkonu povinný zasiahol, resp. ich znemožnil, osadením stĺpov na svojom pozemku; táto skutočnosť mala osvedčiť danosť jeho nároku a následne i legitimitu a potrebu nariadenia neodkladného opatrenia. Navrhovateľ však netvrdil a následne ani nepreukázal existenciu právneho vzťahu súkromnoprávnej povahy k odvodňovaciemu rigolu, prípadne k pozemku, na ktorom je tento vybudovaný, odôvodňujúceho domáhať sa požadovanej súdnej ochrany, ktorá má nepochybne trvalý charakter a znaky vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu peši a prejazdu motorovým vozidlom cez pozemok vo vlastníctva povinného; taký právny vzťah pritom nevyplýva ani z ním označených listinných dôkazov, z ktorých je nepochybné, že vlastníkom pozemku č. XXXX/XXX, katastrálne územie L., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXXX, na ktorom má byť podľa zhodných skutkových tvrdení strán postavený odvodňovací rigol, je Slovenská republika, a jeho správcom je Slovenský pozemkový fond. Pre dosiahnutie navrhovanej neodkladnej úpravy pomerov potom nepostačujú tvrdenia navrhovateľa o plnení zákonom mu uložených povinností, príp. o existencii verejného záujmu, keďže tieto bez ďalšieho neosvedčujú danosť hmotnoprávneho vzťahu k odvodňovaciemu rigolu, na základe ktorého by sa následne mohol domáhať voči povinnému umožnenia práva prechodu a prejazdu cez jeho pozemok, a tým neosvedčujú ani dôvodnosť a trvanie nároku, ktorý mal byť naviac predmetom trvalej, a nie iba dočasnej súdnej ochrany. I keď prijatím Civilného sporového poriadku došlo k zmene koncepcie právnej úpravy predbežných opatrení podľa zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, podľa ktorej bolo cieľom predbežných opatrení dočasne upraviť pomery účastníkov konania a následne rozhodnúť vo veci samej, keď nová právna úprava pripustila, že po nariadení navrhovaného neodkladného opatrenia nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej, a to najmä ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, podľa mienky odvolacieho súdu trvalá úprava pomerov formou nariadeného neodkladného opatrenia nebola v danom prípade na mieste. Je nepochybné, že navrhovateľ sa snažil docieliť obmedzenie vlastníckeho práva povinného v štádiu konania, na ktoré by už následne nenadväzovalo konanie vo veci samej. Tak významný zásah do vlastníckeho práva povinného by však mal byť predmetom štandardného súdneho konania, v ktorom by dôvodnosť skutkových tvrdení navrhovateľa a z nich vyplývajúcich nárokov bola predmetom riadneho dokazovania.
30. Odvolací súd je toho názoru, že dôvodnosť a trvanie nároku nemožno vyvodiť ani z poukazu navrhovateľa na ustanovenie § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka, upravujúceho právo vstupu na susedný pozemok za účelom údržby alebo obhospodarovania susediacich pozemkov a stavieb. Pod vstupom na pozemok v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba totiž rozumieť pobyt na susediacom pozemku po nevyhnutnú dobu na vykonanie úkonov, ktoré si vyžaduje údržba alebo obhospodarovanie vlastného pozemku, príp. stavby, pričom pod tento pojem nespadá zriadenie trvalého práva prechodu alebo prejazdu cez taký pozemok, tak ako v danom prípade (k tomu aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky vo veci sp. zn. 22Cdo 2019/2000). Zároveň, ak by miera nevyhnutnosti týchto vstupov mala dosiahnuť takú úroveň, že by sa obmedzenie vlastníckeho práva povinného suseda blížilo alebo prakticky rovnalo obmedzeniu zodpovedajúcemu vecnému bremenu, nie je prípustné, aby k tak výraznému zásahu do vlastníckeho práva došlo bez akejkoľvek náhrady; v takom prípade by išlo o neprimerané zvýhodnenie jedného vlastníka na úkor druhého.
31. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, keď navrhovateľ neosvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému žiadal poskytnúť súdnu ochranu, je nepochybné, že nepreukázal ani existenciu naliehavej potreby úpravy pomerov medzi stranami a napokon ani vznik prípadnej ujmy, ktorá by mu hrozila v dôsledku zamietnutia jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti týkajúcej sa umožnenia práva prechodu peši a prejazdu motorovým vozidlom cez pozemok povinného
32. S poukazom na vyššie uvedené, po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu, prihliadajúc na dôvody uvedené povinným v odvolaní proti výroku uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým nariadil neodkladné opatrenie, dospel odvolací súd k záveru, že neboli naplnené všetky predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a preto uznesenie súdu prvej inštancie, v napadnutom výroku, ktorým nariadil neodkladné opatrenie a v súvisiacom výroku, ktorým poučil povinného o možnosti podať proti navrhovateľovi žalobu vo veci samej podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. So zreteľom na túto skutočnosť nepovažoval za potrebné sa bližšie zaoberať dôvodnosťou zvyšnej časti
odvolacej argumentácie povinného, ktorou namietal existenciu účelovej komunikácie na jeho pozemku, charakter vykonaných terénnych úprav, ako i adekvátnosť (rozsah a spôsob) nariadeného neodkladného opatrenia.
33. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov celého (prvoinštančného a odvolacieho) konania podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p., tak, že povinnému, ktorý mal v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia plný úspech, priznal proti navrhovateľovi plný nárok na náhradu trov konania.
34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).