Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sžf/135/2014

Identifikačné číslo spisu: 6014200559 Dátum vydania rozhodnutia: 30.03.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Jozef Hargaš Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:6014200559.1

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Zdenky Reisenauerovej v právnej veci žalobcu: EXIME, s.r.o., Dukelských hrdinov 143/16, 960 01 Zvolen, IČO: 44 801 092, zastúpený: JUDr. Ivanom Schvarzom, advokátom, so sídlom Jarná 4, Sliač, proti žalovanému: Slovenská republika, Daňový úrad Banská Bystrica, Nová ulica 13, 974 04 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 9601401/5/526269/2014/Milv zo dňa 10.02.2014 v spojení s rozhodnutím č. 9601401/5/1043131/2014/KosA zo dňa 19.03.2014 a rozhodnutím č. 9601401/5/1575530/2014/KosA zo dňa 23.04.2014, rozhodnutia žalovaného č. 9601401/5/526890/2014/Milv zo dňa 10.02.2014 v spojení s rozhodnutím č. 9601401/5/1043131/2014/KosA zo dňa 19.03.2014 a rozhodnutím žalovaného č. 9601401/5/1575490/2014/KosA zo dňa 23.04.2014 a rozhodnutia žalovaného č. 9601401/5/527390/2014/Milv zo dňa 10.02.2014 v spojení s rozhodnutím č. 9601401/5/1043131/2014/KosA zo dňa 19.03.2014 a rozhodnutím č. 9601401/5/1575417/2014/KosA zo dňa 23.04.2014, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -63 zo dňa 08. októbra 2014 jednohlasne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -63 zo dňa 08.10.2014 p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len ako „krajský súd“ alebo „súd prvého stupňa“) žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 9601401/5/526269/2014/Milv zo dňa 10.02.2014, rozhodnutia žalovaného č. 9601401/5/526890/2014/Milv zo dňa 10.02.2014 a rozhodnutia žalovaného č. 9601401/5/527390/2014/Milv zo dňa 10.02.2014 zamietol a rozhodnutie žalovaného č. 9601401/5/1043131/2014/KosA zo dňa 19.03.2014, rozhodnutie žalovaného č. 9601401/5/1575530/2014/Kos A zo dňa 23.04.2014, rozhodnutie žalovaného č. 9601401/5/1575490/2014/KosA zo dňa 23.04.2014 a rozhodnutie žalovaného č.

9601401/5/1575417/2014/KosA zo dňa 23.04.2014 zrušil. O trovách konania rozhodol podľa (ďalej ) tak, že žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania na účet právneho zástupcu žalobcu v sume 681,79 Eur a na účet žalobcu 210,-Eur.

Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že všetky tri rozhodnutia žalovaného - daňového úradu zo dňa 10.02.2014 nenadobudli a ani nemohli nadobudnúť právoplatnosť, žaloby proti týmto rozhodnutiam sú predčasné, preto súd ohľadom týchto troch rozhodnutí žaloby zamietol. Súd pri rozhodovaní v predmetných rozhodnutiach vychádzal z ustanovenia daňového poriadku, z ktorého výslovne vyplýva, že odvolanie je možné podať aj písomne. Ide o špeciálne ustanovenie pre podanie odvolania. Bolo by v rozpore s ustanovením daňového poriadku, ale predovšetkým v rozpore s , ak by bola pripustená možnosť podať odvolanie len elektronickými prostriedkami v zmysle daňového poriadku, pretože by bolo porušené ústavné právo daňového subjektu na prípadnú súdnu ochranu ( SR). Pri výklade ustanovenia daňového poriadku nemožno akceptovať gramatický výklad, pretože by bol v rozpore jednak so zásadami samotného daňového konania, ale predovšetkým s princípom zákonnosti a s princípom práva súdnej ochrany, ktoré patria medzi nosné piliere . Neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu podľa SR je aj princíp právnej istoty. Tento spočíva okrem iného v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať. Rešpektovanie princípu právnej istoty je aj súčasťou rozhodovania orgánov verejnej moci pri aplikácii práva. Krajský súd vychádzajúc z uvedených skutočností dospel k záveru, že postup žalovaného, keď považoval odvolania žalobcu za nepodané, bol nezákonný, žalovaný nerešpektoval účel a zmysel jednoty právnej úpravy daňového konania a nevykladal procesný predpis určujúci postup v daňovom konaní v kontexte so základnými ústavnými právami žalobcu ( SR), ako aj so zásadami daňového konania (, Zákona o správe daní).

Žalovaný mal s ohľadom na zachovanie práv žalobcu vyplývajúcich z , 2 SR povinnosť predložiť správny spis spolu s odvolaním II. st. správnemu orgánu na rozhodnutie a nie vybaviť vec oznámením, podľa ktorého považuje odvolania za nepodané.

I napriek tomu, že oznámenie zo dňa 19.03.2014 č.: 9601401/5/1043131/2014/KosA, ktorým žalovaný - daňový úrad oznamuje žalobcovi, že jeho podania zo dňa 28.02.2014 voči rozhodnutiam o vyrubení rozdielu dane sa považujú za nepodané, nemá síce formálne náležitosti rozhodnutia vydaného v administratívnom konaní, avšak svojimi procesnými dôsledkami významne zasahuje do ústavne chráneného práva žalobcu na prejednanie jeho veci, je preto podľa názoru krajského súdu takéto oznámenie i bez formálnych znakov rozhodnutia spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve.

Krajský súd vzhľadom na vyššie uvedené dôvody po preskúmaní veci a postupu oznámenia zo dňa 19.03.2014 zrušil, nakoľko konanie pred správnymi orgánmi v súvislosti s včas podanými písomnými podaniami odvolaní nebolo ukončené. Ak bolo proti rozhodnutiu I. st. správneho orgánu - daňového úradu podané odvolanie, je potrebné, aby o odvolaniach rozhodol II. st. správny organ - Finančné riaditeľstvo SR.

Krajský súd ďalej uviedol, že vzhľadom na už konštatovaný skutkový a právny stav, nebol tu dôvod na podanie žiadosti o odpustenie zmeškania lehôt na podanie odvolania voči rozhodnutiam žalovaného, preto aj rozhodnutia žalovaného, ktorými nebolo vyhovené žiadostiam žalobcu o odpustenie zmeškania lehoty, sú kontraproduktívne, preto bolo potrebné zrušiť aj rozhodnutia žalovaného, ktorými nebolo vyhovené žiadosti žalobcu o odpustenie zmeškania lehoty na podania odvolaní, keďže odvolania boli podané riadne a včas.

Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle ust. §

205 ods. 2 písm. f/

Uviedol, že správca dane nebol nečinný a nespôsobil daňovému subjektu odňatie možnosti na preskúmanie prvostupňových rozhodnutí odvolacím orgánom, a to z dôvodu, že odvolanie voči hore uvedeným rozhodnutiam neboli správcovi dane doručené zákonným spôsobom.

Poukázal na to, že možnosť podať odvolanie len elektronickými prostriedkami v zmysle o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie je v rozpore s ustanovením Daňového poriadku ani v rozpore s a článkom 46 ods. 2 - porušenie ústavného práva daňového subjektu na prípadnú súdnu ochranu, nakoľko v zmysle Daňového poriadku sa odvolanie podáva písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane alebo orgánu, ktorého rozhodnutie je odvolaním napadnuté. A taktiež v zmysle Daňového poriadku podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice.

Dôvodil, že ustanovenia § 14 ods. 1 a § 72 ods. 2 daňového poriadku tvoria súčasť platného právneho predpisu účinného od 01.01.2014 a preto nemôžu byť navzájom v rozpore tak, ako to cituje rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici. § 14 ods. l daňového poriadku sa stal účinným neskôr ako § 72 toho istého zákona (jeho novelizáciou) čím zákonodarca určil zúženie formy podania odvolania u vybraných resp. určených daňových subjektov taxatívne vymenovaných v . O tejto skutočnosti niet pochýb a musí tu platiť domnienka zakotvená v o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, podľa ktorého o všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvráteľná.

Žalovaný preto navrhol, aby Najvyšší súd SR rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici pod č. -63 zo dňa 08.10.2014 zrušil a žalobu v zmysle zamietol.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok krajského súdu ako vecne správne potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení s ) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní ( v spojení s § a nasl.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ( a v spojení s a ), a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého stupňa žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 9601401/5/526269/2014/Milv zo dňa 10.02.2014, rozhodnutia žalovaného č. 9601401/5/526890/2014/Milv zo dňa 10.02.2014 a rozhodnutia žalovaného č. 9601401/5/527390/2014/Milv zo dňa 10.02.2014 zamietol a rozhodnutie žalovaného č. 9601401/5/1043131/2014/KosA zo dňa 19.03.2014, rozhodnutie žalovaného č. 9601401/5/1575530/2014/Kos A zo dňa 23.04.2014, rozhodnutie žalovaného č. 9601401/5/1575490/2014/KosA zo dňa 23.04.2014 a rozhodnutie žalovaného č. 9601401/5/1575417/2014/KosA zo dňa 23.04.2014 zrušil.

Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je:

- rozhodnutie č. 9601401/5/1043131/2014/KosA zo dňa 19.03.2014 a postup žalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím žalovaný oznámil žalobcovi, že jeho odvolanie proti rozhodnutiu o vyrubení rozdielu dane Daňového úradu v Banskej Bystrici č. 9601401/5/526269/2014/Milv zo dňa 10.02.2014 vo výške 16.580,- Eur za mesiac október 2011, doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 27.02.2014,

považuje za nepodané.

- rozhodnutie žalovaného č.: 9601401/5/1575530/2014/KosA zo dňa 23.04.2014, ktorým žalovaný žiadosti žalobcu o odpustenie zmeškanej lehoty nevyhovel, pretože účastník daňového konania nepreukázal existenciu dôležitých dôvodov na predĺženie lehoty.

- rozhodnutie (oznámenie) žalovaného zo dňa 19.03.2014 č. 9601401/5/1043131/2014/KosA, ktorým oznámil žalobcovi, že jeho odvolanie proti rozhodnutiu o vyrubení rozdielu dane Daňového úradu v Banskej Bystrici č. 9601401/5/526890/2014/Milv zo dňa 10.02.2014 vo výške 10.900,- Eur za mesiac november 2011 považuje za nepodané.

- rozhodnutie žalovaného zo dňa 23.04.2014 č. 9601401/5/1575490/2014/KosA, ktorým žiadosti žalobcu o odpustenie zmeškanej lehoty nebolo vyhovené.

- rozhodnutie (oznámenie) žalovaného zo dňa 19.03.2014 č. 9601401/5/1043131/2014/KosA, ktorým žalobcovi oznámil, že odvolanie proti rozhodnutiu o vyrubení rozdielu dane Daňového úradu v Banskej Bystrici č. 9601401/5/527390/2014/Milv zo dňa 10.02.2014 vo výške 30.000,- Eur za mesiac december 2011 považuje za nepodané.

- rozhodnutie žalovaného zo dňa 23.04.2014 č. 9601401/5/1575417/2014/KosA, ktorým žiadosti žalobcu o odpustenie zmeškanej lehoty nebolo vyhovené.

Najvyšší súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy (upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov § a nasl. ) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.

Podľa veta prvá pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom. Vzhľadom k tomu, aby najvyšší súd v preskúmavanej veci nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti spolu s právnymi závermi krajského súdu, sa vo svojom odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

Podľa veta prvá (ďalej len „“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.

Podľa štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto .

Z uvedeného článku vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s . Vplyvom dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových vlastností do všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Práve tu je ťažisko činnosti správneho súdnictva, pretože dikcia zákona nemôže byť interpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle , s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná ( SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva a Európskej únie. Podľa , o správe daní (ďalej len ) povinnosť doručovať podania elektronickými prostriedkami podľa finančnej správe má a/ daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, daňový poradca za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní, c/ advokát za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní, d/ zástupca neuvedený v písmenách b/ a c/ za daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, ktorého zastupuje pri správe daní.

Prílohy k podaniu môžu subjekty podľa odseku 1 doručovať aj inak ako elektronickými prostriedkami.

Podľa § 72 ods. 1 citovaného zákona; proti rozhodnutiu možno podať odvolanie, ak tento zákon neustanovuje inak alebo ak sa účastník konania odvolania nevzdal písomne alebo ústne do zápisnice.

Podľa § 72 ods. 2 citovaného zákona; odvolanie sa podáva písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane alebo orgánu, ktorého rozhodnutie je odvolaním napadnuté.

Podľa § 72 ods. 3 citovaného zákona; odvolanie možno podať do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, ak tento zákon neustanovuje inak; najneskôr do uplynutia tejto lehoty možno podané odvolanie zmeniť alebo doplniť.

Podľa § 73 ods. 1 citovaného zákona; prvostupňový orgán môže rozhodnúť o odvolaní, ak mu v plnom rozsahu vyhovie. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

Podľa § 73 ods. 2 citovaného zákona; ak prvostupňový orgán o odvolaní podľa odseku 1 nerozhodne, postúpi odvolanie do 30 dní odo dňa začatia odvolacieho konania spolu s výsledkami doplneného daňového konania, s úplným spisovým materiálom a s predkladacou správou na rozhodnutie odvolaciemu orgánu; o takom postupe upovedomí daňový subjekt.

Podľa citovaného zákona; sa podľa tohto zákona - daňového poriadku postupuje, ak osobitné predpisy neustanovujú inak. Z ustanovenia aj podľa názoru odvolacieho súdu výslovne vyplýva, že odvolanie možno podať aj písomne. Ustanovenie cit. zákona je totiž vo vzťahu k tohto nevyplýva, že by bola stanovená zúžená možnosť podať odvolanie len elektronickými prostriedkami v zmysle , t.j. u daňového subjektu, ktorý je platiteľom DPH. Na uvedenom závere nemení nič ani žalovaným namietaná skutočnosť, že ust. cit. zákona sa stalo účinným neskôr ako cit. ust. , čím podľa žalovaného zákonodarca určil zúženie formy podania odvolania u vybraných resp. určených daňových subjektov taxatívne vymenovaných v . Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov považoval námietku žalovaného za neopodstatnenú, keďže novelizácia sa nedotkla ust. cit. zákona ako ustanovenia špeciálneho pre podanie odvolania.

Najvyšší súd SR s poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky žalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci, preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici ako vecne správny podľa veta druhá a potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa v spojení s a veta prvá tak, že v konaní úspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich náhradu nežiadal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.