Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Urtos/2/2016

Identifikačné číslo spisu: 2015898438 Dátum vydania rozhodnutia: 30.03.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Štefan Michálik Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:2015898438.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana Michálika a sudcov JUDr. Viliama Dohňanského a JUDr. Martina Bargela v trestnej veci odsúdeného U. B. pre trestný čin profesionálnej krádeže vlámaním podľa § § 127, 129 bod 1 a 2, 130 štvrtý prípad a 15 Trestného zákonníka Rakúskej republiky, za ktoré bol odsúdený rozsudkom Krajinského súdu Eisenstadt z 23. septembra 2013, sp. zn. 7 Hv 25/13p a tieto rozhodnutia boli uznané a nariadené vykonať na území Slovenskej republiky rozsudkom Krajského súdu v Trnave z 8. apríla 2014, sp. zn. , v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. júna 2014, sp. zn. , na neverejnom zasadnutí 30. marca 2016 prerokoval sťažnosť odsúdeného proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 21. januára 2016, sp. zn. , a takto

rozhodol:

Podľa sťažnosť odsúdeného U. B. sa z a m i e t a.

Odôvodnenie

Uznesením Krajského súdu v Trnave z 21. januára 2016, sp. zn. , podľa § 66 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. žiadosť odsúdeného U. B., nar. XX. T. XXXX v Q., o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol.

Uznesenie ihneď po jeho vyhlásení napadol sťažnosťou odsúdený, ktorú osobne a aj prostredníctvom obhajcu odôvodnil 27. januára, 8. februára, 16. februára a 22. marca 2016. V nich je poukázané na to, že u neho sú splnené podmienky na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody po vykonaní polovice z uloženého trestu, lebo v jeho prípade ide o prečin. Nie je možné vychádzať z toho, že má vykonať 2/3 z uloženého trestu. Dvakrát bol odsúdený na území Rakúskej republiky, no prevzatý bol iba rozsudok, sp. zn. 7 Hv 25/13p. Rozsudky nadväzovali na seba z dôvodu, že trestná činnosť bola spáchaná v krátkej dobe a nedošlo k prekvalifikovaniu týchto činov a bol mu uložený trest 4 roky, teda vo vyššej sadzbe. Podľa platných zákonov v Slovenskej republike aj s ohľadom na výšku škody nejde o zločin krádeže podľa § 212 ods. 4 Tr. zák. Zamietnutím jeho žiadosti došlo k porušeniu jeho práv. Krajský súd v Trnave nebol na konanie príslušný, lebo nebolo preukázané, že mal trvalý pobyt na adrese Y. XX v A.. Žiada preto o prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Sťažnosti odsúdeného boli na vedomie zaslané Krajskej prokuratúre v Trnave 17. februára 2016, ktorá doposiaľ nevyužila právo na vyjadrenie sa k nim. Sťažnosť spolu so spismi, sp. zn. , a , bola Najvyššiemu súdu predložená 9. marca 2016.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade včas podanej sťažnosti a predložených spisov v zmysle preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia a konanie predchádzajúce napadnutému uzneseniu a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Podľa o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej iba ) na konanie o uznaní a výkone rozhodnutia je príslušný krajský súd, v ktorého obvode má odsúdený obvyklý pobyt ... . Podľa odseku 2 tohto ustanovenia súd príslušný podľa odseku 1 rozhoduje o všetkých súvisiacich otázkach vykonávacieho konania.

Podľa súd, ktorý rozhodol o uznaní a výkone rozhodnutia, je oprávnený prijať všetky následné rozhodnutia spojené s výkonom trestnej sankcie vrátane podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody.

Sťažnostný súd nebol oprávnený skúmať príslušnosť krajského súdu na rozhodovanie o uznaní cudzieho rozhodnutia. Rozsudok ohľadne tejto otázky je už právoplatný a súčasná sťažnosť bola podaná proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

O žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu uznaným rozsudkom súdu Rakúskej republiky rozhodoval Krajský súd v Trnave. Teda ten súd, ktorý rozhodol aj o uznaní cudzieho rozhodnutia. Podľa súčasne platnej právnej úpravy v Slovenskej republike vo veci konal a rozhodoval príslušný krajský súd, lebo tak stanovuje špeciálny zákon.

Žiadosti odsúdeného zo 17. septembra 2015 o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody z uznaného cudzieho rozsudku bola Okresným súdom Trnava 12. novembra 2015 postúpená na vybavenie Krajskému súdu v Trnave, ktorému bola zaslaná aj ďalšia obdobná žiadosť odsúdeného z 24. novembra 2015.

O týchto žiadostiach príslušný súd nerozhodol v primeranej lehote, lebo od 7. októbra 2015 do 21. decembra 2015 bol spis zapožičaný Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky za účelom posúdenia podnetu odsúdeného na podanie dovolania.

Pre úplnosť najvyšší súd dodáva, že o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 30. júla 2015, sp. zn. , ktorým mu bola zamietnutá žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 4 roky z uznaného cudzieho rozsudku, rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky z 8. septembra 2015, sp. zn. .

O žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody bolo rozhodnuté až 21. januára 2016 na verejnom zasadnutí. Zákonná lehota 60 dní od doručenia žiadosti ( ) nebola dodržaná pre iné konanie vyvolané podnetom odsúdeného na podanie dovolania zo strany Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

Verejného zasadnutia sa zúčastnil prokurátor krajskej prokuratúry, odsúdený a jeho obhajca, ktorí boli o ňom včas vyrozumení, resp. predvolaní. Pred rozhodnutím súd odsúdeného vyslúchol a vykonal predložené a vyžiadané listinné dôkazy.

Na základe takto vykonaného dokazovania zákonný senát krajského súdu rozhodol napadnutým uznesením. V odôvodňujúcej časti v dostatočnom rozsahu je poukázané na relevantné skutočnosti vyplývajúce z dôkazného materiálu, ktorý mal krajský súd k dispozícii. Z neho je zrejmé, že odsúdený

výkon trestu odňatia slobody v trvaní 4 rokov nastúpil 17. júla 2014, do ktorého mu bol započítaný výkon trestu v Rakúskej republike od 19. októbra 2013 o 19.49 hod. do 17. júla 2014 o 10.00 hod, teda vrátane doby jeho prevozu na územie Slovenskej republiky. Ku dňu rozhodovania krajského súdu o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody (21. januára 2016), ale aj ku dňu rozhodovania najvyššieho súdu o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu krajského súdu (23. marca 2016) odsúdený z uloženého trestu odňatia slobody v trvaní 4 rokov doposiaľ vykonal 2 roky a 3 mesiace, resp. 2 roky a 5 mesiacov. Zákonnú formálnu podmienku pre podmienečné prepustenie z výkonu tohto trestu odsúdený splní až po vykonaní 2/3 (32 mesiacov) z uloženého trestu odňatia slobody, ktorá bude splnená až 19. júna 2016.

V zmysle § 66 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Odsúdený bol uznaný za vinného z trestného činu, za ktorý je možné uložiť trest odňatia slobody od 1 roka do 10 rokov. Podľa § 11 ods. 1 Tr. zák. vzhľadom na túto trestnú sadzbu je potrebné uvedený trestný čin považovať za zločin. Najvyšší súd sa preto stotožnil s argumentáciou v uznesení krajského súdu a preto v podrobnostiach naň odkazuje.

Najvyšší súd preto dospel k záveru, že krajský súd v súlade so zákonom rozhodol, keď žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu tohto trestu odňatia slobody zamietol, čo aj priliehavým spôsobom odôvodnil.

Uvedené neodôvodňuje zmenu napadnutého uznesenia. Najvyšší súd preto sťažnosť odsúdeného podľa ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.