Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Ndt/9/2016

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.

Daniela Hudáka a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Martina Bargela na neverejnom

zasadnutí konanom 30. marca 2016 v trestnej veci obžalovaného M. H. stíhaného

za spáchanie prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/

Tr. zák. o návrhu obžalovaného na odňatie a prikázanie veci podľa takto

rozhodol:

Trestná vec obžalovaného M. H. vedená na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn.

sa tomuto súdu n e o d n í m a .

O d ô v o d n e n i e

Na Krajskom súde v Trnave sa vedie pod sp. zn. trestné konanie proti

obžalovanému M. H. stíhanému za spáchanie prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360

ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák., § 139 písm. c/

Tr. zák. a § 127 ods. 4 Tr. zák. pre skutok podrobne rozvedený vo výrokovej časti obžaloby

(č.l. 151-155).

Krajský súd má v tomto štádiu konania rozhodnúť o odvolaní obžalovaného (č.l. 235,

285) podanom proti rozsudku Okresného súdu Trnava, sp. zn. z 30. septembra

2015 (č.l. 239-248). V deň konania verejného zasadnutia – 8. marca 2016 obžalovaný doručil

Krajskému súdu v Trnave návrh na odňatie veci Krajskému súdu v Trnave a námietku

zaujatosti voči všetkým sudcom tohto súdu, v ktorej uviedol: „Týmto podávam námietku

zaujatosti voči všetkým sudcom Krajského súdu v Trnave a zároveň podávam návrh

na odňatie veci Krajskému súdu v Trnave a jej prikázanie Krajskému súdu v Bratislave

z dôvodu, že môj zať M. H. je príslušníkom PZ a v konaní vystupuje ako svedok proti mne,

pričom sa údajne pozná aj s niektorými sudcami Krajského súdu v Trnave, čo môže narušiť

objektivitu rozhodovania súdu.“

2

Najvyšší súd preskúmal podaný návrh ako aj príslušný spisový materiál a dospel

k záveru, že nie sú dané dôvody na odňatie predmetnej veci z jurisdikcie Krajského súdu

v Trnave a jej prikázanie inému súdu toho istého druhu a stupňa.

Podľa z dôležitých dôvodov môže byť vec

príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí

a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.

Podľa článku 48 ods. 1 „Nikoho nemožno odňať

jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanovuje zákon“. Účelom práva priznaného

podľa citovaného ústavného článku je zabezpečiť občanovi, aby o jeho veci konal sudca

ako predstaviteľ tej zložky súdnej moci, ktorá má právomoc vo veci konať a aby konal

a rozhodoval sudca zo súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný.

v čl. 48 ods. 1 poskytuje každému, a teda aj obvinenému „právo nebyť odňatý zákonnému

sudcovi“.

Na rozhodnutie o odňatí veci vecne miestne príslušnému súdu a jej prikázanie

na ďalšie konanie inému súdu toho istého druhu a stupňa podľa musia

vždy existovať dôležité dôvody, ktoré svojim významom a závažnosťou odôvodňujú

výnimku z ústavnej maximy - „práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi“.

Medzi dôležité dôvody okrem iného nepochybne patrí aj požiadavka zabezpečenia

spravodlivého procesu vykonaného nestranným sudcom, či sudcami (senátom). Záruku,

že vo veci bude konať nestranný sudca poskytuje obvinenému

Slovenskej republiky, podľa ktorého: „Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky“. Z tohto článku okrem práva na určitú kvalitu

spravodlivého procesu vyplýva aj „právo na nestranného sudcu“.

Nestrannosťou treba rozumieť absenciu predsudkov (zakorenených úsudkov,

či názorov, ktoré nie sú založené na spoľahlivom poznaní ale na púhom predpoklade)

alebo predpojatosti (subjektivizmu, neobjektivizmu, straníckosti). Nestrannosť je potrebné

skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska nestrannosti, čo znamená,

že je potrebné zistiť osobné presvedčenie sudcu prejednávajúceho prípad a z objektívneho

hľadiska nestrannosti, t.j. je potrebné zistiť, či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie

akejkoľvek pochybnosti v danom smere. V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti

sa nestrannosť sudcu prezumuje až do predloženia dôkazu o opaku (Piersach v. Belgicko –

rozsudok ESĽP z 1.10.1982). Objektívna nestrannosť sa posudzuje podľa vonkajších

objektívnych skutočností. Platí tzv. teória zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne

nestranný, ale musí sa ako taký objektívne javiť v očiach strán. Objektívne hľadisko

je založené na existencii dostatočných záruk pre vylúčenie akejkoľvek legitímnej pochybnosti

o zaujatosti sudcu. Spravodlivosť nielenže má byť vykonaná, ona sa musí aj javiť,

že je vykonaná (Delcourt v. Belgicko – rozsudok ESĽP zo 17.1.1970, Saraiva de Carvalho

v. Portugalsku – rozsudok z roku 1994...).

V prípade ak sa vecnými a relevantnými argumentmi nepreukáže absencia predsudkov

alebo predpojatosti procesne činných sudcov, v tomto prípade namietaných všetkých sudcov

Krajského súdu v Trnave, potom nie je možné vysloviť, že sú u nich dané predpoklady

na zaujaté konanie a rozhodovanie, a tým existencia dôvodu či dôvodov na ich vylúčenie.

Najvyšší súd nezistil dôvody na vylúčenie všetkých sudcov Krajského súdu v Trnave

(vylúčenie všetkých sudcov daného súdu je základnou podmienkou na konštatovanie

možného zaujatého konania a rozhodovania príslušného súdu) podľa z dôvodu

pochybnosti a nezaujatosti pre ich pomer k prejednávanej veci alebo osobám, ktorých sa úkon

priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre ich pomer

k inému orgánu činnému v trestnom konaní, a teda nezistil ani danosť podmienok na odňatie

predmetnej veci z jeho jurisdikcie

Pomerom k prejednávanej veci treba rozumieť určitú zainteresovanosť orgánu činného

v trestnom konaní na skutku, ktorá má konkrétnu podobu a osobný charakter, aby bola

dostatočným dôvodom pre vznik pochybností o schopnosti sudcu pristupovať k veci

a úkonom, ktoré sa jej týkajú objektívne. Táto môže napríklad spočívať v tom, že orgány

činné v trestnom konaní, resp. jeho príbuzní, rodinný príslušník, osoba jemu blízka

a podobne, boli činom poškodení, eventuálne orgán trestného konania bol svedkom skutku,

pre ktorý sa vedie trestné stíhanie a podobne.

Pomer orgánu trestného konania k osobám uvedeným v

sa rozumie vzťah tohto orgánu k niektorej z uvedených osôb, ktorý môže vyvolať

vo verejnosti pochybnosti o jeho nezaujatosti práve pre tento vzťah, ktorý prípadne existuje

4

aj mimo rámec konania. Takýto vzťah môže spočívať najmä v príbuzenskom a rodinnom

pomere úradnej osoby, k niektorej z osôb uvedených v , ďalej môže ísť

o úzke priateľstvo, či kamarátstvo, resp. negatívny vzťah.

Z predloženého spisu tiež vyplýva, že procesne činný senát Krajského súdu v Trnave

(ktorý mal rozhodnúť o odvolaní obžalovaného) uznesením z 8. marca 2016 (č.l. 286-287)

rozhodol podľa o nevylúčení členov senátu z prejednávania

a rozhodovania v trestnej veci proti obžalovanému M. H.

Tu sa žiada poznamenať, že rozhodnutie krajského súdu o nevylúčení členov senátu

bolo nadbytočné a nepotrebné, pretože na postup podľa neboli splnené

podmienky, pretože námietka zaujatosti sudcov Krajského súdu v Trnave nebola vznesená

bezodkladne.

Podľa námietku zaujatosti je strana povinná vzniesť bez meškania

len čo sa dozvedela o dôvodoch vylúčenia.

Podľa o námietke zaujatosti strany, ktorá je založená na tých istých

dôvodoch, pre ktoré už raz bolo o takej námietke rozhodnuté, alebo ktorá nebola vznesená

bezodkladne podľa § 31 ods. 4 alebo ak je dôvodom námietky len procesný postup orgánov

činných v trestnom konaní alebo súdu v konaní, sa nekoná; to platí aj o námietke, ktorá

je založená na iných dôvodoch ako dôvodoch podľa § 31.

Neprehliadnuteľnou v tejto súvislosti je skutočnosť, že obžalovaný od podania

obžaloby vedel, že o akomkoľvek jeho opravnom prostriedku bude vždy rozhodovať Krajský

súd v Trnave, pričom Krajský súd v Trnave už dvakrát rozhodoval o jeho sťažnostiach

a to 28. júla 2015 (č.l. 199) a 8. októbra 2015 (č.l. 259). Ak obžalovanému od podania

obžaloby, t.j. od 1. júla 2015 až do 7. marca 2016 neprekážalo, že v jeho veci rozhodujú

sudcovia Krajského súdu v Trnave bez toho, aby v teraz vznesenej námietke zaujatosti

a návrhu na odňatie veci špecifikoval akékoľvek nové skutočnosti, najmä osobného

charakteru, v žiadnom prípade nemožno konštatovať, že námietku zaujatosti voči sudcom

krajského súdu vzniesol bezodkladne. Preto krajský súd vôbec nemal konať o námietke

zaujatosti, tak ako to predpokladá ustanovenie

Uvedené však nič nemení na závere, že najvyšší súd nezistil žiadne dôvody na odňatie

veci Krajskému súdu v Trnave.

Obžalovaný M. H. v návrhu na odňatie veci vyslovil len svoj subjektívny názor,

na možnosť narušenia objektívneho rozhodovania súdu, pretože svedok vystupujúci v jeho

trestnej veci by sa údajne mal poznať s niektorými sudcami Krajského súdu v Trnave.

Sudcovia Krajského súdu v Trnave vo svojich vyjadreniach uviedli, že sa necítia byť zaujatí

ani pre pomer k veci, ani pre pomer k osobám, ktorých sa úkon priamo týka (s výnimkou

sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Renáty Gavalcovej, ktoré však nie sú procesne činné

vo veci obžalovaného).

Najvyšší súd po vyhodnotení všetkých okolností prípadu konštatuje, že neexistujú

žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali obavu zo zaujatého konania a rozhodovania

sudcov Krajského súdu v Trnave vo veci obžalovaného M. H., nezistil žiadne skutočnosti

čo i len naznačujúce absenciu nestrannosti a predpojatosti sudcov Krajského súdu v Trnave,

pričom len subjektívny názor obžalovaného o možnom narušení objektivity rozhodovania

súdu bez priliehavých relevantných argumentov, nemôže byť dôvodom na vylúčenie sudcov

z konania, tak ako to predpokladá ustanovenie a teda ani dôležitým

dôvodom na odňatie veci.

So zreteľom na neexistenciu dôležitého dôvodu na odňatie veci v podobe vylúčenia

všetkých sudcov Krajského súdu v Trnave a nezistenie iných dôležitých dôvodov na odňatie

veci, nebolo možné vyhovieť návrhu obžalovaného, pretože ak by sa tak stalo, došlo

by k porušeniu jeho práva na zákonného sudcu a práva na prerokovanie veci nestranným

súdom.

Preto najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 30. marca 2016

JUDr. Daniel H u d á k, v.r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Martin Bargel Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Zuzana Vojtelová