Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
e20/397713.22c4dc.pdf
PDF · 202.95 KB
No categories available
6Ndt/9/2016
N a j v y š š í s ú d 6 Ndt 9/2016
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.
Daniela Hudáka a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Martina Bargela na neverejnom
zasadnutí konanom 30. marca 2016 v trestnej veci obžalovaného M. H. stíhaného
za spáchanie prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/
Tr. zák. o návrhu obžalovaného na odňatie a prikázanie veci podľa § 23 ods. 1 Tr. por. takto
rozhodol:
Trestná vec obžalovaného M. H. vedená na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn.
3To/9/2016 sa tomuto súdu n e o d n í m a .
O d ô v o d n e n i e
Na Krajskom súde v Trnave sa vedie pod sp. zn. 3To/9/2016 trestné konanie proti
obžalovanému M. H. stíhanému za spáchanie prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360
ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák., § 139 písm. c/
Tr. zák. a § 127 ods. 4 Tr. zák. pre skutok podrobne rozvedený vo výrokovej časti obžaloby
(č.l. 151-155).
Krajský súd má v tomto štádiu konania rozhodnúť o odvolaní obžalovaného (č.l. 235,
285) podanom proti rozsudku Okresného súdu Trnava, sp. zn. 5T/33/2015 z 30. septembra
2015 (č.l. 239-248). V deň konania verejného zasadnutia – 8. marca 2016 obžalovaný doručil
Krajskému súdu v Trnave návrh na odňatie veci Krajskému súdu v Trnave a námietku
zaujatosti voči všetkým sudcom tohto súdu, v ktorej uviedol: „Týmto podávam námietku
zaujatosti voči všetkým sudcom Krajského súdu v Trnave a zároveň podávam návrh
na odňatie veci Krajskému súdu v Trnave a jej prikázanie Krajskému súdu v Bratislave
z dôvodu, že môj zať M. H. je príslušníkom PZ a v konaní vystupuje ako svedok proti mne,
pričom sa údajne pozná aj s niektorými sudcami Krajského súdu v Trnave, čo môže narušiť
objektivitu rozhodovania súdu.“
Najvyšší súd preskúmal podaný návrh ako aj príslušný spisový materiál a dospel
k záveru, že nie sú dané dôvody na odňatie predmetnej veci z jurisdikcie Krajského súdu
v Trnave a jej prikázanie inému súdu toho istého druhu a stupňa.
Podľa § 23 ods. 1 Trestného poriadku z dôležitých dôvodov môže byť vec
príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí
a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.
Podľa článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky „Nikoho nemožno odňať
jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanovuje zákon“. Účelom práva priznaného
podľa citovaného ústavného článku je zabezpečiť občanovi, aby o jeho veci konal sudca
ako predstaviteľ tej zložky súdnej moci, ktorá má právomoc vo veci konať a aby konal
a rozhodoval sudca zo súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný. Ústava Slovenskej republiky
v čl. 48 ods. 1 poskytuje každému, a teda aj obvinenému „právo nebyť odňatý zákonnému
sudcovi“.
Na rozhodnutie o odňatí veci vecne miestne príslušnému súdu a jej prikázanie
na ďalšie konanie inému súdu toho istého druhu a stupňa podľa § 23 Tr. por. musia
vždy existovať dôležité dôvody, ktoré svojim významom a závažnosťou odôvodňujú
výnimku z ústavnej maximy - „práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi“.
Medzi dôležité dôvody okrem iného nepochybne patrí aj požiadavka zabezpečenia
spravodlivého procesu vykonaného nestranným sudcom, či sudcami (senátom). Záruku,
že vo veci bude konať nestranný sudca poskytuje obvinenému článok 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, podľa ktorého: „Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky“. Z tohto článku okrem práva na určitú kvalitu
spravodlivého procesu vyplýva aj „právo na nestranného sudcu“.
Nestrannosťou treba rozumieť absenciu predsudkov (zakorenených úsudkov,
či názorov, ktoré nie sú založené na spoľahlivom poznaní ale na púhom predpoklade)
alebo predpojatosti (subjektivizmu, neobjektivizmu, straníckosti). Nestrannosť je potrebné
skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska nestrannosti, čo znamená,
že je potrebné zistiť osobné presvedčenie sudcu prejednávajúceho prípad a z objektívneho
hľadiska nestrannosti, t.j. je potrebné zistiť, či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie
akejkoľvek pochybnosti v danom smere. V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti
sa nestrannosť sudcu prezumuje až do predloženia dôkazu o opaku (Piersach v. Belgicko –
rozsudok ESĽP z 1.10.1982). Objektívna nestrannosť sa posudzuje podľa vonkajších
objektívnych skutočností. Platí tzv. teória zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne
nestranný, ale musí sa ako taký objektívne javiť v očiach strán. Objektívne hľadisko
je založené na existencii dostatočných záruk pre vylúčenie akejkoľvek legitímnej pochybnosti
o zaujatosti sudcu. Spravodlivosť nielenže má byť vykonaná, ona sa musí aj javiť,
že je vykonaná (Delcourt v. Belgicko – rozsudok ESĽP zo 17.1.1970, Saraiva de Carvalho
v. Portugalsku – rozsudok z roku 1994...).
V prípade ak sa vecnými a relevantnými argumentmi nepreukáže absencia predsudkov
alebo predpojatosti procesne činných sudcov, v tomto prípade namietaných všetkých sudcov
Krajského súdu v Trnave, potom nie je možné vysloviť, že sú u nich dané predpoklady
na zaujaté konanie a rozhodovanie, a tým existencia dôvodu či dôvodov na ich vylúčenie.
Najvyšší súd nezistil dôvody na vylúčenie všetkých sudcov Krajského súdu v Trnave
(vylúčenie všetkých sudcov daného súdu je základnou podmienkou na konštatovanie
možného zaujatého konania a rozhodovania príslušného súdu) podľa § 31 Tr. por. z dôvodu
pochybnosti a nezaujatosti pre ich pomer k prejednávanej veci alebo osobám, ktorých sa úkon
priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre ich pomer
k inému orgánu činnému v trestnom konaní, a teda nezistil ani danosť podmienok na odňatie
predmetnej veci z jeho jurisdikcie
Pomerom k prejednávanej veci treba rozumieť určitú zainteresovanosť orgánu činného
v trestnom konaní na skutku, ktorá má konkrétnu podobu a osobný charakter, aby bola
dostatočným dôvodom pre vznik pochybností o schopnosti sudcu pristupovať k veci
a úkonom, ktoré sa jej týkajú objektívne. Táto môže napríklad spočívať v tom, že orgány
činné v trestnom konaní, resp. jeho príbuzní, rodinný príslušník, osoba jemu blízka
a podobne, boli činom poškodení, eventuálne orgán trestného konania bol svedkom skutku,
pre ktorý sa vedie trestné stíhanie a podobne.
Pomer orgánu trestného konania k osobám uvedeným v § 31 ods. 1 Tr. por.
sa rozumie vzťah tohto orgánu k niektorej z uvedených osôb, ktorý môže vyvolať
vo verejnosti pochybnosti o jeho nezaujatosti práve pre tento vzťah, ktorý prípadne existuje
aj mimo rámec konania. Takýto vzťah môže spočívať najmä v príbuzenskom a rodinnom
pomere úradnej osoby, k niektorej z osôb uvedených v § 31 ods. 1 Tr. por., ďalej môže ísť
o úzke priateľstvo, či kamarátstvo, resp. negatívny vzťah.
Z predloženého spisu tiež vyplýva, že procesne činný senát Krajského súdu v Trnave
(ktorý mal rozhodnúť o odvolaní obžalovaného) uznesením z 8. marca 2016 (č.l. 286-287)
rozhodol podľa § 32 ods. 3 Tr. por. o nevylúčení členov senátu z prejednávania
a rozhodovania v trestnej veci proti obžalovanému M. H.
Tu sa žiada poznamenať, že rozhodnutie krajského súdu o nevylúčení členov senátu
bolo nadbytočné a nepotrebné, pretože na postup podľa § 32 ods. 3 Tr. por. neboli splnené
podmienky, pretože námietka zaujatosti sudcov Krajského súdu v Trnave nebola vznesená
bezodkladne.
Podľa § 31 ods. 4 Tr. por. námietku zaujatosti je strana povinná vzniesť bez meškania
len čo sa dozvedela o dôvodoch vylúčenia.
Podľa § 32 ods. 6 Tr. por. o námietke zaujatosti strany, ktorá je založená na tých istých
dôvodoch, pre ktoré už raz bolo o takej námietke rozhodnuté, alebo ktorá nebola vznesená
bezodkladne podľa § 31 ods. 4 alebo ak je dôvodom námietky len procesný postup orgánov
činných v trestnom konaní alebo súdu v konaní, sa nekoná; to platí aj o námietke, ktorá
je založená na iných dôvodoch ako dôvodoch podľa § 31.
Neprehliadnuteľnou v tejto súvislosti je skutočnosť, že obžalovaný od podania
obžaloby vedel, že o akomkoľvek jeho opravnom prostriedku bude vždy rozhodovať Krajský
súd v Trnave, pričom Krajský súd v Trnave už dvakrát rozhodoval o jeho sťažnostiach
a to 28. júla 2015 (č.l. 199) a 8. októbra 2015 (č.l. 259). Ak obžalovanému od podania
obžaloby, t.j. od 1. júla 2015 až do 7. marca 2016 neprekážalo, že v jeho veci rozhodujú
sudcovia Krajského súdu v Trnave bez toho, aby v teraz vznesenej námietke zaujatosti
a návrhu na odňatie veci špecifikoval akékoľvek nové skutočnosti, najmä osobného
charakteru, v žiadnom prípade nemožno konštatovať, že námietku zaujatosti voči sudcom
krajského súdu vzniesol bezodkladne. Preto krajský súd vôbec nemal konať o námietke
zaujatosti, tak ako to predpokladá ustanovenie § 32 ods. 6 Tr. por.
Uvedené však nič nemení na závere, že najvyšší súd nezistil žiadne dôvody na odňatie
veci Krajskému súdu v Trnave.
Obžalovaný M. H. v návrhu na odňatie veci vyslovil len svoj subjektívny názor,
na možnosť narušenia objektívneho rozhodovania súdu, pretože svedok vystupujúci v jeho
trestnej veci by sa údajne mal poznať s niektorými sudcami Krajského súdu v Trnave.
Sudcovia Krajského súdu v Trnave vo svojich vyjadreniach uviedli, že sa necítia byť zaujatí
ani pre pomer k veci, ani pre pomer k osobám, ktorých sa úkon priamo týka (s výnimkou
sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Renáty Gavalcovej, ktoré však nie sú procesne činné
vo veci obžalovaného).
Najvyšší súd po vyhodnotení všetkých okolností prípadu konštatuje, že neexistujú
žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali obavu zo zaujatého konania a rozhodovania
sudcov Krajského súdu v Trnave vo veci obžalovaného M. H., nezistil žiadne skutočnosti
čo i len naznačujúce absenciu nestrannosti a predpojatosti sudcov Krajského súdu v Trnave,
pričom len subjektívny názor obžalovaného o možnom narušení objektivity rozhodovania
súdu bez priliehavých relevantných argumentov, nemôže byť dôvodom na vylúčenie sudcov
z konania, tak ako to predpokladá ustanovenie § 31 ods. 1 Tr. por. a teda ani dôležitým
dôvodom na odňatie veci.
So zreteľom na neexistenciu dôležitého dôvodu na odňatie veci v podobe vylúčenia
všetkých sudcov Krajského súdu v Trnave a nezistenie iných dôležitých dôvodov na odňatie
veci, nebolo možné vyhovieť návrhu obžalovaného, pretože ak by sa tak stalo, došlo
by k porušeniu jeho práva na zákonného sudcu a práva na prerokovanie veci nestranným
súdom.
Preto najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 30. marca 2016
JUDr. Daniel H u d á k, v.r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Martin Bargel Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Zuzana Vojtelová