Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sžf/48/2015

Identifikačné číslo spisu: 6015200066 Dátum vydania rozhodnutia: 05.04.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Zemková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:6015200066.1

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD. a zo sudkýň JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Petry Príbelskej PhD., v právnej veci žalobcu: TANK, s.r.o., so sídlom Haličská cesta 3200, Lučenec, IČO: 36 057 568, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s.r.o., so sídlom Bajkalská 13, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná ulica 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 1100301/1/496815/2014/6014 zo dňa 10. novembra 2014, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -26 zo dňa 1.apríla 2015, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -26 zo dňa 1. apríla 2015 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Odôvodnenie

I.

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č.k. -26 zo dňa 01.04.2015 žalobu zamietol podľa (ďalej len „“) a žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal. Žalovaný rozhodnutím č. 1100301/1/496815/2014/6014 zo dňa 10.11.2014 rozhodol tak, že podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“ alebo aj „daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9611301/5/4201934/2013/Kuk zo dňa 13.09.2014 (správne má byť: 9611301/5/4201934/2013/Kuk zo dňa 13.09.2013), ktorým podľa bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 3 006,80 € za zdaňovacie obdobie september 2012 za spáchanie správneho deliktu podľa

Krajský súd v odôvodnení rozhodnutia poukázal na ustanovenia , , a a uviedol, že z administratívneho spisu mal za preukázané, že správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly vydal rozhodnutie č. 9611401/5/1723997/2013/Dea zo dňa 06.05.2013, ktorým bol vyrubený rozdiel na DPH za zdaňovacie obdobie september 2012 v sume 30 068,32 €. Proti rozhodnutiu Daňového úradu v Banskej Bystrici sa žalobca odvolal a na základe podaného odvolania rozhodoval druhostupňový správny orgán - žalovaný, ktorý rozhodnutím č. 1100307/1/376703/2013 zo dňa 08.08.2013 potvrdil rozhodnutie Daňového úradu v Banskej Bystrici. Rozhodnutie zo dňa 08.08.2013 bolo daňovému subjektu doručené dňa 21.08.2013 a týmto dňom nadobudlo rozhodnutie aj právoplatnosť. V predmetnej veci nebol povolený odklad vykonateľnosti rozhodnutia a na právoplatnosti nič nemení ani skutočnosť, že žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 08.08.2013 žalobu, ktorá bola rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -68 zo dňa 22.01.2014 zamietnutá a proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie a vec bola postúpená na Najvyšší súd SR. Právne vzťahy vybavené inštitútom právoplatnosti získavajú vynútiteľnosť a vykonateľnosť a ich spochybnenie sa môže urobiť len osobitným kvalifikovaným spôsobom - použitím mimoriadnych opravných prostriedkov.

V posudzovanom prípade trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahol 10%, uložil správca dane pokutu podľa § 155 ods. 4 Daňového poriadku vo výške 10%. Správca dane zistil rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie september 2012 vo výške 30 068,32 € a v súvislosti s takto vzniknutým deliktom bola správne uložená pokuta vo výške 10%, t.j. v sume 3 006,80 €. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší súd SR“ alebo „najvyšší súd“ aj „odvolací súd“) sp. zn. zo dňa 10.03.2015, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -68 zo dňa 22.01.2014.

II.

Včas podaným odvolaním sa žalobca domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vrátil na ďalšie konanie, resp. ho zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného, t.j. rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR 1100301/1/496815/2014/6014 zo dňa 10.11.2014 zrušil ako nezákonný a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca súčasne navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania.

V podanom odvolaní žalobca uviedol, že napadnuté rozhodnutie vychádza z neúplne zisteného skutkového stavu veci, ako aj z nesprávneho právneho posúdenia veci. Aj napriek rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 10.03.2015 o potvrdení rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým súd žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o vyrubení rozdielu na DPH za zdaňovacie obdobie september 2012 zamietol, zotrváva žalobca na svojej argumentácii ohľadne predčasného uloženia pokuty, implikovanej v žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/496815/2014/6014 zo dňa 10.11.2014 o potvrdení pokuty vo výške 3 006,80 €.

Žalobca sa aj naďalej domnieva, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o pokute, ktoré bolo následne potvrdené rozhodnutím žalovaného, bolo predčasné, nakoľko v čase prijatia rozhodnutia o uložení pokuty, resp. v čase potvrdenia rozhodnutia o uložení pokuty zo strany žalovaného, t.j. Finančného riaditeľstva SR, mal žalovaný vedomosť o tom, že prebieha konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 1100307/1/376703/2013 zo dňa 08.08.2013 o vyrubení rozdielu na DPH. V nadväznosti na uvedené je žalobca toho názoru, že v danom čase nemalo byť predmetné rozhodnutie o uložení pokuty vôbec vydané.

Žalobca je presvedčený, že rozhodnutie o pokute by potenciálne malo byť vydané až v období po právoplatnom skončení konania o primárnej otázke, t.j. o tom, či rozhodnutie o vyrubení rozdielu na DPH za zdaňovacie obdobie september 2012 bolo zákonné alebo nie, a to predovšetkým z dôvodu, že takýto postup príslušného správneho orgánu by mal minimálne vplyv na okamih nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia o uložení pokuty ako aj na splatnosť prípadne uloženej pokuty.

Práve v skutočnosti, že rozhodnutie žalovaného č. 1100301/1/496815/2014/6014 zo dňa 10.11.2014 o potvrdení pokuty bolo vydané v čase, kedy nebolo právoplatne rozhodnuté o primárnej otázke majúcej vplyv na pertraktované konanie, vidí žalobca závažné porušenie platných a účinných právnych predpisov. Z uvedeného dôvodu považuje žalobca rozhodnutie žalovaného č. 1100301/1/496815/2014/6014 zo dňa 10.11.2014 za rozporné so všeobecne záväznými predpismi platnými na území SR, ako aj s princípmi právneho štátu.

Žalobca je navyše toho názoru, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 10.03.2015, sp.zn. o potvrdení rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým súd žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o vyrubení rozdielu na DPH za zdaňovacie obdobie september 2012 zamietol, vychádza z nesprávne a neúplné zisteného skutkového stavu a z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca sa domnieva, že v pertraktovanom prípade došlo k závažným pochybeniam, a to tak v rámci prvostupňového konania, t.j. konania na Krajskom súde v Banskej Bystrici, sp.zn. , ako aj v rámci druhostupňového konania, t.j. konania na Najvyššom súde SR, sp.zn. . Z uvedeného dôvodu bude žalobca iniciovať podanie mimoriadneho opravného prostriedku voči predmetnému rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR, a preto súčasný stav založený predmetným rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, sp.zn. , nepovažuje za definitívny a nezvratný.

III.

Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom dňa 11.06.2015 uviedol, že v odvolaní proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. žalobca neuvádza nové skutočnosti ako uviedol v žalobe proti rozhodnutiu Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1100301/1/496815/2014/6014 zo dňa 10.11.2014 a preto sa žalovaný stotožňuje s právnym posúdením veci v napadnutom rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. zo dňa 01.04.2015 a zotrváva na odôvodnení rozhodnutia žalovaného, ako aj na svojom vyjadrení v žalobe, ktoré bolo predložené súdu spolu so správnym spisom. Žalovaný navrhuje žalobu zamietnuť a žalobcu zaviazať znášaním trov konania.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania ( veta prvá a ), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk ( a v spojení s veta prvá a ).

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu ( )

Na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (250i ods. 3 ).

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonšta-tovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa o správe daní, správneho deliktu sa dopustí ten,

kto uvedie v daňovom priznaní alebo v dodatočnom daňovom priznaní daň, ktorá je nižšia ako daň, ktorú mal v daňovom priznaní uviesť.

Podľa o správe daní, správca dane uloží pokutu vo výške rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a sumy, o ktorú správca dane zvýšil rozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní daň uvedenú v daňovom priznaní alebo v dodatočnom daňovom priznaní alebo zaplatenú podľa osobitných predpisov bez podania dodatočného daňového priznania, za správny delikt podľa a .

Podľa o správe daní, ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v prípadoch podľa ods. 1 písm. í/ nedosiahne 10%, pokuta sa uloží vo výške rovnajúcej sa 10% zo sumy podľa ods. 1 písm. f/; ak 1,5-násobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v prípadoch podľa odseku 1 písm. g/ nedosiahne 5%, pokuta sa uloží vo výške rovnajúcej sa 5% z rozdielu medzi sumou uvedenou v dodatočnom daňovom priznaní a sumou uvedenou v daňovom priznaní podľa ods. 1 písm. g/.

Podľa o správe daní, ak bola novým právoplatným rozhodnutím suma rozdielu dane alebo podľa nároku podľa osobitných predpisov upravená, upraví sa alebo sa zruší z úradnej moci pokuta uložená podľa ods. 1 písm. f/; novým rozhodnutím o pokute sa pôvodné rozhodnutie zrušuje.

Z administratívneho spisu má súd preukázané, že správca dane vykonal u daňového subjektu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2012. Správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly vydal rozhodnutie č. 9611401/5/1723997/2013/Dea zo dňa 06.05.2013, ktorým bol vyrubený rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2012 v sume 30 068,32 €. Proti tomuto rozhodnutiu správcu dane daňovník podal odvolanie. Rozhodnutím č. 1100307/1/376703/2013 zo dňa 08.08.2013 žalovaný ako odvolací orgán potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica. Rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. 1100307/1/376703/2013 zo dňa 08.08.2013 bolo daňovému subjektu doručené dňa 21.08.2013. Dňa 23.10.2013 na Krajský súd Banská Bystrica bola podaná žaloba na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 1100307/1/376703/2013 zo dňa 08.08.2013. Dňa 22.01.2014 bol vydaný rozsudok sp.zn. , ktorým Krajský súd v Banskej Bystrici žalobu žalobcu zamietol a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Daňový subjekt podal dňa 24.02.2014 odvolanie proti predmetnému rozsudku a žalobca navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 10.03.2015, sp.zn. potvrdil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým súd žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o vyrubení rozdielu na DPH za zdaňovacie obdobie september 2012 zamietol. Ďalej odvolací súd zistil, že správca dane dňa 13.09.2013 vydal rozhodnutie o uložení pokuty č. /Kuk na sumu 3.006,80 eur za správny delikt podľa Daňový subjekt v zmysle podal proti predmetnému rozhodnutiu odvolanie. Dňa 17.10.2013 správca dane vydal rozhodnutie o prerušení konania č. 9611301/5/4691873/2013/Kuk vo veci odvolania voči rozhodnutiu o uložení pokuty č. 9611301/5/4201934/2013/Kuk zo dňa 13.09.2013 vo výške 3 006,80 € z dôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, ktorým je podnet na preskúmanie rozhodnutia č. 9611401/5/1723997/2013/Dea na Krajskom súde v Banskej Bystrici.

Dňa 18.06.2014 bola správcovi dane doručená informácia Ministerstva financií Slovenskej republiky, sekcia daňová a colná o vydaní Oznámenia č. MF/017945/2013-73 zo dňa 12.11.2013, podľa ktorého bol podnet daňovníka prešetrený s tým záverom, že rozhodnutie č. 1100307/1/376703/2013 zo dňa 08.08.2013, ktorým Finančné riaditeľstvo SR v zmysle potvrdilo rozhodnutie č. 9611401/51723997/2013/Dea zo dňa 06.05.2013, nie je vydané v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom a preto nie sú podľa dôvody na jeho zmenu alebo zrušenie. Na základe cit. oznámenia správca dane bezodkladne poslal daňovému subjektu oznámenie č. 9611301/5/2907740/2014 zo dňa 18.06.2014, v ktorom daňovníkovi oznámil, že pominuli

dôvody prerušenia konania vo veci odvolania voči rozhodnutiu o uložení pokuty č. 9611301/5/4201934/Kuk zo dňa 13.09.2013 vo výške 3 006,80 € za správny delikt a pokračuje v konaní o odvolaní daňového subjektu voči rozhodnutiu o uložení pokuty č. /Kuk zo dňa 13.09.2013.

Podané odvolanie daňovníka obsahovalo nedostatky, správca dane vyzval daňový subjekt výzvou č. 9611301/5/2910789/2014 zo dňa 18.06.2014, doručenou dňa 23.06.2014 a výzvou č. 9611301/5/3926181/2014 zo dňa 20.08.2014, doručenou dňa 02.09.2014, k ich odstráneniu. Dňa 07.07.2014 a 17.09.2014 bolo správcovi dane doručené doplnenie podania k odvolaniu proti uloženiu pokuty. Daňový subjekt doplnil náležitosti v zmysle podľa písm. d/ a e/. Žalovaný po posúdení odvolania žalobcu vydal rozhodnutie č. 1100301/1/496815/2014/6014 zo dňa 10.11.2014, ktorým rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o uložení pokuty potvrdil. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že správca dane v daňovom konaní pri určení povinností nepostupoval svojvoľne, ale v rámci konania sa riadil ustanoveniami daňového poriadku, preto nie je dôvod na zrušenie rozhodnutia č. 9611301/5/4201934/2013/Kuk zo dňa 13.09.2013 vydaného Daňovým úradom Banská Bystrica. Správca dane daňovou kontrolou zistil a rozhodnutím vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2012 vo výške 30 068,32 € a za vzniknutý správny delikt bol povinný uložiť v súlade s platnou právnou normou, sankciu.

Odvolací súd v danej veci rozhoduje o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -26 zo dňa 01.04.2015, ktorým súd žalobu zamietol.

Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu najvyšší súd s prihliadnutím na ust. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v celom rozsahu a dodáva, že žalobca v podanom odvolaní namietal, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho a neúplného zisteného skutkového stavu a z nesprávneho právneho posúdenia veci, že rozhodnutie o uložení pokuty bolo vydané predčasne a v danej veci bude iniciovať podanie mimoriadneho opravného prostriedku voči rozsudku najvyššieho súdu, a preto súčasný stav založený rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, spisová značka , nepovažuje za definitívny a nezvratný.

V tejto veci je nutné poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci totožných účastníkov konania, sp.zn. zo dňa 10.03.2015, ktorým potvrdil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -68 zo dňa 22.01.2014, v ktorom krajský súd zamietol žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100307/1/376703/2013 zo dňa 08.08.2013, keďže žalobca nesplnil podmienky pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu, pretože svojou podstatou pohonné hmoty (ďalej len „PHM“) sú tovar, ktorý nebol spojený s dodaním tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravovaný z tuzemska do iného členského štátu, keďže ich čerpanie sa uskutočňovalo priamo do nádrží motorových vozidiel.

Z vyššie uvedeného je potom zrejmé, že žalobca uviedol v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie roku september 2012 nižšiu daň, ako mal uviesť a dopustil sa tak správneho deliktu podľa ust. Zákonným dôsledkom zistenia správneho deliktu je uloženie pokuty, pričom z ustanovenia vyššie citovaného zákona vyplýva, že správca dane pokutu uloží, čo znamená, že nie je na jeho vôli, či tak urobí, ale musí tak urobiť. Predpokladom uloženia pokuty podľa ust. , ako sankcie za správny delikt, je však zistenie sumy, o ktorú správca dane rozhodnutím vo vyrubovacom konaní zvýšil daňovému subjektu daň uvedenú v daňovom priznaní. Táto daň bola u žalobcu zistená na základe daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty, po skončení ktorej nasledovalo vyrubovacie konanie a v jeho rámci bol vydaný dodatočný platobný výmer č. 9611401/5/1723997/2013/Dea zo dňa 06.05.2013, ktorým bol vyrubený žalobcovi rozdiel na dani z

pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2012 v sume 30 068,32 €. Výpočet sumy pokuty za správny delikt a jej výška sú s poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia závislé od sumy zistenej daňovej povinnosti.

Odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako prvostupňový súd a to, že správca dane postupoval zákonne, keď žalobcovi uložil pokutu rozhodnutím č. /Kuk zo dňa 13.09.2013 sumou 3 006,80 € za správny delikt podľa ustanovenia na základe predchádzajúceho rozhodnutia č. 1100307/1/376703/2013 zo dňa 08.08.2013 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím č. 9611401/5/1723997/2013/Dea zo dňa 06.05.2013, ktorým bol žalobcovi určený rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2012 v sume 30 068,32 €. Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav dostatočne tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť o uložení pokuty žalobcovi za správny delikt. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá .

S poukazom na citované ustanovenie § 155 ods. 12 Daňového poriadku je zákonný aj postup, ktorý v tomto prípade zvoli správca dane a bez vyčkania právoplatnosti uložil žalobcovi i pokutu za zistený daňový delikt, keďže zákon v uvedenom ustanovení umožňuje moduláciu a úpravu takto vydaného rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu najvyšší súd neprihliadol na odvolaciu námietku žalobcu o predčasnosti vydania žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného. Na druhej strane je ale potrebné dodať, že ak by správca dane vydal rozhodnutie o uložení tohto typu sankcie až po nadobudnutí právoplatnosti podkladového rozhodnutia, vydaného vo vyrubovacom konaní, bolo by možné konštatovať právne čistejší postup. V tomto prípade nadobudlo rozhodnutie žalovaného vydané vo vyrubovacom konaní právoplatnosť v priebehu tohto konania, čím sa stala námietka žalobcu o predčasnosti vydania rozhodnutia o uložení sankcie, bezpredmetnou.

Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení odvolacích námietok žalobcu, Najvyšší súd Slovenskej republiky s osvojením si argumentácie krajského súdu postupom podľa rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku a rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -26 zo dňa 01.04.2015 potvrdil ako vecne a právne správny.

O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa v spojitosti s a , podľa ktorého iba úspešný žalobca má právo na náhradu trov tohto konania, čo však v prejednávanej veci nenastalo a teda súd právo na náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.