Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
822/397716.d814f2.pdf
PDF · 151.74 KB
No categories available
4Tost/14/2016
N a j v y š š í s ú d 4 Tost 14/2016
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Martina
Piovartsyho a členov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Štefana Harabina na neverejnom zasadnutí
konanom 5. apríla 2016, v trestnej veci vyţiadanej osoby M. S., v konaní o európskom
zatýkacom rozkaze o vzatí vyţiadanej osoby do predbeţnej väzby, o sťažnosti vyžiadanej
osoby proti uzneseniu Krajského súdu v Ţiline z 8. marca 2016, sp. zn. Ntc 9/2016, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťaţnosť vyţiadanej osoby M. S. sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Na návrh prokurátora Krajskej prokuratúry v Ţiline zo 7. marca 2016, sp. zn.
KPtm 13/16/5500-3, Krajský súd v Ţiline uznesením z 8. marca 2016, sp. zn. Ntc 9/2016,
podľa § 15 ods. 2 zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o EZR“) rozhodol tak, ţe
vzal občana Č. M. S., narodeného XY v B., trvale bytom Ř., okres F., Č., do
predbeţnej väzby s tým, ţe táto začala plynúť 6. marca 2016 o 10.10 hod. a vykoná sa
v Ústave na výkon väzby v Ţiline.
Proti tomuto uzneseniu podal ihneď po jeho vyhlásení sťaţnosť M. S., ktorý
ju prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. R. B. dodatočne odôvodnil.
V písomnom odôvodnení sťaţovateľ uviedol, ţe vydané uznesenie je nesprávne
a nezákonné, pretoţe nástupu výkonu trestu odňatia slobody v Českej republike sa nevyhýbal,
o jeho nariadení nemal vedomosť, výzva na nástup mu nebola doručená. Konania
pred odvolacím súdom sa nezúčastnil. Miesto jeho pobytu bolo známe viacerým osobám,
s príslušnými orgánmi spolupracoval, nebol na úteku, na Slovensku, kde bol zadrţaný,
bol s dcérou na prázdninách. Tvrdenie, ţe páchal ďalšiu trestnú činnosť a má dlhy vo výške
24 miliónov, je podľa neho klamstvo. Opätovne vyhlásil, ţe je osobou disponujúcou platným
diplomatickým pasom R., preto poţíva diplomatické výsady a imunity. Zároveň spochybnil
správnosť uznesenia Najvyššieho súdu Českej republiky vydaného 22. júla 2015, sp. zn. 11
Teu 25/2015, v rámci ktorého bola jeho diplomatická imunita skúmaná, a uviedol, ţe toto
rozhodnutie bolo vydané v súvislosti s inými dokladmi, šetrenie vo vzťahu k diplomatickému
pasu neprebehlo a súd sa ním ani nezaoberal. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby
napadnuté uznesenie bolo zrušené a aby bol prepustený z predbeţnej väzby na slobodu.
Najvyšší súd ako súd nadriadený po preskúmaní veci zistil, ţe sťaţnosť proti
napadnutému rozhodnutiu je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou, v zákonom
stanovenej lehote a na zákonom určenom mieste.
Na základe podanej sťaţnosti najvyšší súd v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal
správnosť výroku napadnutého uznesenia a konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil,
ţe sťaţnosť vyţiadanej osoby nie je dôvodná.
Podľa § 15 ods. 1 zákona o EZR účelom predbeţnej väzby je zabezpečiť prítomnosť
zadrţanej osoby na území Slovenskej republiky tak, aby nedošlo k zmareniu účelu konania
o európskom zatýkacom rozkaze, pokým orgán štátu pôvodu, ktorý má záujem na jej vydaní,
nepredloţí originál európskeho zatýkacieho rozkazu s prekladom do štátneho jazyka,
ak sa preklad vyţaduje.
Podľa § 15 ods. 2 zákona o EZR sudca krajského súdu je povinný do 48 hodín
od prevzatia zadrţanej osoby a od doručenia návrhu prokurátora na vzatie do predbeţnej
väzby, túto osobu vypočuť a rozhodnúť o jej vzatí do predbeţnej väzby alebo ju prepustiť
na slobodu. Dôvodmi väzby podľa všeobecného predpisu o trestnom konaní nie je pritom
viazaný. Ak sudca rozhodne, ţe sa zadrţaná osoba ponecháva na slobode, súčasne môţe
rozhodnúť o uloţení primeraných opatrení alebo obmedzení na zabránenie, aby nedošlo
k zmareniu účelu tohto konania podľa všeobecného predpisu o trestnom konaní, ktorý
sa pouţije primerane. Ak v čase rozhodovania o predbeţnej väzbe nie je k dispozícii európsky
zatýkací rozkaz, sudca krajského súdu rozhoduje na návrh prokurátora, ku ktorému
je pripojený záznam podľa § 3 písm. l/.
Základným účelom predbeţnej väzby, ktorý je vymedzený legálnou definíciou
citovaného ustanovenia § 15 ods. 1 zákona o EZR, je zabezpečiť prítomnosť zadrţanej osoby
na území Slovenskej republiky tak, aby nedošlo k zmareniu celkového účelu konania
o európskom zatýkacom rozkaze, ktorým je vydanie vyţiadanej osoby do štátu pôvodu
na trestné stíhanie prípadne na vykonanie uţ uloţeného trestu. Pri rozhodovaní o predbeţnej
väzbe preto súd nie je viazaný dôvodmi väzby v zmysle § 71 Tr. por., ale rozhoduje výlučne
s ohľadom na uvedený účel. Prípady, kedy voči zadrţanej osobe nebude realizovaná
predbeţná väzba, budú teda výnimočné a spravidla pôjde o situácie, kedy je daný niektorý
z obligatórnych dôvodov odmietnutia vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu podľa § 23
ods. 1 zákona o EZR, prípadne budú existovať iné závaţné okolnosti.
Z obsahu predloţeného spisu vyplýva, ţe krajský súd o predbeţnej väzbe M. S.
rozhodol na základe návrhu Krajskej prokuratúry v Ţiline, ktorá podaný návrh odôvodnila
skutočnosťami uvedenými v európskom zatýkacom rozkaze vydanom Krajským súdom
Ostrava z 1. februára 2016, č. 32 T 2/2006. Na základe európskeho zatýkacieho rozkazu,
vydaného justičným orgánom Českej republiky ako štátu pôvodu, bolo ţiadané vydanie M. S.,
občana Českej republiky s trvalým pobytom tamtieţ, na výkon nepodmienečného trestu
odňatia slobody v trvaní 5 rokov a 6 mesiacov pre obzvlášť závaţný zločin sprenevery podľa
§ 206 ods. 1, ods. 5 písm. a/ Trestného zákonníka Českej republiky, ktorý mal spáchať
na skutkovom základe, ako je uvedený v európskom zatýkacom rozkaze.
Trest bol vyţiadanej osobe právoplatne uloţený rozsudkom Krajského súdu v Ostrave
z 27. novembra 2014, sp. zn. 32 T 2/2006, a príkaz na dodanie do výkonu trestu bol vydaný
tým istým súdom dňa 30. decembra 2015. M. S. bol zadrţaný 6. marca 2016
o 10.10 hod. v O. (okres Č.).
Po preskúmaní predmetnej veci najvyšší súd dospel k záveru, ţe krajský súd o vzatí
M. S. do predbeţnej väzby rozhodol v súlade so zákonom, pretoţe v posudzovanom prípade
boli na uvedený postup splnené zákonné podmienky uvedené v § 15 ods. 1, ods. 2 zákona
o EZR. S odôvodnením rozhodnutia krajského súdu sa najvyšší súd v plnom rozsahu
stotoţňuje a k sťaţovateľovým námietkam uvádza nasledovné :
Pokiaľ ide o tvrdenie, ţe výzva na nástup výkonu trestu sťaţovateľovi nebola
doručená, túto skutočnosť nie je moţné z obsahu spisu zistiť. Napriek tomu je treba uviesť,
ţe táto nie je pre posúdenie dôvodnosti predbeţnej väzby podstatná. Z obsahu spisového
materiálu vyplýva, ţe M. S. sa osobne zúčastnil súdneho pojednávania, v ktorom bolo vydané
odsudzujúce rozhodnutie, bol prítomný pri jeho vyhlásení, odvolal sa a potvrdzujúce
rozhodnutie odvolacieho súdu mu bolo doručené (v decembri 2015). Napriek tomu,
ţe o svojom právoplatnom odsúdení na nepodmienečný trest odňatia slobody a tieţ o svojej
následnej povinnosti výkon tohto trestu nastúpiť vedel, vycestoval na územie Slovenskej
republiky, kde sa zdrţiaval tri týţdne a na výkon trestu nenastúpil. V tejto súvislosti neobstojí
ani tvrdenie sťaţovateľa, ţe si podal ţiadosť o odklad výkonu trestu, o ktorej dosiaľ nedostal
vyrozumenie, pretoţe samotné podanie takejto ţiadosti automaticky nezakladá nárok
na rozhodnutie v prospech ţiadateľa. Sťaţovateľ nemal dôvod sa spoliehať, ţe mu súd v tejto
veci vyhovie, pričom treba zdôrazniť, ţe mal moţnosť sa o spôsobe vybavenia svojej ţiadosti
na príslušnom súde informovať, resp. vycestovanie odloţiť na čas do obdrţania odpovede
(rozhodnutia). Navyše neušla pozornosti najvyššieho súdu ani doba, ktorá uplynula
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu sťaţovateľovi, resp. od vydania príkazu na jeho
dodanie do výkonu trestu (december 2015), do jeho zadrţania (marec 2016). Doba takmer
štvrť roka, ktorú mal sťaţovateľ na nastúpenie výkonu trestu, nie je zanedbateľná a rozhodne
ju nemoţno klasifikovať inak ako čas, ktorý sa sťaţovateľ snaţil získať navyše, teda čas,
po ktorý sa výkonu trestu vyhýbal. Na tom nemení nič ani fakt, ţe o mieste, kde sa zdrţiaval,
vedelo viacero ľudí vrátane príslušných orgánov tak, ako sťaţovateľ tvrdí. Najvyšší súd
opätovne zdôrazňuje, ţe účelom predbeţnej väzby je zabezpečiť prítomnosť vyţiadanej
osoby, aby táto mohla byť vydaná štátu pôvodu. Z doterajšieho konania M. S. jednoznačne
vyplýva snaha vyhnúť sa výkonu trestu, ktorý mu bol v Českej republike uloţený. Vyuţitie
inštitútu predbeţnej väzby je v tomto prípade na mieste, nakoľko iné prostriedky
na dosiahnutie nástupu výkonu trestu dosiaľ neboli účinné.
K tvrdeniu sťaţovateľa o tom, ţe na základe diplomatického pasu vydaného R.
disponuje diplomatickými výsadami a imunitami, je treba uviesť, ţe nepravdivosť tohto
tvrdenia sa v priebehu konania preukázala jednak vo vzťahu k Českej, jednak vo vzťahu
k Slovenskej republike. Z odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu Českej republiky z 22.
júla 2015, sp. zn. 11 Teu 25/2015 vyplýva, ţe súd sa s touto námietkou vyporiadal.
Vychádzajúc z vnútroštátnych šetrení, najmä z vyjadrenia Ministerstva zahraničných vecí
Českej republiky, uzavrel, ţe M. S. nie je osobou poţívajúcou na území Českej republiky
akékoľvek diplomatické výsady a imunity. Neobstojí preto ani námietka sťaţovateľa, ţe toto
rozhodnutie bolo vydané na základe skúmania iných dokladov, pretoţe táto skutočnosť nebola
šetrená len vo vzťahu ku konkrétnemu dokladu, ale ku konkrétnej osobe. Vo vzťahu
k Slovenskej republike súd vychádzal z odpovedí Ministerstva zahraničných vecí a
európskych záleţitostí Slovenskej republiky, z ktorých je zrejmé,
ţe M. S. ţiadnymi diplomatickými výsadami ani imunitami nedisponuje ani na území
Slovenskej republiky.
K ďalším namietaným skutočnostiam zo strany sťaţovateľa, najmä k tvrdeniu,
ţe sa osobne nezúčastnil konania pred odvolacím súdom, najvyšší súd uvádza, ţe tieto
ako námietky v rámci dôvodov pre odmietnutie vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu
podľa § 23 ods. 3 zákona o EZR budú posudzované v ďalšom konaní. V súčasnom štádiu
konania pri rozhodovaní o predbeţnej väzbe je posudzovanie týchto otázok predčasné
a pre rozhodnutie o väzbe nepodstatné.
Najvyšší súd taktieţ konštatuje, ţe v predmetnom konaní boli dodrţané všetky
zákonné postupy (predovšetkým výsluch vyţiadanej osoby v prítomnosti obhajcu), všetky
lehoty podľa zákona o EZR, a v predmetnej veci nebol daný dôvod na odmietnutie vykonania
európskeho zatýkacieho rozkazu podľa § 23 ods. 1 zákona o EZR, preto ani z tohto hľadiska
nebol dôvod na zrušenie napadnutého uznesenia a prepustenie vyţiadanej osoby.
Vzhľadom na uvedené najvyšší súd dospel k záveru, ţe v prejednávanej veci
neexistuje ţiaden zákonný dôvod na to, aby súd vyţiadanú osobu prepustil z predbeţnej
väzby na slobodu, pretoţe by bol ohrozený základný účel konania o európskom zatýkacom
rozkaze.
Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky sťaţnosť M. S. ako nedôvodnú
v zmysle § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 5. apríla 2016
JUDr. Martin P i o v a r t s y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Zuzana Vojtelová