Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tost/14/2016

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Martina

Piovartsyho a členov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Štefana Harabina na neverejnom zasadnutí

konanom 5. apríla 2016, v trestnej veci vyţiadanej osoby M. S., v konaní o európskom

zatýkacom rozkaze o vzatí vyţiadanej osoby do predbeţnej väzby, o sťažnosti vyžiadanej

osoby proti uzneseniu Krajského súdu v Ţiline z 8. marca 2016, sp. zn. Ntc 9/2016, takto

rozhodol:

Podľa sťaţnosť vyţiadanej osoby M. S. sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Na návrh prokurátora Krajskej prokuratúry v Ţiline zo 7. marca 2016, sp. zn.

KPtm 13/16/5500-3, Krajský súd v Ţiline uznesením z 8. marca 2016, sp. zn. Ntc 9/2016,

podľa o európskom zatýkacom rozkaze v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o EZR“) rozhodol tak, ţe

vzal občana Č. M. S., narodeného XY v B., trvale bytom Ř., okres F., Č., do

predbeţnej väzby s tým, ţe táto začala plynúť 6. marca 2016 o 10.10 hod. a vykoná sa

v Ústave na výkon väzby v Ţiline.

Proti tomuto uzneseniu podal ihneď po jeho vyhlásení sťaţnosť M. S., ktorý

ju prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. R. B. dodatočne odôvodnil.

V písomnom odôvodnení sťaţovateľ uviedol, ţe vydané uznesenie je nesprávne

a nezákonné, pretoţe nástupu výkonu trestu odňatia slobody v Českej republike sa nevyhýbal,

o jeho nariadení nemal vedomosť, výzva na nástup mu nebola doručená. Konania

pred odvolacím súdom sa nezúčastnil. Miesto jeho pobytu bolo známe viacerým osobám,

2

s príslušnými orgánmi spolupracoval, nebol na úteku, na Slovensku, kde bol zadrţaný,

bol s dcérou na prázdninách. Tvrdenie, ţe páchal ďalšiu trestnú činnosť a má dlhy vo výške

24 miliónov, je podľa neho klamstvo. Opätovne vyhlásil, ţe je osobou disponujúcou platným

diplomatickým pasom R., preto poţíva diplomatické výsady a imunity. Zároveň spochybnil

správnosť uznesenia Najvyššieho súdu Českej republiky vydaného 22. júla 2015, sp. zn. 11

Teu 25/2015, v rámci ktorého bola jeho diplomatická imunita skúmaná, a uviedol, ţe toto

rozhodnutie bolo vydané v súvislosti s inými dokladmi, šetrenie vo vzťahu k diplomatickému

pasu neprebehlo a súd sa ním ani nezaoberal. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby

napadnuté uznesenie bolo zrušené a aby bol prepustený z predbeţnej väzby na slobodu.

Najvyšší súd ako súd nadriadený po preskúmaní veci zistil, ţe sťaţnosť proti

napadnutému rozhodnutiu je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou, v zákonom

stanovenej lehote a na zákonom určenom mieste.

Na základe podanej sťaţnosti najvyšší súd v zmysle preskúmal

správnosť výroku napadnutého uznesenia a konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil,

ţe sťaţnosť vyţiadanej osoby nie je dôvodná.

Podľa § 15 ods. 1 zákona o EZR účelom predbeţnej väzby je zabezpečiť prítomnosť

zadrţanej osoby na území Slovenskej republiky tak, aby nedošlo k zmareniu účelu konania

o európskom zatýkacom rozkaze, pokým orgán štátu pôvodu, ktorý má záujem na jej vydaní,

nepredloţí originál európskeho zatýkacieho rozkazu s prekladom do štátneho jazyka,

ak sa preklad vyţaduje.

Podľa § 15 ods. 2 zákona o EZR sudca krajského súdu je povinný do 48 hodín

od prevzatia zadrţanej osoby a od doručenia návrhu prokurátora na vzatie do predbeţnej

väzby, túto osobu vypočuť a rozhodnúť o jej vzatí do predbeţnej väzby alebo ju prepustiť

na slobodu. Dôvodmi väzby podľa všeobecného predpisu o trestnom konaní nie je pritom

viazaný. Ak sudca rozhodne, ţe sa zadrţaná osoba ponecháva na slobode, súčasne môţe

rozhodnúť o uloţení primeraných opatrení alebo obmedzení na zabránenie, aby nedošlo

k zmareniu účelu tohto konania podľa všeobecného predpisu o trestnom konaní, ktorý

sa pouţije primerane. Ak v čase rozhodovania o predbeţnej väzbe nie je k dispozícii európsky

zatýkací rozkaz, sudca krajského súdu rozhoduje na návrh prokurátora, ku ktorému

je pripojený záznam podľa § 3 písm. l/.

3

Základným účelom predbeţnej väzby, ktorý je vymedzený legálnou definíciou

citovaného ustanovenia § 15 ods. 1 zákona o EZR, je zabezpečiť prítomnosť zadrţanej osoby

na území Slovenskej republiky tak, aby nedošlo k zmareniu celkového účelu konania

o európskom zatýkacom rozkaze, ktorým je vydanie vyţiadanej osoby do štátu pôvodu

na trestné stíhanie prípadne na vykonanie uţ uloţeného trestu. Pri rozhodovaní o predbeţnej

väzbe preto súd nie je viazaný dôvodmi väzby v zmysle , ale rozhoduje výlučne

s ohľadom na uvedený účel. Prípady, kedy voči zadrţanej osobe nebude realizovaná

predbeţná väzba, budú teda výnimočné a spravidla pôjde o situácie, kedy je daný niektorý

z obligatórnych dôvodov odmietnutia vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu podľa § 23

ods. 1 zákona o EZR, prípadne budú existovať iné závaţné okolnosti.

Z obsahu predloţeného spisu vyplýva, ţe krajský súd o predbeţnej väzbe M. S.

rozhodol na základe návrhu Krajskej prokuratúry v Ţiline, ktorá podaný návrh odôvodnila

skutočnosťami uvedenými v európskom zatýkacom rozkaze vydanom Krajským súdom

Ostrava z 1. februára 2016, č. . Na základe európskeho zatýkacieho rozkazu,

vydaného justičným orgánom Českej republiky ako štátu pôvodu, bolo ţiadané vydanie M. S.,

občana Českej republiky s trvalým pobytom tamtieţ, na výkon nepodmienečného trestu

odňatia slobody v trvaní 5 rokov a 6 mesiacov pre obzvlášť závaţný zločin sprenevery podľa

§ 206 ods. 1, ods. 5 písm. a/ Trestného zákonníka Českej republiky, ktorý mal spáchať

na skutkovom základe, ako je uvedený v európskom zatýkacom rozkaze.

Trest bol vyţiadanej osobe právoplatne uloţený rozsudkom Krajského súdu v Ostrave

z 27. novembra 2014, sp. zn. , a príkaz na dodanie do výkonu trestu bol vydaný

tým istým súdom dňa 30. decembra 2015. M. S. bol zadrţaný 6. marca 2016

o 10.10 hod. v O. (okres Č.).

Po preskúmaní predmetnej veci najvyšší súd dospel k záveru, ţe krajský súd o vzatí

M. S. do predbeţnej väzby rozhodol v súlade so zákonom, pretoţe v posudzovanom prípade

boli na uvedený postup splnené zákonné podmienky uvedené v § 15 ods. 1, ods. 2 zákona

o EZR. S odôvodnením rozhodnutia krajského súdu sa najvyšší súd v plnom rozsahu

stotoţňuje a k sťaţovateľovým námietkam uvádza nasledovné :

Pokiaľ ide o tvrdenie, ţe výzva na nástup výkonu trestu sťaţovateľovi nebola

doručená, túto skutočnosť nie je moţné z obsahu spisu zistiť. Napriek tomu je treba uviesť,

4

ţe táto nie je pre posúdenie dôvodnosti predbeţnej väzby podstatná. Z obsahu spisového

materiálu vyplýva, ţe M. S. sa osobne zúčastnil súdneho pojednávania, v ktorom bolo vydané

odsudzujúce rozhodnutie, bol prítomný pri jeho vyhlásení, odvolal sa a potvrdzujúce

rozhodnutie odvolacieho súdu mu bolo doručené (v decembri 2015). Napriek tomu,

ţe o svojom právoplatnom odsúdení na nepodmienečný trest odňatia slobody a tieţ o svojej

následnej povinnosti výkon tohto trestu nastúpiť vedel, vycestoval na územie Slovenskej

republiky, kde sa zdrţiaval tri týţdne a na výkon trestu nenastúpil. V tejto súvislosti neobstojí

ani tvrdenie sťaţovateľa, ţe si podal ţiadosť o odklad výkonu trestu, o ktorej dosiaľ nedostal

vyrozumenie, pretoţe samotné podanie takejto ţiadosti automaticky nezakladá nárok

na rozhodnutie v prospech ţiadateľa. Sťaţovateľ nemal dôvod sa spoliehať, ţe mu súd v tejto

veci vyhovie, pričom treba zdôrazniť, ţe mal moţnosť sa o spôsobe vybavenia svojej ţiadosti

na príslušnom súde informovať, resp. vycestovanie odloţiť na čas do obdrţania odpovede

(rozhodnutia). Navyše neušla pozornosti najvyššieho súdu ani doba, ktorá uplynula

od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu sťaţovateľovi, resp. od vydania príkazu na jeho

dodanie do výkonu trestu (december 2015), do jeho zadrţania (marec 2016). Doba takmer

štvrť roka, ktorú mal sťaţovateľ na nastúpenie výkonu trestu, nie je zanedbateľná a rozhodne

ju nemoţno klasifikovať inak ako čas, ktorý sa sťaţovateľ snaţil získať navyše, teda čas,

po ktorý sa výkonu trestu vyhýbal. Na tom nemení nič ani fakt, ţe o mieste, kde sa zdrţiaval,

vedelo viacero ľudí vrátane príslušných orgánov tak, ako sťaţovateľ tvrdí. Najvyšší súd

opätovne zdôrazňuje, ţe účelom predbeţnej väzby je zabezpečiť prítomnosť vyţiadanej

osoby, aby táto mohla byť vydaná štátu pôvodu. Z doterajšieho konania M. S. jednoznačne

vyplýva snaha vyhnúť sa výkonu trestu, ktorý mu bol v Českej republike uloţený. Vyuţitie

inštitútu predbeţnej väzby je v tomto prípade na mieste, nakoľko iné prostriedky

na dosiahnutie nástupu výkonu trestu dosiaľ neboli účinné.

K tvrdeniu sťaţovateľa o tom, ţe na základe diplomatického pasu vydaného R.

disponuje diplomatickými výsadami a imunitami, je treba uviesť, ţe nepravdivosť tohto

tvrdenia sa v priebehu konania preukázala jednak vo vzťahu k Českej, jednak vo vzťahu

k Slovenskej republike. Z odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu Českej republiky z 22.

júla 2015, sp. zn. vyplýva, ţe súd sa s touto námietkou vyporiadal.

Vychádzajúc z vnútroštátnych šetrení, najmä z vyjadrenia Ministerstva zahraničných vecí

Českej republiky, uzavrel, ţe M. S. nie je osobou poţívajúcou na území Českej republiky

akékoľvek diplomatické výsady a imunity. Neobstojí preto ani námietka sťaţovateľa, ţe toto

rozhodnutie bolo vydané na základe skúmania iných dokladov, pretoţe táto skutočnosť nebola

5

šetrená len vo vzťahu ku konkrétnemu dokladu, ale ku konkrétnej osobe. Vo vzťahu

k Slovenskej republike súd vychádzal z odpovedí Ministerstva zahraničných vecí a

európskych záleţitostí Slovenskej republiky, z ktorých je zrejmé,

ţe M. S. ţiadnymi diplomatickými výsadami ani imunitami nedisponuje ani na území

Slovenskej republiky.

K ďalším namietaným skutočnostiam zo strany sťaţovateľa, najmä k tvrdeniu,

ţe sa osobne nezúčastnil konania pred odvolacím súdom, najvyšší súd uvádza, ţe tieto

ako námietky v rámci dôvodov pre odmietnutie vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu

podľa § 23 ods. 3 zákona o EZR budú posudzované v ďalšom konaní. V súčasnom štádiu

konania pri rozhodovaní o predbeţnej väzbe je posudzovanie týchto otázok predčasné

a pre rozhodnutie o väzbe nepodstatné.

Najvyšší súd taktieţ konštatuje, ţe v predmetnom konaní boli dodrţané všetky

zákonné postupy (predovšetkým výsluch vyţiadanej osoby v prítomnosti obhajcu), všetky

lehoty podľa zákona o EZR, a v predmetnej veci nebol daný dôvod na odmietnutie vykonania

európskeho zatýkacieho rozkazu podľa § 23 ods. 1 zákona o EZR, preto ani z tohto hľadiska

nebol dôvod na zrušenie napadnutého uznesenia a prepustenie vyţiadanej osoby.

Vzhľadom na uvedené najvyšší súd dospel k záveru, ţe v prejednávanej veci

neexistuje ţiaden zákonný dôvod na to, aby súd vyţiadanú osobu prepustil z predbeţnej

väzby na slobodu, pretoţe by bol ohrozený základný účel konania o európskom zatýkacom

rozkaze.

Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky sťaţnosť M. S. ako nedôvodnú

v zmysle zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 5. apríla 2016

JUDr. Martin P i o v a r t s y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Zuzana Vojtelová