Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Urto/3/2016

Identifikačné číslo spisu: 2016898396 Dátum vydania rozhodnutia: 12.04.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Pavol Farkaš Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:2016898396.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky n a neverejnom zasadnutí konanom dňa 12. apríla 2016, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Pavla Farkaša a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Štefana Harabina v konaní o uznanie cudzieho rozhodnutia, prerokoval odvolanie odsúdeného W. E. , proti rozsudku Krajského súdu v Trnave zo 16. februára 2016 , sp. zn. a takto

rozhodol:

Podľa odvolanie odsúdeného W. E. s a z a m i e t a .

Odôvodnenie

Krajský súd v Trnave rozsudkom zo 16. februára 2016, sp. zn. , podľa rozhodol o uznaní rozsudku Okresného súdu Garwolin z 27. augusta 2013, sp. zn. , v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Siedlce z 24.júla 2014, sp. zn. , ktorými bol W. E., nar. XX. U. XXXX v F., občan Slovenskej republiky uznaný vinným zo spáchania trestného činu podľa článku 177 Poľskej republiky v súbehu s článkom 177 Poľskej republiky v súvislosti s článkom 11 Poľskej republiky na tom skutkovom základe, že

22. apríla 2012 v mieste M., cesta č. XX, obec E., okres G., kraj G., z nedbanlivosti porušil zásady bezpečnosti v cestnej premávke tak, že ako vodič ťahača značky G., evidenčné číslo I. s návesom evidenčné číslo I., nevenoval dostatočnú pozornosť jazde, neprispôsobil rýchlosť obmedzeniam z cestovných značiek a narazil do osobného vozidla značky H., evidenčné číslo X. s prívesom evidenčné číslo X. a potom do peších za týmto vozidlom R. N., C. N. a L. R. a následne do ťahača značky G. evidenčné číslo X. s návesom evidenčné číslo E., v dôsledku toho bol usmrtený L. R., ktorý mal zlomenú kľúčnu kosť, viaceré zlomeniny rebier, roztrhnuté pľúca, vnútorné krvácanie, úrazy pečene, ľadvín, sleziny, čriev, zlomeniny dolnej ľavej končatiny, zlomeniny horných a dolných končatín, kosti nosa, odreniny pokožky, modriny, ďalej R. N. mal úraz hlavy s otrasom mozgu, zlomenú kosť pravej ruky a pracovnú neschopnosť nad 7 dní.

Za to mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov a súčasne mu bol uložený aj trest zákazu činnosti riadenia motorových vozidiel v trvaní štyroch rokov.

Krajský súd zároveň rozhodol o nariadení výkonu uloženého trestu odňatia slobody na území Slovenskej republiky v trvaní 730 dní a o zaradení odsúdeného na jeho výkon podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. Slovenskej republiky do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odsúdený W. E.. V odôvodnení odvolania uviedol, že celé trestné konanie pred súdmi Poľskej republiky považuje za nezákonné a porušujúce jeho základné práva. Došlo k porušeniu jeho práva na obhajobu, pretože v konaní pred súdom prvého stupňa nemal obhajcu a konanie bolo vedené v poľskom jazyku, ktorému nerozumie. Takýmto postupom bol, podľa jeho názoru, porušený nie len Poľskej republiky, ale aj Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a Medzinárodná zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Poľskou ľudovou republikou o právnej pomoci a úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných, pracovných a trestných veciach.

Dôvodil, že nebol žiadnym spôsobom informovaný o tom, že rozsudok bude zaslaný na uznanie a výkon na súd v Slovenskej republike a taktiež, že nebol vyžiadaný jeho súhlas.

S poukazom na vyššie uvedené navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho odvolaniu vyhovel, aby napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trnave zrušil a vyslovil právny názor smerujúci k odmietnutiu uznania a výkonu rozsudku Okresného súdu Garwolin v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Siedlce.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade odvolania odsúdeného W. E. preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že jeho odvolanie nie je dôvodné.

Po predložení žiadosti štátu pôvodu o uznanie a výkon citovaného rozhodnutia, po písomnom vyjadrení prokurátora rozhodol v zákonnej lehote o predmetnej otázke na neverejnom zasadnutí Krajský súd v Trnave ako súd vecne a miestne príslušný. Postupoval tak na podklade predložených relevantných častí procesného spisu obsahujúceho všetky nevyhnutné dôkazy a pretože dôvod na odmietnutie uznania a výkonu rozhodnutia podľa nezistil, v súlade s o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení o výkone väzby v znení neskorších predpisov rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Ďalej najvyšší súd zistil, že krajský súd postupoval v súlade s ustanovením § 15 ods. 1 zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí, keď si pre rozhodnutie o uznaní predmetných rozhodnutí zabezpečil aj vyjadrenie Krajskej prokuratúry v Trnave, pričom prokurátorka vo svojom vyjadrení k ich uznaniu zaujala kladné stanovisko.

Krajský súd postupoval správne, keďže v zmysle nebolo potrebné skúmať či ide o čin trestný podľa právneho poriadku Slovenskej republiky a uznal vyššie citované rozsudky súdov Poľskej republiky. Poľská strana požiadala totiž o uznanie a výkon rozhodnutia pre trestný čin, za ktorý možno v štáte pôvodu uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej tri roky (trestná sadzba pre daný trestný čin podľa Poľskej republiky je stanovená od 6 mesiacov do 8 rokov) a ktorý je v osvedčení o vydaní rozhodnutia označený justičným orgánom štátu pôvodu priradením ku kategórii trestných činov uvedených v odseku 3.

Najvyšší súd, rovnako ako súd krajský, nezistil žiadny dôvod na odmietnutie uznania a výkonu predmetných rozhodnutí uvedený v ustanovení § 16 zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí, a to ani dôvod uvedený v § 16 ods. 1 písm. g/ predmetného zákona (odsúdený neudelil súhlas s odovzdaním a výkonom rozhodnutia, hoci sa jeho súhlas vyžaduje).V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje na článok 6 bod 2 písm. a/ Rámcového rozhodnutia Rady 2008/909/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody alebo opatrenia zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody, na účely ich výkonu v Európskej únii,

podľa ktorého sa súhlas odsúdenej osoby nevyžaduje, ak rozsudok spolu s osvedčením postupuje členskému štátu, ktorého štátnu príslušnosť má odsúdená osoba a v ktorom žije.

Taktiež správne postupoval krajský súd, keď pri uznaní predmetných rozhodnutí rozhodol podľa § 17 ods. 1 zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí a akceptoval výrok o vine a uznal aj výrok o treste odňatia slobody tým, že ho ponechal bez premeny, keďže nezistil existenciu dôvodov uvedených v § 17 ods. 2, ods. 3 zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí. S ohľadom na druh trestu, dĺžku jeho trvania a trestnú sadzbu je takýto postup zlučiteľný s právnym poriadkom Slovenskej republiky.

Prvostupňový súd nepochybil ani v prípade, keď odsúdeného W. E. v zmysle § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradil na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, keďže odsúdený nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody , ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

K odvolacím námietkam odsúdeného možno len uviesť, že boli Najvyšším súdom Slovenskej republiky vyhodnotené ako nedôvodné, nakoľko rozhodnutie súdu o uznaní a výkone cudzieho rozhodnutia má svoj presný procesný postup a vyžaduje splnenie určitých materiálnych podmienok, predovšetkým podľa a nasl. .

Ustanovenie až m/, vymedzuje dôvody odmietnutia uznania a výkonu cudzieho rozhodnutia a v prípade, ak súd nezistil takéto dôvody na jeho odmietnutie a výkon, rozhodne o uznaní rozhodnutia a súčasne aj o tom, že sa rozhodnutie vykoná ( ).

Z citovaných ustanovení uvedenej zákonnej normy vyplýva, že prvostupňový súd, v prípade štátneho občana Slovenskej republiky odsúdeného na trest odňatia slobody v niektorom z členských štátov Európskej únie, za predpokladu splnenia zákonných podmienok ustanovení § 15 a § 16 nemôže konať inak, než cudzie rozhodnutie uznať. V rámci uznávacieho konania odsudzujúce rozhodnutie iného členského štátu Európskej únie teda nie je možné preskúmavať zo žiadnych iných hľadísk.

Z pohľadu vyššie uvedeného sú odvolacie námietky odsúdeného W. E. irelevantné, a ako také ich odvolací súd nemohol akceptovať. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho odvolanie zamietol ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.