Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
7b5/399337.e807a8.pdf
PDF · 117.19 KB
No categories available
5cdo/142/2014
Najvyšší súd 5 Cdo 142/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu CAREL, s.r.o.,
so sídlom v Trnave, Sládkovičova 33, IČO: 34 105 808, proti ţalovaným 1/ COOP Jednota
Senica, spotrebné družstvo, so sídlom v Senici, Nám. oslobodenia 12, IČO: 00 168 891,
2/ Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad 4,
IČO: 00 151 700, za účasti vedľajšieho účastníka na strane ţalovaného 1/ Slovenskej
kancelárie poisťovateľov, so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta 82, IČO: 36 062 235,
zastúpeného ţalovaným 2/, o zaplatenie 16 963,12 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom
súde Senica pod sp.zn. 6 C 54/2002, na dovolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu
v Trnave z 11.októbra 2011, sp.zn. 10 Co 306/2010, takto
rozhodol:
Dovolacie konanie z a s t a v u j e.
Ţalovaným 1/ a 2/ nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Senica rozsudkom (v poradí druhým) z 13. mája 2010, č.k. 6 C 54/2002-
236 ţalovaným uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi spoločne sumu 16 963,12 € so 17,6 %
úrokom z omeškania od 7. mája 1999 do zaplatenia a zaplatiť ţalobcovi spoločne náhradu
trov konania v sume 1 696,21 €, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje
rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 104, § 427, § 442 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a vecne tým, ţe súd prvého stupňa súc viazaný právnym názorom a ustálenými
závermi odvolacieho súdu mal za to, ţe premlčania sa ţalovaní nedovolali, pretoţe ţalobca
uplatnil svoj nárok dňa 9.apríla 2002, teda včas. Uviedol, ţe ţalobca uplatnil svoj nárok podľa
§ 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom ţalovaná suma predstavovala stratu ušlého zisku
ţalobcu za poisťovňou neuznaných 131 dní práceneschopnosti vodiča J. Š. (ţalobca
odvodzoval ušlý zisk od dĺţky práceneschopnosti vodiča). Mal za to, ţe ušlý zisk nie je
moţné odôvodňovať len dĺţkou práceneschopnosti vodiča - odborného pracovníka, podstatou
ušlého zisku je aj ujma spočívajúca v tom, ţe poškodený v dôsledku škodnej udalosti
nedosiahne rozmnoţenie majetkových hodnôt, ktoré sa dalo očakávať
pri pravidelnom chode vecí, t.j. keby nebolo došlo k vzniku škody. Ušlý zisk sa preto
vzťahuje na veci a nie na zdravie. Súd prvého stupňa sa v dôsledku ustáleného záveru
vysloveného odvolacím súdom v predmetnej veci zaoberal dĺţkou doby odo dňa vzniku škody
do dňa vyplatenia skutočnej škody prináleţiacej ţalobcovi, a to škody za motorové vozidlo,
ktorá vznikla ţalobcovi na viacnákladoch lízingu. Medzi účastníkmi nebola sporná výška
ušlého zisku stanovená znalcom v sume 129,46 €/deň (3 901 Sk/deň). K vzniku škody
u ţalobcu došlo 12. novembra 1998 a poisťovňa mu preukázateľne hradila aţ 25. apríla 2000,
teda po 366 pracovných dňoch. Ţalobca si však uplatnil ušlý zisk len za 131 pracovných dní,
ktorý súd priznal v ţalovanej sume (131 dní x 3901 Sk = 511 031 Sk, čo po prepočte
konverzným kurzom predstavuje sumu 16 963,12 €). Dospel k záveru, ţe ţalobca ţiadal
oprávnene aj úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, preto mu ho
priznal vo výške 17,6 % ročne od 7. mája 1999, odkedy ho ţalobca poţadoval, t.j. od vydania
likvidačnej správy ku škode spôsobenej prevádzkou motorového vozidla poisťovňou.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Krajský súd v Trnave rozsudkom (v poradí druhým) z 11. októbra 2011 sp.zn.
10 Co 306/2010 na odvolanie ţalovaných 1/ a 2/ napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
zmenil tak, ţe ţalobu zamietol. Ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému 1/ náhradu
trov konania v sume 1 039,41 € a ţalovanému 2/ náhradu trov konania v sume 1 216,97 €
do 3 dní. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, ţe pri posudzovaní otázky, kedy
sa poškodený dozvedel o škode a kto za ňu zodpovedá, treba vychádzať z preukázanej
skutočnej vedomosti poškodeného o týchto prvkoch (nestačí teda len moţnosť dozvedieť sa
o nich) a len vtedy začne poškodenému plynúť subjektívna premlčacia doba. Právo
na náhradu škody sa premlčí najneskôr za tri roky, ak ide o škodu spôsobenú z nedbanlivosti
alebo o škodu, za ktorú zodpovedá objektívne, a za desať rokov, ak ide o škodu spôsobenú
úmyselne. V týchto prípadoch objektívna premlčacia doba začína plynúť od udalosti, z ktorej
škoda vznikla, t.j. od škodnej udalosti. Po doplnení dokazovania na súde prvého stupňa
i na odvolacom súde, odvolací súd dospel k záveru, ţe ţalobca ţiadal zaviazať ţalovaných
na náhradu škody titulom ušlého zisku, o škode, jej výške a o tom, kto za škodu zodpovedá sa
ţalobca dozvedel najneskôr dňa 8. decembra 1999 (on sám uvádzal uţ deň 7. mája 1999),
keďţe listom z 8. decembra 1999 ţiadal ţalovaného 2/ ako poisťovateľa ţalovaného 1/
o náhradu škody v sume 541 056 Sk titulom ušlého zisku. S poukazom na znenie § 106 ods. 1
Občianskeho zákonníka preto začala dvojročná subjektívna premlčacia doba plynúť dňa
8. decembra 1999 a uplynula 8.decembra 2001, ţaloba však bola podaná aţ dňa 9. apríla
2002, teda po uplynutí premlčacej doby. Mal za to, ţe námietka premlčania vznesená
ţalovanými bola vznesená dôvodne a nárok ţalobcu mu nebolo moţné v dôsledku uplatnenej
námietky premlčania priznať. Preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220
O.s.p. zmenil a ţalobu zamietol. Odvolací súd sa s ostatnými dôvodmi namietanými
odvolateľmi (ţalovanými) uţ nezaoberal. O trovách celého konania rozhodol podľa § 224
ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca a navrhol, aby
dovolací súd zmenil rozsudok odvolacieho súdu tak, ţe potvrdí rozsudok Okresného súdu
Senica z 13. mája 2010 č.k. 6 C 54/2002- 236.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) skúmal
predovšetkým, či sú splnené podmienky dovolacieho konania.
V dovolaní sa musí popri všeobecných náleţitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu a z akých dôvodov sa toto rozhodnutie napáda,
prípadne ktoré dôkazy by sa mali vykonať na preukázanie dôvodov dovolania a čoho sa
dovolateľ domáha (§ 241 ods. 1 veta prvá O.s.p.).
V zmysle ustanovenia § 241 ods. 1, veta druhá O.s.p. musí byť dovolateľ v dovolacom
konaní zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho
zamestnanec (člen), ktorý za neho koná.
Súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal dovolanie, aby nesprávne, neúplné alebo
nezrozumiteľné odvolanie alebo dovolanie, ktoré neobsahuje náleţitosti podľa odseku 1,
v určenej lehote doplnil alebo opravil. Ak sa napriek výzve súdu v lehote desiatich dní
dovolanie neopraví alebo nedoplní, predloţí súd prvého stupňa dovolanie na rozhodnutie
dovolaciemu súdu (§ 241 ods. 4 O.s.p.).
Zmyslom a účelom inštitútu obligatórneho zastúpenia dovolateľa advokátom
v dovolacom konaní je poskytnúť dovolateľovi kvalifikovanú právnu pomoc v záujme
efektívnej a účinnej ochrany jeho práv, v súvislosti s jeho oprávnením podať dovolanie ako
mimoriadny opravný prostriedok vzhľadom na skutočnosť, ţe predmetom dovolacieho
konania sú spravidla obzvlášť závaţné a zloţité odborné právne otázky, ktorých kvalifikované
odborné zvládnutie je v príčinnej súvislosti so záväzkom na zabezpečenie efektívnej obhajoby
účastníka.
Podľa § 243c O.s.p. pre konanie na dovolacom súde platia primerane ustanovenia
o konaní pred súdom prvého stupňa, pokiaľ nie je ustanovené niečo iné; ustanovenia § 92
ods. 1 aţ 4 a § 95 však pre konanie na dovolacom súde neplatia.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môţe konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 2 O.s.p. ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý moţno
odstrániť, súd urobí pre to vhodné opatrenia. Pritom spravidla môţe pokračovať v konaní, ale
nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky
konania odstrániť, konanie zastaví.
Okresný súd Senica výzvou zo 7. februára 2012 vyzval ţalobcu na zaplatenie súdneho
poplatku za dovolanie v sume 2 035,50 € v lehote 10 dní od jej doručenia a zároveň ho poučil,
ţe ak nebude poplatok v určenej dobe zaplatený, súd konanie zastaví (§ 10 ods. 1 zákona
č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších
predpisov).
Okresný súd Senica prípisom z 13. februára 2012 oznámil ţalobcovi, ţe jeho
dovolanie doručené Okresnému súdu Senica dňa 2.februára 2012 neobsahuje náleţitosti podľa
§ 241 ods. 1 O.s.p., najmä nie je splnená podmienka povinného zastúpenia na dovolacie
konanie a zároveň ho vyzval, aby v lehote 10 dní od doručenia tejto výzvy zaslal súdu plnú
moc udelenú advokátovi zvolenému na jeho zastupovanie v predmetnom dovolacom konaní.
Obe výzvy ţalobca prevzal 5. marca 2012.
Ţalobca podaním z 13. februára 2012 oznámil súdu, ţe „Firma peniaze nemá, je
udrţovaná len vzhľadom na tento spor. Dôvodom tohto stavu sú nesprávne rozhodnutia
niektorých sudcov. Ako som sa informoval u advokátov v Trnave, toto dovolanie proti KS
v Trnave nechcú zobrať. Poţiadam ešte o zastupovanie iných advokátov, prípadne
i Kanceláriu poisťovateľov“.
Okresný súd Senica uznesením z 2. apríla 2012 č.k. 6 C 54/2002-319 dovolacie
konanie zastavil a vyslovil, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania
z dôvodu, ţe ţalobca napriek výzve súdu a poučeniu o zastavení dovolacieho konania súdny
poplatok za dovolanie nezaplatil.
Krajský súd v Trnave na odvolanie ţalobcu (zároveň poţiadal aj o oslobodenie od
súdnych poplatkov) uznesením z 21. mája 2013 sp.zn. 9 Co 160/2012 ţalobcovi priznal
oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu. Mal za to, ţe majetkové pomery ţalobcu
odôvodňujú priznanie od súdnych poplatkov, nakoľko predmetná spoločnosť nemá ţiaden
majetok, má len jednu pohľadávku, a to uplatnenú v tomto konaní, nevykonáva uţ
podnikateľskú činnosť a má záväzky voči svojmu štatutárnemu orgánu.
Krajský súd v Trnave uznesením z 27. júna 2013 sp.zn. 9 Co 160/2012 uznesenie súdu
prvého stupňa zrušil. Uviedol, ţe vzhľadom k tomu, ţe odvolací súd v priebehu odvolacieho
konania priznal ţalobcovi úplné oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, dôsledkom čoho
je zánik jeho povinnosti zaplatiť súdny poplatok za dovolanie, zanikol dôvod, pre ktorý bolo
dovolacie konanie zastavené.
Okresný súd Senica (po vrátení spisu Najvyšším súdom Slovenskej republiky)
uznesením zo 16.decembra 2013 č.k. 6 C 54/2002- 348 vyzval ţalobcu, aby v lehote 10 dní
od doručenia uznesenia doplnil svoje dovolanie a predloţil súdu plnomocenstvo udelené
advokátovi na jeho zastupovanie v dovolacom konaní. Zároveň ho v zmysle § 30 druhá veta
O.s.p. v znení účinnom od 1. januára 2012 poučil o moţnosti poskytnutia právnej pomoci
zo strany Centra právnej pomoci, ako aj o tom, ţe ak v stanovenej lehote poţadované
plnomocenstvo nepredloţí, a ani neoznámi a nedoloţí, ţe poţiadal Centrum právnej pomoci
o poskytnutie právnej pomoci (zastupovanie advokátom v dovolacom konaní), dovolací súd
konanie o jeho dovolaní zastaví.
Ţalobca prípisom z 13. januára 2014 súdu oznámil, ţe rozhodnutie súdu splnil
a poţiadal o pomoc Centrum právnej pomoci, kanceláriu Hlohovec. K prípisu pripojil
vyjadrenie Centra právnej pomoci, kancelária Hlohovec z 13. januára 2014, z ktorého
vyplýva, ţe konateľ ţalobcu navštívil kanceláriu Centra právnej pomoci a bola mu poskytnutá
základná právna rada týkajúca sa náleţitostí dovolania. Nie je však moţné, aby ţalobca podal
ţiadosť o poskytnutie právnej pomoci v Centre právnej pomoci, nakoľko to neumoţňuje
zákon č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi. Podľa
ustanovenia § 3 ods. 2 veta prvá pred bodkočiarkou zákona č. 327/2005 Z.z. za podmienok
ustanovených týmto zákonom sa právna pomoc vo vnútroštátnych sporoch poskytuje všetkým
fyzickým osobám. Keďţe ţalobca je právnickou osobou, nie je moţné, aby mu bol priznaný
nárok na poskytovanie právnej pomoci a určený advokát na zastupovanie v dovolacom konaní
prostredníctvom Centra právnej pomoci. Potvrdenie bolo vydané na ţiadosť konateľa ţalobcu.
Okresný súd Senica prípisom z 10. februára 2014, vzhľadom na stanovisko Centra
právnej pomoci, kancelária Hlohovec z 13. januára 2014, vyzval ţalobcu, aby v lehote 10 dní
od doručenia tejto výzvy predloţil súdu plnomocenstvo na jeho zastupovanie v dovolacom
konaní, k čomu bol vyzvaný uznesením Okresného súdu Senica zo 16. decembra 2013 č.k.
6 C 54/2002-348.
Podaním zo 6. marca 2014 ţalobca na výzvu súdu oznámil, ţe poţiadavku súdu
nemôţe splniť; ţiadal o pomoc viacerých právnikov, avšak títo jeho zastupovanie odmietli.
Poznamenal, ţe táto situácia nastala i vinou súdu, ktorý nedokázal správne v danej veci
rozhodnúť 12 rokov. Vzhľadom na danú skutočnosť musí konať a ţalobcu zastupovať
i v dovolacom konaní konateľ spoločnosti.
Keďţe napriek poskytnutému poučeniu ţalobca nepredloţil súdu plnomocenstvo
udelené advokátovi na jeho zastupovanie v dovolacom konaní, ako právnickej osobe mu
nebol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci zo strany Centra právnej pomoci (§ 3
ods. 2 veta prvá pred bodkočiarkou zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci
osobám v materiálnej núdzi v znení neskorších predpisov) a právnické vzdelanie nemá ani
konateľ spoločnosti, konajúci za ţalobcu ako štatutárny orgán, nedostatok zastúpenia
dovolateľa zostal do rozhodnutia dovolacieho súdu neodstránený.
Nedostatok právneho zastúpenia dovolateľa advokátom podľa § 241 ods. 1 druhej vety
O.s.p. je síce odstrániteľným nedostatkom podmienky konania, pokiaľ však dovolateľ napriek
poučeniu o povinnom právnom zastúpení v dovolacom konaní a výzve podľa § 241 ods. 4
O.s.p. uvedený procesný nedostatok neodstránil (nepredloţil plnomocenstvo pre advokáta
na zastupovanie v dovolacom konaní), tak svojim procesným postupom spôsobil, ţe
v dovolacom konaní pre tento nedostatok nie je moţné pokračovať a dovolacie konanie treba
zastaviť podľa § 243c O.s.p. v spojení s § 104 ods. 2 O.s.p.
So zreteľom na nerešpektovanie výzvy na predloţenie plnomocenstva okresného súdu
z 13. februára 2012, 16. decembra 2013, 10. februára 2014 v stanovenej lehote, ani do času
rozhodovania dovolacieho súdu, musel Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací
(§ 10a ods. 1 O.s.p.) s poukazom na ustanovenie § 243c O.s.p. a § 104 ods. 2 O.s.p.
pre nesplnenie zákonom poţadovaných náleţitostí dovolania konanie o dovolaní ţalobcu
zastaviť, pričom sa nezaoberal otázkou procesnej prípustnosti (ani dôvodnosti) dovolania.
O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 146 ods. 2 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 13. apríla 2016
JUDr. Helena Haukvitzová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová