Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoCsp/48/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a členov senátu JUDr. Ivety Anderlovej a Mgr. Marka Anovčina v spore žalobkyne: I. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. H., S. XXX/X, zastúpená F. bytom C. H., M. XXXX/XX, proti žalovanému Silverside, a.s., so sídlom Bratislava, Plynárenská 7/B, IČO: 50 052 560, zastúpený Advokátskou kanceláriou VIVID LEGAL, s.r.o., so sídlom Bratislava, Plynárenská 7/A, o určenie spotrebiteľského úveru ako bezúročného a bez poplatkov a o primerané finančné zadosťučinenie, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č. k. - 285 zo dňa 20. júla 2021, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a II. m e n í tak, že žalobu žalobkyne z a m i e t a .

II. Žalovaný m á nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. určil, že úver poskytnutý zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 569976706 zo dňa 14.07.2017, uzavretý medzi žalobkyňou a žalovaným, je bezúročný. Výrokom II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni primerané zadosťučinenie vo výške 50 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom III. vo zvyšku súd žalobu zamietol. Výrokom IV. žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 04.02.2021 domáhala určenia, že zmluva o úvere č. 569976709 zo dňa 14.07.2017 je bezúročná a bez poplatkov a zároveň žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100 eur a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že dňa 14.07.2017 uzatvorila žalobkyňa ako dlžník a žalovaný ako veriteľ Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 569976706 (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 3 000 eur s úrokovou sadzbou 18,33 % p.a., RPMN vo výške 19,62 % a priemernou RPMN vo výške 14,84 %, ktorý sa zaviazala splácať v 60-tich mesačných splátkach vo výške 76,72 eur a splatnosťou splátky 28. deň v mesiaci. Prvá splátka bola splatná dňa 28.08.2017 a termín konečnej splatnosti bol stanovený na deň 28.07.2022. Celková čiastka, ktorú mala žalobkyňa zaplatiť, bola vo výške 4 603,20 eur. Žalovaný upomienkou zo dňa 04.09.2020 pripomenul žalobkyni, že dňa 28.08.2020 uplynul dátum splatnosti mesačnej splátky vo výške 10,51 eur a žiadali ju o úhradu dlžnej sumy vo výške 13,51 eur. Poslednou výzvou zo dňa 02.12.2020 žalovaný vyzval žalobkyňu na úhradu dlžnej sumy vo výške 98,73 eur. Právne vec súd posúdil podľa , ; , , , , , , , v znení neskorších predpisov ; , , , , , a , , o spotrebiteľských úveroch; o ochrane spotrebiteľa; 255 ods. 2, , . Z vykonaného dokazovania mal súd za

preukázané, že v predmetnej právnej veci dňa 14.07.2017 uzavrel žalovaný ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorou vznikol medzi zmluvnými stranami právny vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej podľa ustanovenia a nasl. v spojení s o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov. Súd uviedol, že ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch predpokladá, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje aj ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. V čl. II. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú určito, jasne a zrozumiteľne uvedené všetky údaje (t. j. všetky predpoklady na výpočet), z ktorých je RPMN v predmetnej zmluve vypočítaná - výška úveru, počet splátok, výška splátky, úroková sadzba, doba trvania zmluvy, termín konečnej splatnosti, atď. Zároveň súd poukázal na to, že tieto údaje sú uvedené aj v listine Informácia o ročnej percentuálnej miere nákladov, kde je rovnako uvedený aj vzorec výpočtu RPMN a táto listina je podpísaná samotnou žalobkyňou. Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd za to, že v spotrebiteľskej zmluve je RPMN spolu so všetkými požadovanými informáciami v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd ďalej preskúmal námietku žalobkyne, že predmetná zmluva neobsahuje zákonom stanovené náležitosti v zmysle ustanovenia v spojení s zákona o spotrebiteľských úveroch a dospel k záveru, že predmetný úver nemožno považovať za bezúročný a bez poplatkov ani na základe . Súd mal ďalej za to, že žalovaný riadne preukázal, že schváleniu poskytnutia úveru v konkrétnej výške predchádzalo vyplnenie veriteľom požadovaných údajov žalobkyňou a to Žiadosti o poskytnutie úveru, Potvrdenia zamestnávateľa o výške pracovného príjmu zamestnanca a výplatné pásky žalobkyne za mesiace marec - máj 2017. Žalovaný zároveň preukázal lustrácie v registroch CRIF nebankových subjektov a v Registri úverov. Súd ďalej skúmal žalobkyňou namietané neprijateľné zmluvné podmienky. Dojednanie o zmluvnej pokute považoval za v rozpore so zákonom a za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa . Žalobkyňa zároveň namietala neprijateľnosť zmluvnej podmienky

- fikcie doručovania uvedenej v čl. XIII. bod 5. Zmluvy. Podľa súdu je aj toto ustanovenie zmluvy neprijateľnou podmienkou. Ako poslednú žalobkyňa namietala neprijateľnosť zmluvnej podmienky - Dohody o zrážkach zo mzdy, avšak táto sa v predmetnej spotrebiteľskej zmluve nenachádzala a súd nemal preukázané zo žiadnych predložených listinných dôkazov jej existenciu, a preto považoval túto námietku žalobkyňu za nedôvodnú. Súd sa taktiež zaoberal námietkou žalobkyne, týkajúcou sa neprimerane vysokých úrokov a podľa jeho názoru je predmetná zmluva v časti úrokov neplatná pre rozpor s dobrými mravmi, keďže žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 3 000 eur pri ročnej úrokovej sadzbe 18,33 %, avšak podľa priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánk zverejnených Národnou bankou Slovenska v mesiaci júl 2017 bol pri nových spotrebiteľských úveroch so splatnosťou od 1 do 5 rokov priemerný úrok vo výške 7,14 % p.a., pričom v zmluve bola ročná úroková sadzba 18,33 %, čo predstavuje viac ako 2,57-násobok (viac ako 100 %) priemerných úrokov vyberaných oprávnenými subjektmi pri obdobných spotrebiteľských úveroch. Súd má za to, že dohodnuté úroky sú odplatou za užívanie požičanej istiny, nemajú zabezpečovaciu funkciu a na to, že ich výška je v rozpore s dobrými mravmi nemá vplyv, že táto bola dobrovoľne dohodnutá. Vzhľadom na skutočnosť, že úroková miera dohodnutá medzi účastníkmi konania v zmluve viac ako 2,57-násobne (teda podstatne) prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, dospel súd k záveru, že takto dohodnutá výška úrokov v zmluve o pôžičke je zrejme neprimeraná a je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle . Z tohto dôvodu považoval súd zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezúčelový úver a revolvingový úver v časti týkajúcej sa výšky úrokov zo zmluvy o pôžičke za neplatný a predmetnú zmluvu za bezúročnú. V prejednávanej veci podľa súdu bezpochyby došlo k porušeniu práv žalobkyne ako spotrebiteľa, nakoľko súd v prvom výroku konštatoval bezúročnosť predmetného úveru, a preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni finančné zadosťučinenie vo výške 50 Eur, s ohľadom na mieru závažnosti zásahu do práv žalobkyne ako spotrebiteľa. Vo zvyšnej požadovanej časti finančného zadosťučinenia vo výške 50 eur súd žalobu zamietol. Keďže žalobkyňa mala vo veci čiastočný úspech 50 % (v určení bezúročnosti predmetného spotrebiteľského úveru) a žalovaný mal vo veci čiastočný úspech 50 % (v zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti určenia bez poplatkovosti predmetného úveru), súd v zmysle v spojení s rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

2. Proti tomuto rozsudku , výroku I. a II. podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Žalovaný mal za to, že súd na základe vykonaných dôkazov nesprávne zistil skutkový stav, keď pri rozhodovaní odignoroval skutočnosti vyplývajúce z niektorých vykonaných dôkazov. Podľa žalovaného súd pri

hodnotení vykonaných dôkazov porušil pravidlá formálnej logiky, čím dospel k logicky rozporným záverom. Žalovaný uviedol, že nie je bankou, ale veriteľom, ktorý poskytuje spotrebiteľské úvery na základe . Režim úverov poskytovaných bankami na základe o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) sa od úverov poskytovaných veriteľmi, t.j. subjektmi ktoré nie sú bankami, ale spoločnosťami poskytujúcimi úvery na základe zákona o spotrebiteľských úveroch značne líši, a to jednak v riziku, ktoré veriteľ/banka znáša, v zákonnej úprave, ako aj v obvyklých úrokových sadzbách dojednávaných v zmluvách uzatváraných s klientmi banky/veriteľa. Z rozsudku je podľa žalovaného zrejmé, že konajúci súd dospel k záveru o rozpore dojednanej výšky úrokovej sadzby úveru s dobrými mravmi na základe porovnania dojednanej úrokovej sadzby úveru, poskytnutého žalovaným, ktorý je veriteľom poskytujúcim úvery na základe zákona o spotrebiteľských úveroch a s tým súvisiacich predpisov a priemerných úrokových mier z úverov bánk, ktoré poskytujú úvery na základe a s tým súvisiacich predpisov. Súd v danej súvislosti pri rozhodovaní podľa žalovaného opomenul zohľadniť dôkazy, ktoré v konaní predložil žalovaný, a to: dokument s názvom „Najvyššia prípustná výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru za 1. štvrťrok 2017“ , a dokument s názvom „Súhrnné informácie o údajoch o novo poskytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1. štvrťrok 2017“. Žalovaný poukázal na článok II. zmluvy, kde bolo uvedené, že ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) bola určená vo výške 19,62 %, priemerná RPMN bola určená vo výške 14,84 %, maximálna možná odplata bola určená vo výške 18,33 % a úroková sadzba úveru bola uvedená vo výške 18,33 %. Jedinou dojednanou odplatou za poskytnutý úver bol zmluvný úrok. Vo vypočítanej RPMN bol teda ako odplata za poskytnutý úver zahrnutý výlučne zmluvný úrok v dojednanej výške, t.j. vo výške 18,33 %. Na základe informácií zverejnených Ministerstvom financií SR, najvyššia prípustná výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru za 1. štvrťrok 2017 - platné pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené od 16.05.2017 do 15.08.2017 (pozn. Zmluva bola uzatvorená dňa 14.07.2017) v rozsahu zmluvnej splatnosti nad 1 do 5 rokov vrátane , bola najvyššia miera odplaty stanovená vo výške 19,62 %.V súlade s uvedeným tak možno podčiarknuť, že RPMN, ako aj maximálna možná odplata, t.j. v danom prípade zmluvný úrok, bola dojednaná presne v takej výške, ktorú upravilo Ministerstvo financií SR. Čo sa týka výšky priemernej RPMN, tu žalovaný odkázal na dokument s názvom „Súhrnné informácie o údajoch o novo poskytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1. štvrťrok 2017“, ktoré vydáva Ministerstvo financií SR, a na základe ktorých sa určuje priemerná výška RPMN. Vo vzťahu k poskytnutým ostatným spotrebiteľským úverom so zmluvnou splatnosťou od 1 do 5 rokov vo výške od 1.500,- EUR do 6.500,- EUR bola priemerná RPMN stanovená vo výške 14,84 %, teda v rovnakej výške v akej bola stanovená aj v obsahu zmluvy. Zmluva a zmluvné plnenia, t.j. dojednaný zmluvný úrok a RPMN boli dohodnuté plne v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Žalovaný poukázala na to, že dobré mravy sú právnou kategóriou, ktorej aplikácia prichádza do úvahy najmä v prípadoch, keď právny predpis určitý okruh vzťahov neupravuje. V danom prípade však vykonávacie právne predpisy upravujú maximálne prípustné výšky odplát (jediná dojednaná odplata za Úver v predmetnom zmluvnom vzťahu je zmluvný úrok), ktoré je možné v zmluvách o spotrebiteľských úveroch nastaviť. Odplata bola stanovená vo výške 18,33 %, teda vo výške, ktorá neprekračovala najvyššiu prípustnú mieru odplaty, stanovenú Ministerstvom financií Slovenskej republiky. Výška odplaty súčasne neprekračovala dvojnásobok priemernej RPMN. RPMN bola stanovená vo výške 19,62 %, teda vo výške, ktorá neprekračovala najvyššiu prípustnú výšku odplaty, ktorá bola stanovená Ministerstvom financií Slovenskej republiky. Maximálna výška odplaty bola stanovená vo výške 19,62 %. Žalovaný ďalej poukázal na judikatúru súdov SR. Žalovaný navrhoval, aby odvolací súd v súlade s napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu žalobkyne zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že súd prvej inštancie rozhodol správne a dostatočne sa vysporiadal s každou námietkou žalovaného a na základe dôkazov dospel k správnemu rozhodnutiu. Uviedla, že na zmluve je nesprávne uvedená RPMN a Úverová zmluva neobsahuje ani všetky predpoklady, použité pri výpočte RPMN. Mala za to, že ročná úroková sadzba vo výške 19,62 % je v rozpore s dobrými mravmi. Poukázala na to, že podľa priemerných úrokových mier z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny pre spotrebiteľské a ostane úvery zo splatnosťou od 1 do 5 rokov v mesiaci 07/2017 bola vo výške 7,13 %. Keďže úroková sadza vo výške 19,62 % prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu o viac ako 80 %, ide o neprimeranú úrokovú sadzbu. Bola toho názoru, že v zmluve absentuje podľa Žalobkyňa ďalej poukázala na judikatúru súdov Slovenskej republiky. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a zaviazal žalovaného na zaplatenie trov konania.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v napadnutom rozsahu podľa a (ďalej len ""), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem v spojení s a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutých výrokoch I. a II. podľa zmeniť tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia z nasledovných dôvodov:

5. Súd prvej inštancie správne vzal do úvahy skutočnosť, že právny vzťah strán sporu, ktorý bol založený na základe zmluvy o úvere č. 569976709 zo dňa 14.07.2017 (ďalej len „zmluva o úvere“) je potrebné posudzovať ako vzťah spotrebiteľský podľa a nasl. , na ktorý sa vzťahujú aj ustanovenia v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o tom, že úver je bezúročný založil najmä na konštatovaní o neprijateľnej výške dohodnutých úrokov, ktoré súd považoval za dojednané v rozpore s dobrými mravmi podľa ustanovenia , a teda v danej časti posúdil zmluvu ako neplatnú, čo má za následok, že zmluva neobsahovala dohodu o výške úrokov spotrebiteľského úveru z dôvodu ktorého mal za to, že je potrebné úver považovať za bezúročný.

6. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a tým aj k nesprávnemu záveru, keď výšku dohodnutých úrokov považoval za neprimeranú v rozpore s dobrými mravmi.

7. Odvolací súd uvádza, že od 1.6.2010 došlo k zmene v v , z ktorého vyplýva, že ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov nesmie odplata podstatne prevyšovať obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Prijaté znenie ust. bolo odôvodnené tým, že ide o upresnenie údajovej bázy - ukazovateľa z ktorého sa vychádza pri poskytovaní primeranosti odplaty za spotrebiteľský úver. Túto údajovú bázu pokiaľ ide o výšku odplaty, lehoty splatnosti, spôsob zabezpečenia, objemy poskytnutých úverov na finančnom trhu poskytnutú hlásenia zverejňované štvrťročne Ministerstvom financií SR na základe hlásených subjektov poskytujúcich spotrebiteľské úvery. Takýmto spôsobom bolo referenčné kritérium, podľa ktorého sa mohla posudzovať primeranosť zo sektoru bánk prenesená na sektor finančného trhu ako taký, teda na všetky spoločnosti poskytujúce peňažné prostriedky spotrebiteľom, zohľadňujúc aj spotrebiteľské úvery poskytované nebankovými spoločnosťami.

8. Pre posúdenie primeranosti dohodnutého úroku ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia ako hodnotiace kritérium posúdenia primeranosti dohodnutých úrokov a tým aj odplaty za poskytnutý úver, zvolil hranicu najvyššej prípustnej výšky odplaty práve dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnenú štvrťročne Ministerstvom financií SR.

9. I keď pre porovnanie výhodnosti alebo nevýhodnosti poskytnutého úveru možno ako pomôcku použiť i štatistiku Národnej banky Slovenska o priemerných úrokových sadzbách ako uviedol súd prvej inštancie, z tejto samotnej nemožno vychádzať, keď hlavným referenčným kritériom pre posúdenie primeranosti dohodnutej odplaty za poskytnutie úveru je údajová databáza o údajoch z novoposkytnutých úveroch veriteľmi zverejňovaná Ministerstvom financií.

10. V predmetnej veci bola zmluva uzatvorená dňa 14.07.2017. Podľa nariadenia vlády č. je referenčným kritériom priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy. Takouto bola štatistika zverejnená za druhý štvrťrok roka 2017, t. j. pre spotrebiteľské zmluvy z dobou trvania od 1 do 5 rokov RPMN 13,74 %. Dvojnásobok bol teda 27,48 %. Dojednaná výška úroku 18,33 % preto nepresiahla najvyššiu výšku odplaty, z dôvodu ktorého podľa názoru odvolacieho súde nie je možné úroky v takejto výške posúdiť ako úroky dojednané v rozpore s dobrými mravmi.

11. Predmetnú úverovú zmluvu preto nie je možné považovať z týchto dôvodov za bezúročnú. Napriek tomu, že súdom prvej inštancie bolo zistené, že úverová zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, tieto nespôsobujú bezúročnosť úverovej zmluvy. Preskúmaním úverovej zmluvy z hľadiska náležitostí podľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy neboli zistené také nedostatky, ktoré by mali za následok bezúročnosť, či bez poplatkovosť poskytnutého úveru. Pokiaľ sa teda žalobkyňa žalobou domáhala určenia, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov, žaloba bola v tejto časti nedôvodná.

12. Nedôvodná bola žaloba aj v časti požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia podľa o ochrane spotrebiteľa, keďže nebolo naplnené, že by žalobkyňa úspešne uplatnila v konaní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom, keď neboli zistené dôvody pre určenie v zmysle návrhu žalobkyne, t. j. že je úver bezúročný a bez poplatkov.

13. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. a vo výroku II. o primeranom finančnom zadosťučinení podľa tak, že žalobu žalobkyne zamietol.

14. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanoveniami , . Vzhľadom na to, že odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch I. a II. tak, že žalobu zamietol, pričom výrokom III. (ktorý nebol odvolaním dotknutý) súd prvej inštancie žalobu zamietol vo zvyšnej časti, žalovaný bol v konaní plne úspešný. Odvolací preto rozhodol tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania (vrátane trov odvolacieho konania) v rozsahu 100 %.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).