Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9P-150-2023.pdf
PDF · 125.05 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/150/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina sudcom Mgr. Ľubošom Marcinkom vo veci manželky (navrhovateľky): A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, a manžela: E. D. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, G. X – B., H. I., štátny občan Spojených štátov amerických; o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletému dieťaťu E. E. J. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, so sídlom J. M. Hurbana 338/16, Žilina, takto
rozhodol:
Súd manželstvo B. C., I. D., nar. XX.XX.XXXX, a E. D. C., nar. XX.XX. XXXX, uzatvorené dňa 15.06.2019 v Rajci, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Rajec, vo zväzku 6, ročník 2019, na strane 156, pod poradovým číslom 19, rozvádza.
II. Súd schvaľuje dohodu rodičov v nasledovnom znení:
Maloletý E. E. J. C., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matke.
Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého E. E. J. C., nar. XX.XX.XXXX sumou 200 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci, vopred k rukám matky.
III. Styk otca s maloletým neupravuje, je ponechaný na vzájomnej dohode rodičov.
IV. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka (manželka) sa návrhom z 25.07.2023 domáhala rozvodu manželstva a úpravy rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému dieťaťu E. E. J. C., nar. XX.XX.XXXX. Pokiaľ ide o úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode navrhla, aby súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky; otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 200 eur za mesiac vopred k rukám matky. Styk otca s maloletým navrhla upraviť v každú párnu sobotu v mesiaci pod dohľadom matky, pokiaľ sa rodičia nedohodnú inak. Návrh odôvodnila tým, že manželstvo uzavreli len 6 mesiacov po ich spoločnom zoznámení. Zoznámili sa v januári 2019, v apríli 2019 zistili, že spolu čakajú dieťa, na to sa v úzkom rodinnom kruhu dňa 15.06.2019 zosobášili. V rýchlej zamilovanosti uverili svojim predstavám o šťastnej rodine. Kameň úrazu nastal, keď následne namiesto intenzívneho spoznávania a zamilovania sa, začali stavať pracovné a prípravné záležitosti okolo rodičovstva na prvé miesto. Necelé tri mesiace po svadbe spolu prestali úplne intímne žiť a časom sa ich manželstva vytratil akýkoľvek druh intimity. V čase tesne pred a po narodení maloletého syna manžel žil a pracoval v Prahe,
navrhovateľka na Slovensku. Bolo to veľmi ťažké sa rodinne v takejto situácii zosúladiť a vôbec sa dohodnúť na spoločnej výchove, v ktorej sa zrazu úplne rozchádzali. Aj kvôli pandemickej situácii sa 3,5 mesiaca nevideli. Keďže neskôr manžel prišiel o obe práce, po uvoľnení (pandemických) opatrení sa rozhodli nevrátiť do Českej republiky, ale presťahovať sa na Slovensko. Táto skúsenosť rodičom priniesla obrovské zistenia. Manželia nedokázali aj napriek najlepším úmyslom sa zosúladiť ako fungujúca rodina. Štyri mesiace spoločného spolunažívania, rozdielnosti názorov, rozdielnych predstáv o fungovaní rodiny, viaznucej komunikácie, minimálnych až žiadnych spoločných aktivít a v nesúlade v intímnej oblasti odrážali iba to, že obaja manželia neboli v manželstve šťastní. Uvedenému neprospel ani fakt, že odporca si na Slovensku nemohol nájsť prácu, a tak sa musel po 4 mesiacoch vrátiť naspäť do Českej republiky. Naposledy spoločné bývanie v podnájme zdieľali v septembri roku 2020. Po tom sa manžel odsťahoval do Prahy. Po manželovom odsťahovaní viac nedokázali produktívne komunikovať. Ak aj mali nejaké problémy, manžel ich za problémy nepovažovala, a tak ich nemohli ani riešiť. Z manželkinej strany došlo k úplnému citovému ochladeniu. Rozhodla sa preto vzťah bez spoločného nazerania budúcnosti ukončiť. Manžel mal snahu o nápravu, či manželskú poradňu, no keďže vraj z mojej strany cítil definitívne rozhodnutie, tak už viac nič nepodnikal. Neskôr zistili, že sa stali skôr priateľmi, spolupracujúcimi rodičmi, no nie manželmi, ktorí by sa snažili si k seba nájsť cestu späť. Zistili, že ich cesty sú viac nezlučiteľné. Už rok a pol s manželom každý žijú svoj vlastný život v inom štáte. Jediné, čo ich spája je ich syn. Kvôli synovi spolu denne telefonicky komunikujú. Obaja chcú pre syna to najlepšie, a preto nemali problém sa dohodnúť ani na spoločnom stretávaní či vyživovacej povinnosti. Sú dospelí ľudia, ktorí bohužiaľ prestali rozumieť, no rešpektujú sa a majú ochotu vychovávať dieťa v rámci svojich najlepších možností.
2. K návrhu manželka priložila rodný list maloletého (č. l. 25), sobášny list (č. l. 26), zmluvu o nájme bytu zo dňa 25.06.2020 (č. l. 27 – 32).
3. V priebehu konania rodičia v písomnej forme uzatvorili rodičovskú dohodu zo dňa 18.03.2024 schválenie – označenú ako „Návrh na rozvod manželstva dohodou“ (č. l. 143), ktorú súdu predložili na schválenie.
4. Na pojednávanie sa nedostavil otec. Otec svoju neprítomnosť ospravedlnil podaním zo 14.05.2024 (č. l. 178) z dôvodu plnenia si pracovných povinností, pritom poukázal na skutočnosť, že s manželkou dospeli k rodičovskej dohode. Súd pojednával podľa § 31 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) a s ohľadom na princíp hospodárnosti konania (Čl. 12 CMP) v neprítomnosti otca.
5. Matka na pojednávaní uviedla, že zotrváva na rodičovskej dohode a súdu navrhla dohodu schváliť v znení tak, ako bolo dohodnuté. Na uvedenom zotrvala aj po prednese a záverečnom vyjadrení kolízneho opatrovníka, ktorý súdu neodporučil schváliť rodičovskú dohodu v časti dohodnutej vyživovacej povinnosti otca.
6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, vykonaním listinných dôkazov tvoriacich súdny spis a zistil nasledovný skutkový stav:
7. Manželka vypovedala, že po narodení syna sa zhoršili ich vzťahy ako manželov. Zostali žiť len ako priatelia. Riešili spolu len povinnosti a prácu, nemali spoločné záujmy okrem maloletého syna. Maloletý syn bol jediné, čo ich spájalo, aj spája. Bolo to počas obdobia pandémie COVID-19. Manžel si na Slovensku nedokázal nájsť prácu, a preto odišiel za prácou do zahraničia, do Českej republiky. Takto fungovali od roku 2020, ešte sme však nevedeli ako sa situácia vyvinie. Už v tom období som pociťovala akési citové odcudzenie, ktoré trvalo už od narodenia maloletého, alebo už aj chvíľu pred tým. Manžel jej v tom období nedokázal pomôcť, nebol pre ňu oporou, jej problémy zľahčoval. V spoločnej domácnosti ako manželia žili len počas štyroch mesiacov v prenajatom byte v lete 2020, po ukončení nájmu sa presťahovala k svojim rodičom a manžel sa presťahoval do Prahy, od uvedeného momentu nezdieľali spoločnú domácnosť. Následne sa snažili zlepšiť ich spoločný vzťah, no neúspešne, čo viedlo k tomu, že ešte v roku 2022 podala prvý návrh na rozvod manželstva. Uvedené konanie však bolo v januári 2023 zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku. Následne, po uvedenom rozhodnutí o zastavení konania ich vzťah a manželstvo ešte raz preberala s manželom a dospeli zhodne k záveru, že nie je význam, aby sme ďalej zostávali v manželstve a manžel ju podporil v tom, aby podala návrh na rozvod manželstva, čo viedlo k podaniu ďalšieho návrhu na rozvod manželstva v júli v roku 2023.V súčasnosti spolu nehospodária, intímne sa spolu nestýkajú. Už nemá záujem o záchranu manželstva a
obnovu manželského spolužitia. Pracuje ako SZČO, ako lektor slovenského jazyka pre kazašskú firmu NEUPUSTI. Uvedenú činnosť vykonáva od februára 2024 do súčasnosti, priemerný čistý príjem, ktorý jej plynie z výkonu uvedenej činnosti je v sume 1500 – 2000 eur v čistom, iný príjem nemá. Prácu vykonáva formou homeoffice, respektíve online. Denne pracuje približne 4 hodiny. Okrem toho poberá rodinný prídavok na maloletého. Býva v prenajatom rodinnom dome v obci Mojš. Za náklady spojené s prenájom rodinného domu sa platí suma 1200 eur mesačne. Uvedenú sumu platí spoločne so svojou mamou a starou mamou, s ktorou bývajú v uvedenej nehnuteľnosti. Je dohodnuté, že uvedenú nehnuteľnosť by v budúcnosti mali kúpiť do ich vlastníctva, a preto aj uvedená pomerná časť zo sumy 1200 eur sa započítava do budúcej kúpnej zmluvy uvedeného rodinného domu. Aké sú presné náklady spojené s bývaním nevedela uviesť. No uvedená suma však 1200 eur na tri osoby, teda 400 eur na mňa s maloletým, pokrýva aj náklady spojené s užívaním rodinného domu, teda náklady ako sú poplatky za elektrinu, plyn, vodné a stočné, rovnako televízia, internet, poistenie domu. Úvery nemá. Cestovné 40 eur mesačne, strava 250 eur mesačne, oblečenie 40 eur mesačne, obuv 40 eur mesačne, hygienické potreby 40 eur mesačne, 30 eur mesačne mobil, voľnočasové aktivity v sume 100 eur mesačne. Pokiaľ ide o zdravotnú starostlivosť a jej zdravotný stav je zdravá. Mesačne uhrádza sumu 38 eur za nákup výživových doplnkov, nákup nenasýtených mastných kyselín v sume 38 eur, ktorú hradí za mňa, aj za maloletého. Iné výdavky spojené so zdravotnou starostlivosťou nemá. V súčasnosti si neplatí žiadne poistky. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. V súčasnosti na rozdiel od toho, čo uviedla vo vyhlásení o mojich osobných a majetkových pomeroch, jej mama neprispieva sumou 700 eur na domácnosť, ani stará mama sumou 500 eur na domácnosť. Náklady na spoločnú domácnosť zdieľajú. Maloletý navštevuje materskú školu v Mojši. Za uvedenú materskú škôlku platí sumu 70 eur mesačne, v uvedenej sume je zahrnutá už aj strava v materskej škôlke, výdavky spojené s cestovným maloletý nemá, nakoľko navštevuje materskú škôlku v rovnakej obci. Pokiaľ ide o krúžky, maloletý navštevuje gymnastiku, canisterapiu, plávanie. Mesačné výdavky spojené s uvedenými krúžkami sú 40 eur, strava v domácom prostredí 200 eur mesačne. V súčasnosti pokiaľ ide o jeho výdavky na zdravotnú starostlivosť, tie sú 38 eur mesačne za výživové doplnky, 40 eur približne za lieky mesačne. Zdravotný stav maloletého je dobrý, nenavštevuje lekárskych špecialistov, jeho výdavky spojené s liekmi sú 40 eur mesačne. Uvedená suma pokrýva náklady spojené s úhradou liekov za bežné detské choroby. Oblečenie 40 eur, obuv 40 eur, hygienické potreby 30 eur mesačne, hračky 50 eur mesačne. Voľnočasové aktivity spolu v sume 100 eur mesačne, uvedená suma zahŕňa vstupy do detských kútikov, alebo do detských centier, výdavky s poistením maloletého v súčasnosti nemá. Otec v súčasnosti prispieva na výživu maloletého sumou 200 eur mesačne. Otec maloleté navštevuje približne raz za dva alebo tri mesiace. Otec maloletému priebežne veľmi nedáva darčeky, no keď sa vrátil naposledy z dovolenky v Afrike, tak dal maloletému oblečenie aj vlasovú kozmetiku. V prípade návštevy sa podieľa na výdavkoch spojených s aktivitami, ktorými trávia čas v prípade návštevy maloletého.
8. Kolízny opatrovník v rámci svojho prednesu uviedol, že navrhuje zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky, v ktorej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Styk navrhol neupraviť, ten navrhol ponechať na dohode rodičov. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť, neodporúčal schváliť dohodu rodičov v dohodnutom znení. Suma sa mu javila nízka vzhľadom na príjem otca a náklady maloletého. Otec maloletého navštevuje len sporadicky, raz za dva alebo tri mesiace, a preto na výživu neprispieva ani inou formou, respektíve sa na výchove maloletého iným spôsobom nepodieľa, preto sa mu dohodnutá suma výživného javila neprimerane nízka a otcovi navrhli uložiť povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 300 eur mesačne.
9. Z rodného listu maloletého súd zistil, že rodičom sa dňa 31.01.2020 narodil syn E. E. J. C..
10. Zo sobášneho listu súd zistil, že manželia uzatvorili manželstvo dňa 15.06.2019 v Rajci, zapísané je v knihe manželstiev matričného úradu Rajec, vo zväzku 6, ročník 2019, na strane 156, pod poradovým číslom 19.
11. Zo zmluvy o nájme bytu zo dňa 25.06.2020 (č. l. 27 a nasl.) uzatvorenej manželmi ako nájomcami súd zistil, že si ňou na dobu určitú od 25.06.2020 do 24.06.2022 prenajali 3-izbový byt na K. L. B. M. na účely bývania.
12. Zo správy ÚPSVaR Žilina, Oddelenie SPODaSK, zo dňa 14.09.2023 z prešetrenia pomerov v rodine súd zistil, že z prešetrenia pomerov neboli zistené nedostatky v zabezpečovaní v starostlivosti o maloletého E. zo strany matky. Na základe výsledkov vykonaného šetrenia odporúčali maloletého
zveriť do osobnej starostlivosti matky a povinného otca navrhli zaviazať primeraným výživným vzhľadom k jeho možnostiam a schopnostiam s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletého.
13. Z vyhlásenia o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch manžela zo dňa 29.11.2023 súd zistil, že jeho zdravotný stav je dobrý, nevlastní žiaden nehnuteľný majetok. Pracuje ako likvidátor pohľadávok s priemerným čistým príjmom v sume 35.800 Kč a tréner na čiastočný úväzok s priemerným čistým príjmom v sume 4.000 Kč. Pokiaľ ide o jeho bytové pomery prenajíma si byt, za nájom platí 18.100 Kč. Jeho mesačné výdavky sú bývanie 18.100 Kč mesačne, strava 4.000 Kč mesačne, hygiena 800 Kč mesačne, internet+TV 490 Kč mesačne, mobil 600 Kč mesačne, splátka úveru 6.811 Kč mesačne, cestovné 3.650 Kč mesačne. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Jeho zdravotný stav je dobrý. Uviedol, že na výživu maloletého prispieva sumou 400 eur mesačne k rukám matky.
14. Z potvrdenia zamestnávateľa otca spoločnosti DEFEND INSURANCE HOLDING s.r.o. (obchodná spoločnosť zapísaná v obchodnom registri Českej republiky) súd zistil, že priemerný mesačný čistý príjem otca za obdobie od november 2022 do október 2023 bol v sume 36.476 Kč.
15. Z rodičovskej dohody zo dňa 18.03.2024 označenej ako „Návrh na rozvod manželstva dohodou“ súd zistil, že manžel s návrhom na rozvod manželstva súhlasil. Zhodne v nej uviedli, že dlhodobo nezdieľajú spoločnú domácnosť, nežijú spolu intímne a nespĺňajú ani jednu zo spoločenských funkcií pre chod harmonického manželstva. V rodičovskej dohode sa vzájomne dohodli, že maloleté dieťa na čas po rozvode zostane v starostlivosti matky. Otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 200 eur mesačne. Styk otca s maloletým nežiadali upraviť, stretávanie otca s maloletým bude prebiehať neobmedzene na základe ústnej dohody rodičov.
16. Podľa § 28 ods. 1 a 2 zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä: a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. (2) rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
17. Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí mal. dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia §24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
18. Podľa § 24 ods. 4 a 5 zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. (5) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
19. Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z. z. zákon o rodine (ďalej len „zákon o rodine“) manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
20. Podľa § 19 ods. 1 zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
21. Podľa § 23 ods. 1 až 3 zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. (2) Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. (3) Súd pri
posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
22. Podľa § 100 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
23. Podľa § 24 ods. 1, 3 a 4 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. (3) Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. (4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
24. Podľa § 25 ods. 1 až 2 zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. (2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
25. Podľa § 62 ods. 1 až 5 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
26. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
27. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
28. Podľa § 37 CMP si súd môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o ich pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním.
29. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
30. Nakoľko vzhľadom na občianstvo Spojených štátov amerických manžela (a otca) s bydliskom v Českej republike, a teda išlo o tzv. vec s medzinárodným (resp. cudzím) prvkom, súd sa v prvom rade osobitne zaoberal svojou právomocou na rozhodovanie veci. Súd dospel k záveru, že v konaní je daná právomoc slovenských súdov. Pokiaľ ide o rozvod manželstva právomoc slovenských súdov je založená
v súlade s čl. 3 písm. a) bod ii) Nariadenia Rady (EU) č. 2019/1111 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práva povinností a o medzinárodných únosoch detí (ďalej aj len „nariadenie Brusel II ter“), podľa ktorého vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu, na ktorom manželia mali naposledy obvyklý pobyt. Súd pri tom vykonaným dokazovaním súd zistil, že posledný spoločný pobyt manželov bola Slovenská republika, čo mal súd preukázane zo zmluvy o nájme bytu zo dňa 25.06.2020 (č. l. 27 a nasl.) uzatvorenej manželmi ako nájomcami bytu. V tomto smere súd tiež poukazuje na skutočnosť, že napriek tomu, že otec nie je občanom členského štátu Európskej únie (ďalej len „EÚ“) v súlade s ustanoveniami nariadenia Brusel II ter upravujúcimi zostatkovú právomoc (Čl. 6 ods. 2) manžela, ktorý má obvyklý pobyt na území členského štátu alebo je štátnym príslušníkom členského štátu, možno žalovať v inom členskom štáte iba v súlade s článkami 3, 4 a 5. Preto pokiaľ aj manžel proti, ktorému návrh na rozvod manželstva smeruje je štátnym občanom nečlenského štátu EÚ (konkr. Spojených štátov amerických), no zároveň platí, že tento má obvyklý pobyt v členskom štáte EÚ (v okolnostiach prejednávaného prípadu vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že manžel má obvyklý pobyt v Českej republike, v ktorej je zamestnaný a aj tam býva), preto možno proti nemu smerovať návrh na rozvod manželstva členskom štáte EÚ v súlade už s vyššie zmieneným Čl. 3 nariadenia Brusel II ter upravujúcim všeobecnú právomoc súdov členských štátov vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva. Pokiaľ ide o právomoc na konanie a rozhodovanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode, súd založil svoju právomoc v súlade s Čl. 7 nariadenia Brusel II ter, podľa ktorého majú súdy členských štátov právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania (s výhradou prípadov uvedených v Čl. 8 a 9), v konaní pritom dokazovaním bolo preukázané, že bydlisko maloletého je v Slovenskej republike, v ktorej v súčasnosti, prakticky od svojho nariadenia, žije so svojou matkou. Pokiaľ ide o právomoc vo veci vyživovacej povinnosti súd ju určil v súlade s čl. 3 písm. d) Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutia o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, podľa ktorého v cˇlensky´ch štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná súdu, ktorý ma´ podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec tykajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľˇ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z u´cˇastni´kov.
31. Pokiaľ ide o rozhodné právo súd na rozvod manželstva aplikoval právny poriadok Slovenskej republiky podľa § 22 ods. 1 Zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, podľa ktorého zrušenie manželstva rozvodom sa spravuje právnym poriadkom štátu, občanmi ktorého sú manželia v čase začatia konania. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravuje sa zrušenie manželstva rozvodom slovenským právnym poriadkom. Vo vzťahu k rozhodovaniu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností súd podľa čl. 15 ods. 1 Dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa zo dňa 19. októbra 1996 (ďalej aj len „Haagsky dohovor z roku 1996“), pri výkone právomoci podľa nariadenia použil právo Slovenskej republiky. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť k maloletému súd na ňu rovnako aplikoval právny poriadok Slovenskej republiky, a to v súlade s Čl. 15 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutia o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti v spojení s Čl. 3 Haagskeho protokolu o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosťˇ zo dňa 23.11.2007 (2009/941/ES), podľa ktorého pokiaľ nie je v tomto protokole ustanovene´ inak, vyživovacia povinnosť sa spravuje právnym poriadkom štátu obvyklého pobytu oprávneného (bod 1). Ako už súd uviedol vyššie obvyklým pobytom maloletého dieťaťa ako oprávneného je Slovenská republika.
32. Základným predpokladom rozvodu manželstva je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvrátenia vzťahov medzi manželmi; toto narušenie nastáva predovšetkým vtedy, ak sa manželia neriadia, resp. nemôžu riadiť vo vzájomnom správaní pravidlami vyplývajúcimi z § 18 až 20 zákona o rodine. Zrušenie manželstva rozvodom však odôvodňuje len kvalifikované rozvrátenie vzťahov medzi manželmi, ktoré má za následok, že manželstvo prestalo plniť svoj účel.
33. Vo vzťahu k manželkinmu návrhu na rozvod manželstva súd vykonaným dokazovaním dospel k nasledujúcemu záveru o skutkovom stave: manželstvo manželov bolo uzatvorené dňa 15.06.2019 v Rajci. V manželstve sa manželom narodil dňa XX.XX.XXXX syn E. E. J.. Manžela spolu nežijú od septembra 2020, kedy manželia ukončili spoločné bývanie v prenajatom byte, po ktorom sa manžel odsťahoval do Prahy a manželka k svojej matke. Manželia spolu v súčasnosti nehospodária ani intímne
spolu nežijú. Ako súd zistil z rodičovskej dohody zo dňa 18.03.2024 manžel s návrhom manželky na rozvod manželstva súhlasil. Súd preto dospel k záveru, že manželstvo vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Podmienky pre rozvod manželstva v zmysle § 23 ods. 1 zákona o rodine preto v danom prípade boli splnené. Súd preto návrhu manžela na rozvod manželstva vyhovel. Príčiny rozvratu manželstva (§ 23 ods. 2 zákona rodiny) súd vzhliadal vo vzájomnom citovom odlúčení sa z dôvodu rozdielnosti pováh, názorov a záujmov.
34. S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode (§ 100 CMP). Pokiaľ ide o úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode, navrhovateľka dňa 26.03.2024 doručila súdu na schválenie manželmi uzatvorenú rodičovskú dohodu zo dňa 18.03.2024 o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive malolému dieťaťu. V Článku II uvedenej dohody sa rodičia dohodli, že maloletý zostane na čas po rozvode manželstva v starostlivosti matky, dohodli sa na neobmedzenom stretávaní sa otca na základe ústnej dohody rodičov. Dohodli sa na vyživovacej povinnosti v sume 200 eur.
35. Vo všeobecnosti možno uviesť, že sú to primárne rodičia, ktorí definujú a každodenne napĺňajú záujem maloletého dieťaťa. Oni najlepšie poznajú svoju situáciu, možností a schopnosti, ako aj situáciu a potreby svojho dieťaťa. Preto by sa primárne práve oni mali dohodnúť na výkone rodičovských práv a povinností po rozpade ich vzťahu. Štátna moc (súd) by do súkromnoprávnych rodinných vzťahov resp. do výkonu rodičovských práv a povinností mala zasahovať čo najmenej a výlučne ak sú na to relevantné dôvody resp. špecifické okolnosti.
36. Autoritatívne rozhodovanie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je až druhoradým riešením, pokiaľ medzi rodičmi nedôjde k dohode o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, resp. ak takto uzavretá dohoda nie je v záujme maloletého dieťaťa a súd ju neschválil. Pre takúto dohodu, ktorá nahrádza rozhodnutie súdu, platia rovnaké zásady, ako pre rozhodovanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Jej subjektmi však môžu byť len rodičia.
37. Rodičia maloletého sa za účelom vzájomnej úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu uzatvorili dňa 18.03.2024 rodičovskú dohodu, ktorú súdu navrhli schváliť v znení ako je v II. výroku rozhodnutia.
38. Súd preskúmal rodičmi uzatvorenú dohodu o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému a dospel k záveru, že rodičovská dohoda je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Pri zvažovaní, či je rodičovskú dohodu možné schváliť, vychádzal z návrhu matky, vyjadrení účastníkov a kolízneho opatrovníka, výsluchu matky, predložených listinných dôkazov s prihliadnutím na najlepší záujem maloletého dieťaťa.
39. Vykonaným dokazovaním nebolo zistené, že by v starostlivosti matky o maloletého boli nedostatky, matka osobnú starostlivosť o maloletého vykonáva už v súčasnosti, a teda je predpoklad, že bude osobnú starostlivosť o maloletého vykonávať riadne a táto bude v záujme maloletého.
40. Pokiaľ ide o dohodnutý záväzok otca prispievať na výživu maloletého sumou 200 eur mesačne, súd ani vo vzťahu ku tomuto ustanoveniu nezistil okolnosti, ktoré by bránili schváleniu dohody rodičov v dohodnutom znení. A to aj napriek nesúhlasu kolízneho opatrovníka, ktorému sa uvedená suma vzhľadom na príjem otca a výdavky maloletého javila neprimerane nízka aj v tom kontexte, že otec maloletého navštevuje len sporadicky, a preto na výživu maloletého neprispieva ani inou formou. Navrhol otcovi uložiť povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 300 eur mesačne. Napriek nesúhlasu kolízneho opatrovníka, súd schválil rodičovskú dohodu aj v časti vyživovacej povinnosti otca vo vzťahu k maloletému. V tomto smere možno uviesť, že súd môže schváliť dohodu rodičov o výške výživného, pokiaľ je v záujme maloletého dieťaťa a neodporuje kogentným ustanoveniam zákona o rodine. Takýmto ustanovením je § 62 ods. 3 zákona o rodine, podľa ktorého je každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Súdom prvej inštancie schválená rodičovská dohoda o výške výživného tomuto zákonnému ustanoveniu neodporuje. Maloletý má 4 roky. Navštevuje materskú škôlku v Mojši. Maloletý je tiež zdravý. Matka na pojednávaní vo svojej
výpovedi špecifikovala výdavky maloletého spolu na sumu 888 eur. Matka na pojednávaní vypovedala, že jej z výkonu živnosti jej plynie v čistý mesačný príjem 1.500 až 2.000 eur (keď súd vzhľadom na zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti nevykonával podrobnejšie dokazovanie ohľadne výšky jej príjmu). Podľa názoru súdu výdavky maloletého odzrkadľujú životnú úroveň matky a finančné možnosti matky. Podľa názoru súdu matka maloletého je vzhľadom na ňou dosahovaný príjem schopná zabezpečiť životné a materiálne potreby maloletého, aj za stavu keď otec bude prispievať na výživu maloletého sumou 200 eur mesačne. Súd pritom zastáva názor, že prvotne je potrebné rešpektovať dohodu rodičov ohľadne výšky výživného. Súd má v takomto prípade zasiahnuť a rozhodnúť v rozpore s ich vzájomnou dohodou iba v prípade, že dospel k záveru, že by výživné vo výške dohodnutej rodičmi maloletého dieťaťa nepostačovalo na úhradu všetkých jeho životných potrieb, ktoré majú byť prostredníctvom výživného uspokojované. Keďže však súd v tejto konkrétnej veci k takýmto zisteniam nedospel, schválil aj rodičovskú dohodu aj v tejto časti. Za týchto okolností, ak matka súhlasí s tým, že sa bude na úhrade materiálnych nákladov spojených so zabezpečením riadneho vývoja maloletého dieťaťa podieľať vyššou mierou ako otec napriek tomu, že sama zabezpečuje aj osobnú starostlivosť o dieťa a príjem otca by teoreticky v prípade autoritatívneho rozhodovania umožňoval sa na výžive maloletého vyššou mierou (podľa potvrdenia o príjme otca vydaného jeho zamestnávateľom a jeho vyhlásenia o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch možno ustáliť jeho príjem na sume 40.000 Kč, teda cca 1.616 eur), podľa odvolacieho súdu niet dôvodu pre neschválenie rodičmi uzatvorenej rodičovskej dohody. 41. Rodičia nežiadali, aby súd osobitne upravil styk otca s maloletým aj pravdepodobne vzhľadom na vzdialenosť bydliska otca od bydliska matky a maloletej, súd styk otca s maloletým preto neupravil a ponechal ho na vzájomnej dohode rodičov.
42. Rodičovská dohoda neobsahovala ustanovenie upravujúce zastupovanie maloletého a správu jeho majetku súd, no výrok o zastupovaní a správe majetku je obligatórnou súčasťou rozhodnutia o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu (prvá veta § 24 ods. 1 zákona o rodine). Súd preto autoritatívne upravil zastupovanie dieťaťa na čas po rozvode a úprava správy majetku dieťaťa na čas po rozvode tak, že obaja rodičia obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Navrhovateľka sa nedomáhala zastupovania maloletého a správy majetku maloletého v bežných veciach. V konaní ani nebol zistený žiadny objektívny dôvod, pre ktorý by súd mal odoprieť uvedené právo na zastupovanie a správu majetku maloletého jednému z rodičov. Súd pri tom vychádzal pri tom z ustanovenia § 28 ods. 2 zákona o rodine, podľa ktorého rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia, z čoho vyplýva rovnosť rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností. Z tejto rovnosti rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností vo všeobecnosti vyplýva, že žiaden z rodičov nemá nadradené postavenie na druhým rodičom a nie je oprávnený (z iných ako zákonných dôvodov) koncentrovať výkon práv a povinností k dieťaťu do svojich rúk Zásada rovnosti rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností môže byť vo všeobecnosti prelomená predovšetkým vtedy, ak rozhodnutím súdu zasiahnuté do jeho rodičovských práv a povinností, a to v prípade pozastavenia, obmedzenia alebo pozbavenia výkonu rodičovských práv (§ 38 ods. 2 a 3 zákona o rodine).
O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že účastníkom nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania niektorému z účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Žilina do 15 dní od doručenia tohto rozsudku.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, k akej spisovej značke sa podáva, a musí byť podpísané. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Proti tomuto rozsudku v časti výroku o schválení dohody rodičov nie sú rodičia oprávnení podať odvolanie (§ 122 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. (§ 27 ods. 1 zákona o rodine).