Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sži/36/2014

Identifikačné číslo spisu: 1013200921 Dátum vydania rozhodnutia: 28.04.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Milan Morava Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:1013200921.1

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu a zo sudkýň JUDr. Petry Príbelskej PhD. a JUDr. Jarmily Urbancovej, v právnej veci žalobcu: J&M PAVLÁT International, spol. s r.o., so sídlom Tábor - Všechov 2, Dražice, IČO: 26018012, zastúpený: Advokátska kancelária Melničák a Semančíková s.r.o., sídlom Miletičova 1, Bratislava, IČO: 36860891, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sídlom Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti oznámenia žalovaného č. SLV-OLVS-31/2013 zo dňa 3. apríla 2013, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. -43 zo dňa 12. júna 2014, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. -43 zo dňa 12. júna 2014 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného - oznámenie o oneskorene podanom rozklade č. SLV-OLVS-31/2013 zo dňa 3. apríla 2013 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatení súdneho poplatku vo výške 140,- € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odôvodnenie

I.

Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil krajský súd tým, že po oboznámení sa s podaním žalobcu označeným ako rozklad proti prvostupňovému rozhodnutiu doručovanému žalovanému faxom dňa 09.02.2013 zistil, že toto podanie nie je podpísané a ani opatrené odtlačkom pečiatky žalobcu. Každé podanie musí obsahovať označenie správneho orgánu, ktorému je podanie adresované, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podľa názoru krajského súdu podpis osoby, ktorá podanie robí je možné vnímať ako identifikačný element určujúci túto osobu, keďže z podania musí byť zrejmé, kto ho robí a je všeobecnou náležitosťou každého podania. Krajský súd sa v súvislosti s absencie podpisu tohto podania stotožnil so žalovaným, že nakoľko podanie nebolo

podpísané a nebolo ani opatrené odtlačkom pečiatky žalobcu, takéto podanie je potrebné považovať za právne neúčinné a nemôže naň prihliadať. Z výkladu vyplýva, že podávateľ je povinný doručiť do 3 dní identické, teda zhodné podanie s podaním faxovým. V tejto veci ale o takúto situáciu nejde, nakoľko podanie, ktoré žalobcu súdu predložil nie je identické s podaním doručeným žalovanému dňa 22.02.2013, pretože na podaní predloženom žalobcom absentuje podpis a pečiatka, pričom však podanie doručené žalovanému dňa 22.02.2013 už tieto náležitosti obsahuje. Krajský súd mal teda za preukázané, že žalobca nevyužil možnosť podania riadneho opravného prostriedku v zákonnej 15-dňovej lehote, ide teda o prekážku nevyčerpania všetkých riadnych opravných prostriedkov.

Právne odôvodnil krajský súd svoje rozhodnutie ustanoveniami a o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a o správnom konaní v znení neskorších predpisov (správny poriadok).

Výrok o trovách konania krajský súd odôvodnil neúspechom žalobcu v konaní podľa

II.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie v lehote ustanovenej zákonom ( , veta prvá , ). Žiadal rozsudok krajského súdu zmeniť a napadnutý rozsudok krajského súdu zmeniť tak, že rozhodnutie - oznámenie žalovaného zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie a priznať žalobcovi náhradu trov konania.

Uviedol, že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu a súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Zdôraznil, že absencia podpisu a odtlačky pečiatky žalobcu nebola žalovaným nikdy preukázaná, keď žalovaný na preukázanie svojich tvrdení nepredložil nijaké dôkazy. Žalovaný nikdy nepredložil faxové podanie súdu. Žalobca podal faxom dňa 19.02.2013 v zákonom stanovenej lehote rozklad proti prvostupňovému rozhodnutiu a následne faxové podanie do 3 dní doplnil, keď dňa 20.02.2013 podal originál tohto podania na poštovú prepravu (do obálky vložil to isté podanie, ktoré odfaxoval). Ako dôkaz preukazujúci tvrdenú absenciu podpisu a odtlačku pečiatky na faxovom podaní žalobcu, krajský súd označil výtlačok rozkladu, ktorý žalobca predložil so žalobou. Tento výtlačok rozkladu nie je možné považovať za dôkazný prostriedok preukazujúci absenciu podpisu a pečiatky vo faxovom podaní. Žalobca nemohol mať u seba podanie, ktoré faxoval, nakoľko uvedené doručil v listinnej podobe správnemu orgánu. Identické podanie nemohlo byť doručené so žalobou, pretože sa nachádzalo v administratívnom spise žalovaného. Žalobca len za účelom preukázania obsahu predložil výtlačok rozkladu, no najmä žalobca predložil dva doklady preukazujúce doručenie faxového podania žalovanému. Súčasne je zrejmé, že podanie doručené v listinnej podobe malo všetky náležitosti podania. Žalobca poukazuje na neúplný administratívny spis žalovaného, v ktorom absentuje doklad preukazujúci dodržanie zákonom určenej lehoty, t.j. faxové podanie. Krajský súd tak preniesol ťarchu neúplného administratívneho spisu na žalobcu. Okrem toho poukázal žalobca na to, že záver o neúčinnosti faxového podania z dôvodu absencie podpisu a odtlačku pečiatky žalobcu nemá oporu v príslušnej právnej úprave. Poukázal aj na rozhodnutie Nejvyššího správního soudu ČR sp. zn. 5583/25 zo dňa 11.05.1925.

III.

Žalovaný využil svoje právo k odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadriť. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. Uviedol, že sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku krajského súdu a pridržiava sa svojich doterajších vyjadrení.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací ( v spojení s veta prvá ), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania ( v spojení s veta prvá ), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( veta prvá ), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <. ( a v spojení s veta prvá a ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb ( ).

Predmetom konania je oznámenie (rozhodnutie) žalovaného z 03.04.2013, ktorým bolo žalobcovi oznámené, že rozklad proti rozhodnutiu o čiastočnom nevyhovení žiadosti o poskytnutie informácií bol žalobcovi doručený dňa 04.02.2013, pričom zákonná 15-dňová lehota uplynula dňa 19.02.2013, t.j. rozklad podaný na poštovú prepravu dňa 20.02.2013 bol podaný oneskorene.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal administratívny spis žalovaného ako aj súdny spis a dospel právnemu záveru, že krajský súd ako aj žalovaný nesprávne právne posúdili otázku včasnosti podaného rozkladu žalobcom.

Žalobca k žalobe pripojil fotokópiu faxového podania - rozklad žiadateľa proti rozhodnutiu žalovaného, prílohou tohto podania je výstup z faxovej komunikácie uskutočnený dňa 19.02.2013, adresa príjemcu: telefónne číslo žalovaného, počet strán 3. Toto faxové podanie nie je opatrené podpisom ani pečiatkou žalobcu resp. jeho právneho zástupcu. Toto faxové podanie sa nenachádza v administratívnom spise žalovaného. V administratívnom spise žalovaného sa nachádza len podanie - rozklad podané na poštovú prepravu dňa 20.03.2013, obsahovo zhodné ako faxové podanie, obsahujúce aj podpis právneho zástupcu žalobcu.

Podľa § 19 ods. 1 správneho poriadku, podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice, alebo elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona. Možno ho urobiť aj telegraficky alebo telefaxom; také podanie obsahujúce návrh vo veci treba písomne alebo ústne do zápisnice doplniť najneskôr do troch dní.

Podľa § 19 ods. 2 správneho poriadku, podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť jeho ďalšie náležitosti.

Podľa § 19 ods. 3 správneho poriadku, pokiaľ podanie nemá predpísané náležitosti, správny orgán pomôže účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne ho vyzve, aby ich v určenej lehote odstránil; súčasne ho poučí, že inak konanie zastaví.

Na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení správneho poriadku je zrejmé, že podanie (rozklad) je možné urobiť telefaxom, také podanie obsahujúce návrh vo veci treba písomne alebo ústne do zápisnice doplniť najneskôr do troch dní. Žiadne iné povinnosti správny poriadok pri podaní telefaxu nevymedzil. V predmetnej veci podal žalobca faxové podanie - rozklad dňa 19.02.2013, čiže v zákonnej 15-dňovej lehote na podanie rozkladu. Toto faxové podanie síce obsahovalo vadu - absenciu podpisu, avšak išlo o vadu odstrániteľnú, na ktorej odstránenie bol povinný žalovaný vyzvať žalobcu podľa § 19 ods. 3 správneho poriadku. Táto výzva na odstránenie vád však nebola potrebná, pretože žalobca dňa 20.02.2013 podal na pošte podanie - rozklad obsahovo zhodné, obsahujúce aj podpis právneho zástupcu žalobcu (čiže sám odstránil vadu absencie podpisu), čím naplnil zákonnú povinnosť doplniť faxové podanie - rozklad najneskôr do troch dní. Najvyšší súd zdôrazňuje, že zákon - správny poriadok neukladá žalobcovi povinnosť aby doplnil obsahovo zhodné podanie, napriek tomu je potrebné

konštatovať, že tak faxové podanie ako aj podanie podané na poštu je obsahovo zhodné. Je preto nedôvodné konštatovanie krajského súdu na str. 7 rozsudku, že z výkladu § 19 ods. 2 správneho poriadku vyplýva, že podávateľ je povinný doručiť do 3 dní identické podanie s podaním faxovým. Aj napriek tomu, že správny poriadok túto povinnosť neukladá, žalobca doručil identické podanie, pričom doplnenie podpisu bolo len odstránením odstrániteľnej vady podania. Vyžadovať aj odtlačok pečiatky na podaní ako uvádza krajský súd je absurdné a žiaden zákon takúto náležitosť neukladá. Je tiež irelevantné, že faxové podanie - rozklad sa nenachádza v administratívnom spise žalovaného, pretože neúplnosť jeho spisov nemôže byť na ujmu žalobcovi.

Na základe vyššie uvedeného je potrebné vysloviť právny názor, že rozklad bol žalobcom podaný včas, t.j. v zákonnej 15-dňovej lehote.

V ďalšom konaní bude povinnosťou správneho orgánu - žalovaného zaoberať sa vecne rozkladom žalobcu a vydať meritórne rozhodnutie.

Podľa § 250j ods. 7 O.s.p, správne orgány sú viazané právnym názorom súdu.

O trovách konania najvyšší súd rozhodol podľa , veta prvá , , . Keďže právny zástupca žalobcu nepredložil v lehote ustanovenej zákonom vyčíslenie trov konania, najvyšší súd priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške vyplývajúcej z obsahu spisu, t.j. pozostávajúcu z náhrady zaplateného súdneho poplatku za žalobu (70,- €) a odvolanie (70,- €), spolu 140,- €, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť k rukám žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 ( veta tretia o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.