Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
904/400770.935943.pdf
PDF · 104.66 KB
No categories available
6Tost/17/2016
N a j v y š š í s ú d 6 Tost 17/2016
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Štefana
Michálika a sudcov JUDr. Martina Bargela a JUDr. Viliama Dohňanského vo veci vyţiadanej
osoby M. K., v konaní o návrhu Krajskej prokuratúry Košice na vzatie vyţiadanej osoby
do predbeţnej väzby na základe európskeho zatýkacieho rozkazu prerokoval na neverejnom
zasadnutí konanom 4. mája 2016 v Bratislave sťaţnosť vyţiadanej osoby M. K.
proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 4Ntc/1/2016, z 19. apríla 2016 a takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku sťaţnosť vyţiadanej osoby M. K.
sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Košiciach uznesením, sp. zn. 4Ntc/1/2016, z 19. apríla 2016 rozhodol
podľa § 15 ods. 2 zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze tak, ţe vyţiadaná
osoba M. K. sa berie do predbeţnej väzby s tým, ţe lehota väzby začala plynúť
18. apríla 2016 o 09.10 h. a vykoná sa v Ústave na výkon väzby v Košiciach.
Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil v podstate tak, ţe: „Vyţiadaná osoba
bola zadrţaná pracovníkmi Ministerstva vnútra SR, Prezídia Policajného zboru, Úradu
kriminálnej polície, odbor pátrania a krimininalisticko-technických činnosti, Pribinova 2,
Bratislava podľa § 13 ods. 1 veta prvá Zákona o EZR a to dňa 18. apríla 2016 o 09,10 hod.,
nakoľko bol na vyţiadanú osobu dňa 05.04.2016 Okresným súdom Plzeň - mesto vydaný
EZR vo veci na tom základe, ţe vyţiadaná osoba je na území Českej republiky trestne stíhaná
pre trestný čin lúpeţe spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 23, § 173 ods. 1 českého
Trestného zákonníka. Trestná sadzba za uvedený trestný čin v krajine pôvodu predstavuje
uloţenie trestu odňatia slobody aţ na 10 (desať) rokov. Z predloţených písomných podkladov
v rámci predbeţného vyšetrovania bolo zistené, ţe bol doručený EZR v elektronickej verzii
e-mailovou poštou, ktorý spĺňa náleţitosti vyţadované zákonom pre jeho realizáciu.
V prejednávanom prípade boli splnené všetky formálne podmienky pre vydanie rozhodnutia
o vzatí vyţiadanej osoby do predbeţnej väzby, nakoľko vo veci konali príslušné justičné
orgány, taktieţ v zákonom stanovených lehotách a vyţiadaná osoba bola poučená
v zmysle príslušných zákonných ustanovení. Pokiaľ ide o naplnenie materiálnych podmienok,
je potrebné uviesť, ţe predbeţná väzba je väzbou fakultatívnou a na rozhodnutie o vzatí
zadrţanej osoby do predbeţnej väzby sa vyţaduje - okrem splnenia vyššie uvedených
formálnych podmienok – aj splnenie, resp. existencia konkrétnych skutočností, z ktorých
vyplýva obava zo zmarenia účelu konania o európskom zatýkacom rozkaze a to v prípade,
ak by sa viedlo voči vyţiadanej osobe na slobode. Konkrétne skutočnosti, ktoré viedli
sudkyňu k rozhodnutiu o vzatí vyţiadanej osoby do predbeţnej väzby vyplývajú výlučne
z individuálneho posúdenia a to ako okolnosti prípadu, tak aj osobných pomerov vyţiadanej
osoby. Sudkyňa krajského súdu v rámci výsluchu vyţiadanej osoby pred rozhodovaním
o vzatí do predbeţnej väzby zistila skutočnosti, ktoré ju viedli pre pozitívne rozhodnutie
o návrhu prokurátorky“.
Proti tomuto uzneseniu podal riadne a včas sťaţnosť M. K., a to priamo
do zápisnice o jeho výsluchu vykonanom procesnou sudkyňou. Svoju sťaţnosť následne
odôvodnil tak, ţe: „Mám za to, ţe v mojom prípade nie je dôvod na nariadenie predbeţnej
väzby. V odôvodnení uznesenia sa uvádza, ţe rozhodnutie o mojom vzatí do väzby vyplýva
výlučne z individuálneho posúdenia a to na okolnosti prípadu, tak aj z mojich osobných
pomerov. Opätovne uvádzam, ţe mi bolo doručené predvolanie na pojednávanie nariadené
vo veci Okresným súdom v Plzni, sp. zn. 9T/107/2015, nariadené na deň 24.06.2016, ktorého
som sa nemohol zúčastniť z finančných dôvodov, keďţe som nemal dostatok finančných
prostriedkov na vycestovanie do Plzne. Po prevzatí predvolania som išiel na políciu
do V., kde som im ukázal predvolanie a vysvetlil som, ţe nemám peniaze
na cestu. Policajti sa mi pokúsili pomôcť tak, ţe volali na súd, ale nedovolali sa tam. Jeden
z policajtov, ktorého poznám pod menom Š., mi napísal ospravedlnenie s tým,
aby som ho podal na pošte. To som aj urobil, ale poslal som ho obyčajnou poštou.
Ako sa uvádza v napadnutom uznesení, tieto mnou uvádzané skutočnosti neboli súdom ani
vyvrátené ani potvrdené. V súčasnosti uţ mám našetrených dostatok peňazí na cestu
na hlavné pojednávanie do Plzne. Taktieţ poukazujem na skutočnosť, ţe som nebol zadrţaný
políciou na základe EZR. Dňa 18.04.2016 ma hľadali policajti na adrese môjho trvalého
bydliska v čase, keď som bol na aktivačných prácach. Moja manţelka im povedala,
ţe som v práci. Keď som prišiel domov, manţelka ma informovala, ţe ma hľadali policajti
a tak som sa obliekol a sám som išiel na políciu do V.. Odtiaľ ma policajti vzali do K..
Mám trvalé bydlisko vo V., na ul. Č. X., kde bývam so ţenou a 2 maloletými deťmi vo veku 3
a 1 rok. Mladšie z detí je váţne choré, má závaţné mozgové ochorenie a z tohto dôvodu
je matka detí odkázaná na moju pomoc. Opätovne poukazujem na podstatnú skutočnosť,
ţe sa zdrţiavam so svojou rodinou na adrese trvalého pobytu, kde preberám aj poštu a z tohto
dôvodu nie je v mojom prípade potrebné zabezpečovať moju prítomnosť. Na základe vyššie
uvedeného sa nestotoţňujem so závermi konajúceho súdu a moje vzatie do predbeţnej väzby
povaţujem za nezákonné. Ţiadam, aby bolo uznesenie Krajského súdu Košice, č.k.
4 Ntc/1/2016, zrušené a aby som bol prepustený z väzby ihneď“.
Najvyšší súd, ako nadriadený orgán, v súlade s ustanovením § 192 ods. 1 Tr. por.,
v ktorom je vyjadrený obmedzený revízny princíp, po tom, ako nezamietol sťaţnosť z dôvodu
podľa § 193 ods. 1 písm. a/ alebo písm. b/ Tr. por., na základe sťaţnosti preskúmal
napadnuté výroky uznesenia a to zo všetkých hľadísk, bez ohľadu na to, či tieto hľadiská
sú alebo nie sú v sťaţnosti uvedené, a jednak správnosti postupu konania, ktoré napadnutým
výrokom predchádzalo a to z hľadiska všetkých chýb, ktoré by mohli spôsobiť nesprávnosť
napadnutých výrokov uznesenia. Pri plnení revízneho princípu preveril z právnej stránky,
či v celom konaní, v priebehu ktorého sa vytvárali podklady pre napadnuté uznesenie, nedošlo
k porušeniu Trestného zákona, Trestného poriadku alebo iných mimo trestných právnych
predpisov, ktoré sú súčasťou právneho poriadku, lebo právo nemôţe byť zaloţené na nepráve.
Najvyšší súd dospel k záveru, ţe napadnuté uznesenie je správne a zákonné
vo všetkých jeho výrokoch a ţe v rámci konania bolo postupované bezchybne za dodrţania
všetkých procesných predpisov upravujúcich konanie o vzatí vyţiadanej osoby do predbeţnej
väzby.
Rozhodnutie o predbeţnej väzbe v konaní o európskom zatýkacom rozkaze má iný
charakter neţ väzba v rozsahu jej úpravy v štvrtej hlave v prvej časti Trestného poriadku.
Sudca v tomto konaní neskúma dôvodnosť podozrenia zo spáchania skutku, pre ktorý
je osoba vyţiadaná, ani opodstatnenosť právoplatného odsudzujúceho rozsudku
cudzozemského súdu a neskúma ani existenciu dôvodov väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. a/,
písm. b/, písm. c/ Tr. por. Pred rozhodnutím o predbeţnej väzbe je však sudca povinný zistiť,
či pozbavením osobnej slobody vyţiadanej osobe bude naplnený účel predbeţnej väzby
a to je – zabezpečenie prítomnosti zadrţanej osoby na území Slovenskej republiky tak,
aby nedošlo k zmareniu účelu konania o európskom zatýkacom rozkaze, pokým orgán štátu
pôvodu nepredloţí originál európskeho zatýkacieho rozkazu. Predbeţná väzba
nie je obligatórna a zadrţanú osobu moţno ponechať na slobode. Sudca má však obligatórnu
povinnosť pred rozhodnutím o predbeţnej väzbe vypočuť vyţiadanú osobu (§ 15 ods. 2 EZR)
a v rámci tohto výsluchu umoţniť jej vyjadriť sa minimálne k návrhu prokurátora na jej vzatie
do predbeţnej väzby. Vyššie uvedené bolo naplnené a krajský súd v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia dostatočne vysvetlil a odôvodnil svoje závery, ktoré ho viedli k rozhodnutiu
o vzatí vyţiadanej osoby do predbeţnej väzby. Preto najvyšší súd nepovaţuje za nevyhnutné
opätovne rozoberať právne a procesné závery, ktoré viedli k rozhodnutiu o vzatí vyţiadanej
osoby do väzby a preto v tejto súvislosti odkazuje na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu
v Košiciach.
Ţiada sa dodať, ţe v zmysle § 15 ods. 5 EZR predbeţná väzba nesmie trvať viac
ako 40 dní odo dňa zadrţania osoby. Sudca krajského súdu na návrh prokurátora
vykonávajúceho predbeţné vyšetrovanie môţe rozhodnúť o prepustení osoby z predbeţnej
väzby aj pred uplynutím tejto lehoty. Z uvedeného je zrejmé, ţe predbeţná väzba má len
krátkodobý dočasný charakter a preto v krátkom čase bude vo veci opätovne rozhodované.
Pokiaľ vyţiadaná osoba - M. K. v sťaţnosti uviedol, ţe u neho nie je dôvod
na vzatie do predbeţnej väzby, pričom má trvalé bydlisko, kde sa aj zdrţiava so ţenou
a dvomi maloletými deťmi, tak najvyšší súd takéto argumenty nepovaţoval za dostatočné
na pozitívne rozhodnutie o jeho sťaţnosti. Stále miesto pobytu totiţto nie je podmienkou,
ktorá by bránila vzatiu vyţiadanej osoby do predbeţnej väzby (k tomu viď vyššie uvedené)
Nemoţno tieţ prehliadnuť, ţe M. K. sa dobrovoľne nezúčastnil procesných úkonov
pred súdom v Českej republike, na ktoré bol riadne predvolaný a ako vyplýva z vyjadrenia
procesnej sudkyne Okresného súdu Plzeň (č. l. 42), tak svoju neúčasť ani neospravedlnil.
So zreteľom na uvedené Najvyšší súd rozhodol tak, ţe sťaţnosť vyţiadanej osoby
M. K. zamietol ako nedôvodnú postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťaţnosť nie je prípustná.
V Bratislave 4. mája 2016
JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r.
predseda senátu
Vypracoval : JUDr. Martin Bargel
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alţbeta Kóňová