Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
4bc/397849.c3955e.pdf
PDF · 138.64 KB
No categories available
4Tost/17/2016
N a j v y š š í s ú d 4 Tost 17/2016
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Štefana Harabina
na neverejnom zasadnutí 5. mája 2016 v trestnej veci J. H., v konaní o európskom
zatýkacom rozkaze, o sťažnosti vyžiadanej osoby J. H. proti uzneseniu Krajského súdu
v Banskej Bystrici z 20. apríla 2016, sp. zn. 5Ntc/6/2016, rozhodol
t a k t o :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť vyžiadanej osoby J. H. proti uzneseniu
Krajského súdu v Banskej Bystrici z 20. apríla 2016, sp. zn. 5Ntc/6/2016
sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 20. apríla 2016, sp. zn. 5 Ntc/6/2016
rozhodol tak, že
podľa § 16 ods. 1 zák. č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze, v znení
neskorších predpisov vzal vyžiadanú osobu J. H., nar. X v D.,
trvale bytom P. X., L., okres L., Slovenská republika do vydávacej väzby.
Zároveň rozhodol, že vydávacia väzba sa nenahrádza dohľadom probačného
a mediačného úradníka.
Proti tomuto uzneseniu včas podal sťažnosť J. H..
V jej písomnom odôvodnení prostredníctvom obhajcu uviedol, že vedomosť o svojom
trestnom stíhaní v Českej republike nemal a preto nebol povinný oznámiť polícii Českej
republiky adresu, na ktorej sa zdržiava.
Na území Veľkej Británie a Poľskej republiky vykonával podnikateľskú činnosť.
Od 19. augusta 2015 začal pracovať pre slovenskú spoločnosť T. so sídlom v B a od
uvedeného dátumu sa zdržiaval na území Slovenskej republiky.
Túto prácu vykonával až do svojho zadržania v mesiaci marec 2016, pričom ako zamestnanec
uvedenej spoločnosti bol riadne nahlásený v Sociálnej poisťovni. O tom, že nechcel opustiť
územie Slovenskej republiky, svedčí aj skutočnosť, že od mesta H. získal potvrdenie,
že v jej obvode môže podnikať ako samostatne hospodáriaci roľník. Na území Slovenskej
republiky má trvalé bydlisko v L., P. X., kde sa bude zdržiavať a preberať zásielky a v prípade
predvolania sa bude dostavovať na predvolanie príslušných orgánov.
Navrhol preto, aby najvyšší súd napadnuté uznesenie zrušil a prepustil ho z väzby
na slobodu. V prípade, ak najvyšší súd dospeje k záveru o existencii dôvodov väzby
alternatívne navrhol, aby väzbu nahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podanej sťažnosti preskúmal v rozsahu
§ 192 Tr. por. správnosť výrokov, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie,
ktoré týmto výrokom predchádzalo a zistil, že sťažnosť J. H. nie je dôvodná.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť,
ak nie je dôvodná.
Podľa § 18 ods. 1 zákona o európskom zatýkacom rozkaze proti rozhodnutiu o väzbe
je prípustná sťažnosť, odkladný účinok má len sťažnosť prokurátora proti rozhodnutiu
o prepustení osoby z väzby, ak súčasne bola podaná sťažnosť prokurátora proti rozhodnutiu
súdu o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu.
Podľa § 16 ods. 1 zákona o európskom zatýkacom rozkaze ak je to potrebné
na zabezpečenie prítomnosti vyžiadanej osoby v konaní o európskom zatýkacom rozkaze
na území Slovenskej republiky alebo na zabránenie, aby nedošlo k zmareniu účelu tohto
konania, vezme ju sudca krajského súdu do vydávacej väzby. Urobí tak na návrh prokurátora
vykonávajúceho predbežne vyšetrovanie.
Podľa § 17 ods. 3 zákona o európskom zatýkacom rozkaze na konanie podľa odseku 1
je príslušný krajský súd, v ktorého obvode je vyžiadaná osoba vo väzbe alebo vo výkone
trestu odňatia slobody.
Z predloženého spisu Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5Ntc/6/2016 vyplýva,
že Mestský súd v Brne 20. mája 2015 pod sp. zn. 70 Nt 4812/2015 vydal na J. H.,
slovenského štátneho občana, európsky zatýkací rozkaz na trestné stíhanie do Českej
republiky pre účastníctvo podľa § 24 ods. 1 písm. a/ českého Trestného zákona, k obzvlášť
závažnému zločinu podvodu podľa § 209 ods. 1, 5 písm. a/ českého Trestného zákona,
sčasti dokonaného a sčasti v štádiu pokusu podľa § 21 ods. 1 českého Trestného zákona,
spáchaného formou pokračovania v trestnom čine podľa § 116 českého Trestného zákona
a pre účastníctvo podľa § 24 ods. 1 písm. a/ českého Trestného zákona k zločinu úverového
podvodu podľa § 211 ods. 1, 5 písm. c/ českého Trestného zákona, spáchaného formou
pokračovania v trestnom čine podľa § 116 českého Trestného zákona, ktoré mal spáchať
na skutkovom základe uvedenom v bodoch I a II citovaného európskeho zatýkacieho rozkazu.
Za tieto trestné činy, ktoré príslušný orgán štátu pôvodu označil priradením
ku kategórii trestného činu uvedeného v odseku 4 písm. t/ § 4 zákona o európskom zatýkacom
rozkaze ako podvodné konanie, možno v štáte pôvodu uložiť trest odňatia slobody
prevyšujúci tri roky.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd vecne a miestne príslušný o vydávacej väzbe
vyžiadanej osoby rozhodol na podklade návrhu tamojšej krajskej prokuratúry vykonávajúcej
predbežné vyšetrovanie zo 4. apríla 2016, sp. zn. KPtm 20/16/6600, ktorý táto odôvodnila
v podstate jej účelom, okolnosťami pobytu vyžiadanej osoby vo Veľkej Británii a Poľsku
s tým, že aj napriek skutočnosti, že menovaný je slovenským štátnym občanom, existujú
obavy, že svojím útekom a skrývaním sa by tento zmaril účel konania o európskom
zatýkacom rozkaze.
Z doposiaľ vykonaného dokazovania je zrejmé, že J. H. spáchanie predmetných
trestných činov poprel. V rámci výsluchu však uviedol, že na Slovensku ho kontaktovala
polícia z Brna a žiadala ho, aby sa dostavil na výsluch, predmetom ktorého mala byť jeho
podnikateľská činnosť. Pretože na tejto nič trestné nevidel a nepovažoval to za vážne, situáciu
podcenil a na výsluch sa nedostavil.
Z obsahu skutkov, pre ktoré bol na J. H. vydaný európsky zatýkací rozkaz vyplýva, že
tieto mal spáchať v rokoch 2012, 2013 po tom, ako mal v roku 2008 spáchať obzvlášť
závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. v štádiu pokusu podľa §
14 ods. 1 Tr. zák. na území Slovenskej republiky, pričom v poradí prvý skutok mal spáchať
v podstate rovnakým spôsobom.
Po protiprávnom konaní, ktorého sa mal dopustiť na území Slovenskej republiky,
jej územie opustil, žil v Českej republike, na území ktorej mal spáchať skutky uvedené
vo vydanom európskom zatýkacom rozkaze. Následne aj územie tejto opustil, žil vo Veľkej
Británii a Poľsku, až kým sa v roku 2015 nevrátil na územie Slovenskej republiky.
Z konania, ktorého sa mal J. H. dopustiť, z okolností jeho pobytu v zahraničí
a z ignorovania jeho predvolania na policajný výsluch v Českej republike k jeho
podnikateľskej činnosti je zrejmé, že na zabezpečenie prítomnosti vyžiadanej osoby v konaní
o európskom zatýkacom rozkaze na území Slovenskej republiky a na zabránenie, aby nedošlo
k zmareniu účelu konania o európskom zatýkacom rozkaze, bolo potrebné tohto vziať
do vydávacej väzby.
Uvedené skutočnosti vylučujú v posudzovanom prípade aj použitie náhradných
inštitútov väzby a preto je zákonné a správne aj rozhodnutie krajského súdu o nenahradení
vydávacej väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka.
Riadiac sa týmito úvahami, Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 5. mája 2016
JUDr. Martin P i o v a r t s y, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Gabriela Protušová