Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11P-26-2018.pdf
PDF · 160.29 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-11P/26/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou Mgr. Andreou Fraňovou vo veci starostlivosti súdu o maloletú S. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, dieťa rodičov: matky Y. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. Q. XXX, M. XXX XX, zastúpenú Advokátskou kanceláriou JUDr. Róbert Fatura, advokát, s.r.o., IČO 465 286 44, so sídlom Považská Bystrica 017 01, Centrum 18/23, a otca E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. P. A. Q. XXX XX, E. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Ing. Vierou Kolačanskou, advokátkou, so sídlom Advokátskej kancelárie v Trenčíne 911 01, Nám. Sv. Anny 7269/20A, o návrhu otca na úpravu stretávania s maloletou, takto
rozhodol:
I. Súd u k l a d á rodičom maloletej a maloletej S. povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu, psychologickému poradenstvu na H.S. F. - F. X. Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, v rozsahu 12 hodín od právoplatnosti rozhodnutia.
II. Po skončení realizácie výchovného opatrenia je otec o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletou S. v období 3 mesiacov, každý párny víkend od piatka v čase od 15:30 hod. do nedele do 18:00 hod., následne po uplynutí tohto obdobie je otec o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletou S., a to:
- každý nepárny utorok v čase od 15:30 hod. do 18:00 hod. a každý párny víkend od piatka v čase od 15:30 hod. do nedele do 18:00 hod.,
- počas jarných prázdnin každý párny rok, od piatku od 15:30 hod. do nasledujúceho piatku do 19:00 hod.,
- počas jesenných prázdnin každý nepárny kalendárny rok, od stredy od 15:30 hod. do nedele do 15:00 hod.,
- počas vianočných sviatkov každý nepárny rok, od 23.12. od 10:00 hod. do 25.12. do 10:00 hod. a od 01.01. od 15:00 hod. do 06.01. do 16:00 hod. nasledujúceho párneho roku,
- počas vianočných sviatkov každý párny rok od 25.12. od 10:00 hod. do 01.01. do 15:00 hod. nasledujúceho nepárneho roku,
- počas každého párneho Veľkonočného pondelka od 10:00 hod. do nasledujúceho utorka do 18:00 hod.,
- počas letných prázdnin od 01.07. od 15:30 hod. do 15.07. do 19:00 hod. a od 01.08. od 15:30 hod. do 15.08. do 19:00 hod. každý kalendárny rok.
III. Počas sviatkov a prázdnin sa n e r e a l i z u j e bežná úprava stretávania.
IV. Otec si maloletú v určenom čase vyzdvihne v mieste bydliska matky a v určenom čase maloletú matke odovzdá v mieste bydliska matky.
V. Návrh otca na zmenu zverenia z a m i e t a .
VI. Matka sa z a v ä z u j e maloletú na stretnutie s otcom včas a riadne pripraviť a otcovi odovzdať.
VII. Matka je p o v i n n á zaplatiť štátu náhradu trov konania za znalecké dokazovanie vo výške 349,00 € na účet súdu do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
VIII. Otec je p o v i n n ý zaplatiť štátu náhradu trov konania za znalecké dokazovanie vo výške 349,00 € na účet súdu do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
IX. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu otec prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žiadal, aby súd upravil stretávanie otca s maloletou každý párny týždeň od piatku od 17:00 hod. do nedele do 18:00 hod. s tým, že si otec maloletú v určenom čase prevezme v miestke bydliska maloletej a po ukončení stretávania maloletú matke odovzdá v mieste bydliska maloletej. Matka je povinná maloletú na stretnutie s otcom včas a riadne pripraviť a otcovi odovzdať. V priebehu konania žiadal, aby súd rozhodol o zmene zverenia maloletej S. a túto zveril do osobnej starostlivosti otca.
2. Uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 12P/34/2018 - 44 zo dňa 21.09.2018 bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný vyživovacou povinnosťou k maloletej. Stretávanie otca s maloletou nebolo upravené, ako je uvedené v rozsudku, prípadné stretnutia prebehnú v závislosti od zdravotného stavu maloletej S., po vzájomnej dohode medzi rodičmi. V konaní vedenom pod sp.zn. 12P/34/2018 chcel pôvodne súd do rodičovskej dohody zahrnúť aj stretávanie otca s maloletou. Na prvom pojednávaní dňa 13.07.2018, kedy sa riešila aj otázka stretávania otca s maloletou, matka súhlasila so stretávaním každý druhý týždeň od piatka do nedele, matkou maloletej neboli na tomto pojednávaní prezentované žiadne problémy maloletej; rovnako maloletá nemala s otcom do 14.07.2018 žiadne problémy, v noci z 13.07.2018 na 14.07.2018 spala u otca. Od rozchodu rodičov maloletej v auguste 2017 otec maloletú vyzdvihoval každý druhý týždeň v škôlke, poobedia trávili u otca, kým matka odpracovala poobednú smenu v práci. Okrem toho každý druhý týždeň maloletá u otca prespávala z piatka na sobotu. Otec mal s maloletou vytvorený pekný vzťah, chodili spolu von, na výlety, navštevovala s ním jeho rodinu. Na pojednávaní dňa 13.07.2018 začala matka maloletej tvrdiť, že sa maloletá otca bojí, má z neho strach pocikáva sa a pod. Začala s maloletou navštevovať psychologičku, ktorá sa zúčastnila aj pojednávania dňa 21.09.2018. Z výsluchu psychologičky maloletej, F.. O. na pojednávaní vyplynulo, že maloletá je v jej starostlivosti od 08.08.2018. V čase výsluchu psychologička nevedela, čo je príčinou správania maloletej. Konštatovala, že maloletá reaguje až afektívne na otca, na to, či príde, či zavolá a pod. Situáciu riešila aj s otcom maloletej, požiadala ho o trpezlivosť a o to, aby vyčkal do odoznenia príznakov u maloletej. Sama uviedla, že bude pokračovať v terapii za účelom zistenia príčiny, pretože nie je prirodzené, aby dieťa svojho rodiča odmietalo. Vyjadrila sa, že je v záujme maloletej, aby došlo k náprave vzťahu otec - dcéra. V správe z 08.08.2018 je uvedené, že maloletá sama hovorí, že nechce ísť k E., lebo ju ,,nechá samú doma, bije ju po rukách, hovorí jej, že je hlúpa, necháva ju samú v aute…” Otec maloletej popiera, že by maloletú nechával samú, či už doma, alebo v aute, alebo jej hovoril, že je hlúpa a pod. Maloletú nebil, ak bolo treba v rámci výchovy na ňu zvýšil hlas. Otec maloletej si nebol a nie je vedomý žiadnej svojej aktivity, ktorá by u maloletej mohla spustiť panický strach z neho. V záujme riešenia situácie súhlasil s tým, že stretávanie s maloletou sa upravovať nebude. Od septembra 2018 sa otec snažil pravidelne informovať u psychologičky o stave maloletej, chcel vedieť, čo je príčinou jej správania, mal záujem na spolupráci, pričom sa nedomáhal stretnutia s maloletou. F.. O. dala otcovi v mesiaci október 2018 k dispozícii správu zo psychologického vyšetrenia z 08.08.2018 a následne s ním odmietla ďalej komunikovať. Nakoľko do polovice júla 2018 priebiehali stretnutia otca s maloletou bez problémov, maloletá navštevovala otcovu rodinu, chodievala s otcom zo škôlky, spávala u neho, je zarážajúce, že odrazu má z otca panický strach. Je toho názoru, že tento strach z otca v maloletej systematicky buduje matka, keďže žije maloletá s matkou. Správanie matky pred maloletou je neadekvátne veku maloletej. Napr. pred maloletou sa viackrát otcovi matka vyhrážala privolaním polície, dcéru od neho ťahala preč, rovnako i od jeho rodičov, keď sa náhodne stretli v meste. V spise sp.zn. 12P/34/2018 je založené CD s videami s maloletou do júla 2018, ktoré otec nahral zo svojho mobilného telefónu. Otec sa cez víkendy prostredníctvom sms správ zasielaných matke domáha stretnutia s maloletou. Odpoveď matky je vždy rovnaká, že psychologička tieto stretnutia neodporúča a malá sa s otcom nechce stretnúť. Nakoľko psychologická intervencia F.. O. nepriniesla pre otca maloletej žiadne výsledky, navrhuje pribrať do konania znalca z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, ktorý zistí skutočný psychický stav maloletej, jej vzťah k otcovi, to či správanie maloletej k otcovi
je ovplyvnené matkou, či je alebo nie je manipulovaná proti otcovi a tiež navrhne optimálny spôsob stretávania otca s maloletou.
3. Matka sa k návrhu otca písomne vyjadrila prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Uviedla, že otec maloletej nerešpektoval vyjadrenia a odporúčania psychologičky F.. O., ktoré odzneli na pojednávaní ohľadne zverenia maloletej. F.. O. mala maloletú v pychologickej starostlivosti a viedla s ňou terapie, odcori odporučila, aby dcéru nekontaktoval až do zlepšenia jej zdravotného stavu. Čo otec nerešpektoval a bez dohody s matkou chodil za dcérou do školy a vynucoval si stretávanie s ňou, pričom maloletá sama učiteľkám povedala, že za otcom ísť nechce. Maloletú po návštevách otca bolievalo brucho, vracala, pocikávala sa. V škole počas jeho návštevy - ako otca zbadala, sa pri obede povracala. Aj učiteľky si všimli, že má maloletá problém a bojí sa otcových návštev. Po otcových vynútených stretnutiach sa výrazne zhoršil jej zdravotný stav, pričom F.. O. odporučila už návštevu detského psychiatra, nakoľko už nestačila len terapia F.. O., ktorá mola byť účinná, keby otec rešpektoval jej vyjadrenia a nehľadel by len na svoj záujem, ale by rešpektoval záujem maloletej a nevynucoval by si styk s ňou proti jej vôli. Vzhľadom na to, že sa dcérin stav zhoršoval, detský psychiater rovnako odporučil zvážiť stretávanie otca s maloletou. Preto podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, kde žiadala zakázať styk otca s maloletou. Podľa vlastných slov maloletej pred kolíznym opatrovníkom, ju otec stále k niečomu núti, vyžaduje si, aby mu dala pusu, aby sa do mobilu usmievala, aby bola veselá, keď si ju natáča a pod. (otec uvádza, že maloletá o nahrávkach nevedela). Z oslovenia ,,E.” a nie ,,otec” je zrejmé, že otec s maloletou nikdy nemal vybudovaný pekný a dobrý vzťah. V čase, keď žili rodičia v spoločnej domácnosti, sa otec zdržiaval doma len veľmi málo s odôvodnením, že má veľa práce a o dcéru nejavil takmer žiadny záujem. Maloletá bola svedkom viacerých útokov na matku, ktoré si evidentne dobre pamätá. Rovnako si spomína aj na to, že ju otec zbil a nadával jej. Psychologička sa vyjadrila, aby otec maloletú nekontaktoval, že jedine v takom prípade jej dokáže terapiou pomôcť. To si otec neuvedomuje, evidentne mu nejde o dcéru, resp. o jej zdravotný stav a záujem, ale presadzuje len svoje záujmy a to, čo chce on. Rovnako to bolo aj v čase spoločného spolužitia s matkou maloletej, čo nakoniec viedlo k rozchodu. Matka súhlasí so znaleckým dokazovaním, aby znalec urobil záver, či je styk maloletej s otcom pre maloletú vhodný alebo nie. Poukázala tiež na správy P.. O. - detského psychiatra, u ktorého bola maloletá 03.04.2019, z ktorých vyplýva, že je maloletá kľudnejšia a bez stresu.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to správou kolízneho opatrovníka zo šetrenia pomerov, znaleckým posudkom znalkyne z odboru psychológia, klinická psychológia detí a dospelých, uznesenia Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 5P/6/2019 - 59 zo dňa 08.03.2019 v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín č.k. 17CoP/26/2019
- 108 zo dňa 28.05.2019, správou z I., a ďalším obsahom spisu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav veci:
5. Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 12P/34/2018 - 44 zo dňa 21. septembra 2018 súd schválil dohodu rodičov, na základe ktorej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky s tým, že právo zastupovať maloletú a spravovať majetok maloletej majú obaja rodičia. Otec sa zaviazal platiť výživné na maloletú sumou 150,00 € mesačne a náklady spojené so stravou v v škole a v školskej družine. Na žiadosť rodičov sa stretávanie otca s maloletou S. neupravilo, prípadné stretnutia prebehnú v závislosti od zdravotného stavu maloletej S. po vzájomnej dohode medzi rodičmi. Matka sa zviazala raz týždenne otca informovať o zdravotnom stave maloletej, ako aj o výsledkoch školskej a mimoškolskej činnosti.
6. Z evidencie priestupkov bolo zistené postihnutie otca maloletej za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, za ktorý mu bola uložená pokuta vo výške 20,00 €. Dňa 06.08.2018 v čase približne o 17:30 hod. v reštaurácii Y. I. na M. ulici č. XX v A. P. A. Q., po tom ako si chcel zobrať svoju mal. dcéru S. E., prišla jej nevlastná sestra X. O., ktorej sa vyhrážal, že jej rozbije hlavu a doláme hnáty, pokiaľ mal. S. E. zoberie nasledujúci deň zo škôlky, čo následne zopakoval X. O. a jej matke Y. O. neskôr do telefónu.
7. Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp.zn. 1Tp/36/2019 bolo zistené, že uznesením ČVS: ORP - 373/ NM-NM-2019 zo dňa 08.08.2019 podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku bolo začaté trestné stíhanie a súčasne podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vznesené obvinenie E. E. pre prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a bol podaný návrh na vzatie obvineného do väzby na skutkovom základe, že obvinený E. E. v období od presne nezisteného dňa mesiaca august 2017 až
doposiaľ, najmä však v období posledných dvoch mesiacov /júl, august/ kalendárneho roku 2019 na rôznych miestach v meste A. P. A. Q., sleduje poškodenú a zároveň svoju bývalú družku Y. O., ktorá je matkou ich spoločného maloletého dieťaťa, a to takým spôsobom, že túto sleduje jazdiaci na motorovom vozidle v blízkosti jej zamestnania, miesta trvalého pobytu, taktiež v čase kedy chodí s maloletou dcérou do obchodu, pričom v čase keď sa nachádza v blízkosti poškodenej, tak na adresu tejto sa vyjadruje vulgárnymi slovami, ďalej opakovane prichádza k N.O. Š., ktorú navštevuje maloletá dcéra, ktorú aj opakovane vyhľadal priamo v školskom zariadení, dňa 06.08.2019 opakovane vyhľadal v blízkosti miesta trvalého pobytu blízkosť poškodenej, ktorej potom ako si ho odfotila uviedol „zase si ma fotíš, ja si ťa poriešim, uvidíš“, čím vzbudil u poškodenej Y. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, A. P. A. Q. dôvodnú obavu o jej život a zdravie ako aj o život a zdravie jej maloletej dcéry.
8. Uznesením tunajšieho súdu sp.zn. 1Tp/36/2019 zo dňa 09.08.2019 bol obvinený prepustený zo zadržania, obvinenému boli uložené viaceré povinnosti a obmedzenia, o.i. aj obmedzenie zákaz priblížiť sa k poškodenej na vzdialenos menšiu ako 5 m a zákaz poškodenú kontaktovať (osobný, telefonický, mailový či iný) s výnimkou nevyhnutného úradného styku súvisiaceho s výkonom rodičovských práv podľa Zákona o rodine, prípadne upravených súdnym rozhodnutím vydanom v civilnom konaní.
9. Zo správy N. Š., J. O.. A. XXX, A. P. A. Q. zo dňa 03.05.2019, ktorú v uvedenom období maloletá navštevovala vyplýva, že maloletá S. má výborný prospech, v matematike má slabšie výsledky, so správaním v škole nie sú žiadne problémy. Spolupráca s matkou a otcom je výborná. Otec navštevoval maloletú po vyučovaní v Š.. Po upozornení matky, že maloletá má z otca strach, pri stretnutiach zo začiatku bola prítomná triedna učiteľka, vychovávateľka alebo zástupkyňa RŠ. Vyučujúca sa vždy spýtala S., či sa chce stretnúť s otcom. Maloletá súhlasila, dobrovoľne a rada išla za otcom. Správala sa pokojne a po návšteve otca pokračovala ďalej v činnostiach Š.. Otec bol prítomný na každom rodičovskom združení a má veľký záujem o dcéru a jej vyučovacie výsledky, hradí poplatky za stavu v Š. a mesačné poplatky za Š..
10. Zo znaleckého posudku T.. P.. Y. U. L. N., F.., znalkyne v odbore psychológia, klinická psychológia detí a dospelých vyplýva, že maloletá sa vníma oboma rodičmi dostatočne ochraňovaná a preferovaná. Zároveň je jej emočná väzba k obom ambivalentná vzhľadom na nestálosť a nepredvídateľnosť ich reakcií, čo je nepriaznivé pre jej ďalší vývin, ak sa rizikové faktory zo strany rodičov neodstránia. Jej vzťah k obom rodičom je navonok interaktívny, hrový, sprevádzaný telesným kontaktom. Pri matke má tendenciu ju i seba viac kontrolovať, prejavuje jej súcit, cíti sa v jej prítomnosti pseudo bezpečne, vzťah je interafektívny. Pri otcovi je sprvu ostýchavá, hanbí sa za svoje konanie, neskôr mu vyjadruje interakčne náklonnosť. Matka má voči maloletej symbiotický vzťah, maloletú vníma ako tú, ktorá ju môže potvrdiť. Nadmerne si ju púta, čo bráni autonómnemu harmonickému rozvoju maloletej. Vzťahuje ju do svojho prežívania voči partnerovi, čím dochádza k sekundárnemu indukovaniu neprirodzených emócií a postojov u maloletej a obrán, ktorými zabezpečuje emočnú stabilitu matke a vlastnú emočnú istotu v jej priazni. Vzhťah matky a dcéry je v neurotickej konštelácii, nakoľko dochádza k emočnej zámene ich rolí, čo je z hľadiska vývinu pre maloletú nepriaznivé. Otec zaujíma voči dcére ochraňujúci postoj, ale zároveň apeluje na presadzovanie vlastných potrieb maloletou, čo v nej môže vyvolať veku neadekvátny pocit zodpovednosti. Je sociálne menej zručný, prejavovať jej náklonnosť primeraným spôsobom, reaguje u maloletej skôr na vonkajšie prejavy ako na jej prežívanie, je však vnímavý na jej zmeny. Identifikuje sa s dcérou v jej potrebách a prežívaní, je pre jej feminínnu identitu potvrdzujúci vzor. Matka disponuje slabým ja a svoju zodpovednosť za seba preberá v nižšej miere, vyhovára sa na okolnosti. Ide o štrukturálny vývinový deficit v ego-regulácii a regulácii prežívania. Nemá na to náhľad. Otec dokáže prijať zodpovednosť za svoje konanie primerane. Pri nefunkčnom správaní vyvíja zvýšené úsilie, aby chyby odčinil. Na frustrujúce prekážky reaguje bezmocne alebo si ich neuvedomuje. U maloletej sa prejavujú silné introjekty od matky, ktoré narúšajú jej harmonický vývin v emočnej a kognitívnej dynamike. Emočne je v regrese, nenaplnila psychosociálne vývinové úlohy skorších období. Matka je nezrelo ego-centrovaná z dôvodu vlastnej neistoty, s emočnou a neurovegetatívnou labilitou. Otec je opatrný a obozretný, ale so zníženou toleranciou pre stres, v záťaži môže reagovať popudlivo. Maloletá S. je v emočnom prežívaní hnevu a smútku osamotená, nerozumie prežívaniu a potláča ho. Obaja rodičia majú jedinečné, špecifické, výlučné a druhým rodičom nezastupiteľné miesto vo výchove a starostlivosti o maloletú, ak zodpovedne prijmú vlastnú rodičovskú rolu a matka si nebude zamieňať vlastné potreby s potrebami dcéry a robiť z dcéry emočného partner a otec rozlíši veku primeranú mieru zodpovednosti, ktorú maloletá dokáže na seba vziať ohľadom starostlivosti o vlastné potreby a prežívanie. Osobnostné predpoklady svedčiace pre funkčnú starostlivosť maloletej preukazuje aktuálne matka, osobnostné
predpoklady svedčiace pre funkčnú výchovu preukazuje aktuálne otec. Manipulačné prejavy znalkyňa zachytila u matky maloletej, ktorá u maloletej indikuje negatívne skreslený obraz o otcovi maloletej a vytvára s ňou koalíciu proti nemu. U otca manipulačné prejavy nezistila. V záujme potrieb maloletej a jej vývinového harmonického progresu otvára otec maloletej väčší výchovný priestor matke maloletej, neprimerane však maloletú povzbudzuje, aby maloletá bola v matkinej prítomnosti autonómna, čo maloletú vedie do úzkosti, nakoľko to sama nedokáže vzhľadom na matkin postoj k otcovi. Matka síce verbálne proklamuje dôležitosť otca v živote maloletej, emočne to však nie je spôsobilá rešpektovať a akceptovať, bráni jej vlastná neistota, separovať sa od maloletej. Otcove výchovné spôsoby pred maloletou devalvuje, čím jej dáva informáciu, že otec nie je dobrý. Neuznáva ho ako dobrého otca svojej dcéry, je voči nemu hyperkritická až sarkastická. Otec rešpektuje racionálne aj emočne dôležitosť matky v živote maloletej. Maloletú učí kriticky rozlišovať výchovné spôsoby matky, bez snahy znehodnotiť ju v jej očiach. Neuvedomuje si však emočný tlak a ambivalenciu u maloletej, ktorú tým vyvoláva. Obaja rodičia navzájom nie sú schopní v záujme maloletej S. participovať a kooperovať na jej výchove, a to z dôvodov na strane matky. Otec vyvíja snahu, táto sa však nestretá zo strany matky so záujmom a ústretovosťou, ale nevôľou a svojskými reakciami matky, ktoré výchovný vplyv otca voči maloletej úplne znemožňujú. Matka vzťahuje vlastný nevyriešený partnerský konflikt do svojej rodičovskej role, čím sa cyklí a bráni harmonickému rozvoju maloletej. Psychická vyspelosť maloletej je vo výkonovej a kognitívnej rovine adekvátna veku. Dochádza u nej však k nevyrovnanému emočnému vývinu, ktorý je spomalený v dôsledku patologickej vzťahovej konštelácie - maloletá preberá rolu starostlivosti o matkino prežívanie. Vlastné vývinové úlohy emočnej autonómie nemá ešte funkčne zvládnuté, čo jej môže spôsobovať v budúcnosti problém v partnerských väzbách. Keďže kognitívny vývin maloletej predbieha jej emočný vývin, dochádza k nefunkčnému zamieňaniu vlastnej sebahodnoty s výkonom alebo matriou, čo bude mať v budúcnosti dopad na sebaúctu maloletej, ak sa jej vývin pozitívne nezvráti. K fyzickej vyspelosti maloletej znalkyňa nemá kompetencie vyjadrovať sa, z údajov v zdravotnej dokumentácii je zrejmé, že maloletá netrpí fixovanými psychosomatickými prejavmi, tieto však môžu nastať ako reakcia na chronické vzťahové napätie. Maloletá zaujíma k obom rodičom ambivalentnú citovú väzbu. Hoci sa cíti pri matke emočne bezpečnejšie, zaujíma k nej aj kritický postoj a uvedomuje si jej prehnané prejavy. V postojoch je však nestabilná, nakoľko je ešte detská a zvýšene sugestibilná. Vníma ju ako tú, ktorá ju rozmaznáva, z čoho profituje, a zároveň chráni. Emočné rozpory v sebe voči nej potláča. Voči otcovi prejavuje emočnú a telesnú náklonnosť až s odstupom, nakoľko dlhý čas neboli spolu, prekonáva ostych a hanbu. Nevie skĺbiť hnev aj smútok i túžbu po jeho blízkosti s indukovanými prejavmi matky. Vníma ho ako toho, kto by mal mať inú povahu a má chuť mu niekedy robiť zle. U maloletej nebolo zistené z jej prejavov a záznamov v zdravotnej dokumentácii, že by sa u nej cyklila psychosomatická dynamika pri predstave prítomnosti otca, resp. jej trávenie času s otcom. Dochádza u nej však k potláčaniu hnevu a smútku, ktorý má výrazne reaktívny charakter a môže mať v budúcnosti dopad na diferenciáciu a regulovanie emócií v partnerských vťahoch a vo vzťahu k vlastnej sebaúcte. Aktuálne účinne a prirodzene pracuje s prechodným objektom mackom Pooh, ktorý jej pomáha zvládať tranzície medzi matkou a otcom a emočný stres. Maloletá neodmieta stretávanie sa s otcom, súhlasí s víkendovými pobytmi v jeho prítomnosti a prítomnosti jeho rodičov. Svoj postoj však nevie relevantne a konzistentne vyjadriť, nakoľko v ňom dochádza k dichotómii racionálnej, emočnej a behaviorálnej stránky, vzhľadom na indukované postoje matky. So zreteľom na najlepší záujem a vývinové potreby maloletej, znalkyňa navrhuje upraviť styk s otcom počas školského roka v každom týždni v rozsahu jedného poobedia od 15:00 hod. do 19:30 hod. a každý druhý víkend v rozsahu od piatku od 18:30 hod. až do pondelka do 08:00 hod. s prespávaním. Počas kontaktného dňa a víkendu realizovať otcom aj prípravu maloletej na vyučovanie. Počas školských prázdnin a sviatkov odporúča rozsah styku otca s maloletou upraviť nerozdielnym pomerom voči matke tak, že otec je oprávnený sa s maloletou stretávať v každom párnom roku počas jarných prázdnin, v nepárnom roku počas jesenných prázdnin, v každom nepárnom roku od 23.12. od 10:00 hod. do 25.12. do 10:00 hod. a od 01.01. od 15:00 hod. do 06.01. do 16:00 hod. nasledujúceho roku, v každom párnom roku od 25.12. od 10:00 hod. do 01.01. do 15:00 hod. nasledujúceho roku, každý párny rok Veľkonočný pondelok od 10:00 hod. do nasledujúceho utorka do 18:00 hod., každý rok 2 týždne v mesiaci júl a 2 týždne v mesiaci august súvisle.
11. Uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 11P/26/2018 - 145 zo dňa 25.05.2020 súd upravil stretávanie otca s maloletou S. v I. F. T. Y. H., Q. A. P. A. Q. za účelom obnovenia vzťahu maloletej s otcom, a to do rozhodnutia vo veci samej.
12. Zo správy z I. vyplynulo, že z plánovaných stretnutí sa realizovalo len prvé stretnutie 08.06.2020. Prvotná reakcia maloletej bola veľmi negatívna, odmietavá. Maloletá s otcom nekomunikovala,
verbálnym aj neverbálnym správaním dávala otcovi najavo, že nemá záujem o stretnutie. Bolo náročné oddeliť S. od matky, ktorú po príchode do I. objímala okolo pásu a odmietala sa jej pustiť. Zo správania maloletej usudzujú, že nebola zo strany matky dostatočne pripravená na stretnutie s otcom. Matka so zamestnancami I. spolupracovala a umožnila, aby bola maloletá v miestnosti osamote, za prítomnosti psychológa. Pomocou kresby, hry sa maloletá postupne adaptovala na prostredie I., komunikovala, spolupracovala so psychologičkou I.. Otec pri stretnutí vystupoval pokojne, nenásilným spôsobom sa snažil nadviazať kontakt s maloletou. Maloletá mu postupne začala odpovedať na otázky, komunikovať, zapájať ho do hry. V druhej polovici stretnutia S. komunikovala s otcom bez väčších problémov, spontánne sa hrala sama aj s otcom, nebolo potrebné, aby psychológ zasahoval do stretnutia. S. bola upovedomená psychológom o ďalšom stretnutí s otcom v I., s ktorým súhlasila, Na konci stretnutia sa S. správala spontánne, veselo, s otcom vtipkovala, smiala sa. Nebolo na nej badať strach z nasledujúceho stretnutia. Na druhé stretnutie maloleté prišla do I., ale odmietla sa stretnúť s otcom, odmietala akúkoľvek spoluprácu so zamestnancami I.. Za účelom prípravy maloletej na interakcie s otcom, sa s matkou dohodli na individuálnom stretnutí, kde s maloletou mal pracovať psychológ I.. Toto individuálne stretnutie maloletej a psychológa sa po viac násobných pokusoch neuskutočnilo. V telefonickom kontakte matka uvádzala, že maloletá je vystresovaná, nechce o stretnutiach ani počuť, je u nej prítomná neurotizácia (pomočovanie, zvracanie), ktorá sa prejavuje aj v školskom prostredí. Psychológ I. požiadal matku o súhlas informovania sa u triednej učiteľky, ohľadom pretrvávajúcich neurotických prejavov maloletej v škole. Matka vyjadrila nesúhlas ohľadom kontaktovania školy. Z predchádzajúcich skúseností, vyjadruje nedôveru, z podania objektívnych informácií zo strany školy. Podľa vyjadrenia matky, maloletá odmieta akýkoľvek kontakt s otcom, ako aj spoluprácu so zamestnancami I.. Uvádza, že maloletá voči zamestnancom I. pociťuje nedôveru. Na základe informácií získaných z prvého stretnutia maloletej s otcom a telefonických rozhovorov s matkou usudzujú, že matka maloletej nedokázala adekvátnym spôsobom pripraviť maloletú na interakcie s otcom a matka prenáša na maloletú nevhodné modely správania, ako strach, stres zo stretávania sa s otcom.
13. Zo správy kolízneho opatrovníka zo šetrenia pomerov na strane maloletej S. vyplynulo, že matka spolu s maloletou S. žije v obci M. Q., M., v rodinnom dome aj so svojím novým partnerom. Matka maloletú prehlásila zo školy v A. P. A. Q., na N. Š. Q. P.. Matka uviedla, že maloletá sa tam dobre adaptovala, učí sa dobre, je spokojná. Maloletá sa údajne vôbec nechce rozprávať o otcovi, odmieta stretnutia s ním, po stretnutí v I. bola rozrušená, povedala jej, že viac tam nejde, odmietla aj sladkosti od otca. K partnerovi matky má údajne dobrý vzťah, začala ho sama od seba oslovovať tatino, tak svojho biologického otca nikdy nevolala, hovorila mu pomene, keď ho spomenie, údajne jej jej na vracanie. Matka s maloletou navštevuje psychologičku F.. U., so sídlom v P.. Chodievali k nej každé 2 týždne, naposledy boli u nej v mesiaci august 2020. Boli aj u P.. O., maloletá nemohla spávať, doteraz berie na spanie diazepam. K znaleckému posudku matka uviedla, že bol zmanipulovaný. Bol vykonaný neformálny pohovor s maloletou, ktorá uviedla: ,,Nastúpila som do novej školy, kde s ami veľmi páči, baví ma slovenčina, matematika a telesná výchova. V starej škole sa mi nepáčilo, boli tam zlí učitelia, kričali. V novej škole mám aj kamarátky, je to pekná škola. S maminou sme sa presťahovali do nového domu, budem tu mať aj novú izbičku, zatiaľ spávam v obývačke. Bývame tu aj s tatinom (partner matky), mám ho rada, venuje sa mi, robí si so mnou aj úlohy. S E. sa nechcem stretávať, ja som to hovorila všade a nikto ma nepočúva. Už viac nechcem o ňom hovoriť, lebo je zlý, nestaral sa o mňa, nikdy sa so mnou nehral, kričal na mňa aj na mamu, vždy spal len na gauči. Aj keď som sa v lete s ním stretla, ja som sa s ním vôbec nebavila, hrala som sa len s tou tetou, čo tam bola a ona ma nútila sa rozprávať s E. a ja som to nechcela. Aj mi doniesol sladkosti, ale ja som ich nechcela, potom som ich odložila k jeho autu. Že som sa s E. bavila, to si tá teta vymyslela. Už sa nechcem viac s E. stretnúť.” Otec uviedol, že maloletú videl v mesiaci jún 2020 v I.. Stretnutie prebehlo dobre, maloletá sa s ním postupne začala baviť, osmelila sa, rozprávali sa spolu, hrali karty a zobrala si od neho aj balíček so sladkosťami. Asi pred dvomi týždňami mu matka maloletej napísla, že S. sa s ním už vôbec nechce stretnúť, je to jej rozhodnutie a nech to už rešpektuje. Ďalej uviedol, že bez jeho vedomia odlásila maloletú zo školy v A. P. A. Q. a prihlásila ju do školy v P.. Otec dal podnet na prokuratúru. Otec nemá na matku ani na maloletú kontakt, matka mu len píše maily, že maloletá je zdravá a učí sa dobre. Riadne si plní vyživovaciu povinnosť, posiela matke 150,00 € mesačne a platí aj životnú poistku so sporením 27,70 €.
14. Zo znaleckého posudku F.. P. I., F..T.. vypracovaného pre účely trestného konania znalec k vierohodnosti výpovede poškodenej Y. O. zistil, že všeobecná vierohodnosť u poškodenej je zachovaná, nakoľko psychologické predpoklady to umožňujú, resp. klinicko psychologickým vyšetrením sa nezaznamenala psychopatológia, ktorá by ju znižovala. Čo sa týka špecifickej vierohodnosti
výpovede, znalec zistil, že miera súladu výpovede so skutočnosťou je znížená. Prispievajú k tomu motivačné faktory a sklon poškodenej k agravačným tendenciám. Z motivačných faktorov ide o snahu poškodenej, aby jej bola zverená dcéra do opatery. K tomu poškodená používa síce reálne vnímané a reprodukované udalosti (v zmysle vnímať-udržať-uchovať-vybaviť si pamäťový materiál, čiže pamäť je neporušená, resp. primeraná vzhľadom k intelektu), avšak viac či menej prikrášlené vzhľadom k osobnosti poškodenej.
15. Uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 11P/26/2018 - 214 zo dňa 31. mája 2021 súd uložil matke a maloletej S. povinnosť zúčastniť sa psychologického poradenstva ambulantnou formou v I. F. T. Y. H. P., pracovisko A. P. A. Q., a to každý štrtok v čase od 17:00 hod. do 18:00 hod., do 17.08.2021. Keďže k obnoveniu vzťahu otca s maloletou, stretávaním v I. nedošlo, otec sa s maloletou stretol iba jedenkrát, bolo potrebné, aby sa psychologického poradenstva zúčastnila nielen maloletá ale aj matka maloletej. Pre efektívne obnovenie vzťahu maloletej s otcom je potrebná aj podpora matky a psychologičky I. budú môcť individuálne pracovať s matkou aj s maloletou.
16. Podľa správy I. F. T. Y. H. P. z 28.07.2021 sa psychologicko-poradenské stretnutie matky a maloletej S. realizovalo iba dňa 16.07.2021. Matka maloletej prišla v sprievode súčasného partnera, ktorý sa na začiatku stretnutia správal útočne voči pracovníkom centra. Vyžadoval od pracovníkov, aby napísali správu v znení, že sa nebudú realizovať stretnutia z dôvodu rešpektovania názoru maloletej S.. Ten je taký, že odmieta a nechce navštevovať I.. Presadzoval agresívnym spôsobom svoj názor a postoj k celej vzniknutej situácii. Po vyhrotenom správaní partner amatky a jeho odchode z priestorov centra sa realizovalo s matkou a maloletou S. psychologicko-poradenské stretnutie. Poradenstvo bolo smerované na spoznanie maloletej S., matky, a bližšie oboznámenie sa s odborným títmom. Takisto uskutočnili prvú fázu potrebnú na vybudovanie bezpečného prostredia. Témy, ktorým sa na poradenstve venovali boli: záľuby a koníčky, pozitívne spomienky, sny a túžby, dôvod, prečo navštevujú I. (maloletá S. uviedla, že nepozná dôvod návštev v I.), pocity z dnešného stretnutia atď. Informovali maloletú a matku, že v podobnom znení by sa realizovali aj nasledujúce stretnutia, kde by spočiatku mohlo poradenstvo prebiehať spoločne. Neskôr by poradenstvo prebiehalo aj individuálnou formou. S. sa vyjadrila, že chce prísť aj na ďalšie stretnutie v I.. Týmto vyjadrením maloletej psychologické poradenstvo ukončili. Dňa 22.07.2021 sa matka a maloletá S. rozhodli, že sa nebudú zúčastňovať poradenstva z dôvodu, ktorý matka uvádza, a to, že maloletá S. má somatické ťažkosti a s otcom sa odmieta stretávať.
17. Zo správy kolízneho opatrovníka zo šetrenia pomerov z 21.01.2022 bolo pohovorom vykonaným s matkou zistené, že styk otca s maloletou sa nerealizuje vôbec, maloletá nemá s otcom osobný ani telefonický kontakt. Matka tvrdí, že sa maloletá otca bojí, nakoľko dcéra v minulosti videla, ako otec fyzicky napadol matku. Maloletá S., hneď ako kolíznu opatrovníčku pozdravila, urýchlene vyslovila naučenú vetu, že sa s kolíznou opatrovníčkou rozprávať nebude. Počas celého pohovoru matky a kolíznej opatrovníčky, matka sústreďovala svoju pozornosť na to, že maloletá sa otca bojí a nemá vôbec záujem sa s ním stretávať. Opisovala skúsenosti z dávnej minulosti, vďaka ktorým ona usúdila, že stretávanie dcéry s jej biologickým otcom by bolo na úkor maloletej a spôsobovalo by jej len zdravotné ťažkosti. Matka ubezpečila kolíznu opatrovníčku, že maloletá sa s ňou rozprávať nechce.
18. Otec mal. vo svojej výpovedi uviedol, že rešpektoval odporúčania F.. O., maloletú nekontaktoval. Keďže sa s ňou nevidel viac ako 4 mesiace a napriek tomu mala maloletá zlý zdravotný stav, riešil to podaním návrhu na súd na úpravu stretávania. Rozhodol sa tiež maloletú navštíviť v škole, pretože nemal inú možnosť, ako sa s maloletou stretnúť. Týchto stretnutí bolo viacej. Maloletú navštívil potom naposledy 31.01.2019, keď si chcel pozrieť jej vysvedčenie. Toto mu odmietla ukázať z dôvodu, že jej to matka zakázala. Je toho názoru, že celá situácia je vytváraná matkou, chce vytesniť otca zo života maloletej. K zlému zdravotnému stavu sa vyjadriť nevie, lebo maloletá v jeho prítomnosti nikdy nezvracala ani ju nenapínalo. V jeho prítomnosti takéto symptómy nikdy nemala. V školskom roku 2020/2021 matka maloletej zmenila N. školu, o čom otca žiadnym spôsobom neinformovala. Uvedené mu nevedela ozrejmiť ani bývalá triedna učiteľka maloletej. Trestné stíhanie, ktoré bolo voči jeho osobe vedené, bolo postúpené na priestupkové konanie, avšak z dôvodu porušenia zákona v jeho neprospech zrušené a vrátené. Nie je pravdou, že by s maloletou nemal vybudovaný vzťah a o maloletú sa nestaral. V r. 2018 sa v starostlivosti o maloletú podieľali obaja rodičia, v starostlivosti fungovali na striedačku. Keď bola matka v práci, o maloletú sa staral otec a opačne. Navrhuje nariadiť výchovné opatrenie, ktorým sa rodičom a maloletej uloží povinnosť zúčastniť sa poradenstva a v prípade neplnenia zo strany matky vyvodiť z toho dôsledky. Po realizácii výchovného opatrenia navrhuje upraviť stretávanie otca s
maloletou každý párny, resp. nepárny týždeň od piatku od 15:30 hod do nedele do 18:00 hod. v období 3 mesiacov po skončení výchovného opatrenia a následne po uplynutí 3 mesiacov navrhuje upraviť stretávanie v zmysle znaleckého posudku.
19. Matka mal. vo svojej výpovedi uviedla, že maloletá sa sama vyjadrila, že keď si otec maloletú brával ku starým rodičom, že tam nie je spokojná, že sa u starých rodičov fajčí, otec ju bil po rukách, čo sa postupne stupňovala. Zo strany matky neboli iniciované návštevy lekárov s maloletou. Keď začala mať dcéra zdravotné problémy, matka navštívila detského lekára, potom F.T.. O.Ú., ktorá ju následne poslala k psychiatrovi P.J.. O.. Maloletej bol predpísaný diazepam. Maloletá bola pri fyzických útokoch otca na matku, z čoho možno pramení jej strach z otca, nemajú vytvorený spolu žiaden vzťah. Otec si vynucuje stretávanie s maloletou. Má agresívne správanie tak voči maloletej ako aj voči matke. Má rovnako despotickú povahu ako jeho matka. K nerealizovaným stretnutiam v I. matka uviedla, že tieto sa nerealizovali nie pre nezáujem matky, ale preto, že maloletá nemá záujem sa s otcom stretávať, akonáhle počuje o otcovi, je jej na zvracanie, napína ju. Je nepochybné, že vzťah otca s maloletou je narušený, pre naštartovanie vzťahu je potrebné prijať primerané opatrenia, aby to v konečnom dôsledku nemalo negatívny vplyv na maloletú. Nesúhlasí ale s úpravou stretávania v zmysle znaleckého posudku, ktorý je neaktuálny. Súhlasí po realizácii výchovného opatrenia s úpravu stretávania otca s maloletou každý druhý víkend, ale bez prespatia, aby to na maloletú nevplývalo stresovo.
20. Kolízny opatrovník z dôvodu, že sa matka ani maloletá psychologického poradenstva, ktoré im bolo nariadené neodkladným opatrením nezúčastnili, navrhol uložiť obom rodičom ako aj maloletej povinnosť podrobiť sa psychologickému terapeutickému poradenstvu na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Novom Meste nad Váhom a následne realizovať stretávanie otca s maloletou v zmysle záverov znaleckého posudku. Uviedla, že počas šetrenia, keď sa stretla s maloletou, nebolo vidieť, že by bola maloletá v strese. Zo znaleckého posudku nevyplýva negatívny vplyv, resp. žiadne patologické pôsobenie otca na maloletú.
21. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
22. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
23. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
24. Podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení výchovného opatrenia: maloletému dieťaťu a jeho rodičom uloží povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.
25. Podľa § 37 ods. 7 Zákona o rodine, súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom a s príslušným zariadením.
26. Podľa § 37 ods. 8 Zákona o rodine, súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia priebežne tak, aby pred uplynutím obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení, zhodnotil splnenie účelu výchovného opatrenia. Súd zruší výchovné opatrenie, ak splnilo svoj účel. Ak je to v záujme maloletého dieťaťa, môže súd rozhodnúť o opakovanom uložení výchovného opatrenia alebo o uložení iného vhodného výchovného opatrenia. Ak súd na základe zhodnotenia účinnosti výchovného opatrenia rozhoduje o opakovanom uložení výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o uložení iného vhodného výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o nariadení ústavnej starostlivosti podľa § 54, môže dočasne upraviť pomery maloletého dieťaťa do právoplatnosti rozhodnutia.
27. Maloletá S. pochádza z partnerského zväzku, rodičom sa narodila XX.XX.XXXX. Do augusta 2017 žili rodičia s maloletou v spoločnej domácnosti. Po vzájomných konfliktoch a nedorozumeniach matka s maloletou odišla bývať do 3 - izbového bytu. Vzájomný vzťah rodičov zostal aj po rozchode narušený z dôvodu nedoriešených partnerských problémov. Otec sa s maloletou pravidelne stretával. Matka pracovala na zmeny, keď bola v práci, chodil otec každý druhý týždeň pre maloletú do škôlky, poobedia trávila u otca, a večer, po skončení poobednej zmeny matky, otec maloletú matke vrátil. Tiež maloletá u otca prespávala každý druhý týždeň z piatka na sobotu. V apríli 2018 si matka podala návrh na úpravu práv a povinností rodičov k maloletej. Starostlivosť o maloletú zabezpečovali obaja rodičia do júla 2018, kedy matka s maloletou začala navštevovať psychologičku, nakoľko maloletá otca odmietala, prejavovali sa u nej psychosomatické problémy (napínanie, zvracanie).
28. Vo veci úpravy práv a povinností rodičov k maloletej súd rozhodol rozsudkom dňa 21.09.2018 tak, že schválil rodičovskú dohodu, ktorou bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal platiť na maloletú výživné v sume 150,00 € mesačne. Stretávanie otca s maloletou nebolo upravené na žiadosť rodičov. Otec popieral, že by zlý zdravotný stav maloletej súvisel s jeho výchovou o maloletú, s maloletou má pekný vzťah, v jeho prítomnosti je spokojná. Akceptoval dohodu s matkou o tom, že ďalšie jeho stretnutia s maloletou sa budú realizovať v závislosti od zdravotného stavu maloletej a tieto stretnutia bude vopred konzultovať s matkou. Od uvedeného rozhodnutia sa otec s maloletou nestretol ďalšie 4 mesiace. V prípade jeho záujmu o stretnutie s maloletou, matka poukazovala na to, že ho maloletá odmieta, nechce sa s otcom stretnúť a naďalej sa u nej prejavujú somatické problémy. Matka tieto zdravotné problémy pripisovala otcovi, ktorý sa chcel s maloletou stretnúť, pričom maloletá otca odmietala, bála sa otca, maloletá mala byť svedkom toho, ako otec fyzicky napadol matku.
29. Otec mal záujem sa s maloletou stretávať. Napriek tomu, že sa vopred s matkou nedohodol na stretnutí, sa s maloletou bez vedomia matky stretol niekoľkokrát, v januári 2019 v škole, v školskej družine. Je potrebné uviesť, že tvrdenia matky o tom, že si mali aj učiteľky v škole všimnúť, že maloletá má pri stretnutiach s otcom problémy, prípadne, že by maloletá zvracala v jedálni, sa nepotvrdili. Naopak, súd zistil zo správy N., že vyučujúca sa vždy spýtala maloletej S., či sa chce stretnúť s otcom. Maloletá súhlasila, dobrovoľne a rada išla za otcom. Správala sa pokojne, čo preukazujú aj nahrávky otca zo stretnutia s maloletou. Po návšteve otca maloletá pokračovala ďalej v činnostiach v družine.
30. Znaleckým dokazovaním nebolo tiež zistené, že by sa pri predstave prítomnosti otca, resp. trávenia času maloletej s otcom, u maloletej cyklila psychosomatická dynamika. Uvedené nevyplývalo ani z prejavov maloletej ani zo záznamov v zdravotnej dokumentácii.
31. Ako bolo ďalej zistené, medzi rodičmi sa narušené vzťahy prehlbovali, otec bol postihnutý pokutou za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu; matka voči otcovi podala trestné oznámenie pre nebezpečné prenasledovanie, v ktorom matka vystupovala ako poškodená. Obvinenie z trestného činu nebezpečného prenasledovania sa otcovi voči matke nepotvrdilo. Pri skúmaní špecifickej vierohodnosti znalec v trestnom konaní zistil, že miera súladu výpovede poškodenej so skutočnosťou je znížená. Uvedenému prispievajú motivačné faktory poškodenej (snaha poškodenej, aby bola maloletá v starostlivosti matky) a sklon poškodenej k agravačným tendenciám.
32. Zo znaleckého posudku vypracovaného v tomto konaní vyplýva, že matka vzťahuje vlastný nevyriešený partnerský konflikt do svojej rodičovskej role, čím sa cyklí a bráni harmonickému rozvoju maloletej. Otcove výchovné spôsoby pred maloletou devalvuje, dáva maloletej informáciu, že otec nie je dobrý. Matka otca neuznáva ako dobrého otca svojej dcéry, je voči otcovi hyperkritická až sarkastická. O otcovi sa vyjadrila, že má despotickú povahu.
33. Je potrebné uviesť, že dôvody vyplývajúce zo vzťahu medzi rodičmi, nemôžu byť na ujmu maloletého dieťaťa a toto si musia uvedomiť aj rodičia.
34. Akékoľvek (aj oprávnené) výhrady jedného rodiča voči druhému rodičovi, ktoré sa týkajú jeho postoja ako bývalého partnera, nemôžu byť dôvodom na zásah do styku s dieťaťom. Tak isto nemôže byť dôvodom na obmedzenie alebo zákaz styku ničím neodôvodnená nechuť dieťaťa stretnúť sa s rodičom najmä vtedy, ak indície smerujú k zámernému pôsobeniu preferenčného rodiča s cieľom vyvolať takéto správanie dieťaťa. V prípade konfliktného vzťahu medzi rodičmi sa dieťa stáva nástrojom na
vysporiadanie tohto vzťahu a aj priemerne empatické dieťa sa za prítomnosti dvoch znepriatelených rodičov nemôže cítiť dobre a jeho nechuť ublížiť čo i len jednému z rodičov, kladie na psychiku dieťaťa neúmerné požiadavky. Pre rozhodnutie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je podstatné posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, pričom nejde o otázku skutkovú, ale o právne posúdenie veci. Záujem dieťaťa však nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii výchovného pôsobenia, teda s ich predstavami o výkone rodičovských práv a povinností.
35. V predmetnom konaní neboli zistené negatívne skutočnosti, ktoré by vyplývali zo vzťahu medzi otcom a maloletou.
36. Z ustanovenia § 24 ods. 4 Zákona o rodine vyplýva povinnosť súdu pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Spôsobilosť rodičov dieťa vychovávať nie je daná len ich hmotnými podmienkami, ale aj ich prístupom k právam rodiča a k právu dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Neobstojí preto argumentácia rodiča, že dieťa sa nechce s druhým rodičom stretávať, a že nemôže dieťa nútiť do stretávania sa s týmto rodičom, pretože rodič má prvotnú zodpovednosť za prípravu dieťaťa na stretávanie s druhým rodičom a nemôže nechávať na dieťati, či má alebo nemá chuť sa s druhým rodičom stretnúť. Obaja rodičia si musia uvedomiť, že úloha druhého rodiča pri výchove má svoj význam a pokiaľ jeden z rodičov nie je schopný zabezpečiť druhému rodičovi právo podieľať sa na výchove dieťaťa, potom možno dôvodne pochybovať o výchovnej spôsobilosti tohto rodiča. Do práva rodiča výchovne pôsobiť na svoje dieťa možno obmedzujúco zasiahnuť len vtedy, ak na to existujú dôvody, ktoré by mohli viesť k pozastaveniu, obmedzeniu alebo pozbaveniu výkonu rodičovských práv. Pokiaľ sa v konaní preukáže, že dieťa odmieta stretávanie s rodičom, je potrebné dostatočne zistiť dôvody a vykonať opatrenia smerujúce k náprave a obnoveniu normálneho fungovania rodinnoprávnych vzťahov, napr. nariadením výchovným opatrení a pokiaľ tieto nebudú úspešné, zasiahnuť do výkonu rodičovských práv a povinností v závislosti od kvalifikácie stupňa ich porušovania rodičom. Musí byť ale jednoznačne preukázané, že ide o skutočnú vôľu dieťaťa, ktorá je podložená konkrétnymi skutočnosťami a že dieťa neprezentuje navonok vôľu druhého rodičia, ktorý v práve dieťaťa vyjadrovať sa ku všetkým skutočnostiam vidí príležitosť vyhrať nad druhým rodičom súboj o dieťa. Rovnako je potrebné pripomenúť, že aj keď právo maloletého dieťaťa slobodne vyjadriť svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú je jeho nepopierateľným právom, konečné hodnotenie, resp. posúdenie záujmov maloletého dieťaťa patrí súdu, ktorý musí korigovať predstavy a názory dieťaťa o tom, čo je pre neho v konkrétnej veci vhodné a čo nie, pričom pri zisťovaní vôle maloletého dieťaťa tiež musí prihliadať na jeho vek, schopnosť vyjadriť svoj názor samostatne bez vplyvu iných osôb na jeho prejavenú vôľu a to aj v tom smere, či názor dieťaťa nie je podmienený psychickou manipuláciou dieťaťa zo strany rodičov alebo iných osôb. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že rodičovské práva a povinnosti sú koncipované na rovnoprávnom postavení oboch rodičov (§ 28 ods. 2 Zákona o rodine) a preto nie je ani pri plnom rešpektovaní práv samotných maloletých detí žiadny zákonný dôvod, aby bol jeden z rodičov úplne obmedzený vo výkone svojich rodičovských práv a povinností.
37. V danom prípade je matka dominantnou osobou pre maloletú, ona je v dennom kontakte s maloletou, je na matku naviazaná. Za súčasnej situácie jedine matka dokáže vhodne usmerňovať dieťa, ovládať jeho správanie a preto aj „údajné zdravotné problémy maloletej“ nemožno dávať do súvislosti s otcom, najmä, keď sa s otcom maloletá dlhú dobu nestretáva.
38. V konaní bolo zistené, že maloletá sa chce s otcom stretávať, svoj postoj však nevie relevantne a konzistentne vyjadriť vzhľadom na postoje matky.
39. Za účelom sanácie vzťahu otca s maloletou, s ktorou sa nevidel dlhšiu dobu, súd upravil dočasne asistovaný styk otca s maloletou v centre pre deti a rodiny. Maloletá S. sa s otcom v centre stretla jedenkrát, v druhej polovici stretnutia s otcom komunikovala, spontánne sa hrala, s otcom vtipkovala, smiala sa. Nebolo potrebné zasahovanie psychológa do stretnutia. Maloletá súhlasila s ďalším stretnutím otca v I.. Ďalšie stretnutia otca s maloletou sa nerealizovali. Na základe informácií získaných z prvého stretnutia maloletej s otcom a telefonických rozhovorov s matkou, zamestnanci I. usúdili, že matka maloletej nedokázala adekvátnym spôsobom pripraviť maloletú na interakcie s otcom a na maloletú prenáša nevhodné modely správania, ako strach, stres zo stretávania sa s otcom.
40. Keďže stretnutia otca s maloletou v I. sa nerealizovali z vyššie uvedených dôvodov, súd uložil matke a maloletej povinnosť zúčastniť sa psychologického poradenstva. Pre efektívne obnovenie vzťahu bola potrebná podpora matky a psychologičky I., aby mohli individuálne pracovať s matkou aj s maloletou. Dohodnuté stretnutia sa tiež minuli účinkom.
41. V záujme maloletej S. je, aby sa otec s maloletou pravidelne stretával, má rovnaké práva a povinnosti ako matka. Na maloletú nemá otec negatívny vplyv, resp. patologické pôsobenie. Súd preto nariadil výchovné opatrenie, ktorým uložil rodičom a maloletej povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu na Úrade práce v rozsahu 12 hodín. Po obnovení vzťahu s maloletou súd upravil stretávanie otca s maloletou každý párny víkend od piatka od 15:30 hod. do nedele do 18:00 hod. po dobu 3 mesiacov. S uvedenou úpravou súhlasila aj matka, nesúhlasila s prespatím u otca, aby to na maloletú nevplývalo stresovo. Súd je toho názoru, že maloletá bude mať XX rokov a pobyt u otca aj s prespatím vzhľadom aj na jej vek zvládne. Po uplynutí 3 mesiacov bude otec oprávnený sa s maloletou stretávať v širšom rozsahu, v zmysle znaleckého posudku aj počas sviatkov a prázdnin.
42. Nakoľko súd upravil stretávanie otca s maloletou, ktorá aj naďalej zostáva v osobnej starostlivosti matky, návrh otca na zverenie maloletej do osobnej starostlivosti otca zamietol.
43. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) účastník platí trovy koannia, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak nejde o trovy konania, ktoré platí štátu.
44. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
45. Podľa § 55 CMP súd môže náhradut rov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
46. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
47. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu trov konania a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
48. O trovách konania štátu súd rozhodol podľa § 55 v spojení s § 57 a 58 CMP. V konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie. Znalkyňa si za vypracovanie znaleckého posudku vyúčtovala odmenu 698,00 €, ktorá jej bola vyplatená z rozpočtových prostriedkov súdu. Štátu, ktorému vznikli trovy konania za vyplatenú znaleckú odmenu z rozpočtových prostriedkov súdu, zaviazal nahradiť oboch rodičov v rovnakej sume, každého po 349,00 € na účet súdu, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
49. V mimosporových konaniach nemožno hovoriť o úspechu alebo neúspechu účastníka vo veci. Štát má proti účastníkom konania právo na náhradu nákladov konania, ktoré platil aj v konaniach, v ktorých účastníci nemali postavenie sporových strán, teda v konaniach, ktoré sú vecne oslobodené od súdnych poplatkov alebo v ktorých účastníci sú osobne oslobodení od súdnych poplatkov. Pre priznanie náhrady trov konania, ktoré platil štát, nie je smerodajné, či dokazovanie bolo nariadené súdom ex offo (z vlastného podnetu súdu) alebo na návrh niektorého z účastníkov konania, keďže v mimosporovom konaní má súd povinnosť zisťovať skutočný stav veci a vykonať na toto zistenie aj také dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli. Vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je vykonanie dokazovania predovštekým v záujme maloletého dieťaťa, nie v záujme niektorého z jeho rodičov. Z toho vyplýva, že vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, má štát právo na náhradu trov konania proti každému z rodičov v rovnakom rozsahu.
50. O trovách konania účastníkov súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Proti tomuto rozsudku sa nemôže odvolať osoba, ktorá sa vzdala odvolania voči súdu po vyhlásení rozhodnutia podľa § 368 Civilného sporového poriadku.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).