Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sžf/109/2014

Identifikačné číslo spisu: 4013201341 Dátum vydania rozhodnutia: 25.05.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Ivan Rumana Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:4013201341.1

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a zo sudcov JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Soni Langovej v právnej veci žalobcu: Veľká ryba, spol. s r.o., Mochovská 40, Levice, právne zastúpeného advokátkou JUDr. Elenou Ľalíkovou, Podbrezovská 34, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100304/1/521921/2013 zo dňa 30.10.2013 a o zaplatenie sumy 20 468,50 Eur s 9,25% úrokom z omeškania od 01.03.2012 do zaplatenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. -69 zo dňa 6. augusta 2014, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý druhý výrok rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. -69 zo dňa 6. augusta 2014, ktorým zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 20 468,50 Eur s 9,25% úrokom z omeškania od 01.03.2012 do zaplatenia, p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Krajský súd v Nitre rozsudkom prvým výrokom podľa (ďalej len „OSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. 1100304/1/521921/2013 zo dňa 30.10.2013, ako i rozhodnutie Daňového úradu Levice (ďalej len „správca dane“) č. /Na zo dňa 21.12.2010 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Uvedenými rozhodnutiami daňových orgánov bol dodatočne určený a žalovaným následne v rámci odvolacieho konania potvrdený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2008 vo výške 204 685,48 Eur. Dôvodom bolo konštatované porušenie ustanovení a o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom do 30.11.2008 (ďalej len „“). Rozsudok v tomto výroku nadobudol právoplatnosť dňa 27.09.2014 a nie je predmetom odvolacieho konania.

Druhým (odvolaním napadnutým) výrokom krajský súd z dôvodu podľa zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 20 468,50 Eur s 9,25% úrokom z omeškania od 01.03.2012 do

zaplatenia.

Krajský súd je toho názoru, že na postup podľa ust. neboli splnené podmienky, nakoľko predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 30.10.2013, ktorým žalovaný potvrdil dodatočný platobný výmer správcu dane zo dňa 21.12.2010, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2008 v sume 204.685,48 eur. Predovšetkým týmto rozhodnutím, t.j. dodatočným platobným výmerom zo dňa 21.12.2010 správca dane nerozhodol o uložení sankcie.

Podanie žalobcu zo dňa 04.03.2014 (ktoré sama právna zástupkyňa žalobcu označila ako rozšírenie žaloby o zaplatenie 20.468,50 eur s príslušenstvom) krajský súd podľa obsahu posúdil ako rozšírenie pôvodnej žaloby zo dňa 16.12.2013 o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 30.10.2013, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 07.11.2013. Žalobu o preskúmanie tohto rozhodnutia mohol žalobca podať do 07.01.2014 vrátane, a to s poukazom na ust. a ust. , pričom v tejto lehote ju mohol i rozšíriť. Žalobca podanú žalobu zo dňa 16.12.2013 rozšíril až podaním zo dňa 04.03.2014 (v ktorom sa domáhal zaplatenia sumy 20.468,50 eur s príslušenstvom od 01.03.2012 do zaplatenia), ktoré bolo osobne podané na súd dňa 11.03.2014, v dôsledku čoho bolo potrebné konanie v tejto časti (t.j. o zaplatenie sumy 20.468,50 eur s príslušenstvom) zastaviť podľa ust. .

Proti výroku rozsudku krajského súdu o zastavení konania v časti o zaplatenie sumy 20 468,50 Eur s príslušenstvom podal žalobca v zastúpení advokátkou zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby najvyšší súd v napadnutej časti zmenil výrok rozsudku súdu prvého stupňa tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi žiadanú istinu so sankčným úrokom podľa návrhu ako i náhradu trov konania v celkovej výške 1 383,20 Eur.

Namietal, že žaloba o zaplatenie 20 468,50 Eur sa vôbec neviazalo na rozhodnutie žalovaného zo dňa 30.10.2013, ale na rozhodnutie zo dňa 06.08.2014, takže záver o jej oneskorenosti bol podľa žalobcu nesprávny. Žalobca dôvodil, že meritórnym zrušujúcim rozsudkom súdu zo dňa 06.08.2014 boli zrušené rozhodnutia žalovaného i správcu dane zo dňa 21.12.2010, ktorými mala byť právoplatne zistená „správna“ výška DPH, od ktorej by sa mala odvíjať pokuta a jej výška. Podľa žalobcu ostatným zrušujúcim rozsudkom zo dňa 06.08.2014 sa automaticky zrušili účinky pôvodného rozhodnutia o uložení tejto pokuty, pretože bez protiprávnosti nemôže existovať sankcia. Pri neexistencii rozhodnutia správcu dane o nadmernom odpočte DPH za október 2008, bez správneho deliktu, nemôže zostať v majetku žalovaného vymožená pokuta, opak žalobca považuje za nepochopenie základných zásad a princípov právneho štátu podľa .

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súhlasí s druhým výrokom napadnutého rozsudku o zastavení konania v predmetnej časti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“), ako súd odvolací ( v spojení s veta prvá ), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v rozsahu a medziach podaného odvolania, ( v spojení s veta prvá ); odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( veta prvá ) a po tom, ako bol deň verejného vyhlásenia rozhodnutia zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk, rozsudok verejne vyhlásil ( a v spojení s veta prvá a ).

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu ( ).

Preskúmaním veci najvyšší súd zistil, že žalobca v podaní zo dňa 04.03.2014, ktorým žalobu rozšíril „o zaplatenie sumy pokuty 20.458,50€ s 9,25% úrokom z omeškania od 01.marca 2012 do zaplatenia“,

žalobca vychádza na strane 2, tretí odsek z právneho názoru, že rozhodnutie krajského súdu o zrušení daňovej povinnosti žalobcu samo o sebe ruší aj následky rozhodnutia o uložení pokuty bez toho, že by toto explicitne zrušilo alebo menilo uvedené rozhodnutie o pokute. V danej veci je nevyhnutné zdôrazniť, že súd, konajúci v správnom súdnictve podľa V. časti pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy nemá právomoc rozhodnúť petitom o splnení povinnosti podľa a priznať žalobcovi žalovanú sumu. Vzhľadom na to sa najvyšší súd stotožnil s krajským súdom, ktorý posudzoval vec ako preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o uloženej pokute.

Najvyšší súd poukazuje na to, že ide o oblasť verejného (finančného) práva, kde zákonnosť daňovej platby sa odvíja od platnosti a existencie vyrubovacieho titulu. Platby vo finančnom práve sú formalizované, a preto ich zákonnosť je spájaná s formálnou existenciou vyrubovacieho rozhodnutia. V prípade, že dôjde k materiálnej zmene podmienok, za ktorých bol vyrubovací titul vydaný, musí najskôr dôjsť k zrušeniu alebo zmene vyrubovacieho titulu.

V danom prípade pokuta vo výške 20.468,50 Eur bola uložená rozhodnutím o pokute č. /na zo dňa 25.11.2011 podľa zo základu, ktorý tvoril rozdielu dane z pridanej hodnoty v sume 204 685,48 € vyrubený Daňovým úradom Levice ako správcom dane dodatočným platobným výmerom č. /Na zo dňa 21.12.2010. Dodatočný platobný výmer bol zrušený právoplatným výrokom rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. -69 zo dňa 6. augusta 2014 a vec bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie s tým, že správca dane musí vo veci vydať nové rozhodnutie.

Je nesporné, že podkladové rozhodnutie - platobný výmer č. /Na zo dňa 21.12.2010 zaniklo a tým absentuje základ pre vyrubenie pokuty.

Podľa Daňový poriadok daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov; sankcia sa uloží podľa <. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31. decembra 2011, ak skutočnosť rozhodujúca pre uloženie sankcie nastala do 31. decembra 2011 a ak je to pre daňový subjekt priaznivejšie

Skutočnosťou rozhodujúcou pre uloženie sankcie - rozhodnutie správcu dane dodatočným platobným výmerom č. /Na zo dňa 21.12.2010 nastala do 31. decembra 2011. Preto právny režim sankcie - pokuty, vrátane jej zrušenia sa spravuje Podľa o správe daní a poplatkov ak bola právoplatným rozhodnutím daň alebo vlastná daňová povinnosť znížená alebo nadmerný odpočet zvýšený, zníži sa z úradnej moci v pomernej výške alebo zruší sa z úradnej moci aj pokuta, ktorá bola pôvodne uložená podľa odseku 1 <., a to aj po uplynutí lehoty podľa odseku 21 <..

Uvedené ustanovenie vyjadruje akcesorický vzťah medzi dodatočným platobným výmerom č. /Na zo dňa 21.12.2010 a rozhodnutím o pokute číslo 623/230/55062/11/Na zo dňa 25.11.2011 a i to ako správca dane musí z úradnej povinnosti postupovať. Uvedené ustanovenie predpokladá vydanie nového rozhodnutia, podľa ktorého by sa mala upravovať výška pokuty. Táto otázka však presahuje rámec tohto súdneho konania, pretože ochrana v prípade nekonania správcu dane podľa je poskytovaná v konaní o ochrane pred nečinnosťou orgánu verejnej správy podľa

Krajský súd správne posúdil, že ide o oneskorené kvalitatívne rozšírenie rozsahu a dôvodov žaloby, keďže tak žalobca učinil až po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby podľa . Opačným postupom by správny súd akceptoval rozšírenie medzí žaloby v rozpore s koncentračnou zásadou ovládajúcou konanie o správnych žalobách ( ). Systém plnej jurisdikcie, postup podľa možno aplikovať iba k preskúmaniu zákonnosti rozhodnutia o sankcii ak samotné rozhodnutie o sankcii bolo predmetom preskúmavania súdu.

Z uvedeného dôvodu možno len konštatovať správnosť a zákonnosť postupu súdu prvého stupňa, keď podľa zastavil konanie v predmetnej časti.

K samotnému predmetu rozšírenia žaloby odvolací súd považuje za potrebné vo všeobecnosti dodať, že zákon o správe daní i daňový poriadok rešpektujú akcesoritu medzi dodatočne určenou daňovou povinnosťou a následne určenou sankciou za správny delikt (napr. podľa § 35 zákona o správe daní). Pre prípad zrušenia rozhodnutia, ktorým bola dodatočne určená daňová povinnosť na základe výsledkov daňovej kontroly upravujú postup, ktorým sa rozhodnutia o uložení pokuty zrušujú z úradnej moci postupom podľa § 35 ods. 19, § 54 ods. 3 zákona o správe daní, s prihliadnutím na intertemporálne ustanovenia Daňového poriadku. Tento postup však predpokladá rozhodovaciu činnosť správcu dane.

Z uvedeného dôvodu by ani nebolo možné vyhovieť včas podanému žalobnému návrhu, ako to v doplnení požaduje žalobca, keďže správny súd nedisponuje právomocou vrátiť žalobcovi zaplatenú pokutu, môže len preskúmať zákonnosť rozhodnutí daňových orgánov a postupov predchádzajúcich ich vydaniu v súvislosti s vyššie naznačeným postupom.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu postupom podľa vety druhej v spojení s ods. l, ods. 2, ako vecne správny a v súlade so zákonom potvrdil.

O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s veta prvá a tak, že žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže v odvolacom konaní nebol úspešný.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.