Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/13/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr. Mariána Sninského a JUDr. Lucie Bašistovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 23.05.2024, v trestnej veci proti obžalovanému A. B. pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2, 3 písm. c/ Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného A. B. proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. zo dňa 09.12.2022 takto

rozhodol:

Podľa , z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe

Obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D., A. XXXX/XX,

u k l a d á :

Podľa § 221 ods. 3 Tr. zákona, s použitím § 39 ods. 1 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia na 2 (dva) roky.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom uznal prvostupňový súd obžalovaného A. B. vinným zo zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 2, 3 písm. c) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zákona sčasti dokonaný a sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

- tento po tom, čo si na doposiaľ nezistenom mieste a nezisteným spôsobom zabezpečil falošné lekárske predpisy a preukazy poistencov, ktoré boli opatrené pečiatkou E. F. G.- H. z I. a E. J. I. z I., tieto následne postupne odovzdal K. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. H. XXXX/X, N. O. P., ktorého predtým požiadal o pomoc s výbermi liekov na tieto recepty s odôvodnením, že on sám tieto lieky pre svojich známych nezohnal, ktorý jeho žiadosti vyhovel, a potom v dňoch 16.03.2015 až 04.04.2015 tieto postupne predložil spoločne s preukazmi poistencov a to dňa 16.03.2015 v lekárni „C.,“ G. Q. XXXX/ X N. N. O. P., kde mu boli vydané lieky v celkovej hodnote 774,00 eur, dňa 16.03.2015 v lekárni M. E. v budove N. O. vo N. O. P., kde mu boli vydané lieky v hodnote 774,00 eur, dňa 16.03.2015 v lekárni R. na H. Q. XXXX N. N. O. P., kde mu boli vydané lieky v hodnote 659,16 eur, dňa 16.03.2015 v „S.

C.“ vo N. O. P., ktorú prevádzkuje spoločnosť D., s. r. o. I., kde mu boli vydané lieky v celkovej hodnote 430,80 eur, dňa 18.03.2015 v lekárni M. E. na O. D. vo N. O. P., kde mu potom boli dňa 20.03.2015 vydané lieky v hodnote 659,16 eur, dňa 20.03.2015 opäť navštívil lekáreň R. na H. ulici XXXX vo N. O. P., kde mu na ním predložený falošný lekársky predpis boli dňa 21.03.2015 vydané lieky v hodnote 1.089,84 eur, dňa 20.03.2015 a dňa 25.03.2015 v lekárni „I.“ v T., mu boli vydané lieky v hodnote 3.037,13 eur, dňa 24.03.2015 v lekárni „D.“ v obci D., mu boli potom dňa 27.03.2015 vydané lieky v hodnote 857,21 eur, v lekárni E. v obci I. O. P. predložil dňa 24.03.2015 falošný lekársky predpis, na ktorý mu boli dňa 26.03.2015 vydané lieky v hodnote 857,21 eur, dňa 24.03.2015 v lekárni S. v B. O. M. Q. T. XX/XX predložil falošný lekársky predpis, kde mu bol dňa 25.03.2015 vydaný liek v celkovej hodnote 816,00 eur, dňa 24.03.2015 v lekárni S. v obci D. U. mu boli vydané lieky v celkovej hodnote 857,21 eur a dňa 27.03.2015 v lekárni „V.“ na U. Q. XX N. N. O. P., kde predložil falšovaný predpis na lieky v hodnote 659,16 eur, ktoré si však neprišiel vyzdvihnúť, dňa 27.03.2015 v lekárni „U. P. E.“ vo N. O. P., predložil falošný lekársky predpis na lieky v hodnote 675,96 eur, ktoré si však neprišiel vyzdvihnúť, dňa 27.03.2015 v lekárni M. E. na J. Q. T. XX N. U., predložil falošný lekársky predpis na lieky v hodnote 857,21 eur, ktoré si však neprišiel vyzdvihnúť, dňa 27.03.2015 v lekárni D. D. na A. ulici č. XX v U., predložil falošný lekársky predpis na lieky v hodnote 857,21 eur, ktoré si však neprišiel vyzdvihnúť, dňa 27.03.2015 v lekárni U., s. r. o., na T. Q. T. XX v U., predložil falošný lekársky predpis na lieky v hodnote 2.092,32 eur, ktoré si však neprišiel vyzdvihnúť, dňa 27.03.2015 v lekárni P. U. N., na G. O. X/X v U., predložil falošný lekársky predpis na lieky v hodnote 861,60 eur, ktoré si však neprišiel vyzdvihnúť, dňa 27. 03. 2015 v lekárni R. na G. Q. T. X N. U., predložil falošný lekársky predpis na lieky v hodnote 861,60 eur, ktoré si však neprišiel vyzdvihnúť, dňa 30.03.2015 v lekárni „U.“ na O. D. T. X vo N. O. P., patriacej spoločnosti U., s. r. o., A. XXX/XX, H., predložil falošný lekársky predpis na lieky v hodnote 1.335,12 eur, ktoré si však už potom neprišiel vyzdvihnúť a dňa 04.04.2015 v lekárni „W.“ na A. ul. č. XXX vo N. O. P. predložil falošný lekársky predpis na lieky v hodnote 1.318,32 eur, ktoré si však neprišiel vyzdvihnúť, kde hodnota liekov, ktoré si K. L. vyzdvihol z jednotlivých lekární na falošné lekárske predpisy a odovzdal ich A. B., predstavuje sumu 10.811,72 eur a hodnota liekov, ktoré si K. L. na predložené falošné lekárske predpisy z lekární už nevyzdvihol, predstavuje sumu 9.518,50 eur.

Za to okresný súd obžalovanému uložil podľa § 221 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona, pri neexistencii poľahčujúcich okolností podľa § 36 Tr. zákona a priťažujúcich okolností podľa § 37 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov. Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona, § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a zároveň uložil probačný dohľad, podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona určil skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia na štyri roky. Ďalej okresný súd podľa Tr. zákona, Tr. zákona uložil obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu. Podľa uložil okresný súd obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti U. E. s. r. o. so sídlom vo N. O. P., I. O. XXXX, IČO: XX XXX XXX škodu vo výške 857,21 eur, spoločnosti M. E. H. D. a. s. škodu vo výške 659,16 eur, spoločnosti I. s. r. o. so sídlom N. O. P., U. XXX, IČO: XX XXX XXX škodu vo výške 3.037,13 eur, E. A. G. škodu vo výške 1.749,12 eur, spoločnosti P. s. r. o. škodu vo výške 774 eur, spoločnosti S.

- K. s. r. o. škodu vo výške 857,21 eur, spoločnosti K. s. r. o. škodu vo výške 430,80 eur a poškodenej N. F. U. a. s. škodu vo výške 1.631,21 eur.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný A. B. a to priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní, ktoré dodatočne písomne odôvodnil prostredníctvom zvoleného obhajcu. V písomných dôvodoch odvolania namietal, že s rozsudkom okresného súdu nesúhlasí a necíti sa byť vinným zo spáchania skutku, pre ktorý bol obžalovaný, pretože tento nespáchal. Ďalej uviedol, že okresný súd pri vyhodnotení jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich súhrne nevzal do úvahy jednotlivé skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania a na základe zabezpečeného skutkového stavu uvedenú vec nesprávne právne posúdil. Rozhodnutie okresného súdu je podľa odvolateľa nesprávne, pretože nebolo bez dôvodných pochybností preukázané, že sa dopustil skutku, ktorý je mu kladený za vinu a vykonané dôkazy nesvedčia o jeho vine a už vôbec nie sú v zhode s výpoveďou svedka L.. Rovnako rozhodnutie okresného súdu napáda z dôvodu, že vykonávanie dôkazov bolo v rozpore so zákonnými ustanoveniami. Ďalej odvolateľ uviedol, že okresný súd založil svoje rozhodnutie na výpovedi svedka K. L. z prípravného konania, ktorú považoval za ťažiskovú. Na druhej strane sám okresný súd na strane 48 rozsudku konštatuje, že vierohodnosť výpovede svedka L. nemal možnosť overiť jeho výpoveďou na hlavnom pojednávaní z dôvodu jeho úmrtia a musel oprieť svoje rozhodnutie len o výpoveď svedka L. z prípravného konania. Poukázal na fakt, že aj napriek tomu, že okresný súd považoval výpoveď svedka L. za hlavný dôkaz, tohto svedka za celý čas od podania obžaloby

dňa 21.01.2016 nevypočul. Práve uvedeným postupom okresného súdu bola obžalovanému upretá možnosť preukázať, že svedok L. klame, v snahe zbaviť sa vlastnej zodpovednosti. Ak súd v konaní svedka L. nevidel protiprávne konanie ani jeho motiváciu vypovedať v snahe sa uchrániť pred trestným konaním, je zrejmé, že takéto rozhodnutie nie je založené na starostlivom zvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne. Pred súdom prvého stupňa neboli vykonané na hlavnom pojednávaní dôkazy za rešpektovania zásady, že s rovnakou starostlivosťou sa objasňovali okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčili v jeho prospech tak, aby okresný súd mohol vo veci spravodlivo rozhodnúť. Svedok L. podľa odvolateľa v prípravnom konaní evidentne selektívne popisoval rozhodné skutočnosti ohľadom skutku, výlučne v neprospech obžalovaného, nie však aj v neprospech seba, na otázky vyšetrovateľa odpovedal vyhýbavo a jeho výpoveď nebola jasná, logická, presvedčivá a vierohodná, a preto ani nemohla byť jedným z rozhodujúcich podkladov pre odsudzujúci výrok súdu. Snaha o odôvodnenie vierohodnosti svedka Izraela súdom na strane 44 rozsudku je podľa odvolateľa nielenže nepresvedčivá, ale absolútne popiera a opomína vykonané dokazovanie. Zo samotných výpovedí svedka v prípravnom konaní vyplývajú podstatné logické nedostatky, na ktoré reagoval už sám vyšetrovateľ pri výsluchu dňa 10.08.2015, svedok tieto logické nedostatky nevedel presvedčivým spôsobom vysvetliť. V prípade, ak má slúžiť výpoveď svedka ako jediný dôkaz preukazujúci vinu obžalovaného bez ďalších podporných dôkazov, musí byť tento dôkazný prostriedok jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný či dokonca vyvrátený. Pri hodnotení vierohodnosti svedka je súd povinný prihliadať taktiež na existenciu vlastného záujmu svedka na výsledku trestného konania. V prípade, že v trestnom konaní vyjde najavo motív a príčiny, ktoré by mohli mať na výpoveď svedka vplyv, je úlohou súdu, aby po zvážení všetkých týchto dôkazov a okolností prípadu postupom v zmysle ustanovenia podľa vnútorného presvedčenia rozhodol, ktorá skupina dôkazov je vierohodná, a ktorá vierohodná nie je. Okresný súd sa podľa názoru odvolateľa vyššie uvedenými zásadami neriadil a celý odsudzujúci rozsudok je založený na tvrdeniach svedka L. o tom, že obžalovaný mal byť páchateľom trestného činu a on je obeť. Opak je však pravdou, čo sa podarilo, podľa názoru odvolateľa, preukázať vykonaným dokazovaním. Okresný súd hodnotí podľa jeho názoru nejednoznačnú a vnútorne logicky rozporuplnú výpoveď svedka ako nosný dôkaz aj napriek jednoznačnej a preukázanej motivácii svedka zakryť svoju kriminálnu činnosť a obviniť inú osobu v snahe ochrániť samého seba. Výpoveď svedka nemožno mechanicky považovať za pravdivú len preto, že ide o výpoveď, na základe ktorej usvedčuje iného, ale takúto výpoveď je nutné dôsledne obozretne posudzovať, preverovať a hodnotiť a to nielen samostatne, ale aj v spojení s inými dôkazmi vykonanými v danom trestnom konaní. Výpoveď svedka L. nie je podľa odvolateľa, jasná a presvedčivá, je nevieryhodná, bola vo viacerých jej bodoch spochybnená a dokonca vyvrátená. Ak svedok L. tvrdí, že nemal vedomosť o protiprávnosti svojho konania, už týmto je nalomená vierohodnosť jeho výpovede a tieto tvrdenia ostro korešpondujú s tým, že jednotlivým poškodeným mal tvrdiť, klamať, že lieky vyberá pre svojich chorých známych, ktorí si ich nevedia zabezpečiť. Uvedené skutočnosti vyplývajú z výpovede U.. M. C. F. (lekáreň I.) zo dňa 26. apríla 2017 uskutočnenej na hlavnom pojednávaní, ktorá uviedla: „svedok L. mi povedal, že jeho známi boli v I. na vyšetrenie a tam mu povedali v lekárni, že na lieky musí počkať na ďalší deň, keďže chceli ísť domov, poprosili svedka L., či by nemohol zohnať tento liek, a preto ju oslovil. Na inom mieste svedkyňa uviedla, že dozvedela som sa následne, že svedok L. bol s viacerými receptami vo viacerých lekárňach, nebola to náhoda, pokiaľ by mala problém pozháňať nejaký liek a pokiaľ by oslovil nejakého lekárnika, ktorý by pozháňal daný liek, tak by nešla vybavovať liek u druhého lekárnika. Svedkyňa tak, podľa názoru odvolateľa, úplne jednoduchým spôsobom poukázala, že na tejto logickej domnienke padá celý konštrukt svedka L. o tom, že nemal vedomosť o svojom protiprávnom konaní. Na konkrétnu otázku dokresľujúcu motiváciu svedka L. konať protiprávne, či má svedkyňa vedomosť o tom, že svedok L. navštevoval herne, uviedla: počula som, že tento svedok mal finančné problémy, a že to riešil aj takýmto spôsobom. Ďalej odvolateľ v podanom odvolaní poukázal na výpoveď svedkyne E. B. E. (lekáreň W.), vykonanej 08.06.2017, ktorá uviedla, že L. prišiel do jej lekárne 04.04.2015, na otázku prokurátora výslovne uviedla, presne si už nepamätám, ale L. mi povedal, že ten pacient, ktorý bol uvedený na recepte, prišiel k nemu na návštevu a že sa na neho obrátil s prosbou, aby mu pozháňal tento liek a viac sa nerozprávali. O motivácii svedkyne E. B. E. o tom, že vypovedá pravdu, nemôže byť pochýb, pri svedkovi L. sa to však povedať nedá. Okrem skutočnosti, že svedok L. použil opäť svoju legendu o známych z I., čo môžu byť skutočne ľudia, ktorým recepty zabezpečovali, výpoveď tejto svedkyne je ťažisková, pretože popiera tvrdenia svedka L. o tom, že nevedel o svojom kriminálnom konaní a usvedčuje ho z klamstva. Na tento logický nesúlad ako aj na ďalšie logické nezrovnalosti boli položené svedkovi L. otázky vyšetrovateľom už pri výsluchu dňa 10.08.2015 a na tieto svedok odpovedal vyhýbavo a nepresvedčivo. Z jeho výpovede je podľa názoru odvolateľa zrejmé, že akonáhle bol konfrontovaný s nelogickosťou svojej

skoršej výpovede, snažil sa prezentovať žiadúcu odpoveď. O vierohodnosti svedka Izraela nasvedčuje aj výpoveď svedka U. P. D., na hlavnom pojednávaní 08.06.2017, ktorý na otázku prokurátora, či mu nič nehovoril, keďže mu L. predložil falošný recept, zaznela odpoveď nie, veď svedok L. vedel, čo robil. Svedka L. pritom svedok D. poznal, odkedy je H. prezidentom. Súd mal výpoveď svedka vyhodnotiť ako nevieryhodnú, okrem vyššie uvedených nedostatkov aj s prihliadnutím na ďalšie okolnosti, ako to vyplýva z oboznámeného spisu Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. , kde trestným rozkazom zo dňa 04.02.2015 bol svedok L. odsúdený za prečin sexuálneho zneužívania podľa § 202 ods. 1 písm. c) Tr. zákona v podobe pohnutia dieťaťa k mimomanželskej súloži, za čo bol odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov, ktorého výkon mu bol odložený na skúšobnú dobu dvoch rokov, skúšobná doba svedkovi L. plynula od 15.03.2015 do 15.03.2017. Z uvedeného musí byť, podľa názoru odvolateľa, akémukoľvek triezvo uvažujúcemu človeku, ktorý je nezaujatý, nanajvýš zrejmé, že výpoveď svedka L. bola výrazne ovplyvnená snahou dosiahnuť vlastnú antirepresívnu výhodu. Pochybnosti o výpovedi svedka L. sú tak závažné, že jeho výpoveď nemožno za normálnych okolností hodnotiť ako vierohodnú. Odôvodnenie rozsudku okresného súdu je podľa názoru obhajoby naivné, ak okresný súd s plnou vážnosťou tvrdí, že hrozba nepodmienečného trestu pre svedka L. je dostatočným dôvodom spochybňujúcim vlastný záujem svedka na výsledku trestného konania. Okresný súd polemizuje nad motívmi ako je pomsta, nenávisť, no pravý dôvod súdu podľa odvolateľa uniká a za daného stavu existujú dôvodné pochybnosti o vierohodnosti svedka a jeho pohnútkach vypovedať nepravdivo. Preto sa obrátil na odvolací súd, či je bežné, aby za všetkých okolností prípadu nebol svedok L. trestne stíhaný. Tým, že označil za páchateľa obžalovaného, si sám zabezpečil svoju beztrestnosť. Najzávažnejší nedostatok celého rozhodnutia tkvie práve v tom, že aj napriek vyššie uvedeným závažným pochybnostiam, vzhľadom na osobu svedka L., jeho povahové črty, ak bol ochotný podviesť svojich známych, pohnúť dieťa k mimomanželskej súloži a jeho motiváciu, súd ani len na chvíľu nepripustil možnosť, že obžalovaný hovorí pravdu a je nevinný. Aj v rámci podaného odvolania sa musí vyviňovať zo skutku, ktorý nespáchal a má za to, že existujú tak závažné pochybnosti, že v zmysle zásady in dubio pro reo je potrebné ho spod obžaloby oslobodiť. Pokiaľ sa týka poznámok, ktoré svedok L. predložil, ktoré si mal písať, podľa názoru odvolateľa sa natíska logická otázka, prečo si uvedené poznámky vyhotovoval L., ak mal byť on strojcom podvodu. Poukázal a citoval na odôvodnenie súdu v naznačenom smere na strane 46 rozsudku, nie je pritom zrejmé, z akého iného dôvodu by obžalovaný vystavoval takéto rukou písané poznámky, ak nie na účely odovzdávania ako aj následného prevzatia lieku na základe falošných lekárskych predpisov s ohľadom práve na početnosť lekární, ktoré mal navštevovať nebohý svedok L., pokiaľ by obžalovaný nebol aspoň minimálne zainteresovaný na predmetnom konaní. Interpretácia súdu je podľa odvolateľa zavádzajúca a manipulatívna. V prvom rade žiadne poznámky odvolateľ nevystavoval, z vykonaného dokazovania je zrejmé, že ich robil sám svedok L., ktorý ho požiadal, aby mu pomohol. Ako sa v týchto poznámkach ocitlo písmo obžalovaného, vysvetlil a svedok Izrael potvrdil jeho tvrdenie, že to bolo kvôli tomu, že sa mu triasli ruky, požiadal ho o to a poznámky mu on diktoval. S odstupom času už vie, čo bolo hlavnou príčinou, prečo ho L. požiadal o pomoc s písaním poznámok. Zrejme už vtedy si chystal alibi pre svoje konanie. Celkový obraz v tomto smere dotvára podľa obžalovaného výpoveď svedkyne E. N. (lekáreň D. D.) zo dňa 27.09.2017, kedy na otázku prokurátora uviedla, že žiadne auto nevidela, L. ju zavolal vonku pred lekáreň, aby si spolu zafajčili, ona odmietla a svedok L. ju presvedčil. Keď odišiel preč, keď mu neskôr telefonovala, čo spravil, že im predložil falošný recept, povedal, že o ničom nevedel. Takisto sa opýtal, či si nevšimla červenú Octaviu, ona nerozumela, čo tým chcel povedať. Ona sa domnievala, že svedok L. ju zámerne vytiahol z tejto lekárne, ona si však vtedy nevšimla, že by svedka L. čakalo nejaké auto. Navrhol vypočuť si túto časť výpovede uvedenej svedkyne, pretože v zápisnici je len okrajovo a nepresne zachytený obsah jej vyjadrenia, ale z vyjadrení na hlavnom pojednávaní sa dá vycítiť, že svedok L. mal úmysel navodiť určitú atmosféru a vnútiť svedkyni určité predstavy. Pri uvedenej svedkyni za zmienku stojí fakt, že táto svedkovi viackrát ponúkla, že mu uvedený liek osobne donesie, čo svedok L. viackrát odmietol. V ďalšej časti rozsudku okresný súd poukazuje na listinné dôkazy a snímky kamerových záznamov. Súd v odôvodnení rozsudku sám konštatuje, že bez zjavných príčin nebolo vykonané znalecké expertízne skúmanie na účely identifikácie osôb a dôkaz nebol žiadnym iným relevantným spôsobom vykonaný v tom smere, aby bolo preukázané, o aké osoby sa má jednať. Na druhej strane sa okresný súd uchyľuje ku konštatovaniu, že je nepochybné a táto skutočnosť ani nebola výslovne namietaná zo strany obhajoby, že na týchto záberoch boli zachytené dve osoby mužského pohlavia vykazujúce výrazné znaky zhodnosti až podobnosti s obžalovaným ako aj s nebohým svedkom Izraelom. Aj napriek tomu, že úlohou obhajoby nie je niečo namietať, nie je mu zrejmé, akým spôsobom súd vykonal dôkaz a konštatuje, že na záberoch sú osoby, z ktorých jedna je podobná obžalovanému. Je potrebné uviesť, že tento dôkaz nebol vykonaný riadne, ak súd na ňom zakladá svoje rozhodnutie a vyvodzuje z neho určité závery

bez toho, aby bolo preukázané, čo konkrétne sa na tomto dôkaze nachádza, je takéto rozhodnutie nezákonné. Súd musí zákonným spôsobom vykonať takýto dôkaz, ak od neho odvodzuje prítomnosť konkrétnych osôb. Takto zabezpečený dôkaz nielenže nepreukazuje pravdivosť svedeckej výpovede svedka L., ale dokazuje iba to, že na zábere sú dve osoby. V ďalšom poukázal na nesprávnosť rozsudku, pri odôvodnení ktorého súd vychádzal zo záverov, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Poukázal na stranu 47 odseku 2 rozhodnutia súdu, kde okresný súd teoretizuje, že vzhľadom k tomu, že sa obžalovaný zdržiaval v rôznych oblastiach SR, nemuseli ho poznať jednotliví zamestnanci či majitelia jednotlivých lekární vo N. O. P.. Súd týmto vyjadrením podsúva, že sa podieľal na nelegálnej činnosti, pričom z vykonaného dokazovania vyplýva, že na trestnej činnosti sa podieľal práve svedok L.. Uvedené špekulácie svedčia motivácii súdu hodnotiť dôkazy nie nestranne, ale v jeho neprospech. To, že súd hodnotil dôkazy tendenčne, dokresľuje odôvodnenie súdu na strane 50 rozsudku odsek 3, v ktorom súd úplne bez akýchkoľvek dôkazov svojvoľne dáva do súvisu jeho väzby na mesto D. s posudzovanou trestnou činnosťou. Takéto konanie nie je v poriadku, narúša dôveru v nestranné rozhodnutie súdu, konštatovanie, že z verejne dostupných zdrojov mal súd informáciu samo osebe diskvalifikuje rozsudok z hľadiska jeho zákonnosti. V konaní nebol produkovaný žiaden taký dôkaz, o ktorý súd opiera v danom smere svoje rozhodnutie, a preto je rozhodnutie arbitrárne a nepreskúmateľné. Ak okresný súd považuje tvrdenie obžalovaného za absurdné, upriamil pozornosť na to, že obmedzený na osobnej slobode bol dňa 08.04.2015 o 9.00 hod., čo vyplýva z uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 23.04.2015. Celé odôvodnenie súdu o zadržaní v čase od 22.00 hod. a z toho vyplývajúce hodnotiace úsudky sú podľa názoru odvolateľa zmätočné a neodôvodnené. Odôvodnenie súdu na strane 54 ods. 2 považuje za nemiestne, ak súd hovorí, že ani len nenaznačil, akým spôsobom by svedok L. mohol zabezpečiť falošné lekárske predpisy. Takýto argument súdu sám sebe obsahuje predpoklad, že takúto vedomosť mal, čo je neprípustné a opätovne podsúva čitateľovi určité tvrdenia. Rovnako, ak súd opieral svoje rozhodnutie o verejne dostupné zdroje na stránke www. H., má za to, že v naznačenom smere dokazovanie vykonané nebolo. Z vyššie uvedených dôvodov považuje rozhodnutie okresného súdu za nesprávne, pretože nevychádza z vykonaného dokazovania, je hodnotiace, arbitrárne, teda nepreskúmateľné. V konaní pred súdom prvého stupňa došlo k podstatným chybám konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktoré mali zabezpečiť objasnenie veci ( ), lebo rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom ( ), pričom tak vznikli pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov. V postupe súdu prvého stupňa je badať celý rad podstatných porušení ustanovení , ktoré sa týkajú zachovania základných zásad trestného konania a to najmä zásady bezprostrednosti a kontradiktórnosti konania, čo v konečnom dôsledku viedlo k tomu, že nebol pred súdom prvého stupňa stíhaný spôsobom, ktorý ustanovuje . Od 01.01.2006 sa v trestnom konaní vo zvýšenej miere uplatňuje zásada kontradiktórnosti zakotvená v ustanovení a , ktorej podstatou je to, že súd síce riadi dokazovanie, ale výsluchy obžalovaného, svedka a znalca ponecháva stranám, ktoré sú si v konaní rovné, najprv tej, ktorá dôkaz navrhla, či obstarala, pričom súd dokazovanie iba riadi z pohľadu, aby bol pri vykonávaní jednotlivých dôkazov dodržaný zákon, resp. správny procesný postup. V zmysle tejto zásady, ktorá vyplýva z článku 6 Európskeho dohovoru sa samozrejme pripúšťa aj aktivita súdu, ktorá má však skôr doplňujúci charakter. Európsky súd pre ľudské práva v jednom zo svojich rozhodnutí uvádza, každé trestné konanie vrátane procesných aspektov musí mať kontradiktórny charakter a zaisťovať rovnosť zbraní medzi obžalobou a obhajobou. V tom spočíva jeden zo základných prvkov spravodlivého procesu Rove and Davis proti Spojenému kráľovstvu zo dňa 16. februára 2000. Na základe tejto zásady by súdne rozhodnutie malo vychádzať predovšetkým z výsledkov konfrontácie strán v spore, z ktorých každá musí mať možnosť vyjadriť sa k požiadavkám a tvrdeniam druhej strany a právo na to, aby sa vypočuli argumenty jednotlivých strán. Prokurátor ako strana trestného konania podáva a zastupuje obžalobu, pričom na hlavnom pojednávaní znáša dôkazné bremeno. Nakoľko obžalobu v konaní pred súdom zastupuje podľa prokurátor, nielen samotné podanie obžaloby na súd, ale jej zastupovanie v konaní pred súdom vyžaduje aktívnu účasť prokurátora pri dokazovaní. Zastupovanie obžaloby prokurátorom pri jeho neaktívnej účasti, resp. pasivite v konaní pred súdom, nemôže súd nahrádzať svojou aktivitou, keďže procesné funkcie prokurátora ako žalobcu a sudcu sú oddelené. Stranou trestného konania je obžalovaný vrátane obhajcu a pokiaľ stanovuje zásadu rovnosti strán a pravidlo, podľa ktorého je súd povinný poskytnúť obvinenému priestor na uplatnenie jeho práv obhajoby proti obžalobe, je súd aj vo vzťahu k prokurátorovi povinný umožniť mu, aby pri vykonávaní dôkazov podľa mal možnosť uniesť dôkazné bremeno. Z toho vyplýva, že súd vzhľadom na svoje postavenie nezávislého a nestranného orgánu súdnej moci nie je oprávnený nezákonne a svojvoľne si

osvojovať prednosť pri vykonávaní dôkazu, a tak vlastne suplovať aktivitu ktorejkoľvek zo strán trestného konania v procese dokazovania. Aj pri výsluchu svedka a vykonávaní ostatných dôkazov je povinnosťou predsedu senátu, resp. samosudcu predovšetkým dbať na zachovanie poradia výsluchu v zmysle prvá veta a , , pričom do práva strán trestného konania vypočúvať svedka môže zasiahnuť v prerušení výsluchu v zmysle vtedy, ak výsluch nie je vedený v súlade so zákonom alebo ak je výsluch vedený inak nevhodným spôsobom alebo ak predseda alebo člen senátu považujú za nevyhnutné položiť obžalovanému otázku, ktorú nemožno odložiť na dobu po skončení výsluchu. Podľa druhá veta , pri výsluchu svedka sa svedkovi musí dať možnosť, aby súvisle vypovedal všetko, čo sám o veci vie a odkiaľ sa dozvedel ním uvádzané skutočnosti. Až následne sa svedkovi môžu klásť otázky na doplnenie výpovede alebo na objasnenie neúplnosti, nejasnosti alebo rozporov. oprávňuje predsedu senátu, prípadne samosudcu nerešpektovať stanovené poradie výsluchu svedka a sám rozhodnúť, že výsluch svedka vykoná sám, ak má byť ako svedok vypočúvaná osoba mladšia ako 15 rokov, ak ide o chorého, zraneného svedka alebo svedka poškodeného trestným činom proti ľudskej dôstojnosti alebo, ak by výsluch svedka stranou alebo obhajcom nebol z iných dôvodov vhodný alebo úplný. Pri skúmaní, či postup súdu prvého stupňa zodpovedá uvedeným ustanoveniam , je zrejmé z jednotlivých zápisníc o hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde Vranov nad Topľou, konajúca samosudkyňa vykonávala výsluchy svedkov tak, že nerešpektovala poradie stanovené zákonom, sama kládla svedkom otázky a až po tom, čo ďalšie otázky nemala, umožnila obhajcovi obžalovaného vykonať výsluch a to na pojednávaniach v dňoch 14.11.2022, 26.04.2017, 27.09.2017. Odvolateľ navrhol odvolaciemu súdu, aby si vypočul záznam z pojednávania zo dňa 14.11.2022, na ktorom sú vyššie uvedené zásady trestného konania flagrantne pošliapavané. K hrubému porušeniu práva na obhajobu došlo opätovne pri výsluchu svedkýň, ktoré prokurátor v obžalobe nenavrhoval vypočuť, tieto navrhol vypočuť prostredníctvom svojho obhajcu obžalovaný ešte na pojednávaní dňa 26.04.2017 a to svedkyne E. E. a L. E. a na pojednávaní dňa 08.06.2017 svedkyne G., G., G., C.. Z uvedeného dôvodu mal tieto svedkyne vypočuť v prvom rade obhajca, k čomu nedošlo, výsluchy jednotlivých svedkov neboli vykonané zákonným spôsobom. Pri nedodržanom poradí výsluchu svedkov súd neumožnil stranám trestného konania vykonať výsluch podľa zásady kontradiktórnosti konkretizovanej v ,, . Pochybnosti o zákonnosti postupu súdu vyplývajú aj z pojednávania vykonaného dňa 09.05.2022, na ktorom súd obžalovaného vylúčil z hlavného pojednávania bez toho, aby na to existoval zákonný dôvod a oboznámil doposiaľ vykonané dokazovanie v jeho neprítomnosti, preto navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok podľa , a vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie, alebo aby zrušil napadnutý rozsudok a obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

Na základe takto riadne a včas podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ustanovenia , podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa a dospel k nasledovným záverom.

V posudzovanej trestnej veci bolo, podľa názoru krajského súdu, na súde prvého stupňa vykonané dokazovanie v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ust. pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné. Krajský súd konštatuje, že okresným súdom bolo vykonané mimoriadne rozsiahle dokazovanie, ďaleko prekračujúce potreby nevyhnutného zistenia skutkového stavu, keď okresný súd veľmi podrobne vypočul všetkých svedkov poškodených, ale aj svedkov, ktorých navrhol vypočuť obhajca a to aj keď, podľa názoru krajského súdu, ich výsluch nebol potrebný pre objektívne posúdenie tohto prípadu. Okresný súd dôkazy vyhodnotil spôsobom uvedeným v ust. a takýmto postupom dospel k správnym skutkovým záverom.

Aj podľa názoru krajského súdu, vzhľadom na vykonané dôkazy, bolo v posudzovanej veci nepochybne preukázané, že skutok tak, ako ho prvostupňový súd ustálil, sa stal a že tento obžalovaný spáchal.

Obžalovaný ale napokon ani žiadna zo strán ani v prípravnom konaní ako ani v konaní pred okresným či krajským súdom nenamietali, že tak ako je uvedené v skutkovej vete rozsudku okresného súdu, bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že v jednotlivých lekárňach v meste N. O. P. a v jeho okolí ako aj

v U. boli predkladané v jednotlivých lekárňach lekárske predpisy, o ktorých svedkyne E. J. I. a E. F. G. – H., ktoré ich mali vystaviť, jednoznačne uviedli, že tieto lekárske predpisy oni nevystavovali. Svedkyňa E. J. I. potvrdila, že v inkriminovanom období pracovala ako hematologička a transfuziologička v Q. O. D. V. W. E. v I. na ulici W., od 19.03.2015 ju kontaktovali z viacerých lekární, či predpisovala recepty, recepty sa na prvý pohľad zdali ako pravé, ona ale nezvýrazňovala meno a rodné číslo pacienta a ani podpisy na receptoch nie sú jej. Nevydala recepty na mená pacientov C. U., J. R., E. D., S. H., C. F., I. C., W. C. a M. N. a ani týchto pacientov nemá vo svojej evidencii. Lieky Exjade, Binocrit bežne predpisuje, liek Neulasta nepredpísala asi dva roky a liek Zyvoxid nikdy nepredpísala. Svedkyňa E. F. G. –H. potvrdila, že v inkriminovanom čase pracovala ako hematológ a transfuziológ v Q. O. I., A. B. O. U. I.. Pečiatku, ktorá bola na predložených lekárskych predpisoch, nepoužívala od polovice januára 2015, recepty so sériovým číslom, aké bolo na receptoch, oni nikdy nemali, lieky uvedené na predpisoch ona nepredpísala, ide o lieky, ktorých predpísanie by musela schváliť klinika, navyše ani nejde o ich pacientov.

Rovnako v priebehu trestného konania nebolo sporné, že do v skutkovej vete uvedených lekární boli sfalšované lekárske predpisy predložené, o čom svedčili svedkovia, ktorí priamo sfalšované predpisy prevzali resp. majitelia jednotlivých lekární, ktorí po predložení predpisov skontrolovali len údaje o existencii pacientov na predpisoch uvedených, na základe predpisov lieky po objednaní vydali, resp. objednali, ale k ich vydaniu v niektorých prípadoch pre medializáciu prípadu už nedošlo. Nikým nebolo spochybňované, že sfalšované lekárske predpisy do jednotlivých lekární priniesol svedok K. L., keď sa k tomu jednak svedok K. L. priznal, pričom časť z poškodených farmaceutov ho aj osobne a dlhoročne osobne poznala, v jednom prípade bol svedok zachytený kamerou v lekárni. Súčasťou spisu sú aj jednotlivé sfalšované predpisy. Sporným bolo, a to v podstate spochybňuje odvolateľ, či tieto sfalšované lekárske predpisy odovzdal svedkovi L. obžalovaný A. B., a či od svedka L. potom vydané lieky obžalovaný prevzal, keď obžalovaný toto v priebehu celého trestného konania popieral.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 09.05.2022 (na hlavnom pojednávaní dňa 26.04.2017, 08.06.2017, 27.09.2017 nebol prítomný, tieto boli vykonané v neprítomnosti obžalovaného) vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, pričom ďalej uviedol, že keďže uplynula lehota piatich až siedmich rokov od skutku, nepamätá si, a preto sa pridržiava výpovede vykonanej v prípravnom konaní. K. L. ho označil ako páchateľa podvodu, pričom nezdôvodnil prečo, v čase jeho zadržania bol sám. Uviedol ďalej, že podvedený bol on K. L., ďalej obžalovaný využil svoje právo a odmietol vypovedať. Za takejto situácie boli na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom prečítané výpovede obvineného z prípravného konania, kde obžalovaný poprel spáchanie skutku kladeného mu za vinu obžalobou, uviedol, že o žiadnych lekárskych predpisoch a kartičkách poistencov nič nevedel. K. L. pozná z mesta N. O. P., zoznámili sa v niektorej z tipovacích kancelárií, kde podávali tikety na športové zápasy, stretávali sa asi raz za týždeň, asi pred troma týždňami ho poprosil K. L., že by sa potreboval dostať do U., a keďže on v tom čase mal naplánovaný nákup stavebného materiálu, tak ho vzal so sebou. V polovici marca 2015 cestoval svojím osobným motorovým vozidlom Škoda Octavia evidenčné číslo N. červenej farby do U., cestou ho požiadal K. L., aby zašli do B., pretože tam potreboval niečo vybaviť, on čakal vo vozidle asi 30 minút, potom išli do U., kde sa zastavili v X. E., X. P. pri železničnej stanici, X. G. na D. a X. P. na D. L.. V týchto objektoch sa pohybovali samostatne, nezávisle na sebe, nevie, s kým sa tam svedok L. stretol. Podľa jeho názoru si svedok L. vybral jeho ako osobu, ktorá ho mala navádzať na trestné činy, lebo svedok L. bol odsúdený a obával sa premeny trestu. Následne pri ďalšej výpovedi dňa 21.05.2015 obvinený na otázku vyšetrovateľa, aby vysvetlil, že tvrdil pri predchádzajúcej výpovedi, že sa v U. pohybovali samostatne, avšak zo záberov z priemyselných kamier v U. plynie, že sa pohyboval spolu so svedkom L., obvinený vôbec nenamietal, že by snáď nebol na týchto záberoch on a svedok L., keď uviedol, že je možné, že po príchode do U. sa pohyboval so svedkom L. v X. E., kde si potreboval niečo pozrieť. Z tejto výpovede samotného obvineného potom plynie, že samotný obvinený nepoprel, že na záberoch z priemyselnej kamery z X. E. sa nachádza on so svedkom L.. Taktiež obžalovaný potvrdil, že sa v blízkosti lekární v U. a B., keď v nich svedok L. predkladal sfalšované lekárske predpisy, nachádzal.

Pri ďalšej výpovedi v prípravnom konaní obvinený A. B. dňa 12.06.2015 priznal, že na liste vo formáte A4 časť tam napísaných poznámok písal on, pretože ho svedok L. o to požiadal, aby mu na papier napísal poznámky, ktoré mu svedok diktoval, zároveň pri tom aj telefonoval. Obvinený nepozná mená uvedených osôb, nevedel, o čo sa jedná, nevie, aká je súvislosť medzi týmito poznámkami, svedkovi L. sa triasli ruky, a preto mu pomohol napísať tieto poznámky. Ďalej na otázku vyšetrovateľa obvinený uviedol, že on písal na uvedený list C. I., P. R. XXX XXX XX XX, obvinený priznal, že napísal aj poznámky F. C.,

P. D.. L., N. E., D. U., C. E., M. E. (oproti I.), taktiež napísal vlastnou rukou F. D., X. G. D.. Obvinený napriek tomu uvádzal, že mu nie je známe, aby svedok L. navštevoval lekárne.

Ako už plynie z vyššie uvedeného, v celom trestnom konaní boli vykonané v otázke, kto spáchal skutok uvedený v obžalobe, dva proti sebe stojace dôkazy a to bola výpoveď obžalovaného a výpoveď svedka K. L., ktorý obžalovaného zo spáchania skutku usvedčil a to vo svojich opakovaných výpovediach v prípravnom konaní vykonaných v prítomnosti zvoleného obhajcu, v dvoch prípadoch aj v prítomnosti obžalovaného, ktoré výpovede z prípravného konania boli na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom len prečítané. Je treba prisvedčiť odvolateľovi, že okresný súd nepostupoval v súlade so zásadou hospodárnosti a urýchlene, keď jednak svedka L. ako kľúčového svedka vo veci opakovane nevypočul a to aj napriek jeho osobnej prítomnosti na hlavnom pojednávaní na okresnom súde za situácie, keď výsluch svedka L. navrhol vykonať prokurátor už v obžalobe podanej na okresnom súde dňa 21.01.2016, napriek tomu, okresný súd vypočúval aj svedkov, ktorých nenavrhol vypočuť ani prokurátor v podanej obžalobe a ani obhajca či obžalovaný po doručení obžaloby, ale vypočúval svedkov, ktorých výsluch navrhol obhajca až na nasledujúcich hlavných pojednávaniach, pričom nevypočul svedka L.. Na druhej strane však svedok K. L. okrem iného bol prítomný na hlavnom pojednávaní dňa 31.05.2021, pričom išlo v poradí o piate hlavné pojednávanie vykonané vo veci s tým, že okresný súd postupoval nesprávne, pokiaľ obžalovanému umožnil vyjadriť nesúhlas so skrátením päťdňovej lehoty na prípravu na hlavné pojednávanie a z toho dôvodu bolo hlavné pojednávanie odročené. Ide pritom o niekoľko desaťročí aplikovanú ustálenú prax súdov vychádzajúcu z ustanovenia , že päťdňovú lehotu na prípravu na hlavné pojednávanie nie je v zmysle potrebné zachovávať na každé jedno hlavné pojednávanie, ale len na prvý termín pojednávania, pretože pokiaľ sa hlavné pojednávanie odročuje, ide stále o to isté hlavné pojednávanie. Keďže dňa 31.05.2021 išlo o pojednávanie po predchádzajúcom odročení hlavného pojednávania, okresný súd postupoval nesprávne, keď sa pýtal obžalovaného a obhajcu, či súhlasia so skrátením lehoty na prípravu na hlavné pojednávanie. Päťdňovú lehotu na prípravu nie je treba zachovávať, ak dôjde k odročeniu hlavného pojednávania. Iba pri odročení z dôvodu upozornenia na možnosť použitia prísnejšej právnej kvalifikácie je na žiadosť obžalovaného nutné poskytnúť mu novú lehotu ( ), pričom v posudzovanom prípade nešlo o takúto situáciu, žeby snáď dochádzalo k prísnejšiemu posudzovaniu skutku. Navyše je lehotu piatich pracovných dní na prípravu nutné rátať tretí deň od uloženia zásielky na pošte, nie až od skutočného doručenia predvolania.

Pokiaľ ide o námietku odvolateľa ohľadom toho, že okresný súd nevypočul svedka K. L., krajský súd len v stručnosti uvádza, že na hlavnom pojednávaní dňa 26.04.2017 boli vypočutí svedkovia poškodení U. C. F., E. C. D., E. U. G., E. M. U., E. E. E., J. I. a M. M., svedkovi E. E., J. I., M. M. obhajca nepoložil žiadnu otázku. Obžalovaný nebol na tomto hlavnom pojednávaní prítomný. Na hlavnom pojednávaní dňa 08.06.2017 rovnako nebol obžalovaný prítomný, na tomto pojednávaní boli vypočutí svedkovia poškodení E. W. I., L. L. G., U. R. H., poškodená E. B. E., poškodená J. S., poškodená E. E. I., poškodený E. A. G., poškodený U. P. D., E. M. N., E. G. P., R. A.. Na hlavnom pojednávaní dňa 27.09.2017 boli vypočutí svedkovia poškodení U. F. K., svedkyne U. M. G., E. N., U. E. E., U. Y. G.. Následne bolo vykonané hlavné pojednávanie až dňa 17.10.2018, keď predchádzajúce hlavné pojednávania boli odročené pre práceneschopnosť predsedníčky senátu a druhé pre práceneschopnosť obhajcu obžalovaného. Na tomto hlavnom pojednávaní bol prítomný svedok L., obžalovaný nebol prítomný, rovnako tak nebol prítomný obhajca obžalovaného, ktorý však súhlasil, aby bolo hlavné pojednávanie vykonané v jeho neprítomnosti avšak len v rozsahu výsluchu svedkýň E. J. I. a E. F. G.- H.. Hlavné pojednávanie dňa 08.09.2020 bolo zrušené z dôvodu práceneschopnosti obžalovaného. Z hlavného pojednávania určeného na deň 18.01.2021 sa obžalovaný ospravedlnil pre kúpeľnú liečbu od 13.01.2021 do 02.02.2021, tento termín hlavného pojednávania zrušil okresný súd aj z dôvodu zákazu vychádzania v dňoch od 01.01.2021 do 24.01.2021 v súvislosti s opatreniami proti šíreniu nákazlivej choroby covid19. Napokon bol termín hlavného pojednávania okresným súdom určený na deň 31.05.2021, na ktorom bol prítomný aj obžalovaný a aj svedok L., ktoré hlavné pojednávanie bolo odročené z dôvodu, že obžalovaný nesúhlasil so skrátením lehoty na prípravu na hlavné pojednávanie. Hlavné pojednávanie stanovené na deň 18.10.2021 bolo zrušené pre práceneschopnosť zákonnej sudkyne. Na hlavnom pojednávaní dňa 09.05.2022 bol vypočutý obžalovaný, potom bola vypočutá poškodená U. J. V., poškodená C. L. I., svedok K. L., ktorý bol prítomný na hlavnom pojednávaní, však nebol vypočutý, hlavné pojednávanie bolo skončené o 14.30 hod. Dňa 12.05.2022 svedok L. zomrel. Z tohto prehľadu je zrejmé, že skutočnosť, že nedošlo k vypočutiu svedka Izraela pred okresným súdom, nebola zapríčinená len súdom, ale aj odročovaním pojednávaní z dôvodov na strane obžalovaného.

Z úmrtného listu plynie, že svedok K. L., nar. XX.XX.XXXX zomrel dňa XX.XX.XXXX. Za takejto situácie boli prečítané výpovede tohto svedka z prípravného konania, ktorý bol v prípravnom konaní vypočúvaný opakovane a to dňa 08.04.2015 v prítomnosti obhajcu obžalovaného ako aj obžalovaného samotného, obžalovaný kládol svedkovi otázky, ďalej bol tento svedok vypočutý aj dňa 21.05.2015 v prítomnosti obhajcu obžalovaného, o výsluchu bol upovedomený aj obvinený A. B. a taktiež bola vykonaná dňa 08.04.2015 konfrontácia medzi obvineným A. B. a svedkom K. L. rovnako v prítomnosti zvoleného obhajcu obvineného a svedok L. bol vypočutý aj 10.08.2015 v prítomnosti obhajcu obžalovaného. Z uvedeného plynie, že v súlade nielen s ustálenou súdnou praxou, ale aj s rozhodovacou činnosťou či už Ústavného súdu SR alebo ESĽP bola dodržaná zásada, že pokiaľ je jediným alebo v prevažnej miere jediným usvedčujúcim dôkazom výpoveď svedka, táto výpoveď musí byť aspoň raz vykonaná kontradiktórnym spôsobom, k čomu v danom prípade vzhľadom na prítomnosť obhajcu a obvineného na výsluchoch svedka a upovedomenie obvineného o ďalších výsluchoch svedka L., nepochybne došlo. Svedok K. L. v prípravnom konaní uviedol, že s obvineným B. sa spoznal pred pol rokom, zoznámili sa v S. vo N. O. P. alebo v stávkovej kancelárii, stretávali sa aj na pive a káve, chodili spolu tipovať. Niekedy v polovici marca 2015 ho požiadal obvinený B. o pomoc pri výbere niektorých liekov na recepty pre jeho známych, pretože ich nemôže zohnať, on povedal, že má nejaké známosti. Na ďalší deň mu doniesol obžalovaný B. lekársky predpis spolu s kartičkou poistenca, meno na predpise s kartičkou poistenca sa zhodovalo, a preto navštívil lekáreň M. E. vo N. O. P. v budove O.. Následne nasledujúci deň vyzdvihol lieky a tieto odovzdal obvinenému B.. Na ďalší deň dostal ďalší recept spolu s kartičkou poistenca, navštívil lekáreň v areáli O. vo N. O. P.. Taktiež na druhý deň lieky vybral a odovzdal ich obvinenému B.. Ďalej takto navštívil lekáreň M. E. na O. D. a vykonal výber aj ďalších liekov v lekárni I. v T. a ďalej v lekárni u C. vo N. O. P.. Všetky lieky odovzdal obvinenému B., iba v prípade lekární V., U. a v lekárni v rodinnej oblasti vo N. už nebol lieky prevziať, pretože sa z televízie a tlače dozvedel o falošných receptoch a mal obavu, či predpisy neboli falošné. Taktiež s B. navštívili aj lekárne v obciach D. U., D., I., v lekárni dnu bol vždy len on sám a lieky odovzdal B.. Za túto ochotu mu B. dal raz 200,- eur, druhýkrát 450,- eur. 26.03.2015 išli do B., taktiež sa pokúsili vybrať lieky v supermarketoch P., G. O. D. L.. v U.. Keďže ho lekárnička z B. telefonicky požiadala o vrátenie lieku, dňa 01.04.2015 liek do lekárne S. v B. vrátil späť, avšak pracovníčka mu povedala, že liek bol znehodnotený a preto musí zaplatiť hodnotu lieku 816,- eur, 400 eur mu na ten účel dal obžalovaný, zvyšok lieku doplatil sám. Uvedené robil pre pomoc známemu a neskôr aj pre zlú finančnú situáciu, svedkom toho, ako odovzdával lieky obvinenému B., nebol nikto. Následne na výsluchu dňa 21.05.2015 svedok K. L. predložil list vo formáte A4, na ktorom je rukou svedka L. a rukou obvineného napísané, kde boli recepty ktorých pacientov odovzdané na vybavenie v lekárňach vo N. O. P. a v U., k čomu svedok uviedol, že tieto poznámky boli písané v aute obžalovaného, začal ich písať svedok, a potom mu obžalovaný povedal, že on napíše, pretože svedkovi sa triasli ruky, svedok diktoval obžalovanému údaje o lekárňach, obvinený robil svedkovi L. doprovod pri návšteve týchto lekární, ale do lekární nikdy nevstúpil. Vo väčšine lekární vo N. O. P. ho poznali, na U. ho naviedol obvinený A. B.. Pri konfrontácii svedok K. L. uviedol, že je pravdou, že vyberal lieky z lekární na základe lekárskych predpisov a kartičiek poistencov, ktoré mu osobne dal obvinený A. B. a vybraté lieky svedok odovzdal obvinenému B.. Obvinený svedka vozil na jeho motorovom vozidle Škoda Octavia červenej farby, evidenčné číslo N. I..

Pokiaľ ide o spochybňovanie dôveryhodnosti svedka K. L., okrem jeho výpovede, je táto čiastočne podporená aj výpoveďou samotného obžalovaného, ktorý potvrdil, že odviezol svedka L. v čase, ktorý zodpovedá času spáchaniu skutkov do blízkosti jednotlivých lekární v U. ako aj v B.. Ani krajský súd potom neuveril výpovedi obžalovaného v tom, že by len tak vozil svedka L. do U. a do B., kde ho čakal podľa svojej výpovede 30 minút, následne aby ho vozil svojím vozidlom po rôznych častiach U. a to do X. E., ktoré sa nachádza v jednej časti sídliska D., následne aby išli k P. pri železničnej stanici, potom k X. G. na inej časti sídliska D. ako je X. E., následne na D. L., ktoré je na úplne opačnom konci mesta U., keď obžalovaný tvrdil, že on išiel do U. za účelom nákupu stavebného materiálu, neskôr uviedol, že išiel kúpiť poličky do I.. Krajský súd neuveril výpovedi obžalovaného, že takto trpezlivo vozil v podstate osobu, ktorú poznal z tipovacej kancelárie pol roka, kde podávali občas tikety, spolu sa nenavštevovali ani neudržiavali bližší priateľský vzťah, navyše osobu, ktorej mal obžalovaný požičať peniaze. Taktiež krajský súd neuveril výpovedi obžalovaného, že nevedel, čo píše, keď mu svedok L. diktoval poznámky na papier, keď ide o desať mien, pri niektorých je uvedený názov lekárne, ako aj kde sa lekáreň nachádza. Nie je uveriteľné, aby obžalovaný, ktorý v minulosti pôsobil v zložkách ministerstva vnútra, v podstate náhodného známeho z tipovacej kancelárie takto trpezlivo časovo náročne vozil po U. a zapisoval mu miesta a mená, bez toho, aby vedel, kam a načo ide a aby to robil bez akéhokoľvek

finančného výnosu. Naopak aj krajský súd považuje výpoveď obžalovaného ako obranu v snahe zbaviť sa trestnej zodpovednosti. Naopak ani krajský súd nezistil dôvod, pre ktorý by neuveril výpovedi svedka K. L., ktorý vypovedal v prítomnosti obžalovaného, resp. jeho obhajcu v podstatných bodoch zhodne, motívom jeho konania bola snaha vybrať lieky pre obžalovaného, za čo mu obžalovaný zaplatil, a je zrozumiteľné, a potvrdil to aj obžalovaný, že svedok L. nemal dostatočné prostriedky. Napokon svedok L. priznal, že lekárske predpisy doniesol do lekární. Výpoveď svedka L. okrem toho, že je konzistentná, je podporená aj výpoveďou obžalovaného, ktorý potvrdil, že svedka vozil po U. na miesta, kde došlo ku skutkom a pre pravdivosť jeho výpovede svedčí aj poznámkový list, ktorý sa nachádza na č. l. 320 spisu, ktorý predložil svedok L. na potvrdenie pravdivosti jeho tvrdení, pričom skutočnosť, že išlo o rukopis aj svedka aj obžalovaného, potvrdil vo svojej výpovedi samotný obžalovaný. Napokon obžalovaný menil svoju výpoveď, keď najskôr tvrdil, že v U. chodili každý zvlášť v nákupných centrách, neskôr priznal, že v nákupnom centre E. mohli chodiť aj spolu, o čom svedčia aj kamerové záznamy, keďže samotný obžalovaný nepoprel, že chodili v tomto centre spolu, ani krajský súd nepovažoval za potrebné priberať do konania znalca, ktorý by identifikoval totožnosť osôb nachádzajúcich sa na kamerových záznamoch. Keďže výpoveď svedka L. bola logická a v súlade s ďalšími dôkazmi, ktoré ju podporovali a v ničom nevyvracali, dospel aj krajský súd k záveru, že skutok sa stal a že ho spáchal obžalovaný A. B..

Pokiaľ obhajoba namietala, že svedok L. vypovedal v snahe zbaviť sa trestnej zodpovednosti za svoje konanie, tu krajský súd uvádza, že svedok nepoprel ani v jednom prípade, žeby on neodovzdal sfalšované lekárske predpisy. Práve naopak, priznal svoje konanie v celom rozsahu. To, že popieral, že nevedel, že ide o sfalšované lekárske predpisy, prináležalo vyhodnotiť orgánom činným v trestnom konaní, nie súdu v tomto konaní. Trestné konanie sa koná na podklade obžaloby alebo návrhu na dohodu o vine a treste, ktoré podáva a pred súdom zastupuje prokurátor ( ).

K ďalším procesným námietkam krajský súd musí prisvedčiť obhajobe v tom, že pokiaľ navrhne strana vykonanie dôkazu výsluch svedka, takýto výsluch vykonáva na hlavnom pojednávaní tá strana, ktorá navrhla dôkaz vykonať. V posudzovanom prípade nepostupoval okresný súd pri výsluchu svedkov podľa , ktorý je účinný už od 01.01.2006 ( veta prvá poradie výsluchu svedkov určí predseda senátu spravidla tak, že ako prví budú vypočutí svedkovia navrhnutí prokurátorom a po nich svedkovia navrhnutí obžalovaným. Výsluch svedka vykoná ten, kto navrhol vykonanie takéhoto dôkazu; ak o vykonaní dôkazu rozhodol súd, výsluch svedka vykoná predseda senátu, pri zachovaní práva prokurátora, obžalovaného a obhajcu vykonať následne výsluch svedka a klásť mu otázky ( ). Predseda senátu môže rozhodnúť, že výsluch svedka vykoná sám, ak má byť ako svedok vypočúvaná osoba mladšia ako pätnásť rokov, ak ide o chorého, zraneného svedka alebo svedka poškodeného trestným činom proti ľudskej dôstojnosti alebo ak by výsluch svedka stranou alebo obhajcom nebol z iných dôvodov vhodný alebo úplný ( ). V prejednávanom prípade krajský súd nezistil dôvod, prečo by výsluch prokurátorom alebo obhajcom nebol vhodný alebo úplný, postup podľa nemôže byť pravidlom, ale výnimkou v uvedených prípadoch. Navyše po prehratí zvukového záznamu z hlavného pojednávania zo dňa 14.11.2022 krajský súd zistil, že síce je v zápisnici zaprotokolované, že ako prvý položil otázku svedkyniam E. S. G. H. a E. N. C. prokurátor, v skutočnosti však viedla výsluch predsedníčka senátu. Až následne po rozsiahlom výsluchu podľa názoru krajského súdu presahujúcom potreby dokazovania v posudzovanom prípade umožnila predsedníčka senátu klásť otázky prokurátorovi, obhajcovi a obžalovanému. Keďže však krajský súd nezistil, aby boli kladené svedkyniam sugestívne či kapciózne otázky a ich výpovede ani nemali vplyv na posúdenie podstaty veci, keďže ako to už bolo vyššie uvedené, tieto svedkyne ani neuvádzali, žeby snáď obžalovaného videli na mieste činu, a skutočnosti, ktoré oni osvedčovali, teda, že v jednotlivých lekárňach boli predložené sfalšované lekárske predpisy a že ich predložil svedok Izrael, nikto v konaní nespochybňoval, nepovažoval krajský súd toto pochybenie za tak závažné, aby len z tohto dôvodu bolo nutné vec zrušiť a vrátiť na nové prejednanie a rozhodnutie. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní pritom neplynie, že by snáď tento postup strany namietali, a prípadne, aby navrhovali v prípade s nesúhlasom s opatrením predsedníčky senátu, aby o tomto rozhodol senát ( ).

Pokiaľ ide o námietku, kde odvolateľ namietal nezákonnosť vylúčenia obžalovaného z hlavného pojednávania dňa 09.05.2022, krajský súd uvádza, že z č. l. 901 je zrejmé, že obžalovaný nebol vylúčený na celé hlavné pojednávanie, ale len na čas, kedy okresný súd oboznamoval výsledky doposiaľ vykonaného dokazovania vykonaného na hlavných pojednávaniach dňa 26.04.2017, 08.06.2017, 27.09.2017, 17.10.2018 a 31.05.2021, následne bol obžalovaný prítomný na celom hlavnom

pojednávaní, ktoré pokračovalo výsluchom obžalovaného. Krajský súd uvádza, že v pojednávacej miestnosti nemá byť prítomný len svedok, ktorý ešte nebol vypočutý, alebo spoluobžalovaný, ktorý ešte nebol vypočutý a to počas výsluchu spoluobžalovaného, vylúčenie obžalovaného na čas oboznamovania doposiaľ vykonaného dokazovania na predchádzajúcich hlavných pojednávaní nebol postupom v súlade s , ale keďže počas jeho neprítomnosti neboli vykonávané žiadne dôkazy, nejde o také porušenie zákona, v dôsledku čoho by bolo nutné toto hlavné pojednávanie vykonať odznova.

Krajský súd teda uzatvára, že okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom a správne zistenému skutkovému stavu zodpovedá aj správna právna kvalifikácia konania obžalovaného. Obžalovaný tým, že sčasti na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu a to závažnejším spôsobom - na viacerých osobách, a sčasti na škodu cudzieho majetku sa pokúsil seba obohatiť uvedením niekoho do omylu a spôsobiť tak na cudzom majetku väčšiu škodu, naplnil aj podľa názoru krajského súdu všetky pojmové znaky skutkovej podstaty zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods.2 ods. 3 písm. c) Tr. zákona sčasti dokonaný a sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods.1 Tr. zákona.

Krajský súd však zistil pochybenie okresného súdu vo výroku o treste, pokiaľ tento nehodnotil dĺžku konania od vznesenia obvinenia obžalovanému dňa 08.04.2015, ktorá v čase rozhodovania okresného súdu prekročila dĺžku šiestich rokov, ktorá doba je akceptovateľná ako primeraná dĺžka konania, pri prekročení tejto dĺžky konania je namieste poskytnúť páchateľovi satisfakciu v podobe miernejšieho trestu. Pokiaľ ide o výrok o treste okresný súd pri jeho ukladaní prihliadal najmä na jednotlivé hľadiská ukladania trestov vyplývajúce z ust. § 34 ods. 4 Tr. zákona, ktorými sú spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Krajský súd na rozdiel od okresného súdu konštatuje, že obžalovaný pred spáchaním skutku viedol riadny život, keď síce má v odpise registra trestov vychádzajúc z Registra trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky tri záznamy a to pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods.1, ods. 2 Tr. zákona, za ktorý mu bol rozsudkom Okresného súdu Skalica sp. zn. zo dňa 07.02.2000 uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu do 21.06.2000, pričom sa obžalovaný v skúšobnej dobe osvedčil. Rozsudkom Okresného súdu Louny zo dňa 17.01.2001 sp. zn. bol obžalovaný uznaný vinným z trestného činu nedovolenej výroby a držania omamných látok a psychotropných látok a jedov (nedovolené nakladanie a prechovávanie pre iného) podľa § 187 ods.1 Tr. zákona Českej republiky, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 32 mesiacov nepodmienečne, pre výkon ktorého bol zaradený do väznice s dozorom a trest vyhostenia na päť rokov, trest bol zahladený uznesením Okresného súdu Louny sp. zn. zo dňa 09.02.2013. Napokon rozsudkom Okresného súdu Skalica sp. zn. zo dňa 15.02.2001 bol obžalovaný uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 221 ods.1 Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiacov, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu do 03.03.2003, v ktorej sa obžalovaný osvedčil. Keďže vo všetkých troch prípadoch došlo k zahladeniu odsúdenia, čím sa zahladili tresty, nie skutočnosť, že sa skutky stali a spáchal ich obžalovaný, a ide o odsúdenia staršie ako štrnásť rokov od v prejedávanom prípade posudzovaného skutku, je treba konštatovať, že obžalovaný po dlhú dobu viedol riadny život a priznať mu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zákona. Krajský súd u obžalovaného nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť.

Zákon umožňoval uložiť obžalovanému podľa § 221 ods.3 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere od troch do desiatich rokov. Takýto trest však vzhľadom na dĺžku konania považoval krajský súd za neprimeraný, a preto ako satisfakciu za neprimeranú dĺžku konania postupoval podľa § 39 ods.1 Tr. zákona a znížil trest odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby a uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov, ktorého výkon podmienečne odložil na skúšobnú dobu dvoch rokov, ktorý trest považuje tak na nápravu páchateľa ako aj z hľadiska ochrany spoločnosti za dostatočný a primeraný. Pri jeho výmere zohľadňoval krajský súd aj skutočnosť, že konaním obžalovaného došlo k poškodeniu väčšieho počtu poškodených.

V ostatných častiach rozsudok okresného súdu ponechal krajský súd nezmenený, keď okresný súd správne v súlade s ust. zaviazal obžalovaného nahradiť poškodeným škodu, ktorú si riadne a včas uplatnili.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne. jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.