Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_68P-10-2022.pdf
PDF · 108.12 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-68P/10/2022
Uznesenie
Okresný súd Bratislava V v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: V. P., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matky - T.. H. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XX, X., zast. advokátom Y.. Ladislavom Slovákom, AK so sídlom Nemešsegská 6575/35, Dunajská Streda, IČO: 42 165 890, a otca - N. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XX, X., v konaní na návrh matky o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Otec je povinný dočasne prispievať na výživu mal. V. P., nar. XX.XX.XXXX sumou 120 eur mesačne k rukám matky vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred počnúc dňom vykonateľnosti tohto uznesenia, a to na čas do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností rodičov k maloletej vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 68P/9/2022.
II. Vo zvyšku súd návrh matky z a m i e t a .
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka mal. V. sa podaním doručeným súdu dňa 17.01.2022 domáhala rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode manželstva, pričom konkrétne žiadala, aby súd zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti, oboch rodičov poveril zastupovaním a správou majetku maloletej a otca zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletej sumou 220 eur mesačne.
1.1. V tomto návrhu bol zároveň obsiahnutý aj návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúci v uložení povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 220 eur mesačne, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Súd uznesením č. k. 68P/9/2022- 46 zo dňa 17.01.2022 vylúčil časť návrhu matky týkajúceho sa nariadenia neodkladného opatrenia na samostatné konanie, aby mohol o ňom rozhodnúť.
2. V návrhu na rozvod manželstva matka uvádza, že manželstvo s otcom maloletej uzavreli v roku 1997, pričom z ich vzťahu pochádza okrem maloletej aj jedno plnoleté dieťa. Medzi manželmi sa postupne začala prejavovať zásadná rozdielnosť osobnostných pováh, charakterových vlastností i rozdielnosť názorov na spoločné hospodárenie, vedenie domácnosti a trávenie voľného času. Vzťahy medzi rodičmi po manželovej nevere a jeho následných viacerých opusteniach a vráteniach sa do spoločnej domácnosti zostali rozvrátené a manželia prestali mať spoločné záujmy. Manželstvo neplní v súčasnosti ani hospodársku či biologickú funkciu a ani funkciu výchovy detí.
2.1. Matka okrem iného ďalej uvádza, že náklady súvisiace s užívaním bytu pritom hradí ona (napr. hypotekárny úver na byt, daň z nehnuteľnosti, spotrebný úver formou kreditnej karty). V čase podania
tohto návrhu L. a vlastní v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov byt, v ktorom býva s maloletou, na ktorom je však zriadené záložné právo v prospech záložného veriteľa. Otec maloletej pracuje v obchodnej spoločnosti T S. U. s. r. o. na pracovnej pozícií pracovník bezpečnostnej služby. T. výdavky na maloletú V. matka vyčíslila nasledovne: strava (180,- eur t. j. 6 eur na deň), oblečenie, obuv (30,- eur), drogéria a hygienické potreby (30,- eur), bežné lieky, vitamíny, čaje (15,- eur), jednodňové voľnočasové aktivity (25,- eur), bývanie (65,- eur - rozrátané z celkovej sumy 1.942,28,- eur plus energie a služby), výdavky za školské potreby (30,- eur), vreckové (30,- eur) a zvýšené náklady na zdravotný stav (40,- eur). K zvýšeným nákladom na zdravotný stav matka uviedla, že maloletá má problémy so zubami, pre ktoré musí navštevovať zubára a tiež nosiť zubný strojček, pretože má problematický vývoj chrupu. Rovnako matka poukazuje na to, že maloletá veľmi rýchlo rastie, preto je nutné jej kupovať nové zimné/ letné oblečenie a topánky, keďže zo starého už vyrástla. V zmysle uvedeného sú preto úhrnné priemerné mesačné náklady na uspokojovanie potrieb maloletej vo výške približne 445 eur mesačne. Z tohto dôvodu matka žiada určiť vyživovaciu povinnosť otca vo výške 220 eur mesačne. Odkedy sa otec odsťahoval zo spoločnej domácnosti (t. j. v júli 2021) prispel matke na výživu maloletej v mesiacoch júl, august a september sumou 50 eur mesačne. Od októbra 2021 žiadne ďalšie platby výživného neuskutočnil. V mesiacoch júl, august a september prispel sumou 100 eur na náklady na byt. Výživné poukazované otcom nie je podľa matka dostatočné na to, aby tá vedela sama hradiť náklady na obe dcéry (jedna maloletá a druhá plnoletá) a tiež náklady na domácnosť, a preto sa už teraz dostáva do finančných problémov a žiada o nariadenie neodkladného opatrenia týkajúceho sa určenia vyživovacej povinnosti otca voči maloletej dcére.
3. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia matka odôvodnila v bode 7 svojho podania tým, že otec v čase od podania návrhu (ako aj mesiac pred jeho podaním) neplatí na maloletú žiadne výživné a preto je potrebné neodkladne upraviť pomery medzi účastníkmi konania na čas do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Ako už bolo uvedené, posledné výživné bolo zaplatené zo strany otca v mesiaci september 2021, predtým v júli, auguste a teda v septembri vo výške 50,- eur mesačne, t. j. dokopy 150,- eur. Matka nie je reálne schopná znášať celú výšku nákladov na maloletú vo výške cca 450,- eur mesačne spolu s jej ďalšími výdavkami, ktoré predstavujú sumu cca 470,- eur mesačne (hypotéka, poistenie a spotrebný úver). Matka poukazuje aj na to, že vyživuje aj ich spoločnú už plnoletú dcéru, na ktoré otec výživné tiež neplatí a suma výdavkov na túto dcéru predstavuje približne 620,- eur. Ak by matka mala čakať na platby výživného až do právoplatného skončenia veci o rozvod manželstva, reálne by tým boli ohrozené vývojové potreby dcéry, čo by nebolo v jej záujme. V zmysle uvedeného preto matka žiada, aby súd nariadil neodkladné opatrenie bližšie definované v bode 1.1 tohto odôvodnenia.
4. Súd sa oboznámil s obsahom spisového materiálu, najmä so skutočnosťami uvedenými v návrhu a k nemu pripojenými prílohami.
5. Lustráciou v súdnom manažmente súd zistil, že ohľadne maloletej nebolo dosiaľ vedené žiadne súdne konanie. Na tunajšom súde prebieha pod sp. zn. 68P/9/2022 konanie o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, v ktorom bola manželka vyzvaná na úhradu súdneho poplatku za podaný návrh. Pod sp. zn. 72Pc/1/2022 sa na tunajšom súde vedie ohľadne plnoletej dcéry rodičov konanie o určenie výživného a o nariadenie neodkladného opatrenia.
6. Predmetom konania je nariadenie neodkladného opatrenia týkajúce sa úpravy vyživovacej povinnosti otca do právoplatného skončenia konania vo veci samej. 7. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
9. Podľa článku 4 CMP, súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.
10. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
11. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
12. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
13. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
14. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
15. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
16. Podľa § 330 ods. 1 a 2 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
17. Podľa § 332 ods. 1 CSP je neodkladné opatrenie vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
18. Podľa § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
19. Obsah neodkladného opatrenia je definovaný v ustanovení § 325 ods. 2 CSP, tento však nie je taxatívne daný.
20. Podľa § 363 CMP, súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
21. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
22. Podľa § 234 ods. 2 CSP ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
23. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
24. Podľa § 28 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine („ďalej len „Zákon o rodine“), (1) Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. (2) Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. (3) Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.
25. Podľa § 34 ods. 1 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obidvaja rodičia. Obaja rodičia zodpovedajú spoločne za všestranný vývoj dieťaťa. Vykonávajú svoje rodičovské práva a povinnosti buď spoločne, alebo aj jednotlivo po vzájomnej dohode. Ak sa rodičia o styku s dieťaťom nedohodnú a ak je to v záujme dieťaťa, súd upraví styk rodičov s dieťaťom v rozsahu zodpovedajúcom jeho záujmu.
26. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
27. Podľa § 62 ods. 1-5 Zákona o rodine, (1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
28. Podľa § 65 ods. 1 a ods. 2 Zákona o rodine, (1) Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. (2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
29. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
30. Inštitút neodkladných opatrení nahradil predbežné opatrenia podľa úpravy platnej do 30.06.2016 a zavedením inštitútu neodkladných opatrení sa zmenila koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa Občianskeho súdneho poriadku platného do 30.06.2016, ktorých cieľom bolo dočasne upraviť pomery účastníkov konania a následne rozhodnúť vo veci samej. Nová právna úprava upustila od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Nariadenie neodkladného opatrenia v priebehu odvolacieho konania vyplýva nielen z verejného záujmu, napr. ochrana maloletého dieťaťa, ale aj z princípu úplnej apelácie, ktorá sa uplatňuje v mimosporovom konaní. Neodkladné opatrenia sú rozčlenené na neodkladné opatrenia vo veci ochrany maloletého § 365 CMP, neodkladné opatrenia vo veciach výživného § 366 CMP, neodkladné opatrenia vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého § 367 CMP, neodkladné opatrenia o povolení súdu na výkon oprávnenia vo veci starostlivosti o maloletých, § 368 CMP a opatrenie na zabezpečenie dôkazu § 369 CMP. Z uvedeného výpočtu je zrejmé, že predmetné opatrenia upravujú najmä ochranu maloletého. Daná právna úprava v uvedenej oblasti v zásade vychádza z doterajšej právnej úpravy.
31. Neodkladné opatrenia upravujú nielen faktické pomery účastníkov, ale upravujú aj právne pomery, i keď len predbežné. Súd musí v konaní predovšetkým skúmať, či je návrh navrhovateľa osvedčený, tiež je potrebné skúmať, či je neodkladné opatrenie potrebné, teda naliehavosť situácie. Nevyhnutnosť úpravy sa tu ponechá na voľnú úvahu súdu. Súd sa pritom opiera o výsledky urýchleného zisťovania. Ak na jeho základe dospeje k názoru, že návrh je dôvodný, t. j. že ohrozenie vzťahov alebo nárokov účastníkov je také značné, že si vyžaduje okamžité, hoci dočasné opatrenie súdu, nariadi ich najvhodnejšiu úpravu neodkladným opatrením.
32. Neodkladné opatrenia neprejudikujú práva ani jedného z účastníkov a ani práva tretích osôb a svoje opodstatnenie strácajú, keď súd poskytne ohrozeným alebo porušeným právam definitívnu ochranu, preto nie sú rozhodnutiami konečnými a ich účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov alebo zabezpečenie už existujúceho súdneho rozhodnutia. Z povahy neodkladných opatrení vyplýva, že nebudú zisťované všetky skutočnosti, ktoré by mal súd inak zistené, ak by mal vo veci vydať konečné rozhodnutie ( rozhodnutie NSSR č. 3Cdo 203/2011, nález ÚS SR III. ÚS 298/2008).
33. Neodkladné opatrenia upravujú nielen faktické pomery účastníkov, ale upravujú aj právne pomery, i keď len predbežné. Súd musí v konaní predovšetkým skúmať, či je návrh navrhovateľa osvedčený, tiež je potrebné skúmať, či je predbežné opatrenie potrebné, teda naliehavosť situácie. Nevyhnutnosť úpravy sa tu ponechá na voľnú úvahu súdu. Súd sa pritom opiera o výsledky urýchleného zisťovania. Ak na jeho základe dospeje k názoru, že návrh je dôvodný, t. j. že ohrozenie vzťahov alebo nárokov účastníkov je také značné, že si vyžaduje okamžité, hoci dočasné opatrenie súdu, nariadi ich najvhodnejšiu úpravu neodkladným opatrením. Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia je jeho predbežný
- dočasný charakter. Dočasnosť spočíva v tom, že neodkladným opatrením sa upravujú pomery, alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia do doby, než súd vydá vo veci samej konečné rozhodnutie. Účelom neodkladných opatrení je rýchla, i keď dočasná úprava právnych ale i faktických pomerov účastníkov konania. Neodkladné opatrenie neprejudikuje práva a záujmy účastníkov konania. Na jeho vydanie stačí, ak je aspoň osvedčená danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Procesnú zodpovednosť v uvedenom smere nesie navrhovateľ predbežného opatrenia. Neodkladné opatrenie teda nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov.
34. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov účastníkov, by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením neodkladného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Pred nariadením neodkladného opatrenia nie je teda skutkový stav zisťovaný v plnom rozsahu, ale rozhodujúce skutočnosti musia byť aspoň osvedčené. To však neznamená, že súd môže vydať neodkladné opatrenie len na základe tvrdení navrhovateľky bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, alebo bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Toto ohrozenie osvedčeného nároku účastníka musí byť konkrétne, reálne a musí hroziť bezprostredne, keď existencia nároku ešte sama o sebe nie je dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
35. Vyživovacia povinnosť rodičov k ich maloletým deťom je ich zákonnou povinnosťou od narodenia detí, ktorú si musia plniť bez ohľadu na ich ostatné výdavky. (Súd dáva do pozornosti rodičom, že každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime. Tzv. minimálne výživné je vo výške 29,87 eura). Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. Na vydanie takéhoto rozhodnutia postačuje osvedčenie, že osoba povinná poskytovať výživné je rodičom a osvedčenie schopností a možností povinného. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa spravidla dokazovanie nevykonáva, súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Neodkladné opatrenie vychádza z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania. V posudzovanom prípade existuje potreba nariadenia neodkladného opatrenia uložením povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletej V. keďže v čase rozhodovania súdu o matkinom návrhu otec na výživu neprispieva. Vyživovacia povinnosť má prednosť pred akýmikoľvek inými pohľadávkami.
36. Súd mal preukázané, že rodičia mal. Hany sú doposiaľ manželmi, ich rozvodové konanie je na tunajšom súde vedené pod sp. zn. 68P/9/2022, pričom nebol zaplatený súdny poplatok za podaný návrh (po jeho zaplatení súd obratom vytýči termín pojednávania vo veci). Na tunajšom súde prebieha
aj konanie o určenie vyživovacej povinnosti otca voči plnoletej dcére. Otec maloletej sa viac krát zo spoločnej domácnosti odsťahoval a potom opätovne vrátil, no matka po zvážení situácie a pre dlhodobo vážne rozvrátené vzťahy medzi nimi a vzájomné citové odcudzenie žiada o rozvod ich manželstva. Výživné na maloletú dcéru otec od odchodu zo spoločnej domácnosti zaplatil v mesiacoch júl, august a september a to vo výške 50 eur mesačne, no od septembra 2021 si túto neplní.
37. Súd preskúmal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a dospel k záveru, že sú splnené podmienky len na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v určení povinnosti otca prispievať na výživu maloletej V. aj keď nie v rozsahu navrhovanom matkou a vo zvyšku súd návrh matky zamietol. 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. 11. 12. 13. 14. 15. 16. 17. 18. 19. 20. 21. 22. 23. 24. 25. 26. 27. 28. 29. 30. 31. 32. 33. 34. 35. 36. 37.
38. Čo sa týka určenia vyživovacej povinnosti otca k maloletej, súd musí konštatovať, že tá nie je dosiaľ upravená žiadnym rozhodnutím, pričom rodičia neuzavreli ani rodičovskú dohodu týkajúcu sa úpravy výživného a otec od septembra XXXX neplatí. Lustráciou v sociálnej poisťovni súd ohľadne príjmu matky zistil, že tá je od roku 1993 zamestnaná v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb, a. s. s priemerným mesačným vymeriavacím základnom za mesiace XX-XX. 2XXX vo výške cca X.XXX,- eura. Z. pracuje v J. jesene života s priemerným mesačným vymeriavacím základom v roku XXXX vo výške XXX,- eur mesačne. C. je podľa lustrácií v sociálnej poisťovni zamestnaný v spoločnosti T S. U. s. r. o., s priemerným mesačným vymeriavacím základom za mesiace XX-XX.XXXX vo výške X.XXX,- eur. P. na maloletú matka vyčíslila vo svojom návrhu (č. l. X a X), pričom predstavujú sumu približne XXX,- eur mesačne (bod X.X tohto odôvodnenia). V zmysle uvedeného bol návrh matky na uloženie povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletej dôvodný. Súd však nepovažoval sumu navrhovanú
matkou, t. j. XXX,- eur za nevyhnutnú v zmysle ustanovenia § 366 CMP. Pri určení vyživovacej povinnosti súd vychádzal z veku maloletej (14 rokov), priloženého vyčíslenia nákladov na maloletú ale i z predpokladaných nákladov, ktoré rodičia vynakladajú na dieťa tohto veku spojené s návštevou školy, záujmom či zdravotného stavu dieťaťa. Zákonným ustanovením (§ 366 CMP) mal zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená, platiť výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola ohrozená. Výživné v nevyhnutnej miere má však slúžiť len na zabezpečenie tých najnevyhnutnejších potrieb dieťaťa, ide o prežitie dieťaťa a neslúži na ochranu záujmov rodiča maloletého. Vo veciach starostlivosti o maloleté deti je povinnosťou súdu sledovať v prvom rade záujem maloletého dieťaťa. Z obsahu návrhu vyplýva, že o maloleté dieťa sa v súčasnosti stará matka a otec na výživu od septembra 2021 neprispieva. Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. Na vydanie takéhoto rozhodnutia postačuje osvedčenie, že osoba povinná poskytovať výživné je rodičom a osvedčenie schopností a možností povinného. Vzhľadom na predbežný charakter rozhodnutia súd uložil povinnosť prispievať otcovi na výživu maloletej sumou 120 eur, pričom otcovi nič nebráni prispievať na výživu maloletej vyššou sumou, ak chce a dovoľujú mu to jeho majetkové možnosti a schopnosti.
39. Účelom neodkladného opatrenia je vo všeobecnosti ochrana ohrozeného záujmu maloletého dieťaťa s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Záverom dáva súd do pozornosti prebiehajúce konanie vo veci samej (konanie o rozvod manželstva a o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva) v ktorom bude realizovať patričné objektívne dokazovanie, stranám bude umožnené vyjadriť sa na pojednávaní a až na základe výsledkov dokazovania, ktoré prekračuje rámec neodkladného opatrenia, súd rozhodne vo veci samej. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení nie je konečným rozhodnutím, ktoré by nemohlo byť zmenené resp. potvrdené rozhodnutím vo veci samej.
40. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).