Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cdo/79/2016

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: M., bývajúci v Prešove, Š.,

zastúpeného JUDr. O., advokátkou so sídlom v Prešove, F., proti ţalovanému: G. Poisťovňa,

a. s., so sídlom v Bratislave, L., zastúpenému S., s. r. o., so sídlom v Bratislave, S.,

o zaplatenie 2.978,52 eur s prísl., vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 6 C

19/2007, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 31. júla 2014 sp.

zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Bratislave

z 31. júla 2014 sp. zn. a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 12. septembra 2012 č. k. -343

zastavil konanie v časti o zaplatenie 639,01 eur, vo zvyšku ţalobu zamietol a ţalobcovi uloţil

povinnosť zaplatiť ţalovanému náhradu trov konania v sume 1.463,11 eur. Vychádzal

zo zistenia, ţe ţalobca uzavrel so ţalovaným poistnú zmluvu, ktorej predmetom bolo

havarijné poistenie motorového vozidla značky Mercedes-Benz CLK230, EČV: P.. Dňa 31.

júla 2004 došlo k vzniku poistnej udalosti, pri ktorej bol predmet poistenia poškodený.

Ţalobcovi vznikla škoda v sume 128.425,60 Sk. Ţalobcovi by po odrátaní dohodnutej

spoluúčastí vznikol nárok na zaplatenie poistného plnenia v sume 122.005 Sk. Ţalovaný

vyplatil ţalobcovi poistné plnenie v sume 49.948 Sk. Dôvodom zníţenia poistného plnenia

bola okolnosť, ţe ţalobcovi bola priznaná zľava na poistnom na základe zápočtového listu –

potvrdenia o bezškodovom priebehu predchádzajúceho poistenia v K. poisťovni, a. s.

Uvedená poisťovňa však takéto potvrdenie nikdy nevydala. Ţalovaný teda poskytol ţalobcovi

zľavu z poistného na základe nepravdivých skutočností a pokiaľ by mu nebol predloţený

2

nepravdivý zápočtový list bol by ţalobcovi určil poistné vo vyššej sume. Ţalovaný po zistení

nepravdivosti predloţeného potvrdenia o bezškodovom priebehu pristúpil aj ku kráteniu

poistného plnenia vyplateného na základe predchádzajúcej poistnej udalosti. Nárok na

vrátenie časti uţ vyplateného poistného plnenia ako aj nárok na zaplatenie dlţného poistného

si ţalovaný započítal voči nároku ţalobcu na vyplatenie poistného plnenia. Výrok o zastavení

konania v časti jeho predmetu odôvodnil ustanovením so zreteľom na

čiastočné späťvzatie ţaloby ţalobcom. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením §

142 ods. 1

Na odvolanie ţalobcu Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 31. júla 2014 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ( ) a ţalobcovi uloţil

povinnosť zaplatiť ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania v sume 142,82 eur,

do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vychádzal zo zistenia, ţe oprávnenie ţalovaného

zníţiť poistné plnenie podľa bolo preukázané a touto

okolnosťou sa dostatočne zaoberal aj súd prvého stupňa. V konaní nebolo sporné uzavretie

poistnej zmluvy s bonusovou zľavou vo výške 40 % a ţalobca tak svojim podpisom potvrdil

splnenie podmienok pre priznanie bonusu v uvedenej výške, pričom vykonaným

dokazovaním bolo preukázané, ţe uvedený bonus bol priznaný na základe nepravdivého

tvrdenie o bezškodovom priebehu poistenia v predchádzajúcej poisťovni. Na uvedenom

základe bol ţalovaný v zmysle v spojení s

oprávnený primerane zníţiť plnenie z poistnej zmluvy. Výrok

o trovách konania odôvodnil ustanovením v spojení s

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca a navrhol, aby

dovolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie alebo rozsudok

zmenil a ţalobe vyhovel. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 237 ods. 1

písm. f/ , t. j., ţe mu postupom odvolacieho súdu bola odňatá moţnosť konať

pred súdom a dovolanie odôvodnil ustanovením , , , t. j.,

ţe v konaní došlo k spomínanej vade podľa , konanie je

postihnuté aj inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie o veci a odvolací súd

prejednávanú vec nesprávne právne posúdil. Poukázal na to, ţe na odvolacie konanie nebol

predvolaný ani upovedomený o ňom, čím mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Súd

prvého stupňa nevykonal vo veci potrebné dokazovanie a vyvodil nesprávny právny záver,

3

ţe bezškodový priebeh predchádzajúceho poistenia ovplyvňuje výšku poistného ako aj výšku

poistného plnenia. Tento nesprávny záver si osvojil aj odvolací súd. Poistné plnenie bolo

ţalobcovi nielen krátené, ale nebolo vôbec vyplatené, čo je v rozpore s uzavretou poistnou

zmluvou. Ţalovaný totiţ vypočítané plnenie z predmetného poistenia neoprávnene

kompenzoval s krátením uţ skôr poskytnutého poistného plnenia a svoje údajné nároky

na vrátenie časti poskytnutých poistných plnení uspokojil neoprávneným – jednostranným

započítaním s predmetným nárokom na poistné plnenie. Nárok na vrátenie vyplateného

poistného plnenia za predchádzajúce obdobia ţalovanému totiţ nevznikol a nebol mu

právoplatne priznaný. Nesprávny je aj výrok o náhrade trov konania, pretoţe súdy mali

v prejednávanej veci v tejto otázke rozhodnúť podľa

Ţalovaný vo vyjadrení k dovolaniu ţalobcu navrhol dovolanie odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal

najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon

pripúšťa.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu. Podľa je dovolanie prípustné proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle

je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd

odchýli od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3

je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku

odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe

ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

Dovolaním ţalobcu napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky

rozsudkov uvedených v a Nejde totiţ o zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, pretoţe dovolací súd

v tejto veci ešte nerozhodoval. Rovnako nejde o rozsudok, vo výroku ktorého

by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, ani o rozsudok, ktorým by bol potvrdený

rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť

zmluvnej podmienky podľa a

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

ods.1 (či uţ to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej

republiky len na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku

( ), ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa

ods. 1 Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu

(rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané,

je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/

tohto ustanovenia (t. j., či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku

spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, o prípad nedostatku

návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré moţno začať len na návrh, o prípad odňatia

moţnosti účastníka pred súdom konať, či o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom

alebo súdom nesprávne obsadeným).

Treba uviesť, ţe z hľadiska sú právne významné len tie procesné

nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách

a/ aţ g/ tohto ustanovenia. Iné vady, i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto

ustanovenia. Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle § 237

ods. 1 ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho

súdu, nie je pritom významný subjektívny názor účastníka, ţe v konaní došlo k takejto vade,

ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne

postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád.

Vady konania v zmysle aţ e/ a neboli v dovolaní

namietané a v dovolacom konaní ich existencia ani nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania

ţalobcu preto z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť.

Ţalobca v dovolaní namieta (okrem iného), ţe v konaní došlo k procesnej vade

v zmysle

Odňatím moţnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký

procesne nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie procesných

oprávnení účastníka konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú

vadu v zmysle ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval

v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto

postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva [v zmysle majú

účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť

im rovnaké moţnosti na uplatnenie ich práv – pozri napríklad právo účastníka vykonávať

procesné úkony vo formách stanovených zákonom ( ), nazerať do spisu a robiť

si z neho výpisy ( ), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným

dôkazom ( ), byť predvolaný na súdne pojednávanie ( ), na to,

aby mu bol rozsudok doručený do vlastných rúk ( )].

V zmysle článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, kaţdý

má právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo a verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávisle a nestranným súdom zriadeným zákonnom, ktorý rozhoduje o jeho

občianskych právach a záväzkoch.

V zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

jednou zo všeobecných záruk spravodlivého prejednania vecí pred súdom je zásada „rovnosti

zbraní“. Tento princíp je jeden zo znakov širšieho konceptu spravodlivého súdneho konania

a vyţaduje, aby kaţdej procesnej strane bola daná primeraná moţnosť predniesť svoju

záleţitosť jej protistrane.

Koncept spravodlivého súdneho konania v sebe implikuje právo na kontradiktórne

konanie, podľa ktorého procesné strany musia dostať príleţitosť predloţiť nielen všetky

dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale aj zoznámiť sa so všetkými dôkazmi

a pripomienkami, ktoré boli predloţené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa

pred ním. Poţiadavka, aby procesné strany v konaní mali moţnosť dozvedieť sa a vyjadriť sa

ku všetkým zhromaţdeným dôkazom alebo k stanoviskám pripojeným v spise, sa aplikuje aj

na odvolacie konanie.

V tejto súvislosti je potrebné vychádzať z rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské

práva (ďalej len ESĽP), vo veci T. proti Slovenskej republike z 13. januára 2015 (sťaţnosť č.

17127/12) z ktorého vyplýva, ţe vyjadrenie účastníka konania vo veci (vrátane vyjadrenia

k opravnému prostriedku protistrany), ktoré obsahuje riadnu právnu a skutkovú argumentáciu

je potrebné povaţovať za také vyjadrenie, ktoré je potrebné subsumovať pod poţiadavku,

aby účastníci súdneho konania mali moţnosť dozvedieť sa o ňom a eventuálne sa k nemu aj

vyjadriť. Z predmetného rozhodnutia, ako aj z ďalšej judikatúry ESĽP vyplýva, ţe konkrétny

význam dotknutého vyjadrenia je málo dôleţitý, keďţe je na účastníkoch konania, aby

posúdili, či si dokument vyţaduje, aby sa k nemu vyjadrili alebo nie. Zároveň ESĽP v

predmetnom rozhodnutí konštatoval, ţe nedoručenie vyjadrenia protistrany k opravnému

prostriedku podanému sťaţovateľkou v jej veci proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa je

porušením článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

V predmetnej právnej veci došlo k rovnakej procesnej situácii, nakoľko ţalobca podal

odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 12. septembra 2012 sp. zn.

a ţalovaný podal vo vzťahu k tomuto odvolaniu svoje vyjadrenie obsahujúce

riadnu skutkovú a právnu argumentáciu z 21. februára 2013, ktoré bolo na súd prvého stupňa

doručené 22. februára 2013 avšak protistrane, t. j. ţalobcovi ako odvolateľovi doručené

nebolo, z čoho vyplýva, ţe s ním nebol oboznámený.

V zmysle vyššie uvedeného rozhodnutia ESĽP je preto povinné konštatovať, ţe týmto

postupom odvolacieho súdu (t. j. Krajského súdu v Prešove), ktorý nedoručil vyjadrenie

ţalovaného k odvolaniu ţalobcu odvolateľovi, došlo k porušeniu článku 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a zároveň k odňatiu moţnosti ţalobcu konať

pred súdom, čo je potrebné povaţovať za procesnú vadu v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/

v nadväznosti na ustanovenie a veta druhá

Dovolací súd teda prihliadol na vadu konania uvedenú v ,

ktorá sa vyskytla v štádiu odvolacieho konania v podobe nedoručenia vyjadrenia ţalovaného

k odvolaniu ţalobcu.

Pretoţe odňatie moţnosti účastníkovi konať pred súdom znamenajúce porušenie práv

na spravodlivý proces zakladá nielen prípustnosť dovolania, ale aj jeho dôvodnosť, dovolací

súd podľa rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. Úlohou odvolacieho súdu bude doručiť vyjadrenie ţalovaného k odvolaniu ţalobcu

a aţ po vykonaní tohto procesného úkonu bude moţné pokračovať v odvolacom konaní.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. mája 2016

JUDr. Ladislav Górász, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. M.