Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
4d0/399659.81e28a.pdf
PDF · 154.55 KB
No categories available
8Cdo/79/2016
Najvyšší súd 8 Cdo 79/2016
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: M., bývajúci v Prešove, Š.,
zastúpeného JUDr. O., advokátkou so sídlom v Prešove, F., proti ţalovanému: G. Poisťovňa,
a. s., so sídlom v Bratislave, L., zastúpenému S., s. r. o., so sídlom v Bratislave, S.,
o zaplatenie 2.978,52 eur s prísl., vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 6 C
19/2007, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 31. júla 2014 sp.
zn. 3 Co 176/2013, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Bratislave
z 31. júla 2014 sp. zn. 3 Co 176/2013 a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 12. septembra 2012 č. k. 6 C 19/2007-343
zastavil konanie v časti o zaplatenie 639,01 eur, vo zvyšku ţalobu zamietol a ţalobcovi uloţil
povinnosť zaplatiť ţalovanému náhradu trov konania v sume 1.463,11 eur. Vychádzal
zo zistenia, ţe ţalobca uzavrel so ţalovaným poistnú zmluvu, ktorej predmetom bolo
havarijné poistenie motorového vozidla značky Mercedes-Benz CLK230, EČV: P.. Dňa 31.
júla 2004 došlo k vzniku poistnej udalosti, pri ktorej bol predmet poistenia poškodený.
Ţalobcovi vznikla škoda v sume 128.425,60 Sk. Ţalobcovi by po odrátaní dohodnutej
spoluúčastí vznikol nárok na zaplatenie poistného plnenia v sume 122.005 Sk. Ţalovaný
vyplatil ţalobcovi poistné plnenie v sume 49.948 Sk. Dôvodom zníţenia poistného plnenia
bola okolnosť, ţe ţalobcovi bola priznaná zľava na poistnom na základe zápočtového listu –
potvrdenia o bezškodovom priebehu predchádzajúceho poistenia v K. poisťovni, a. s.
Uvedená poisťovňa však takéto potvrdenie nikdy nevydala. Ţalovaný teda poskytol ţalobcovi
zľavu z poistného na základe nepravdivých skutočností a pokiaľ by mu nebol predloţený
nepravdivý zápočtový list bol by ţalobcovi určil poistné vo vyššej sume. Ţalovaný po zistení
nepravdivosti predloţeného potvrdenia o bezškodovom priebehu pristúpil aj ku kráteniu
poistného plnenia vyplateného na základe predchádzajúcej poistnej udalosti. Nárok na
vrátenie časti uţ vyplateného poistného plnenia ako aj nárok na zaplatenie dlţného poistného
si ţalovaný započítal voči nároku ţalobcu na vyplatenie poistného plnenia. Výrok o zastavení
konania v časti jeho predmetu odôvodnil ustanovením § 96 ods. 12 O. s. p. so zreteľom na
čiastočné späťvzatie ţaloby ţalobcom. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením §
142 ods. 1 O. s. p.
Na odvolanie ţalobcu Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 31. júla 2014 sp. zn.
3 Co 176/2013 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.) a ţalobcovi uloţil
povinnosť zaplatiť ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania v sume 142,82 eur,
do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vychádzal zo zistenia, ţe oprávnenie ţalovaného
zníţiť poistné plnenie podľa § 798 Občianskeho zákonníka bolo preukázané a touto
okolnosťou sa dostatočne zaoberal aj súd prvého stupňa. V konaní nebolo sporné uzavretie
poistnej zmluvy s bonusovou zľavou vo výške 40 % a ţalobca tak svojim podpisom potvrdil
splnenie podmienok pre priznanie bonusu v uvedenej výške, pričom vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, ţe uvedený bonus bol priznaný na základe nepravdivého
tvrdenie o bezškodovom priebehu poistenia v predchádzajúcej poisťovni. Na uvedenom
základe bol ţalovaný v zmysle § 798 Občianskeho zákonníka v spojení s § 793 ods. 1
Občianskeho zákonníka oprávnený primerane zníţiť plnenie z poistnej zmluvy. Výrok
o trovách konania odôvodnil ustanovením § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca a navrhol, aby
dovolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie alebo rozsudok
zmenil a ţalobe vyhovel. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 237 ods. 1
písm. f/ O. s. p., t. j., ţe mu postupom odvolacieho súdu bola odňatá moţnosť konať
pred súdom a dovolanie odôvodnil ustanovením § 241 ods. 2 písm. a/, b/, c/ O. s. p., t. j.,
ţe v konaní došlo k spomínanej vade podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p., konanie je
postihnuté aj inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie o veci a odvolací súd
prejednávanú vec nesprávne právne posúdil. Poukázal na to, ţe na odvolacie konanie nebol
predvolaný ani upovedomený o ňom, čím mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Súd
prvého stupňa nevykonal vo veci potrebné dokazovanie a vyvodil nesprávny právny záver,
ţe bezškodový priebeh predchádzajúceho poistenia ovplyvňuje výšku poistného ako aj výšku
poistného plnenia. Tento nesprávny záver si osvojil aj odvolací súd. Poistné plnenie bolo
ţalobcovi nielen krátené, ale nebolo vôbec vyplatené, čo je v rozpore s uzavretou poistnou
zmluvou. Ţalovaný totiţ vypočítané plnenie z predmetného poistenia neoprávnene
kompenzoval s krátením uţ skôr poskytnutého poistného plnenia a svoje údajné nároky
na vrátenie časti poskytnutých poistných plnení uspokojil neoprávneným – jednostranným
započítaním s predmetným nárokom na poistné plnenie. Nárok na vrátenie vyplateného
poistného plnenia za predchádzajúce obdobia ţalovanému totiţ nevznikol a nebol mu
právoplatne priznaný. Nesprávny je aj výrok o náhrade trov konania, pretoţe súdy mali
v prejednávanej veci v tejto otázke rozhodnúť podľa § 150 O. s. p.
Ţalovaný vo vyjadrení k dovolaniu ţalobcu navrhol dovolanie odmietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.), po zistení,
ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) skúmal
najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon
pripúšťa.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý
rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238 ods. 1 O. s. p. je dovolanie prípustné proti rozsudku
odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle
§ 238 ods. 2 O. s. p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd
odchýli od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3
O. s. p. je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku
odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe
ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku
súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej
podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.
Dovolaním ţalobcu napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky
rozsudkov uvedených v § 238 ods. 1 a 3 O. s. p. Nejde totiţ o zmeňujúci rozsudok
odvolacieho súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil
od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, pretoţe dovolací súd
v tejto veci ešte nerozhodoval. Rovnako nejde o rozsudok, vo výroku ktorého
by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, ani o rozsudok, ktorým by bol potvrdený
rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť
zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O. s. p.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O. s. p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
ods.1 O. s. p. (či uţ to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej
republiky len na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku
(§ 238 O. s. p.), ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa § 237
ods. 1 O. s. p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu
(rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané,
je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/
tohto ustanovenia (t. j., či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku
spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,
o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, o prípad nedostatku
návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré moţno začať len na návrh, o prípad odňatia
moţnosti účastníka pred súdom konať, či o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom
alebo súdom nesprávne obsadeným).
Treba uviesť, ţe z hľadiska § 237 ods. 1 O. s. p. sú právne významné len tie procesné
nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách
a/ aţ g/ tohto ustanovenia. Iné vady, i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto
ustanovenia. Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle § 237
ods. 1 O. s. p. ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho
súdu, nie je pritom významný subjektívny názor účastníka, ţe v konaní došlo k takejto vade,
ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne
postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád.
Vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. b/ aţ e/ a g/ O. s. p. neboli v dovolaní
namietané a v dovolacom konaní ich existencia ani nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania
ţalobcu preto z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť.
Ţalobca v dovolaní namieta (okrem iného), ţe v konaní došlo k procesnej vade
v zmysle § 237 ods.1 písm. f/ O. s. p.
Odňatím moţnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.) sa rozumie taký
procesne nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie procesných
oprávnení účastníka konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. O procesnú
vadu v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval
v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto
postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva [v zmysle § 18 O. s. p. majú
účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť
im rovnaké moţnosti na uplatnenie ich práv – pozri napríklad právo účastníka vykonávať
procesné úkony vo formách stanovených zákonom (§ 41 O. s. p.), nazerať do spisu a robiť
si z neho výpisy (§ 44 O. s. p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným
dôkazom (§ 123 O. s. p.), byť predvolaný na súdne pojednávanie (§ 115 O. s. p.), na to,
aby mu bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O. s. p.)].
V zmysle článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, kaţdý
má právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo a verejne a v primeranej lehote
prejednaná nezávisle a nestranným súdom zriadeným zákonnom, ktorý rozhoduje o jeho
občianskych právach a záväzkoch.
V zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
jednou zo všeobecných záruk spravodlivého prejednania vecí pred súdom je zásada „rovnosti
zbraní“. Tento princíp je jeden zo znakov širšieho konceptu spravodlivého súdneho konania
a vyţaduje, aby kaţdej procesnej strane bola daná primeraná moţnosť predniesť svoju
záleţitosť jej protistrane.
Koncept spravodlivého súdneho konania v sebe implikuje právo na kontradiktórne
konanie, podľa ktorého procesné strany musia dostať príleţitosť predloţiť nielen všetky
dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale aj zoznámiť sa so všetkými dôkazmi
a pripomienkami, ktoré boli predloţené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa
pred ním. Poţiadavka, aby procesné strany v konaní mali moţnosť dozvedieť sa a vyjadriť sa
ku všetkým zhromaţdeným dôkazom alebo k stanoviskám pripojeným v spise, sa aplikuje aj
na odvolacie konanie.
V tejto súvislosti je potrebné vychádzať z rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva (ďalej len ESĽP), vo veci T. proti Slovenskej republike z 13. januára 2015 (sťaţnosť č.
17127/12) z ktorého vyplýva, ţe vyjadrenie účastníka konania vo veci (vrátane vyjadrenia
k opravnému prostriedku protistrany), ktoré obsahuje riadnu právnu a skutkovú argumentáciu
je potrebné povaţovať za také vyjadrenie, ktoré je potrebné subsumovať pod poţiadavku,
aby účastníci súdneho konania mali moţnosť dozvedieť sa o ňom a eventuálne sa k nemu aj
vyjadriť. Z predmetného rozhodnutia, ako aj z ďalšej judikatúry ESĽP vyplýva, ţe konkrétny
význam dotknutého vyjadrenia je málo dôleţitý, keďţe je na účastníkoch konania, aby
posúdili, či si dokument vyţaduje, aby sa k nemu vyjadrili alebo nie. Zároveň ESĽP v
predmetnom rozhodnutí konštatoval, ţe nedoručenie vyjadrenia protistrany k opravnému
prostriedku podanému sťaţovateľkou v jej veci proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa je
porušením článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
V predmetnej právnej veci došlo k rovnakej procesnej situácii, nakoľko ţalobca podal
odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 12. septembra 2012 sp. zn.
6 C 19/2007 a ţalovaný podal vo vzťahu k tomuto odvolaniu svoje vyjadrenie obsahujúce
riadnu skutkovú a právnu argumentáciu z 21. februára 2013, ktoré bolo na súd prvého stupňa
doručené 22. februára 2013 avšak protistrane, t. j. ţalobcovi ako odvolateľovi doručené
nebolo, z čoho vyplýva, ţe s ním nebol oboznámený.
V zmysle vyššie uvedeného rozhodnutia ESĽP je preto povinné konštatovať, ţe týmto
postupom odvolacieho súdu (t. j. Krajského súdu v Prešove), ktorý nedoručil vyjadrenie
ţalovaného k odvolaniu ţalobcu odvolateľovi, došlo k porušeniu článku 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd a zároveň k odňatiu moţnosti ţalobcu konať
pred súdom, čo je potrebné povaţovať za procesnú vadu v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/
O. s. p. v nadväznosti na ustanovenie § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. a § 242 ods. 1 veta druhá
Dovolací súd teda prihliadol na vadu konania uvedenú v § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.,
ktorá sa vyskytla v štádiu odvolacieho konania v podobe nedoručenia vyjadrenia ţalovaného
k odvolaniu ţalobcu.
Pretoţe odňatie moţnosti účastníkovi konať pred súdom znamenajúce porušenie práv
na spravodlivý proces zakladá nielen prípustnosť dovolania, ale aj jeho dôvodnosť, dovolací
súd podľa § 243b ods. 1 O. s. p. rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Úlohou odvolacieho súdu bude doručiť vyjadrenie ţalovaného k odvolaniu ţalobcu
a aţ po vykonaní tohto procesného úkonu bude moţné pokračovať v odvolacom konaní.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. mája 2016
JUDr. Ladislav Górász, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. M.