Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/181/2015

Identifikačné číslo spisu: 2311213416 Dátum vydania rozhodnutia: 30.05.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Jozef Kolcun Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:2311213416.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ H. P. a 2/ G. P., oboch bývajúcich v W., zastúpených JUDr. Máriou Gálovou, advokátkou v Sládkovičove, Hviezdoslavova č. 510, proti žalovaným 1/ H. F. a 2/ Z. F., obom bývajúcim v W., zastúpeným JUDr. Vladimírom Vágóom, advokátom v Galante, Bratislavská č. 47/59, o určenie vlastníckeho práva, vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. , o dovolaní žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 5. novembra 2014 sp. zn. , takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Trnave z 5. novembra 2014 sp. zn. ako aj uznesenie Krajského súdu v Trnave zo 4. decembra 2014 sp. zn. a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

Okresný súd Galanta rozsudkom z 30. mája 2013 č. k. -193 určil, že H. P., rod. P., nar. XX.XX.XXXX a G. P., rod. R., nar. X.X.XXXX, obaja bytom W. sú bezpodielovými spoluvlastníkmi parc. č. 407/47 - zast. plochy a nádvoria o výmere 103 m2 a parc. č. 407/16 - zast. plochy a nádvoria o výmere 300 m2, evidovaných Správou katastra T. na LV č. XXXX, kat. úz. W.. Zároveň rozhodol, že titulom náhrady trov konania sú žalovaní povinní zaplatiť žalobcom 99,50 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že žalobcovia sa domáhali určenia, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností parc. č. XXX/XX a č. XXX/XX. Právne súd prvého stupňa vec posúdil podľa ust. , . Matka žalovanej 2/ nadobudla vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam na základe osvedčenia o vydržaní vydaného notárom. Žalobcovia právnymi argumentami spochybňovali takto nadobudnuté vlastníctvo. Osvedčenie notára má povahu listiny, nie právneho aktu vydaného štátnym orgánom. Ak neboli splnené podmienky pre vydanie osvedčenia jeho vydaním sa nedostatok týchto podmienok nekonvaliduje. Osoba spochybňujúca oprávnenosť takéhoto osvedčenia, ak preukáže naliehavý právny záujem, že podmienky pre jeho vydanie splnené neboli môže sa domáhať na súde, aby vyslovil, že toto osvedčenie je právne neúčinné. Súd prvého stupňa skonštatoval, že žalobcovia majú na tomto spore právny záujem ak navrhujú určenie svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, pretože na požadovanom určení je vždy naliehavý právny

záujem. Po vydržaní nehnuteľnosti, ktorá je premetom sporu došlo k prevodu nehnuteľností na žalovaných, čiže po vydržaní došlo k ďalšej právnej zmene. Zákonodarca s účinnosťou od 1.1.2002 vsunul Z.z do katastrálneho zákona nové znenie , ktoré ustanovenie má riešiť postup správneho orgánu pri zápise záznamovej listiny, ktorou je rozsudok súdu o neplatnosti právneho úkonu a zároveň rozsudok súdu o určení vlastníctva absentuje. V takomto prípade ak toto právo bolo následne dotknuté zmenou treba súdom určiť, komu patrí vlastnícke právo. V spise sp. zn. N 424/2008, je LV na parcelu č. XXX/X - záhrady o výmere 609 m2 kat. úz. W.. Ako podielová spoluvlastníčka je tam uvedená G. P., rod. H. v podiele 2/28 a 2/14. G. P., rod. H. je matkou žalobcu 1/ H. P.. Čestné vyhlásenie o súhlase s vydržaním parciel neučinila podielová spoluvlastníčka G. P., ale jej vnučka P. U.. V čase učinenia čestného prehlásenia bola už G. - M. P. mŕtva. Keď sa vlastníctvo nadobúda smrťou poručiteľa, tak žalobca 1/ H. P. už bol podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobca 1/ mal v podielovom spoluvlastníctve po svojej matke nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu a matka žalobcu za svojho života bola tiež podielovou spoluvlastníčkou tejto nehnuteľnosti. Z dokazovania bolo teda preukázané, že potomkovia J. J. a H. J. si reálne rozdelili pozemky a tieto v dobrej viere užívali s tým, že im vlastnícky patria. Zo strany žalobcov došlo k vydržaniu vlastníctva na nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom sporu s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSR v Brne 911/32 (podľa jeho právnej vety v dlhotrvajúcom stave držby a užívania nehnuteľností písaných v pozemkovej knihe sa mená spoluvlastníkov vydaných v podieloch, podľa ktorého určití spoluvlastníci určité časti z týchto nehnuteľností majú vo výlučnej držbe a v užívaní treba spatrovať dohodu strán o deľbe, poprípade o zámene týchto nehnuteľností nielen čo do držby, ale aj čo do vlastníckeho práva; takáto dohoda totiž môže byť uzavretá aj mlčky. Na neplatnosť takejto dohody nemá vplyv ani okolnosť, že niektoré časti nehnuteľnosti má v spoločnej držbe viac spoluvlastníkov, iné časti jednotliví spoluvlastníci vo výlučnej držbe. Toto akceptoval aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí , . V podstate ide o deľbu medzi spoluvlastníkmi a pokiaľ sú splnené podmienky vydržania takto rozdeleného spoluvlastníctva, môže tieto skutočnosti osvedčiť v nesporovom konaní aj notár. Čo sa týka Z. P. a jej vyhlásenia o vydržaní je nutné uviesť, že podmienky pre vydržanie splnené neboli. Z. P. mala vyhlásiť, že splnila podmienky vydržania, mala uviesť okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby a nepretržitosť držby. Z. P. teda vydržala nehnuteľnosť, ktorú v držbe nemala. Takéto vydržanie je v rozpore so zákonom. Z. P. k svojmu vyhláseniu mala doložiť vyjadrenia osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastníctvo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu alebo ich právnych nástupcov ak sú tieto osoby známe, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva výhrady. Keďže G. - M. P. bola mŕtva, čestné prehlásenie mal učiniť žalobca 1/ ako jej syn, čo však učinené nebolo. Súd si ako predbežnú otázku vyriešil účinnosť, resp. neúčinnosť vydržania Z. P. a dospel k záveru, že čo sa týka nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto sporu, tak Z. P. tieto nevydržala. Naopak, čo sa týka žalobcov, títo vydržali vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam a preto súd rozhodol, že sú ich vlastníkmi. O práve na náhradu trov konania rozhodol podľa , priznal žalobcom náhradu trov konania, ktoré spočívajú v súdnom poplatku.

Na odvolanie žalovaných Krajský súd v Trnave rozsudkom z 5. novembra 2014 č. k. -252 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietol. Vyslovil, že o náhrade trov tohto konania rozhodne do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. V odôvodnení uviedol, že z kúpnej zmluvy, ktorou žalobcovia kúpili rodinný dom v roku 1986 vyplýva, že predmetom kúpnej zmluvy bol iba rodinný dom. Táto skutočnosť vyplýva aj z dotazníka a čestného vyhlásenia vyplneného k zmluve, v ktorom je uvedené, že prevádzanou nehnuteľnosťou je iba dom, kde pri cene je uvedená cena s pozemkom 43 720 Kčs a cena domu 40 610 Kčs, ktorá cena je uvedená aj v kúpnej zmluve. Žalobcovia 1/, 2/ podpísali uvedenú kúpnu zmluvu dobrovoľne, slobodne, vlastnoručne a tiež aj dotazník, ktorý bol súčasťou registrácie kúpnej zmluvy, v čase podpísania boli spôsobilí na právne úkony vo veku 30 a 33 r., takže v mladom, produktívnom veku. Odvolací súd má za to, že pri bežnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na tieto okolnosti a povahu veci od žalobcov očakávať museli mať vedomosť o tom, čo v zmluve podpisujú, že kupujú len rodinný dom. Navyše žalobca 1/ na odvolacom pojednávaní uviedol, že kto dom postavil nevie, dom kúpil hlavne preto, že rodičovský dom mal okná do dvora tohto rodinného domu a nechceli, aby sa tam nasťahovali nejakí cudzí ľudia tak sa rozhodli, že rodinný dom kúpia. Keď dom kupoval pozemok pri dome a okolo domu už bol oplotený nízkym plotom,

ktorý on len zvýšil. Keď dom kupoval nekúpil aj pozemok, pretože bol nevysporiadaný a navyše matka žalovanej 2/ mu vravela, že sú rodina, na čo by zbytočne dávali nehnuteľnosti vymeriavať, že nech užíva nehnuteľnosti tak ako sú oplotené s tým, že mu povedala, že môže si vzadu posunúť plot, ale o 2 - 3 m, aby mal väčší dvor. Žalobkyňa 2/ potvrdila, že dom kupovali z dôvodu, aby rodičia nedostali cudzích susedov, ona si myslela, že kúpili aj dvor, kúpnu zmluvu, keď podpisovali bolo to narýchlo, ona ju nečítala. To, že nekúpili aj dvor sa dozvedeli až vtedy, keď žalovaní chceli začať stavať na konci ich dvora autoškolu. Odvolací súd z týchto skutočností uzavrel, že žalobcovia 1/, 2/ pri kúpe rodinného domu mali vedomosť, že kupujú len rodinný dom bez pozemkov a navyše v konaní nepreukázali, že by predmetnú parc. č. XXX/XX a č. XXX/XX pred rokom 1986 užívali výlučne ich právni predchodcovia a navyše z listinných dôkazov a to z výkazu plôch z roku 1948 vyplynulo, že parc. č. XXX/X záhrada podľa starého stavu patrila J. H., J. U., H. P., J. H., J., O. H., J. H. a podľa nového stavu mala parcela s č. s. XXX/X pripadnúť H. J., právnemu predchodcovi žalovaných. Taktiež podľa geometrického plánu z roku 1979 parcela č. XXX/XX. ako novovzniknutá (z parciel č. XXX/X, 8, 9) mala patriť H. J.. Keďže žalobcovia nepreukázali splnenie jednej z podmienok vydržania a to dobromyseľnosť držby, nemohli vlastnícke právo k sporným parcelám vydržať, preto sa odvolací súd nezaoberal notárskou zápisnicou o osvedčení vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam Z. P. (, ), keďže nebolo potrebné túto otázku riešiť ako predbežnú. Vzhľadom k uvedenému preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa zmenil a návrh žalobcov 1/, 2/ ako nedôvodný zamietol, keďže títo nepreukázali splnenie podmienok vydržania. O náhrade trov tohto konania rozhodol odvolací súd podľa , a tak, že o týchto rozhodne do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Krajský s úd v Trnave uznesením z o 4 . decembra 2014 sp. zn. 11 C o 327/2013 rozhodol o trovách odvolacieho konania tak, že žalobcov 1/ a 2/ zaviazal zaplatiť spoločne a nerozdielne žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania v sume 556,25 € titulom trov právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu žalovaných 1/ a 2/ JUDr. Vladimíra Vágóa do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podali s poukazom na ustanovenie dovolanie žalobcovia, ktorí ho navrhovali zrušiť a vec vrátiť Krajskému súdu v Trnave na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodňovali tým, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), pretože sa odvolací súd nevysporiadal s námietkami žalobcov voči „odvolaniu“ žalovaných zo 17. júna 2013, keď tvrdili že predmetné odvolanie neobsahuje náležitosti odvolania uvedené v Podľa názoru žalobcov podanie žalovaných označené ako „bližšie zdôvodnenie odvolania“ doručené súdu prvého stupňa až 26. júna 2013 by mohlo byť považované za doplnenie odvolania iba vtedy, ak by podanie doručené súdu prvého stupňa 17. júna 2013 spĺňalo predpísané náležitosti. Z posúdenia obsahu podania žalovaných označené ako „bližšie zdôvodnenie odvolania“ treba vyvodiť, že ide o „odvolanie“, ktoré bolo podané p o lehote n a podanie odvolania. Ďalej žalobcovia tvrdili, ž e v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa odvolací súd vôbec nezaoberal s právne relevantnou námietkou o existencii (neexistencii) vlastníckeho práva právnej predchodkyne žalovaných Z. P. k sporným nehnuteľnostiam. Napokon dovolatelia namietali, že odvolací súd vec nesprávne právne posúdil ( ) keď ustálil, že žalobcovia nepreukázali splnenie jednej z podmienok vydržania, a to dobromyseľnosť držby. Žalobcovia v dovolaní tvrdili, že splnili zákonné podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním k roku 1996.

Žalovaní vo svojom vyjadrení k dovolaniu žalobcov navrhli dovolanie žalobcov ako bezdôvodné zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie podali včas účastníci konania ( ), zastúpení advokátom ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia a dospel k záveru, že ho treba zrušiť.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ). Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerané ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa ( ).

Podľa súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.

Podľa účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali.

Podľa za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka, výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

Podľa dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak súd vo veci nenariaďuje pojednávanie.

Podľa ak má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám.

Predpokladom toho, aby odvolací súd mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, je opakovanie dokazovania v potrebnom rozsahu odvolacím súdom. Podmienkou zmeny rozhodnutia v takomto prípade je teda skutočnosť, že odvolací súd sám opakuje v potrebnom rozsahu dokazovanie, na základe ktorého dospeje k skutkovému stavu, odlišnému od skutkového stavu zisteného prvostupňovým súdom, tvoriacemu podklad pre rozhodnutie v danej veci.

Dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu (samosudca) na pojednávaní (pokiaľ ho nariadi) listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah (§ 129 ods. 1). Oznámenie obsahu listiny sa uskutočňuje v prípade, ak by obsiahlosť údajov zachytených v listine vyžadovala neprimerane dlhý čas na vykonanie dôkazov pri čítaní listiny, resp. ak to vo vzťahu k dokazovaným skutočnostiam postačuje. Spôsob vykonania dôkazu listinou musí vyplývať zo zápisnice o pojednávaní. Listinu je potrebné predložiť účastníkom, aby sa mohli vyjadriť k jej pravosti, prípadne namietať iné dôležité skutočnosti. Vyjadrenia účastníkov súd musí zaznamenať v zápisnici o pojednávaní. V občianskom súdnom konaní má účastník nielen procesné právo (zároveň povinnosť) označiť dôkazné prostriedky na preukázanie ním tvrdených skutočností (viď a ), ale tiež právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali (viď ). Právo účastníkov vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu sa v konaní realizuje tak, že predseda senátu spravidla bezprostredne po vykonaní každého dôkazu umožní účastníkovi, aby sa k nemu bezprostredne vyjadril a aby uviedol všetko, čo pri hodnotení vykonaného dôkazu považuje za významné. Vyjadrenie k vykonanému dôkazu je jedným z podkladov, na základe ktorých súd pri rozhodovaní vo veci samej hodnotí dôkazy. Právo vyjadriť sa k vykonaným dôkazom nemožno zamieňať s možnosťou účastníkov na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci (), pretože obsah a účel týchto procesných práv účastníka je rozdielny. Procesnú možnosť účastníka vyjadriť sa k vykonanému dôkazu (napr. z hľadiska vierohodnosti svedka a jeho vzťahu k prejednávanej veci, pravosti a správnosti listiny, osoby a odbornej spôsobilosti znalca, vecnej správnosti postupu súdu pri vykonávaní ohliadky a pod.) musí súd vytvoriť účastníkovi už v rámci dokazovania. Naopak procesnú možnosť zhrnúť návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu k právnej stránke veci je súd v zmysle povinný vytvoriť účastníkovi až na záver pojednávania („v záverečnej reči“ môžu účastníci zhrnúť svoje návrhy, vyjadrujú svoj názor na vykonané dokazovanie z hľadiska jeho úplnosti, zákonnosti, môžu v nej tiež vyjadriť svoj názor, z akých skutkových a právnych záverov by mal súd

vychádzať a ako by mal vec po právnej stránke posúdiť).

Zo spisu vyplýva, že odvolací súd na pojednávaní dňa 15. októbra 2014 (č. l. 242 spisu) oboznámil obsah viacerých listín, a to najmä návrhu, LV č. XXXX z roku 2005, z roku 2011, LV č. XXX, kúpnu zmluvu z 26. júla 1986 - spis ŠN Galanta RI550/86, PKV č. 1146, spis N 424/2008 notára JUDr. Kovácsa, fotodokumentáciu, geometrický plán. Z označených častí spisu ale nevyplýva, že by odvolací súd dôkazy listinou vykonával tak, ako to uvádza ustanovenie a že na pojednávaniach po vykonaní dokazovania vytvoril žalobcom procesnú možnosť vyjadriť sa k jednotlivým vykonaným dôkazom v zmysle

Z vyššie uvedeného vyplýva, že odvolací súd si nezadovážil rovnocenný zákonný procesný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle a preto sú jeho skutkové a na ne nadväzujúce právne závery zatiaľ predčasné a dovolaciemu súdu neprislúcha v súčasnom štádiu konania oprávnenie na ich hodnotenie.

Z uvedeného vplýva, že konanie odvolacieho súdu je postihnuté inou vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). K tejto vade bol dovolací súd povinný prihliadnuť, i keď by nebola uplatnila ako dôvod prípustného dovolania ( druhá veta ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto zrušil rozsudok odvolacieho súdu z 5. novembra 2014 sp. zn. a v súlade s ustanovením zrušil aj nadväzujúce rozhodnutie týkajúce sa trov konania a to uznesenie odvolacieho súdu zo 4. decembra 2014 sp. zn. a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie ( ). Uvedené uznesenie má totiž povahu závislého výroku v zmysle ustanovenia a nebolo dôležité, že netvorí súčasť dovolaním napadnutého rozhodnutia (porovnaj R 73/2004).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.