Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/829/2015

Identifikačné číslo spisu: 1015892907 Dátum vydania rozhodnutia: 30.05.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Viera Petríková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:1015892907.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobkyne Zmena zdola, Demokratická únia Slovenska, so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad 1, zastúpenej JUDr. Petrom Vačokom, advokátom v Bratislave, Vazovova 9/A, proti žalovanej Slovenskej demokratickej a kresťanskej únii - Demokratickej strane, so sídlom v Bratislave, Ružinovská 28, zastúpenej Ing. JUDr. Vojtechom Keselým, CSc., advokátom v Bratislave, Košická 56, o ochranu proti zásahu do dobrej povesti právnickej osoby, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. , o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. júna 2015 sp. zn.

rozhodol:

Z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 30. júna 2015 sp. zn. a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 22. októbra 2009 č.k. -83 zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala ochrany proti zásahu do dobrej povesti právnickej osoby podľa (ďalej len ako „OZ“). Žalobkyni súd prvého stupňa uložil povinnosť nahradiť žalovanej k rukám jej právneho zástupcu trovy konania v sume 546,29 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Petit žaloby podľa názoru súdu prvého stupňa nie je vykonateľný. Pokiaľ totiž žalobkyňa požadovala, aby žalovanej bola uložená povinnosť zabezpečiť, aby na reklamných plochách, ktoré sa nachádzajú pri čerpacích staniciach PHM spoločnosti Slovnaft, a. s. bol vyvesený plagát s vyobrazením registrovanej značky žalovanej s ospravedlnením sa žalobkyni (prvá časť petitu), žalovaná nie je vlastníčkou týchto reklamných plôch. Žalovaná tiež nie je vydavateľom denníkov K., H., S. a H., a nie je tiež prevádzkovateľkou televíznych staníc K., TV Z. a rozhlasových staníc K., R., rádio X., takže nevykonateľná je aj druhá a tretia časť petitu žaloby, v rámci ktorej žalobkyňa požadovala, aby žalovaná na svoje náklady formou inzercie opakovane dvakrát uverejnila ospravedlnenie sa žalobkyni v týchto médiách. S poukazom na tieto závery súd prvého stupňa žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa

Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalobkyne uznesením z 27. februára 2012 sp. zn. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a konanie zastavil. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá

právo na náhradu trov konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie žalobkyne uznesením z 25. februára 2015 sp. zn. zrušil uznesenie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a to z dôvodu nesplnenia si povinnosti v zmysle ustanovenia

Krajský súd v Bratislave následne uznesením z 30. júna 2015 sp. zn. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa opätovne zrušil a konanie zastavil. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že pôvodná žalovaná Demokratická strana, ktorá mala vykonať neoprávnený zásah do dobrej povesti žalobkyne, zanikla zlúčením so Slovenskou demokratickou a kresťanskou úniou (SDKÚ) a 13. februára 2006 bola vymazaná z registra politických strán. Súčasná žalovaná SDKÚ-DS žiadnym spôsobom nezasiahla do práva žalobkyne na ochranu proti zásahu do jej dobrej povesti a zodpovednosť za tento zásah na ňu z pôvodnej žalovanej neprešla. Zdôraznil, že zánikom pôvodného politického subjektu - Demokratickej strany nevznikla koalícia dvoch politických strán, ale Demokratická strana sa zlúčila s SDKÚ, ktorá po zlúčení naďalej existovala ako jedna politická strana s názvom SDKÚ-DS. Ide teda o odlišný subjekt od Demokratickej strany. Tá skutočnosť, že majetok a záväzky Demokratickej strany vrátane jej členov prešli na SDKÚ-DS nemá za následok, že SDKÚ-DS nesie zodpovednosť za žalobkyňou tvrdený zásah do jej dobrej povesti vykonaný Demokratickou stranou. Inými slovami, i keď pôvodná žalovaná Demokratická strana bola zrušená bez likvidácie a na žalovanú ako jej právnu nástupkyňu prešli zo zákona všetky jej záväzky ( ), predmet konania je hmotnoprávne viazaný na osobu pôvodnej žalovanej Demokratickej strany a v konaní preto nemožno pokračovať. Obdobne dedením po poručiteľovi na dediča neprechádza zodpovednosť za neoprávnený zásah do osobnostných práv fyzickej osoby, ktorý vykonal poručiteľ. Vzhľadom na uvedené odvolací súd postupoval v zmysle v spojení s a s , zrušil napadnutý rozsudok a konanie zastavil. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa, ktorého prípustnosť odôvodnila ustanoveniami , a Poukázala na skutočnosť, že Demokratická strana bola zrušená podľa ustanovenia , o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov z dôvodu zlúčenia so žalovanou. Znamená to, že strana vo svojej podstate nezanikla, ale sa stala súčasťou inej strany. Je nesporné, že v danom prípade je žalovaná právnym nástupcom Demokratickej strany. Na žalovanú prešli aj všetky záväzky Demokratickej strany. Ďalej uviedla, že v danom prípade je zrejmé, že žalovaná sa hlási k zrušenej politickej strane. Dokonca jej názov pojala aj do svojho názvu. Prebrala majetok, záväzky a členskú základňu zrušenej Demokratickej strany. Namietala, že krajský súd v napadnutom rozhodnutí nijakým spôsobom neodôvodnil, prečo povinnosti z porušenia práva na dobrú povesť právnickej osoby pri zlúčení neprechádzajú na právneho nástupcu zrušenej strany. Na základe uvedeného navrhla, aby dovolací súd s poukazom na zrušil napadnuté uznesenie odvolacieho súdu vydané v konaní vedenom pod spisovou značkou a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Žalovaná sa k dovolaniu žalobkyne písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená v súlade so zákonom ( ), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa ( ).

upravuje prípustnosť dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu v ustanoveniach a .

V zmysle je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa Podľa je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o priznaní (nepriznaní) účinkov cudziemu rozhodnutiu na území Slovenskej republiky.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením, ktorým rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a konanie zastavil. Dovolanie žalobkyne preto podľa ustanovení a prípustné nie je.

Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/ (t.j., či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným).

Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v , možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995). Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle ale nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.

V dovolacom konaní vyšla najavo existencia vady uvedená v ustanovení (prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať).

Pod odňatím možnosti konať pred súdom (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkom konania znemožní realizáciu tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Takým rozhodnutím je napr. uznesenie o zastavení konania pre nedostatok procesnej podmienky, ak záver súdu o tejto otázke nie je správny a konanie v skutočnosti nedostatkom podmienky konania netrpí (rozhodnutie uverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov SR pod č. 82, ročník 2002). Inými slovami sa za odňatie možnosti konať pred súdom považuje aj taký postup súdu, keď zastaví konanie, hoci pre také rozhodnutie neboli splnené zákonné podmienky.

So zreteľom na to, že konanie v predmetnej veci bolo v zmysle ustanovenia zastavené, základnou otázkou bolo, či v predmetnej veci existovali zákonné dôvody pre takýto postup súdu (zastavenie konania), alebo či súd mal v konaní pokračovať.

Podľa ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie

právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať.

Podľa ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

odstránil pochybnosti o postupe v prípade, ak počas konania zanikla právnická osoba, tak ako je to v predmetnej právnej veci. Súd má v takom prípade povinnosť pokračovať v konaní s jej právnym nástupcom a iba vtedy, ak nemá právneho nástupcu, konanie zastaví. Odvolací súd mal v konaní za preukázané, že pôvodná žalovaná Demokratická strana po začatí konania zanikla, pričom jej právnou nástupkyňou sa stala žalovaná (Slovenská demokratická a kresťanská únia - Demokratická strana).

Podľa (ďalej len „“) každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje zaručené právo na súdnu ochranu ().

Citovaný (podobne aj Dohovoru) je primárnou ústavnou bázou pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej ochrany, a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu ochranu, zakotvených v VII. oddiele druhej hlavy ( až 50 ), normujúcich rámec, v ktorom je možné domáhať sa jeho rešpektovania ().

Obsah práva na súdnu ochranu nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva, alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením zaručeného práva na súdnu ochranu (). K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto (každý) domáha svojho práva na súde, ale súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktorý je v rozpore so zákonom ().

To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, vyplýva aj z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, str. 12, § 29; Hiro Balani c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c/a Grécko z 29. mája 1997; Higgins c/a Francúzsko z 19. februára 1998).

Ústavný súd podľa konštantnej judikatúry (, ) tiež vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa ( Dohovoru), je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia“.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. O takýto prípad v prejednávanej veci ide z dôvodu, že uznesenie odvolacieho súdu je zmätočné, nepreskúmateľné a rozporuplné.

V tejto súvislosti považuje dovolací súd za potrebné zdôrazniť to, že pri zrušení rozsudku okresného súdu a zastavení konania odvolací súd nahrádza svojím rozhodnutím rozhodnutie súdu prvého stupňa. Jeho rozhodnutie musí preto obsahovať úplné a výstižné zdôvodnenie. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky.

Dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu je zmätočné a rozporuplné. Odvolací súd na jednej strane argumentuje, že strata spôsobilosti byť účastníkom konania v prípade pôvodnej žalovanej Demokratickej strany (DS) bráni pokračovať v konaní, pretože práva a povinnosti, o ktoré v konaní ide sú podľa hmotného práva viazané na osobu pôvodnej žalovanej Demokratickej strany a neprechádzajú na jej právnych nástupcov (teda na žalovanú SDKÚ-DS), na druhej stane ale súd v konaní s SDKÚ-DS ako so žalovanou pokračuje a predmetné konanie vedené voči tejto žalovanej zastaví. Pokiaľ bol odvolací súd toho názoru, že predmet konania je hmotnoprávne viazaný na osobu pôvodnej žalovanej Demokratickej strany (ktorá zanikla zlúčením so žalovanou) a v konaní preto nie je možné pokračovať, malo byť konanie zastavené voči pôvodnej žalovanej - Demokratickej strane. Pokiaľ mal odvolací súd za to, že v konaní je treba pokračovať so žalovanou (ako právnou nástupníčkou pôvodnej žalovanej), ale táto v konaní nie je pasívne legitimovaná, pretože na žalovanú neprešla zodpovednosť za žalobkyňou tvrdený zásah do jej dobrej povesti vykonaný Demokratickou stranou, mal žalobu voči žalovanej rozsudkom zamietnuť. Aj z tohto titulu odvolací súd nepostupoval správne, ak konanie vedené voči žalovanej SDKÚ-DS zastavil podľa , pričom svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že predmet konania je hmotnoprávne viazaný na osobu pôvodnej žalovanej, preto v konaní nemožno pokračovať. Vyššie uvedenými procesnými pochybeniami odvolací súd konanie zaťažil vadou v zmysle ustanovenia , čím žalobkyni odňal možnosť konať pred súdom.

Uvedená skutočnosť, že došlo v konaní k procesnej vade podľa je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne. Vzhľadom na dôvod, ktorý viedol k potrebe zrušiť napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami žalobkyne uvedenými v dovolaní.

Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu podľa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného i dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.