Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Urtos/2/2016

Identifikačné číslo spisu: 9016898542 Dátum vydania rozhodnutia: 31.05.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Peter Krajčovič Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:9016898542.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Petra Paludu a JUDr. Františka Moznera na neverejnom zasadnutí dňa 31. mája 2016 v Bratislave v trestnej veci odsúdeného G. D. pre prečin šírenia poplašnej správy podľa § 357 ods. 1, 2 Tr. zák. Českej republiky, o sťažnosti odsúdeného G. D. proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 21. apríla 2016, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa sťažnosť odsúdeného G. D. sa z a m i e t a.

Odôvodnenie

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 21. apríla 2016, sp. zn. , podľa § 66 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. zamietol žiadosť odsúdeného G. D., nar. XX.XX.XXXX, t. č. v ÚVTOS Banská Bystrica - Kráľová (ďalej len ,,odsúdený“), o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, uloženého mu rozsudkom Mestského súdu v Brne, sp. zn. z 15. februára 2015, v dĺžke 12 mesiacov a z trestného rozkazu Mestského súdu v Brne, sp. zn. zo dňa 14. septembra 2014, v dĺžke 8 mesiacov, uznaných na území Slovenskej republiky rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. zo dňa 5. augusta 2015.

Proti tomuto uzneseniu podal priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí odsúdený sťažnosť. V písomnom odôvodnení sťažnosti uviedol, že krajský súd porušil zákon vtedy, keď bol vydaný na Slovensko a bol zaradený do II. nápravnovýchovnej skupiny napriek tomu, že v Českej republike bol v I. nápravnovýchovnej skupine.

Odsúdený poukázal na hodnotenie riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Banskej Bystrici a uviedol, že si na 100 % plní svoje povinnosti, robí na nestráženom pracovisku v civile a hodnotenie sa odzrkadlilo od toho, že si v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Banskej Bystrici vykonáva trest len 4 mesiace. O sebe odsúdený uviedol, že nie je vrah ani násilník, že už má svoje roky a poprosil o skoršie prepustenie z výkonu trestu.

Na základe podanej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,najvyšší súd“) podľa preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému bola podaná sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť odsúdeného G. D. nie je dôvodná.

Podľa § 66 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. môže súd odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Predpokladom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody je teda okrem uplynutia zákonom ustanovenej doby výkonu trestu aj to, že odsúdený počas výkonu trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti bude viesť riadny život.

Najvyšší súd rovnako ako aj Krajský súd v Banskej Bystrici konštatuje, že u odsúdeného sú síce naplnené formálne podmienky podmienečného prepustenia, nakoľko došlo v jeho prípade k výkonu polovice uloženého nepodmienečného trestu, avšak u odsúdeného nie sú splnené materiálne podmienky na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Preto sa najvyšší súd v plnom rozsahu stotožnil s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý rozhodol v súlade so zákonom, keď žiadosť odsúdeného zamietol.

Nenaplnenie materiálnej podmienky pre podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody vyplýva zo správy riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Banskej Bystrici, ktorý neodporučil podmienečné prepustenie odsúdeného, nakoľko svojím prístupom k plneniu povinností a celkovým správaním preukázal len čiastočné polepšenie, program zaobchádzania sa zo strany odsúdeného iba začína plniť, resocializačná prognóza u neho je menej priaznivá z dôvodu nedostatočného sociálneho zázemia, opakovania páchania trestnej činnosti a nekritickému postoju k spáchanej trestnej činnosti a riziko sociálneho zlyhania je stredné. V neprospech odsúdeného svedčí najmä opakované páchanie trestnej činnosti (z odpisu registra trestov vyplýva, že odsúdený bol 22-krát súdne trestaný, z toho aj zahraničnými súdmi).

K námietke odsúdeného k tomu, že krajský súd porušil zákon vtedy, keď bol vydaný na Slovensko a bol zaradený do II. nápravnovýchovnej skupiny napriek tomu, že v Českej republike bol v I. nápravnovýchovnej skupine, najvyšší súd uvádza, že uvedené mal odsúdený namietať v konaní o uznanie a výkon cudzieho rozhodnutia, v konaní o návrhu na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je táto námietka irelevantná.

Vzhľadom na uvedené najvyšší súd nemal za preukázané splnenie materiálnych podmienok, a teda že by odsúdený plnením svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu preukázal polepšenie a tiež že od odsúdeného možno očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Najvyšší súd preto sťažnosť odsúdeného podľa ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.