Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/154/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu V. M., bývajúceho v T.,

zastúpeného Advokátskou kanceláriou HKP Legal s.r.o. so sídlom v Bratislave, Sasinkova 6,

proti žalovanému PROFI CREDIT SLOVAKIA spol. s.r.o., so sídlom v Bratislave,

Mliekarenská 10,IČO: 35 792 752, o ochranu spotrebiteľa a vydanie bezdôvodného

obohatenia, vedenej na Okresnom súde Martin pod sp.zn. , o dovolaní

navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 13. novembra 2013 sp.zn. 6 Co

14/2013, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline z 13. novembra

2013, sp.zn. a rozsudok Okresného súdu Martin z 20. novembra 2012 č.k.

-308 z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Martin rozsudkom (prvým) zo dňa 15. februára 2011 č.k. 11 C 52/2010-

195 zamietol žalobu v časti o určenie neplatnosti úverovej zmluvy v celosti (výrok označený

ako I.) a určil neprijateľnosť jednotlivých zmluvných podmienok (výroky označené

v rozsudku súdu prvého stupňa ako II. až VII.) Súčasne vo výroku VIII. zaviazal žalovaného

vydať žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia sumu 1 015, 73 € do troch dní odo dňa

právoplatnosti rozsudku. Vo výroku IX. návrh žalobcu vo zvyšnej časti zaplatenia istiny

titulom bezdôvodného obohatenia zamietol. Vo výroku X. zavial žalovaného zaplatiť

žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1 000 € do troch dní od právoplatnosti

rozsudku. Napokon vo výroku XI. vo zvyšku žalobu zamietol a rozhodol, že o trovách

konania bude rozhodnuté po právoplatnosti veci.

Krajský súd v Žiline na odvolanie žalovaného, uznesením zo dňa 31. júla 2012 sp.zn.

zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokoch II. až VIII., X. a XII.

2

a v tomto rozsahu vrátil vec na ďalšie konanie okresnému súdu. Uviedol, že v nenapadnutých

výrokoch I., IX. a XI. ostáva rozsudok súdu prvého stupňa nedotknutý.

Okresný súd Martin rozsudkom (druhým) zo dňa 20. novembra 2012 č.k.

-308 rozhodol, tak, že vo výroku I. návrh žalobcu na zaplatenie bezdôvodného

obohatenia vo výške 2 440 € zamietol, vo výroku II., návrh na zaplatenie primeraného

finančného zadosťučinenia vo výške 2 440 € zamietal. Ďalej rozhodol, že o trovách konania

rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci.

Krajský súd v Žiline na odvolanie žalobcu rozsudkom z 13. novembra 2013 sp.zn.

rozhodol tak, že rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh žalobcu

na zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo výške 1 015,73 € a na zaplatenie finančného

zadosťučinenia vo výške 1 000 € zamietol. Výrok, ktorým súd prvého stupňa rozhodol, že

o náhrade trov konania rozhodne do 30 dní do právoplatnosti rozsudku, potvrdil. Ďalej

rozhodol, že o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa. Krajský súd

nepovažoval podané odvolanie za dôvodné, avšak aj napriek uvedenému mal za to, že bolo

potrebné napadnutý rozsudok zmeniť. Na základe zrušujúceho uznesenia krajského súdu bol

totiž predmetom konania už len nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume

1.015,73 € a nárok na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 1.000 €,

nakoľko v prevyšujúcej časti okresný súd svojím prvým rozsudkom zo dňa 15. februára 2011

návrh zamietol a v následnom odvolacom konaní ostalo rozhodnutie v tomto smere

nedotknuté. Zamietnutie návrhu v celom uplatnenom rozsahu jednotlivých nárokov tak, ako to

urobil súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku, nebolo teda opodstatnené, keďže o časti

týchto nárokov už bolo právoplatne rozhodnuté.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, a žiadal tento rozsudok, ako

aj rozsudok súdu prvého stupňa, zrušiť a vrátiť tomuto súdu na rozhodnutie. Namietal, že

postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci, ako aj trpí tzv. inou vadou, ktorá má za následok

neprávne právne rozhodnutie vo veci. Poukázal aj na to, že rozhodnutie súdu je v rozpore

s európskymi normami na ochranu práv spotrebiteľa a porušuje práva spotrebiteľa podľa

čl. 38 Charty základných práv Európskej únie. Mal za to, že k odňatiu možnosti konať pred

súdom prišlo tým postupom súdu, že napadnuté rozhodnutie je v celosti nepreskúmateľné

a v rozpore s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako aj Ústavného

súdu Slovenskej republiky. V ďalšom texte svojho odvolania podrobne rozoberal nesprávne

právne posúdenie v predmetnej veci z hľadiska ochrany práv spotrebiteľa.

Žalovaný sa k dovolaniu žalobcu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas žalobca zastúpený v súlade s veta druhá ,

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či tento opravný

prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu. V zmysle

ustanovenia platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému

v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým

bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Podľa je

dovolanie prípustné aj proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu

prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je

dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo

ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a Dovolanie je tiež

prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým síce odvolací súd

vo výroku zmenil rozsudok súdu prvého stupňa, podľa obsahu však potvrdil rozsudok súdu

prvého stupňa, pritom nejde o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého

stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a ,

nakoľko súd prvého stupňa vo svojom druhom rozsudku rozhodoval len o nároku na peňažné

plnenie, a v tejto veci nebolo dovolacím súdom vydané predchádzajúce rozhodnutie, je

nepochybné, že prípustnosť dovolania žalobcu z ustanovenia až 3 vyvodiť

nemožno.

Prípustnosť dovolania žalobcu v preskúmavanej veci prichádza do úvahy len ak

v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v v znení

účinnom do 31. decembra 2014 (ďalej len „ “). Podľa tohto ustanovenia je

dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci,

ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal

spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol

riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už

prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania

významný; ak v konaní došlo k niektorej z vád vymenovaných v , možno ním

napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie neprípustné (viď napríklad

R 117/1999, R 34/1995 a tiež rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené

v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998). Osobitne ale treba zdôrazniť, že

pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle nie je významný subjektívny názor

účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení;

rozhodujúcim je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne

došlo.

Plniac si túto zákonnú povinnosť ex offo skúmať, či v konaní pred súdmi nedošlo

k niektorej z hore uvedených vád, dospel dovolací súd k záveru, že konanie je zaťažené vadou

v zmysle , t.j. že sa v tej istej veci už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej

istej veci sa už prv začalo konanie.

Podľa len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa

prejednávať znova.

Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) svojou podstatou patrí k procesným

podmienkam a jej existencia (zistenie) v každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania.

Táto prekážka nastáva predovšetkým vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec.

O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo

právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého premetu konania a tých istých osôb. Ten istý

predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným

petitom vyplýva z rovnakých skutočných tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. ak vyplýva

z rovnakého skutku).

Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako

súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania.

Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok)

bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený inak, nesprávne či neúplne. Pokiaľ ide

o totožnosť účastníkov, nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké

alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom

aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného, resp. či ten, kto v skoršom konaní

vystupoval ako žalovaný, má alebo nemá v novom konaní procesné postavenie žalovaného).

Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni

nástupcovia pôvodných účastníkov konania, či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej

sukcesie.

Rozsudok zamietajúci žalobu je prekážkou veci právoplatne rozhodnutej len v rozsahu

rozhodnutia o predmete sporu (totožnosť predmetu rozhodovania, V 9/1986).

V predmetnej veci, potom, ako odvolací súd uznesením zo dňa 31. júla 2012 sp.zn.

zrušil prvý rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokoch II. až VIII., X. a XII.

a v tomto rozsahu vrátil vec na ďalšie konanie okresnému súdu a rozhodol, že

v nenapadnutých výrokoch I., IX. a XI. ostáva rozsudok súdu prvého stupňa nedotknutý, súd

prvého stupňa mal konať len o tej časti nárokov žalobcu, ktoré neboli odvolací súdom

po podanom odvolaní zrušené, a to celkom pochopiteľne, nakoľko odvolateľ, v tomto prípade

žalovaný, ani subjektívne nebol oprávnený napadnúť odvolaním tie výroky (označené IX.

a XI.), ktorými bol nárok na plnenie titulom bezdôvodného obohatenia v časti nad 1015,73 €

a v časti o nároku na finančné zadosťučinenie v časti nad 1 000 €, zamietnuté. Ak však súd

prvého stupňa rozhodoval opätovne o nároku žalobcu v plnej výške, tak ako to uviedol,

vo výroku svojho druhého rozsudku zo dňa 20. novembra 2012 č.k. -308, keď

nároky žalobcu na zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo výške 2 440 € a na zaplatenie

primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 2 440 € zamietol, rozhodoval v tejto časti

opätovne, napriek tomu, že už bola v tejto časti vec právoplatne rozsúdená.

Odvolací súd nesprávnym postupom sám „opravil“ rozsudok súdu prvého stupňa, keď

ho zmenil a rozhodol vo výroku za súd prvého stupňa, tak ako to mal urobiť sám. Takýto

procesný postup je neprípustný, pretože procesným dôsledkom res iudicata je len zastavenie

konania, nie zmena výroku. Odvolací súd preto mal pre uvedenú vadu rozsudok súdu prvého

stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Oba súdy nižších stupňov tak svojím postupom zaťažili konanie vadou podľa § 237

písm. d/ , pre ktorú dovolací súd musel ich rozhodnutia zrušiť.

Výskyt niektorej z procesných vád uvedených v je vždy zo zákona

dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu, vydanému v konaní touto

vadou postihnutom. Zároveň je tiež dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v takom konaní

nemôže byť považované za správne, v danom prípade je takouto vadou zaťažené i konanie

a rozhodnutie súdu prvého stupňa.

So zreteľom na túto zistenú vadu konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok

krajského súdu, ako i súdu prvého stupňa, podľa zrušil a vec vrátil súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie bez toho, aby sa zaoberal vecným prieskumom dovolaním

napadnutého rozhodnutia.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a tiež

o trovách dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. mája 2016

JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová

7