Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sa/7/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Tamarou Sklenárovou, v právnej veci žalobcu: T. I., nar.: XX. XX. XXXX, bytom XXX XX Č. Č.. XXX, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa Bratislava, so sídlom 813 63 Bratislava, Ul. 29. augusta 8-10, v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 910 610 9551 0 zo dňa 08. 01. 2021, t a k t o

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Rozhodnutím zo dňa 08.01.2021, č. XXX XXX XXXX X, generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej iba zákon o sociálnom poistení), zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.08.2020, ktorým bola podľa zákona o sociálnom poistení zamietnutá jeho žiadosť o invalidný dôchodok zo dňa 15.06.2020 z dôvodu, že tento podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava zo dňa 05.06.2020, nie je invalidný podľa zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená v rozsahu 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že na základe žalobcom podaného odvolania bol jeho zdravotný stav opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava, ktorý zotrval na svojich predchádzajúcich záveroch a následne aj posudkovým lekárom sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne, ústredie, pracovisko Prešov dňa 27.10.2020, ktorý konštatoval, že žalobca bol v októbri 2019 operovaný na zhubný nádor pravého semenníka, ktorý bol operačne odstránený na Urologickej klinike Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura Košice (ďalej iba UNLP Košice). Histologicky bol potvrdený zmiešaný nádor - mixed cell carcinoma, v štádiu pT2NxM1, nakoľko bolo vyslovené podozrenie na metastázy do pľúc. Absolvoval 4 cykly chemoterapie. Kontrolné onkologické vyšetrenie zo dňa 07.02.2020 dokumentovalo remisiu zdravotného postihnutia na základe kontrolného PET/CT vyšetrenia, ktorým bola akákoľvek vzdialená diseminácia ochorenia vylúčená. Zdravotné postihnutie zhubného novotvaru pravého semenníka s jeho úplným operačným odstránením, absolvovaním chemoterapie, považoval za rozhodujúce zdravotné postihnutie, ktoré odôvodňuje, po kompletnom zhodnotení predložených odborných vyšetrení, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40 %, čo je stredná hodnota predpísaného rozpätia, z dôvodu ukončenej onkologickej liečby a zistenej remisie ochorenia. Po preštudovaní predložených odborných vyšetrení a odvolania žalobcu zistil, že vypracovaný posudok posudkovej

lekárky vykonávajúcej lekársku posudkovú činnosť v Sociálnej poisťovni, pobočke Rožňava je správny a nevyžaduje zmenu. Rozhodujúce zdravotné postihnutie (choroby mužských pohlavných orgánov, zhubný nádor semenníka, po stabilizácii zdravotného stavu) posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Prešove začlenil zhodne do kapitoly XII, pod položku 3, písm. c) prílohy č. 4 k o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40 % (z percentuálneho rozpätia od 30 % do 50 %). Za iné zdravotné postihnutia posudkový lekár zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení nepriznal. Pre posúdenie zdravotného stavu boli zohľadnené prepúšťacia správa z hospitalizácie na urologickom oddelení UNLP Košice od 07.10.2019 do 10.10.2019, odborný lekársky nález z urologického vyšetrenia zo dňa 25.10.2019 (MUDr. Breyl), prepúšťacia správa z hospitalizácie na rádioterapeutickom oddelení od 07.01.2020 do 14.01.2020, nálezy z onkologického vyšetrenia zo dňa 07.02.2020 (MUDr. Pálkovácsová), neurologického vyšetrenia zo dňa 17.08.2020 (MUDr. Nyéky) a psychiatrického vyšetrenia zo dňa 22.06.2020 (MUDr. Karpinský). Odvolací správny orgán konštatoval, že presvedčenie žalobcu, že jeho zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, je subjektívne, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť účastníka konania vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Medzi závermi posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia a odborných lekárov neboli zistené rozpory. Žalobca v odvolacom konaní nepredložil také relevantné dôkazné prostriedky (nálezy z odborných vyšetrení), ktorými by spochybnil správnosť rozhodnutia o jeho nároku na invalidný dôchodok. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť po posúdení zdravotného stavu žalobcu posudkovými lekármi sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne v rámci odvolacieho konania je naďalej 40 %, t. j. invalidita u neho nevznikla. Pretože žalobca nie je invalidný, o jeho nároku bolo napadnutým rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.08.2020 rozhodnuté správne a v súlade s v znení neskorších predpisovo sociálnom poistení.

3. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou zo dňa 05.03.2021, doručenou tunajšiemu krajskému súdu dňa 08.03.2021 domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia v bode 1 odôvodnenia rozsudku citovaného rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, považujúc ho za nezákonné z dôvodu nesprávneho a neobjektívneho posúdenia jeho zdravotného stavu, ktorý je nepriaznivý, pretože trpí onkologickými, neurologickými, cievnymi, psychickými problémami a má problémy aj so srdcom, o čom svedčia aj jeho zdravotné záznamy. V tejto súvislosti poukázal na to, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava v komplexnom posudku, vydanom podľa o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia určil mieru jeho funkčnej poruchy pre uvedené ochorenia v rozsahu 70 %.

4. V písomnom vyjadrení zo dňa 11.05.2021 k správnej žalobe žalovaná navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Zhodne ako v tomto rozhodnutí opísala zistený skutkový stav veci a zotrvala aj na právnych dôvodoch v ňom obsiahnutých. Konštatovala, že podkladom pre vydanie rozhodnutia jej generálneho riaditeľa zo dňa 08.01.2021 bol odborný posudok o invalidite žalobcu, vypracovaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko Prešov dňa 27.10.2020, podľa ktorého žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou s tým, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola týmto posudkovým lekárom určená na 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Poukázala na to, že zákon nevylučuje možnosť zmeny napadnutého prvostupňového rozhodnutia v odvolacom konaní na základe nových dôkazov, avšak v danom prípade v rámci odvolacieho konania žalobcom neboli predložené žiadne také nové odborné lekárske nálezy, ktoré by spochybnili správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu a následne aj rozhodnutia o ním uplatnenom nároku. Posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej dospeli k uvedenému zhodnému záveru na základe dostupných lekárskych nálezov, z ktorých nevyplýva, že by zdravotné postihnutia žalobcu zodpovedali vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Zdôraznila, že posudky posudkových lekárov organizačných zložiek sú presvedčivé a úplné, zodpovedajúce kritériám upraveným v zákone o sociálnom poistení. Z rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej jasne a zreteľne vyplýva, o aké dôkazné prostriedky oprel svoje rozhodnutie. Subjektívne presvedčenie žalobcu o vyššej miere poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je rozhodujúce, pretože

posúdenie rozsahu zdravotného postihnutia a jeho následkov na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť je zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Medzi závermi posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia a odborných lekárov neboli zistené rozpory. Žalovaná dospela k záveru, že správna úvaha v odôvodnení vydaných rozhodnutí, týkajúca sa posúdenia zdravotného stavu žalobcu, bola náležite odôvodnená a nevybočuje z medzí zákonných atribútov. Lekársky posudok vyhotovený posudkovou komisiou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, na ktorého rozdielnosť posudkových záverov žalobca v správnej žalobe poukázal, nie je relevantným dôkazom pri posudzovaní nároku na invalidný dôchodok a percentuálnej miery invalidity. Spôsob a postup posudzovania zdravotného stavu na účely zistenia invalidity u žiadateľa o invalidný dôchodok upravuje zákon o sociálnom poistení a v prílohe č. 4 vymedzuje ochorenia a zdravotné postihnutia, podľa stupňa závažnosti a prináležiaci rozsah percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudok úradu práce, sociálnych vecí a rodiny je vypracovaný podľa iného právneho predpisu ( alebo v znení neskorších predpisov a príloh tohto zákona), iným postupom a za úplne odlišným účelom ako posudky posudkových lekárov sociálneho poistenia podľa zákona o sociálnom poistení. Z posudku posudkovej komisie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nevyplývajú žiadne také zistenia, o ktoré by sa posudkoví lekári sociálneho poistenia žalovanej mali pri posudzovaní invalidity, resp. určení jej percentuálnej miery, oprieť, či z nich vychádzať, pretože takýto posudok je vypracovaný za iným účelom (sociálne dôsledky zdravotného stavu v rôznych oblastiach bežného života) a upravuje právne vzťahy pri poskytovaní sociálnej pomoci, ktorej cieľom je zmierniť, alebo prekonať aktívnou účasťou občana sociálnu núdzu a zabezpečiť integráciu občana do spoločnosti.

5. Správny súd v konaní podľa ustanovenia a nasl. , po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s úplným administratívnym spisom žalovanej dospel k záveru, že žaloba žalobcu zo dňa 05.03.2021 nie je dôvodná.

6. Z administratívneho spisu žalovanej správny súd zistil, že žalobca žiadosťou, spísanou dňa 15.06.2020 požiadal Sociálnu poisťovňu o priznanie invalidného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 08.10.2019.

7. Podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Rožňava zo dňa 05.06.2020, žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. U žalobcu bol zistený zhubný nádor pravého semenníka so stavom po pravostrannej orchiektómii 10/2019 a chemoterapii v remisii. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie u žalobcu považoval tento posudkový lekár zhubný nádor pravého semenníka so stavom po pravostrannej orchiektómii 10/2019 a chemoterapii v remisii, pričom toto postihnutie začlenil do kapitoly XII, pod pol. 3, písm. c) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení s tým, že mu zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 40 %. Zo záveru tohto posudku vyplýva, že ide o 29 - ročného posudzovaného, ktorý je liečený pre zhubný nádor pravého semenníka, dňa 08.10.2019 podstúpil operačné odstránenie pravého semenníka za hospitalizácie na urologickom oddelení UNLP Košice. Bol u neho potvrdený zmiešaný nádor - mixed cell carcinoma, v štádiu pT2NxM1, keďže bolo vyslovené podozrenie na pľúcne metastázy. Absolvoval 4 cykly chemoterapie, pri onkologickej kontrole 07.02.2020 bola u neho dokumentovaná remisia ochorenia na základe kontrolného PET/CT vyšetrenia, kedy akákoľvek vzdialená diseminácia ochorenia bola vylúčená. Posudkový lekár zaradil toto ochorenie do kapitoly XII, položky 3, písm. c), z dôvodu ukončenia onkologickej liečby a určil u neho 40 % mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

8. Vychádzajúc z uvedeného správny orgán prvého stupňa vydal dňa 03.08.2020 pod č. XXX XXX XXXX X rozhodnutie, ktorým bola podľa § 70 zákona o sociálnom poistení zamietnutá žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zo dňa 15.06.2020.

9. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, datované dňom 18.08.2020, ktorého dôvody korešpondujú s dôvodmi podanej žaloby.

10. Na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu opakovane posúdený a prehodnotený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, pracovisko Prešov, ktorý vo svojom posudku zo dňa 27.10.2020, vypracovaného na účely odvolacieho konania, charakterizoval

jeho zdravotný stav zhodným diagnostickým záverom ako posudkový lekár správneho orgánu prvého stupňa. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie u žalobcu aj tento posudkový lekár považoval choroby mužských pohlavných orgánov, zhubný nádor semenníka, po stabilizácii zdravotného stavu, pričom toto postihnutie začlenil rovnako do kapitoly XII, pod pol. 3, písm. c) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení a určil mieru poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 40 %. Záver tohto posudku korešponduje so záverom posudkového lekára správneho orgánu prvého stupňa (bod 7 odôvodnenia rozsudku). Miera poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 40 % bola určená z dôvodu ukončenej onkologickej liečby a zistenej remisie ochorenia. Druhostupňový posudkový lekár po preštudovaní predložených odborných vyšetrení a odvolania žalobcu zistil, že vypracovaný posudok posudkového lekára vykonávajúceho lekársku posudkovú činnosť v Sociálnej poisťovni, pobočka Rožňava je správny a nevyžaduje zmenu.

11. Vychádzajúc z uvedeného vydal odvolací správny orgán napadnuté rozhodnutie (bod 1 odôvodnenia rozsudku).

12. Na prejednanie veci samej nariadil správny súd v zmysle pojednávanie na deň 25.01.2022.

13. Účastníci konania sa na pojednávanie, na ktoré boli riadne a včas predvolaní, nedostavili, pričom žalobca svoju neúčasť na ňom vopred neospravedlnil, ani z vážneho dôvodu nepožiadal o jeho odročenie.

14. Žalovaná svoju neprítomnosť na tomto pojednávaní ospravedlnila elektronickým podaním zo dňa 18.01.2022 svojou pracovnou zaneprázdnenosťou s tým, že zároveň vyslovila svoj súhlas s prejednaním a rozhodnutím veci v jej neprítomnosti.

15. Preto správny súd v súlade s pojednávanie vykonal v neprítomnosti účastníkov konania.

16. Podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

17. Podľa ustanovenia § 71 ods. 1 cit. zákona, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

18. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok (ods. 2).

19. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby (ods. 3).

20. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe :

a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby, a

b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

21. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 a určuje sa v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí s tým, že jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú (ods. 5, 6 a 7).

22. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (ods. 8).

23. Správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle SR, vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne) prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe, či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu, ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi.

24. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu. Jeho úlohou je preskúmať ich rozhodnutia, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia (záver NS SR spis. zn. ).

25. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutia žalovanej Sociálnej poisťovne Bratislava (ústredia i generálneho riaditeľa) a tiež konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo nielen v medziach podanej žaloby, ale aj nad jej rámec, keďže ide o žalobu v sociálnej veci ( a nasl. ), ktorú posudzuje správny súd neformálne ( ) a pri prejednávaní ktorej správny súd žalobnými bodmi viazaný nie je ( ) a dospel k záveru, že vo veci konajúce správne orgány postupovali v súlade s platnou právnou úpravou, a preto aj preskúmavané rozhodnutia sú vecne správne a zákonné. Podľa názoru súdu v správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a z neho bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd stotožňuje. Žalovaná sa dostatočným spôsobom vysporiadala so všetkými námietkami vznesenými žalobkyňou v priebehu administratívneho konania a jej závery, vyplývajúce z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí, sú logické a v plnom rozsahu korešpondujú s dôkazmi vykonanými v priebehu administratívneho konania.

26. Vyhodnotiac dôkazy vykonané v správnom konaní jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti dospel súd k záveru, že skutkové okolnosti, týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobcu boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ktorí vo svojich posudkoch vyhodnotili všetky jeho zdravotné postihnutia na základe objektívnych záverov odborných lekárskych vyšetrení, ktorým sa žaloba podrobil. Tento v konaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli známe príslušným posudkovým lekárom pri vypracovaní posudkov, a ktoré by mohli ich jednoznačné závery spochybniť a v tejto súvislosti ani nepredložil relevantné dôkazy. Zdravotné poškodenia žalobcu zistené objektívnymi lekárskymi vyšetreniami podľa podaných posudkov posudkových orgánov neznižujú jeho pracovnú schopnosť natoľko, aby bol invalidný. Podľa týchto posudkov pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má žalobca stanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z vykonaných dôkazov zároveň vyplýva, že žalobca v čase posudzovania jeho zdravotného stavu netrpel ďalšími takými závažnými ochoreniami, ktoré by mohli ovplyvniť výslednú mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Pri jej určovaní, ako to vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, zákon stanovuje konkrétny postup, z ktorého vyplýva, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a určuje sa v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a

so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí s tým, že jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za ďalšie ochorenia sa nesčítavajú. Tento postup bol správnym orgánom dodržaný. V postupe žalovanej správny súd nezistil žiadne také vady, ktoré by mohli mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

27. Správny súd zároveň považuje za potrebné uviesť, že pre rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav veci v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy ( ), vzhľadom na ktorú skutočnosť tento nie je oprávnený zohľadniť zmenu skutkového resp. právneho stavu, ktorá nastala po právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu. Preto nebolo možné zohľadniť argumentáciu žalobcu v súvislosti s určenou mierou poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, dokumentovanú v priebehu súdneho konania predloženými odbornými lekárskymi nálezmi z vyšetrení, ktorým sa podrobil po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (kardiologické a psychiatrický, všetky zo dňa 22.02.2021), a to ani v prípade, žeby dokumentovali zhoršenie jeho zdravotného stavu. Za týchto okolností je žalobca oprávnený podať opakovane žiadosť o priznanie invalidného dôchodku a túto podložiť relevantnými dôkazmi.

28. K žalobcom predloženým rozhodnutiam Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava zo dňa 24.04.2020 o priznaní peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov, súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla a zo dňa 01.07.2020 o vyhovení jeho žiadosti o vyhotovenie parkovacieho preukazu, opierajúce sa o komplexný posudok zo dňa 22.04.2020, resp. lekárskeho posudku zo dňa 15.04.2020, potvrdeného lekárskym posudkom zo dňa 23.06.2020, ktorými bola miera jeho funkčnej poruchy určená v rozsahu 70 % pre malígny tumor semenníka počas onkologickej liečby zaujala relevantné stanovisko žalovaná v jej písomnom vyjadrení zo dňa 11.05.2021 (bod 4 odôvodnenia rozsudku), s ktorým sa správny súd v celom rozsahu stotožňuje. V tejto súvislosti zároveň považuje za potrebné zdôrazniť, že kritériá pre posudzovanie invalidity na účely nároku na invalidný dôchodok sú upravené v v znení neskorších predpisov a jeho prílohe č. 4 a kritériá pre priznanie štatútu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na účelu nároku na priznanie peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia sú upravené v o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v znení neskorších predpisov a jeho prílohe 3, pričom tieto sú predovšetkým vzhľadom na ich účel podstatne odlišné. Navyše miera funkčnej poruchy v uvedenom rozsahu bola u žalobcu Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava stanovená so zreteľom aj na to, že v čase posudzovania jeho zdravotného stavu pre účely nároku na poskytnutie ním požadovaného príspevku resp. parkovacieho preukazu, bol jeho rozhodujúcim zdravotným postihnutím malígny tumor semenníka počas onkologickej liečby.

29. Správny súd zvážil všetky vyššie uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, správnu žalobu žalobcu podľa ustanovenia ako nedôvodnú zamietol.

30. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa a , v zmysle ktorých, účastníkom právo na ich náhradu nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani sčasti a žalovanej voči žalobcovi nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné žalobcu spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 1 mesiaca odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa ustanovenia odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že : a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v ustanovení až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak : a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a (v sociálnych veciach a veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, )