Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_42C-84-2020.pdf
PDF · 107.35 KB
Case nature
Area
Subarea
42C/84/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Žiline v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Kráľovou v právnej veci žalobcu: T. K. O.Č., M. M. K. O. XXX, XXX XX K. O., R.: XX XXX XXX, právne zastúpený JUDr. Iva Pavlíková, advokátka so sídlom Národná 16, 010 01 Žilina proti žalovanej: O. Q., I..XX.XX.XXXX, G. Z. K. O. XXX. XXX XX K. O., Š.G. T. M., zastúpená splnomocneným zástupcom V. Ď.Č., I..XX.XX.XXXX, G. Z. XXX XX B. XXX, o vypratanie bytu, takto
rozhodol:
Žalovaná j e p o v i n n á vypratať byt č. X, I. X. nadzemnom podlaží, nachádzajúci v I. Z. X. F. súpisné číslo XXX, ktorý je postavený na parcele N. Č.. XXX/X, zapísaný na Y. Č.. XXX, katastrálne územie B. O., obec K. O., okres N. I. W. a odovzdať ho žalobcovi do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
Žalobným návrhom zo dňa 29.10.2020 podaným Okresnému súdu Žilina elektronicky dňa 30.10.2020 sa žalobca domáhal voči žalovanej súdneho rozhodnutia, ktorým by bola zaviazaná vypratať byt č. X, I. X. nadzemnom podlaží, nachádzajúci v I. Z. X. F. súpisné číslo XXX, ktorý je postavený na parcele N. Č.. XXX/X, zapísaný na Y. Č.. XXX, katastrálne územie B. O., T. K. O., okres N. I. W. a odovzdať ho žalobcovi do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobca žalobný návrh odôvodnil tým, že uzatvoril dňa 29.09.2017 Zmluvu o opakovanom nájme bytu Č..X/XXX/XXXX (ďalej Zmluva o nájme) na nájom dvojizbového bytu č.X O. I. Z. X. F. M.. Č.. XXX na pare. N. Č.. XXX/X zapísanom na Y. Č.. XXX pre kat. úz. B. O., T. K. O., okres N. I. W.. Doba nájmu dohodnutá stranami sporu v Zmluve o nájme v zmysle čl. III bod 3.1. bola na dobu určitú a to od 01.10.2017 do 30.09.2020, t.j. na 3 roky. V zmysle čl. III bodu 3.2. Zmluvy o nájme nájomca má právo na opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy, ak dodrží tieto podmienky užívania nájomného bytu, a to nájomca požiada prenajímateľa o opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy najneskôr 30 dní pred uplynutím dohodnutej doby nájmu, nájomca naďalej spĺňa podmienky nájmu určené vo Všeobecne záväznom nariadení T. K. O. Č..X/XXXX zo dňa 27.01.2008, nie je dôvod na vypovedanie nájmu bytu zo strany prenajímateľa podľa § 711 ods.1 Občianskeho zákonníka. Žalobca listom zo dňa 02.10.2020 oznámil žalovanej ukončenie nájmu hore uvedeného bytu z dôvodu skončenia dohodnutej doby nájmu k 30.9.2020. Žalovaná listom doručeným dňa 22.10.2020 oznámila, že sa odvoláva proti ukončeniu nájomnej zmluvy a že má záujem o predĺženie nájomnej zmluvy alebo výmenu bytu. Žalovaná ku dňu podania návrhu sa z bytu dobrovoľne nevypratala, hoci na to bola listom zo dňa 02.10.2020 najneskôr ku dňu 15.10.2020 vyzvaná. V zmysle Zmluvy o opakovanom nájme bytu č.X/XXX/XXXX lehota na opakované uzatvorenie nájmu žalovanej uplynula dňa 01.09.2020. Žalovaná si nesplnila zmluvne dohodnutú povinnosť, a preto jej nájom bytu skončil dňa 30.09.2020. V zmysle čl. III bod 3.3 Zmluvy o opakovanom nájme bytu č.X/XXX/XXXX nájomcovi nevzniká nárok na pridelenie náhradného bytu alebo inej bytovej náhrady a je povinný sa z
bytu vysťahovať najneskôr k poslednému dňu trvania dojednaného nájmu, t.j. v konkrétnom prípade k 30.09.2020. Žalovaná sa nevysťahovala ani v náhradnej dobe určenej žalobcom a to do 15.10.2020. Žalobca ďalej citoval ust. § 137 písm. a) CSP. Žalobca sa týmto návrhom domáhal súdneho rozhodnutia, ktorým súd žalovanej nariadi povinnosť vypratať byt č.X O. I. Z.A. X. F. dome súp. Č.. XXX postavenom na pare. XXX/X O. N.. Ú.. B. O. zapísanom na Y. Č.. XXX pre obec K. O., okres N. I. W., nakoľko žalovaná svoju zmluvnú a zákonnú povinnosť nerešpektuje, a preto rozhodnutie súdu sa stane titulom, pre exekučné vykonanie tohto rozhodnutia v zmysle § 45 ods.1 a § 181 zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.
3. Žalovaná sa k podanej žalobe vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 05.01.2021, v ktorom uviedla, že so žalobou nesúhlasí. Predmetné zmluvy o nájme bytu a zmluvy o opakovanom nájme bytu boli uzatvárané na základe ustálenej obyčaje a to takým spôsobom, že prenajímateľ (žalobca) jej telefonicky oznámil a upozornil ju, že končí doba nájmu bytu a následne bola žalovaná zmluvy podpísať. Už dlhú dobu (niekoľko rokov) je tento spôsob uzatvárania („predlžovania“) zmlúv o nájme bytu zaužívanou praxou, preto žalovaná legitímne očakávala, že spomenutý spôsob bude dodržaný. Predmetným spôsobom uzatvárali a uzatvárajú zmluvy o nájme bytu aj všetci ostatní nájomníci, ktorý majú nájomné zmluvy so žalobcom. Keď sa žalovaná dozvedela, že nájomná doba končí, išla za žalobcom a žiadala ho o predĺženie zmluvy o nájme bytu. Žalobca odmietol komunikovať a odmietol zmluvu predĺžiť. Pri tomto stretnutí bol prítomný aj jej partner V. Ď., L..Č..:XXXXXX/XXXX, Z. B. XXX, XXX XX B., ktorého výsluch navrhla žalovaná vykonať a jeho výpoveď použiť ako dôkaz v konaní. Svoje stanovisko ďalej podporila skutočnosťou, že vo všetkých právnych vzťahoch, zvlášť v občianskoprávnych, musia byť zachovávané dobré mravy. Poukázala na ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Zároveň poukázala na nedodržanie povinností žalobcu vyplývajúcich zo zmluvy o nájme bytu a to takým spôsobom, že žalobca nezabezpečuje byt v stave spôsobilom na riadne užívanie. V byte je pleseň a závada vodovodného potrubia, ktoré museli meniť. Nájomca má povinnosť uhrádzať iba drobné opravy v byte, ale prenajímateľ je ten, kto je povinný odstrániť závady brániace riadnemu užívaniu bytu. Kvôli týmto závadám žalovaná nemohla a ani jej rodina užívať byt riadne. Ako dôkaz predložila fotky z nájomného bytu. Na záver zdôraznila, že aj právna obyčaj sa považuje za prameň práva, ak sa vykonáva dostatočne dlho a je medzi stranami zaužívaná. Vypratanie bytu by bol podstatný zásah do ich užívacích práv, byt užívajú riadne, v súlade s právnym poriadkom a so zmluvou. Žalovaná ďalej uviedla, že má dve deti, o ktoré sa stará a ktoré s ňou v predmetnom byte bývajú. Na základe vyššie uvedeného preto žiadala, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.
4. K vyjadreniu žalovanej bolo súdu dňa 24.02.2021 doručené vyjadrenie žalobcu, v ktorom uviedol, že zotrváva na dôvodoch ukončenia trvania nájmu bytu. Je zrejmé, že žalovaná uzatvorila zmluvu dňa 29.09.2017 a to na 3 roky. V zmysle čl. VII bod 7.1. možno meniť Zmluvu o opakovanom nájme bytu č. X/XXX/XXXX iba písomnou formou, žalobkyňa si nesplnila povinnosť uvedenú v tejto zmluve a navyše porušovala aj povinnosti s riadnym platením nájmu. Námietky žalobkyne o nespôsobilom byte na užívanie nie sú relevantné, pokiaľ sama si povinnosti neplní. Žalobca navrhol vypočuť starostu T. K. O. W. N. a ekonómku T. K. O. R.. E. W. k týmto skutočnostiam.
5. K vyjadreniu žalobcu bolo súdu dňa 23.03.2021 doručené vyjadrenie žalovanej, v ktorom uviedla, že zotrváva na svojom predošlom vyjadrení zo dňa 28.12.2020 a ďalej uviedla, že podľa ust. § 40 ods. 2 OZ písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne; podľa zásad gramatického a doslovného výkladu toto pravidlo správania by znamenalo, že stačí právny úkon urobiť v písomnej forme a aj na jeho zmeny a zrušenie sa pod sankciou neplatnosti vyžaduje písomná forma, ale toto ustanovenie však treba interpretovať v spojitosti s ustanovením § 40 ods. 1 a z neho možno vyvodiť, že písomne uzavretá dohoda musí byť predpísaná zákonom alebo dohodnutá účastníkmi úkonu. Iba na takúto písomne uzavretú dohodu sa vzťahuje odsek 2, a preto ak je dohoda urobená písomne bez toho, aby sa o tom účastníci úkonu výslovne dohodli, na jej zmenu alebo zrušenie sa nevyžaduje písomná forma. Nedodržanie formy, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, spôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Táto neplatnosť je absolútna, ak ide o formu právneho úkonu predpísanú zákonom, a relatívna, ak ide formu dohodnutú účastníkmi. Pokiaľ ide o nájom bytu, Občiansky zákonník výslovne neukladá povinnosť uzavrieť nájomnú zmluvu písomne. Preto zmena tejto zmluvy (takouto zmenou je aj „predĺženie nájmu“), ak je urobená ústne, je platná, pokiaľ sa účastník nedovolá jej neplatnosti, keďže ide o relatívnu neplatnosť podľa § 40a Občianskeho zákonníka. Právny úkon je prejav vôle smerujúci
najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Žalovanej vôľa a prejav vôle smerovali k návrhu na opakované uzavretie zmluvy, k predĺženiu nájmu bytu. Návrh podľa § 43a OZ môže byť aj ústny. Žalovaná ďalej poukázala na to, že spĺňa podmienky uvedené v čl. III bodu 3.2 Zmluvy o nájme bytu uzatvorenej medzi ňou a žalobcom. V predmetnom bode zmluvy nie je výslovne uvedené, že by ako nájomca musela požiadať prenajímateľa o opakované uzatvorenie zmluvy písomne. Ešte poukázala na skutočnosť, že predmetná zmluva je uzatvorená v súlade s ustanovením § 12 Zákona č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní. V predmetnom ustanovení § 12 ods. 3 je uvedené, že o možnosti opakovaného uzavretia nájomnej zmluvy žiadateľ (prenajímateľ, žalobca) informuje nájomcu minimálne tri mesiace pred dohodnutým termínom skončenia nájmu nájomného bytu. Žalobca túto povinnosť nesplnil. Čo sa týka platenia nájomného, žalovaná využila zákonné právo podľa § 673 OZ, podľa ktorého nájomca nie je povinný platiť nájomné, pokiaľ pre vady veci, ktoré nespôsobil, nemohol prenajatú vec užívať dohodnutým spôsobom a právo podľa § 698 ods. 1, podľa ktorého nájomca má právo na primeranú zľavu z nájomného, dokiaľ prenajímateľ napriek jeho upozorneniu neodstráni v byte alebo v dome závadu, ktorá podstatne alebo po dlhší čas zhoršuje ich užívanie. Ďalej uviedla, že nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak. Žiadala súd, aby zaviazal žalobcu na povinnosť prijať jej návrh na predĺženie zmluvy aj v písomnej forme, aby bola zmluva ratihabovaná. V konaní navrhla vypočuť svedkov: V. Ď., L..Č..:XXXXXX/XXXX, Z. B. XXX, XXX XX B. F. W. N.Í., Z. K. O. XXX, XXX XX K. O. (bývalý zastupujúci starosta T. K. O.). Výsluchom svedkov bude preukázaná skutočnosť, ako sa v minulosti „predlžovali“ nájmy bytov, aká bola zaužívaná prax a popísanie stretnutia so starostom.
6. Súd vo veci nariadil a dňa 25.06.2021 vykonal pojednávanie, na ktorom strany sporu zhodne požiadali o prerušenie konania v zmysle § 163 CSP. Vzhľadom na zhodný návrh strán sporu súd konanie v súlade s ust. § 163 CSP prerušil. Uznesením č.k. 42C/84/2020-74 zo dňa 05.10.2021 súd rozhodol o pokračovaní v konaní sp. zn. 42C/84/2020, ktoré bolo prerušené uznesením Okresného súdu Žilina vyhláseným na pojednávaní dňa 25.06.2021.
7. Súd vo veci nariadil na deň 25.01.2022 pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie prednesom právnej zástupkyne žalobcu a splnomocneného zástupcu žalovanej, ktorí zotrvali na svojej skutkovej a právnej argumentácii.
8. Súd po oboznámení sa s obsahom celého spisového materiálu, zistil nasledovný skutkový stav:
9. Žalobca je výlučným vlastníkom dvojizbového bytu č. X, nachádzajúceho sa na X. I. B. O. I.V. Z. X. F. M. Č. XXX, ktorý je postavený na parcele N. Č.. XXX/X, zapísanej na Y. Č.. XXX, katastrálne územie B. O., T. K. O., okres N. I. W.. Žalobca preukázal, že na základe Zmluvy o opakovanom nájme bytu č.X/ XXX/XXXX zo dňa 29.09.2017 vznikol nájomný pomer medzi vlastníkom bytu - prenajímateľom T. K. O. a nájomcom - žalovanou. Predmetný byt bol prenajatý na dobu určitú od 01.10.2017 do 30.09.2020, t.j. na 3 roky. V zmysle čl. III bodu 3.2. Zmluvy o nájme nájomca má právo na opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy, ak dodrží podmienky užívania nájomného bytu, a to nájomca požiada prenajímateľa o opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy najneskôr 30 dní pred uplynutím dohodnutej doby nájmu, nájomca naďalej spĺňa podmienky nájmu určené vo Všeobecne záväznom nariadení T. K. O. Č..X/ XXXX zo dňa 27.01.2008, nie je dôvod na vypovedanie nájmu bytu zo strany prenajímateľa podľa § 711 ods.1 Občianskeho zákonníka. V zmysle Zmluvy o opakovanom nájme bytu Č..X/XXX/XXXX zo dňa 29.09.2017 lehota na opakované uzatvorenie nájmu žalovanej uplynula dňa 01.09.2020. Žalovaná si nesplnila zmluvne dohodnutú povinnosť, a preto jej nájom bytu skončil dňa 30.09.2020. Po ukončení doby nájmu žalovaná dobrovoľne byt nevypratala a neodovzdala, ale ho od 01.10.2020 užíva bez právneho dôvodu.
10. Pri rozhodovaní o uplatnenom nároku žalobcu súd vychádzal z nasledovných zákonných ustanovení:
11. Podľa §-u 3 ods. 1/ a 2/ Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú na to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z
občianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.
12. Podľa §-u 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neoprávnene zadržuje.
13. Podľa §-u 712 ods. 1/,2/,3/ a 4/ OZ bytovými náhradami sú náhradný byt, náhradné ubytovanie a prístrešie.
14. Náhradným bytom je byt, ktorý svojou veľkosťou a vybavením zabezpečuje ľudsky dôstojné bývanie nájomcu a členov jeho domácnosti.
15. Náhradným ubytovaním je byt s jednou obytnou miestnosťou alebo obytná miestnosť v slobodárni, ubytovni alebo v iných zariadeniach určených na trvalé bývanie alebo podnájom v zariadenej alebo nezariadenej časti bytu u iného nájomcu. Byt alebo obytnú miestnosť môžu užívať viacerí nájomcovia.
16. Prístreším je prechodné ubytovanie, najmä v spoločnej nocľahárni alebo v iných zariadeniach na to určených a priestor na uskladnenie bytového zariadenia a ostatných vecí domácej a osobnej potreby.
17. Podľa §-u 4 zák. č. 189/1992 Z.z. pri zániku nájmu dohodnutého na dobu určitú nájomca nemá právo na bytovú náhradu, okrem prípadu, ak nájom bytu skončil pred uplynutím dohodnutej doby z dôvodu, že byt bez zavinenia nájomcu nie je možné ďalej užívať alebo ak ide o služobný byt alebo o byt osobitného určenia a nájomca pred jeho užívaním ukončil užívanie iného bytu.
18. Žalobca listom vlastníctva č. XXX B. N.. Ú.. B. O., T. K. O., okres N. I. W. zdokladoval, že je výlučným vlastníkom I. Z.K. X. F. súpisné číslo XXX, ktorý je postavený na parcele N. Č.. XXX/X a v ňom nachádzajúceho bytu č. X I. X. nadzemnom podlaží. Žalobca preukázal, že na základe Zmluvy o opakovanom nájme bytu č.X/XXX/XXXX zo dňa 29.09.2017 vznikol nájomný pomer medzi vlastníkom bytu - prenajímateľom T. K. O. a nájomcom - žalovanou. Predmetný byt bol prenajatý na dobu určitú od 01.10.2017 do 30.09.2020, t.j. na 3 roky. Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané, že dňom 30.09.2020 nájomný pomer v zmysle Zmluvy o opakovanom nájme bytu č.X/XXX/XXXX zo dňa 29.09.2017 zanikol, nakoľko lehota na opakované uzatvorenie nájmu žalovanej uplynula dňa 01.09.2020. Žalovaná si nesplnila zmluvne dohodnutú povinnosť, a preto jej nájom bytu skončil dňa 30.09.2020. Po ukončení doby nájmu žalovaná dobrovoľne byt nevypratala a neodovzdala, ale ho od 01.10.2020 užíva bez právneho dôvodu, predmetný byt odmieta vypratať a odovzdať vlastníkovi bytu, ktorým je žalobca.
19. Ako je vyššie konštatované, žalovaná predmetný byt užíva po skončení nájomného pomeru bez právneho dôvodu. Žalovaná odmieta predmetný byt vypratať a odovzdať vlastníkovi bytu, ktorým je žalobca a ktorý sa z uvedeného dôvodu podanou žalobou o vypratanie bytu domáha ochrany svojho vlastníckeho práva. Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový stav Okresný súd Žilina rozhodol s poukazom na zákonné ustanovenie § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka tak, že zaviazal žalovanú k povinnosti vypratať dvojizbový byt č. X, na X. nadzemnom podlaží, nachádzajúci v I. Z. X. F. súpisné číslo XXX, ktorý je postavený na parcele N. Č.. XXX/X, zapísaný na Y. Č.. XXX, katastrálne územie B. O., T. K. O.T., okres N. I. W..
20. V zmysle §-u 4 zák. č. 189/1992 Z.z. pri zániku nájmu dohodnutého na dobu určitú nájomca nemá právo na bytovú náhradu, okrem prípadu, ak nájom bytu skončil pred uplynutím dohodnutej doby z dôvodu, že byt bez zavinenia nájomcu nie je možné ďalej užívať alebo ak ide o služobný byt alebo o byt osobitného určenia a nájomca pred jeho užívaním ukončil užívanie iného bytu. Vychádzajúc z uvedeného zákonného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že žalovaný je povinný predmetný byt vypratať bez bytovej náhrady v zmysle §-u 712 ods. 1 OZ (náhradného bytu, náhradného ubytovania a prístrešia).
21. Ako je vyššie uvedené, žalobca ako vlastník bytu sa domáhal svojho práva vyplývajúceho mu zo zákonného ustanovenia §-u 126 ods. 1 OZ, kde je uvedené, že vlastník (žalobca) má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neoprávnene zadržuje. Vychádzal z nájomnej zmluvy zo dňa 29.09.2017, pričom mal
jednoznačne preukázané, že nájomný pomer medzi žalobcom a žalovanou zanikol dňa 30.09.2020 a od uvedeného obdobia žalovaná užíva byt bez právneho dôvodu. K nároku žalobcu je potrebné dodať, že uplatnený nárok žalobcu žalobou na vypratanie bytu bez poskytnutia bytovej náhrady zo dňa 29.10.2020 je súladný so zák. ust. §-u 4 zák. č. 189/1992 Z.z., pretože podľa uvedeného zákonného ustanovenia (ako je prv konštatované) v konkrétnom prípade nie je povinnosťou žalobcu žalovanej zabezpečiť bytovú náhradu.
22. Podľa §-u 3 ods. 1/, 2/ OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú na to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.
23. Podľa článku 19 ods. 2/ Ústavy SR každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.
24. Podľa článku 21 ods. 3 Ústavy SR iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia možno zákonom dovoliť iba vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo majetku osôb, na ochranu práv a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejného poriadku. Ak sa obydlie používa aj na podnikanie alebo vykonávanie inej hospodárskej činnosti, takéto zásahy môžu byť zákonom dovolené aj vtedy, keď je to nevyhnutné na plnenie úloh verejnej správy.
25. Podľa článku 41 ods. 1/ Ústavy SR Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Zaručuje sa osobitná ochrana detí a mladistvých.
26. Podľa článku 152 ods. 4/ Ústavy SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.
27. Podľa článku 20 ods. 1/ a 3/ Ústavy SR každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje. Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.
28. K §-u 3 ods. 1/, 2/ OZ je potrebné dodať, že uvedené zákonné ustanovenie zakotvuje princíp, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (tzv. zmierňovací princíp). Je potrebné posúdiť, či vôbec vypratanie bytu, ktorý je predmetom sporu, nie je zásahom do práv a právom chránených záujmov žalovaného na ochranu súkromného, rodinného života a obydlia, a či takýto zásah je nevyhnutný v demokratickej spoločnosti, s ohľadom na osobitnú ochranu detí a mladistvých. Uvedené je tiež potrebné posúdiť s ohľadom na dobré mravy, ktoré dobré mravy je možné pokladať za súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, ktoré sú uznávané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem.
29. Vychádzajúc s vyššie uvedeného je potrebné ešte raz zopakovať, že: Žalobca je výlučným vlastníkom bytu č. X, I. X. nadzemnom podlaží, nachádzajúci v I. Z. X. F. súpisné číslo XXX, ktorý je postavený na parcele N. Č.. XXX/X, zapísaný na Y. Č.. XXX, katastrálne územie B. O., T. K. O., okres N. I. W.. Žalovaná predmetný byt užíva od 01.10.2020 bez právneho dôvodu (po zániku nájomnej zmluvy zo dňa 29.09.2017), a preto návrh splnomocneného zástupcu žalovanej na vykonanie výsluchu svedka bývalého starostu B.. N., ako aj svedkov bývalých, resp. súčasných nájomníkov obytného domu ako nadbytočný a nehospodárny zamietol.
30. Zohľadniac vyššie uvedený skutkový stav, vychádzajúc z vyššie uvedených zákonných ustanovení je žalovaná povinná predmetný byt vypratať do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
32. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
33. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko tento bol v konaní plne úspešný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.