Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
4d5/398645.678e5b.pdf
PDF · 245.22 KB
No categories available
4Sžo/146/2015
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 4Sžo/146/2015
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Jany Zemkovej PhD. a zo sudkýň JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Petry Príbelskej PhD.,
v právnej veci ţalobcov: 1. J. Š., nar. X., trvale bytom H., 2. M. Š., nar. X., trvale bytom H.,
právne zastúpených: JUDr. Dáša Bajanová, advokátkou so sídlom v Spišskej Novej Vsi,
Starosaská 3, Spišská Nová Ves, proti ţalovanému: Okresný úrad Prešov, Odbor výstavby
a bytovej politiky, Námestie mieru č. 3, Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a
postupu ţalovaného zo dňa 4. marca 2014, č. OU-PO-OVBP2-2014/599/2631/ŠSS-ZV,
konajúc o odvolaní proti rozsudku Krajského súdu v Prešove, č.k. 2S/41/2014-75 zo dňa 26.
marca 2015, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove
č.k. 2S/41/2014-75 zo dňa 26. marca 2015 p o t v r d z u j e .
Ţalobcom právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e
I.
Rozhodnutia správnych orgánov
Povolením č. SÚ 3448/2012-Mj z 24.08.2012 na stavbu: „Prestavba a prístavba
Zbojníckej koliby v obci Stará Lesná“ na pozemku parcelné číslo KN-C 778 a parc.č. 779
v katastrálnom území S., pre stavebníkov J. B. a manţelke I. B., obaja bytom T. a J. S.
a manţelke E. S., obaja bytom T., ktoré vydala Obec Stará Lesná, ako príslušný stavebný úrad
I. stupňa podľa § 117 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku (stavebný zákon, ďalej len „SZ“ alebo „stavebný zákon“) v znení neskorších
predpisov, bolo povolené uţívanie stavby. (Stavebné povolenie bolo vydané dňa 30.12.2003
pod č.j. SÚ 644/2003-Mj). Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18. septembra 2012
Proti uvedenému rozhodnutiu ţalobcovia v zákonnej lehote dňa 05.04.2013 doručili
na stavebný úrad návrh na obnovu konania.
Návrh na obnovu konania odôvodnili tým, ţe sa dozvedeli o vydaní predmetného
kolaudačného rozhodnutia, pričom poukázali na dlhodobé problémy v súvislosti
s prevádzkovaním uvedenej stavby, okrem iného uviedli, ţe tvrdenia uvádzané v rozhodnutí
nie sú pravdivé, nakoľko nie je moţné, aby vlastník vykonával stavbu podľa právnych
predpisov platných v roku 2003, hoci v období, keď poţiadal o kolaudáciu, t.j. 12.06.2012,
boli uţ v platnosti iné právne predpisy. Ďalej uviedli, ţe stavebný úrad mal vedomosť o tom,
ţe objekty nie sú skolaudované a napriek uvedenému úmyselne toleroval uţívanie
a prevádzkovanie nehnuteľností za účelom pohostinského zariadenia. Konštatovali,
ţe účastníci konania, ktorými mali byť i vlastníci susediacich pozemkov, boli na svojich
právach a právom chránených záujmoch ukrátení a aj altánok mal podľa nich byť predmetom
kolaudačného konania a keď nebol, tak nie je uţívania schopný, domnievajú sa,
ţe sa svojvoľne a úmyselne bránilo, aby účastníkmi konania boli i vlastníci susediacich
pozemkov a nehnuteľností. Uviedli, ţe ide o špecifickú činnosť prevádzky, šírenie hluku,
pachu, plynov, čo má podstatný vplyv na vlastníkov susediacich nehnuteľností a stavebný
úrad sa nezaoberal tým, ţe hrozí vznik závaţnej ujmy vlastníkom susediacich pozemkov,
a ţe bolo porušené právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného
a rodinného ţivota vlastníkov susediacich nehnuteľností. Poukázali na skutočnosť,
ţe pri vydávaní stavebného povolenia a taktieţ i následne pri vydávaní kolaudačného
rozhodnutia je potrebné konať s osobami, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom
a stavbám, a to i vo vzťahu k susediacim pozemkom a stavbám, ak by ich vlastnícke právo
alebo iné práva mohli byť stavebným povolením, resp. stavebným konaním dotknuté.
Uviedli, ţe k prevádzkovaniu reštauračného zariadenia dochádzalo počas celej doby,
po vydaní stavebného povolenia bez kolaudačného rozhodnutia, o čom musel mať vedomosť
aj stavebný úrad. Poukázali na skutočnosť, ţe aj napriek tomu obec vydala predmetné
kolaudačné rozhodnutie. Namietali aj povolenie zmeny stavby pred dokončením a poukázali
na nové skutočnosti a dôkazy, ktoré mohli mať podľa nich podstatný vplyv na rozhodnutie,
a ktoré sa nemohli v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania, a to tolerovanie
nezákonného uţívania a prevádzkovania reštauračného zariadenia zo strany stavebného úradu,
nepredĺţenie stavebného povolenia, porušenie § 78 ods. 2 stavebného zákona, existencia
rozsiahleho altánku, ktorým sa stavebný úrad nezaoberal. Poukazovali na nesprávny postup
správneho orgánu, ktorým sa podľa nich, účastníkovi konania odňala moţnosť zúčastniť
sa na konaní a to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie, teda poukázali na § 78 ods. 1, 2
a § 80 stavebného zákona.
Stavebný úrad podľa nich toleroval nezákonné uţívanie a prevádzkovanie
nehnuteľností napriek tomu, ţe objekt nebol skolaudovaný a trvajú na svojich dôvodoch
o potrebe obnovy konania a tvrdenia v rozhodnutí z 20.05.2013 povaţujú za právne
irelevantné.
Obec Stará Lesná rozhodnutím č.j. 1788/2003-Mj zo dňa 20.05.2013 zamietla návrh
na obnovu konania.
Rozhodnutím Obvodného úradu Prešov, odborom výstavby a bytovej politiky
č. ObU-PO-OVBP2-2013/643/2793/ŠSS-KK z 11.07.2013, bolo rozhodnutie Obce Stará
Lesná zo dňa 20.05.2013 zrušené a vec vrátená na nové konanie a rozhodnutie. Obvodný úrad
v Prešove argumentoval tým, ţe Stavebný úrad v Starej Lesnej nesprávnou aplikáciou
právnych predpisov vydal vecne nesprávne a z toho dôvodu aj nezákonné rozhodnutie.
Stavebný úrad vydal rozhodnutie, ktorým zamietol návrh na obnovu konania z dôvodu,
ţe navrhovatelia nepredloţili také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli mať podstatný
vplyv na pôvodné rozhodnutie napriek tomu, ţe v napadnutom rozhodnutí tvrdí,
ţe odvolatelia neboli účastníkmi konania. S osobou, o ktorej správny orgán zistí,
ţe nie je účastníkom konania sa nesmie o obnove konať, ale po vykonanom dokazovaní
sa musí takto začaté konanie zastaviť podľa § 30 ods. 1 písm. a/ správneho poriadku,
bez ďalšieho pojednávania s ostatnými účastníkmi konania.
Rozhodnutím Stavebného úradu, Obec Stará Lesná, č.j. SÚ 39/2014-Mj zo dňa
08.01.2014 návrh na obnovu konania vo veci rozhodnutia Obce Stará Lesná, Stavebného
úradu č.j. SÚ 3448/2012-Mj zo dňa 24.08.2012 zastavil.
Proti uvedenému rozhodnutiu podali v zákonom stanovenej lehote v zmysle § 54
ods. 1, 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní spoločné odvolanie ţalobcovia, v ktorom
uvádzajú, ţe ide o nezákonné rozhodnutie vo veci samej a z rozhodnutia vyplýva, ţe Obec
Stará Lesná v odôvodnení uvádza, ţe ako navrhovatelia obnovy konania nemôţu podať návrh
na obnovu konania, nakoľko neboli účastníkmi kolaudačného konania konaného dňa
03.07.2012, ktorého výsledkom bolo kolaudačné rozhodnutie č.j. SÚ 344/2012-Mj zo dňa
24.08.2012. Ako v predchádzajúcich podaniach tvrdia, ţe v zmysle § 78 ods. 2 Stavebného
zákona sú účastníkmi kolaudačného konania i vlastníci susediacich pozemkov
a nehnuteľností, ktorí môţu byť konaním dotknutí. Uvádzajú, ţe návrhom na obnovu konania
preukázali nové skutočnosti a dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie
vo veci vydania kolaudačného rozhodnutia a tieto ako vlastníci susediacich nehnuteľností
nemohli v konaní uplatniť, pretoţe o takomto konaní nevedeli.
Tvrdia, ţe stavebný úrad mal vedomosť o tom, ţe stavby, ktoré sú kolaudované
aţ na základe kolaudačného rozhodnutia zo dňa 24.08.2012, sa uţívali dokonca
pre pohostinskú činnosť bez kolaudačného rozhodnutia, pričom obec Stará Lesná, ktorá mala
túto vedomosť, povolila uţívanie tohto zariadenia a určila prevádzkovú dobu. Uvádzajú,
ţe účastníkmi kolaudačného konania a účastníkmi konania o povolenie stavby
pred dokončením musia byť i vlastníci susediacich pozemkov a iných nehnuteľností, ktorí
môţu byť touto stavbou dotknutí a podľa nich ide o vykonávanie prevádzky v stavbe i mimo
stavby, čím dochádza k šíreniu pachu, hluku, plynov, čo má podstatný vplyv na vlastníkov
susediacich nehnuteľností. Poukazujú na to, ţe Obec Stará Lesná vo svojom rozhodnutí
o zastavení konania nepravdivo uvádza skutočnosti, ţe údajne neevidovala sťaţnosti
od občanov na šírenie hluku a tvrdenia, ţe v rámci zasadnutia obecného zastupiteľstva
v predchádzajúcich obdobiach (napr. dňa 05.12.2005) bola riešená problematika ohľadom
parkovania pri reštauračnom zariadení Koliba a dňa 23.02.2005 na zasadnutí obecného
zastupiteľstva boli prerokované nespokojnosti občanov s prevádzkovaním tohto zariadenia,
čo sa dialo i naďalej (zasadnutia obecného zastupiteľstva 28.04.2005, 04.07.2005,
08.09.2005, a sťaţnosti podané 31.05.1999, 05.03.2011, 25.10.2011), a teda obec i stavebný
úrad mali vedomosť o týchto skutočnostiach, ako aj o priebehu súdneho konania vo veci
ochrany vlastníckeho práva (ţaloba podaná dňa 16.02.2012, č.k. 2C/24/2012-28).
Obec podľa nich svojvoľne porušuje zákon a Ústavu SR, zneuţíva svoje postavenie.
Navrhujú, aby odvolací orgán v celom rozsahu zrušil predmetné rozhodnutie, vec vrátil
prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie s tým, aby návrh na obnovu konania povolil
a uvádzajú, ţe tvrdenia stavebného úradu v rozhodnutí sú nepravdivé, zavádzajúce a právne
irelevantné.
Rozhodnutím Okresného úradu Prešov č. OU-PO-OVBP2-2014/599/2631/ŠSS-
ZV, zo dňa 04.03.2014 vyššie citované odvolanie odvolateľov II. stupňový odvolací orgán
zamietol a rozhodnutie Obce Stará Lesná č.j. SÚ 39/2014-Mj zo dňa 08.01.2014 potvrdil.
V tejto veci sa ţalobcovia podanou ţalobou domáhajú preskúmania a zrušenia
predmetného rozhodnutia ţalovaného, k čomu je vedené konanie na Krajskom súde v Prešove
pod sp.zn. 2S/41/2014.
II.
Rozsudok krajského súdu
Ţalobca v podanej ţalobe zo dňa 05.05.2014 (prijaté dňa 07.05.2014) ţiada, aby súd
preskúmal zákonnosť právoplatného rozhodnutia ţalovaného a postupu správneho orgánu –
rozhodnutie zo dňa 04.03.2014 pod č. OU-PO-OVBP2-2014/599/2631/ŠSS-ZV a rozhodnutie
prvostupňového orgánu zo dňa 08.01.2014 pod č.j. SÚ 39/2014-Mj, pričom navrhuje
rozsudkom zrušiť predmetné rozhodnutia ţalovaného zo dňa 04.03.2014 a 08.01.2014, a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie.
Ako dôvody ţaloby uviedol nasledovne:
„Žalobcovia pod poradovým číslom 1, 2 sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností
v katastrálnom území S., LV č. X., v registri C, a to rodinný dom, č.s. 250, na parc.č. 862,
pozemok – parc.č. 862 a 863, každý v podiele ½ v pomere k celku, uvedené nehnuteľnosti sa
nachádzajú na ul. Okružnej č. 250, Stará Lesná. Tieto nehnuteľnosti susedia
s nehnuteľnosťami J. S. a jeho manželky E. S., trvale bytom T., ktorí majú vo vlastníctve ½
v pomere k celku z nehnuteľností nižšie popísaných a J. B. s manželkou I. B., trvale bytom T.,
ktorí majú vo vlastníctve ½ v pomere k celku. Ide o nehnuteľnosti nachádzajúce sa na LV č.
X., v registri C, a to: stavba č. s. 103 na parc.č. 778 „koliba“ a pozemky – parc.č. 778, 777,
779, 780.
Na základe stavebného povolenia, ktoré vydala obec Stará Lesná dňa 30.12.2003
pod č.j. SÚ 644/2003-Mj, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.01.2004, došlo k povoleniu
vykonania prestavby a prístavby Zbojníckej koliby v Starej Lesnej. Na základe tohto
povolenia mala byť prestavba realizovaná tým spôsobom, že tam malo vzniknúť cca 80 miest
na sedenie. Účastníkmi tohto stavebného konania neboli vlastníci susediacich nehnuteľností.
Občania ulice Okružnej sa pravidelne sťažovali na obci, spisovali sťažnosti na rušenie
nočného kľudu, šíreniu hluku, a na to, že na ulici parkuje množstvo autobusov, ktoré
sú naštartované, šíri sa z nich hluk, plyny a užívanie všetkých susedných nehnuteľností, ktoré
sa na ulici nachádzajú, je značne obmedzované.
Dochádzalo k prevádzkovaniu reštauračného zariadenia počas celej doby po vydaní
stavebného povolenia a táto rekonštrukcia bola realizovaná od roku 2004, od roku 2004 bola
prevádzkované reštauračné zariadenie bez kolaudačného rozhodnutia – užívacieho povolenia.
Obec Stará Lesná o tom vedela a nič neriešila ako stavebný úrad.“
Ţalobcovia následne podali ţalobu na Okresný súd v Keţmarku ako susedný spor
o ochranu vlastníckeho práva, kde navrhovali, aby sa vlastníci reštauračného zariadenia
zdrţali šírenia hluku, dymu, plynu, pachu a rušenia nočného kľudu a aby vykonali vhodné
a primerané opatrenia na zamedzenie šírenia hluku, dymu, plynu, pachu a rušenie nočného
kľudu. Ţaloba bola na Okresný súd v Keţmarku podaná dňa 20.02.2012, kde prebieha
konanie pod sp.zn. 2C/24/2012.
Ţalobcovia následne zistili, ţe obec vydala uţívacie povolenie – kolaudačné
rozhodnutie dňa 24.08.2012, pričom súdne konanie uţ prebiehalo a o sťaţnostiach občanov
obec vedela. Kolaudačné rozhodnutie bolo vydané bez toho, aby bolo vôbec menené
predchádzajúce stavebné povolenie, pričom toto bolo vydané pred viac ako 10 rokmi, pričom
od vtedy sa zmenilo mnoho právnych predpisov. Stavebný úrad dodatočne nepovolil
predĺţenie stavebného povolenia a pôvodné stavebné povolenie nezahŕňa právne predpisy,
podľa ktorých mala byť stavba zrealizovaná a uţívania schopná podľa súčasného právneho
stavu.
Účastníkmi stavebného ani kolaudačného konania, nebol ani jeden vlastník
susediacich pozemkov, ktorí zmenou charakteru – rozšírenie prevádzka na 80 miest,
sú značne dotknutí vo výkone svojho vlastníckeho práva.
Ţalobcovia tvrdia, ţe pri vydaní kolaudačného rozhodnutia došlo k porušeniu § 78
ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. Stavebný zákon, pretoţe stavebný úrad zlúčil s kolaudačným
konaním, konanie o zmene stavby pred dokončením a účastníkmi konania mala byť i tí,
ktorých sa mala zmena týkať.
Ďalej podľa § 76 ods. 3 Stavebného zákona sa kolaudačné rozhodnutie vyţaduje
aj na jednoduché stavby, ich prístavby a nadstavby, ktoré postačilo ohlásiť. Na pozemku
stavebníkov je aj veľký altánok, v ktorom sa pravidelne griluje, sedáva tam veľké mnoţstvo
hostí, ktorí sú vo večerných hodinách hluční, šíri sa odtiaľ hluk, dym a pach. Z vydaného
kolaudačného rozhodnutia nevyplýva, ţe by sa predmetnou stavbou stavebný úrad vôbec
zaoberal.
Neboli zobraté v úvahu zákony, čo sa týka ochrany ţivotného prostredia
č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v platnom znení. Minimálne
okrem iných právnych predpisov došlo k porušeniu šírenia prípustnej hodnoty veličín hluku
vo vnútornom prostredí budov a šírenie hluku a rušenie nočného kľudu z pozemku,
kde je postavený altánok.
Na základe vyššie uvádzaných rozhodnutí ţalovaného došlo podľa ţalobcov k tomu,
ţe títo boli na ich základe ukrátení na svojich právach a právom chránených záujmoch.
Dňa 25.06.2014 sa k žalobe vyjadril žalovaný. Ţalovaný po preskúmaní spisového
materiálu a porovnaní rozhodnutia stavebného úradu so všeobecne záväznými právnymi
predpismi, nezistil v konaní a rozhodnutí stavebného úradu ţiadne porušenia zákonov, a preto
rozhodnutím č. OU-PO-OBVP2-2014/599/2631/ŠSS-ZV zo dňa 04.03.2014 odvolanie
ţalobcov zamietol a rozhodnutie Obce Stará Lesná č.j. SÚ 39/2014-Mj zo dňa 08.01.2014
potvrdil.
Ţalovaný opätovne poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove
sp.zn. 9Co 34/2012 zo dňa 24.04.2012, ktorým konajúci súd zmenil rozhodnutie Okresného
súdu Keţmarok sp.zn. 2C 24/2012 zo dňa 05.03.2012 o nariadení predbeţného opatrenia tak,
ţe návrh na vydanie predbeţného opatrenia zamietol s odôvodnením, ţe ţalobcovia
neosvedčili potrebu naliehavosti predbeţnej úpravy právnych pomerov medzi nimi
a ţalovanými, a taktieţ neosvedčili, ţe imisie spojené s prevádzkovaním predmetnej činnosti
prekročili rámec miery primeranej pomerom v takom rozsahu, ţe by bolo nevyhnutné túto
činnosť, hoci len dočasne obmedziť navrhovaným predbeţným opatrením.
Ţalovaný má za to, ţe ţiadna zo ţalobných námietok nie je dôvodná, pritom
vychádzajúc z vyššie uvedených skutočnosti moţno podľa názoru ţalovaného dospieť
k záveru o nedôvodnosti podanej ţaloby. Rozhodnutie ţalovaného bolo vydané v súlade
s príslušnou právnou úpravou a tvrdenia ţalovaných v prejednávanej veci sú účelové a právne
nepodloţené.
Ţalovaný pri formulovaní ţalobou napadnutého rozhodnutia striktne dodrţiaval
ustanovenia stavebného zákona, ako aj ustanovenia správneho poriadku a v rozhodnutí
jednoznačne špecifikoval, ktoré skutočnosti boli podkladom pre jeho rozhodnutie, akými
úvahami sa riadil, ako sa vyrovnal so skutočnosťami, s námietkami ţalobcov, zhodnotil
všetky podklady pre vydanie rozhodnutia a vyslovil správnu úvahu po komplexnom
preskúmaní vykonaných úkonov a rozhodnutí prvostupňového orgánu.
Ţalovaný si nie je vedomý ţiadnych nových skutočnosti alebo dôkazov, ktoré by mali
podstatný vplyv na vydané rozhodnutie a ktoré sa v konaní nemohli uplatniť bez zavinenia
účastníkov konania, resp. dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé. Ţalovaný má rovnako
zato, ţe jeho postupom sa účastníkovi konania neodňala moţnosť zúčastniť sa na konaní.
Napadnuté rozhodnutie ţalovaného, ako aj postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal,
je v súlade so stavebným zákonom, správnym poriadkom, Ústavou SR a medzinárodným
Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a jeho vydaním k porušeniu práv
ţalobcov nedošlo.
Krajský súd v Prešove na základe ustanovenia § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal ţalobou
napadnuté rozhodnutie ţalovaného a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu
ţalovaného, zistil, ţe ţaloba ţalobcu nebola dôvodná.
Predmetom preskúmania v danej veci je rozhodnutie ţalovaného, ktorý zamietol
odvolanie ţalobcov v 1. a 2. rade a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Obce Stará
Lesná, ktorým ako prvostupňový správny orgán zastavil konanie podľa § 30 ods. 1 písm. a/
Správneho poriadku o návrhu na obnovu konania zo dňa 08.01.2014 pod č.j. SÚ 39/2014-Mj
z dôvodu, ţe ţalobcovia v 1. a 2. rade neboli účastníkmi kolaudačného konania, o ktorého
obnovu týmto návrhom ţiadali.
Z napadnutého rozhodnutia ţalovaného, ako aj vydaného prvostupňového rozhodnutia
stavebného úradu a napokon z obsahu administratívneho spisu jednoznačne vyplýva,
ţe obidva správne orgány rozhodovali v intenciách zákona č. 50/1976 Zb. o územnom
plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), ako aj správneho poriadku zákona
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní platných v čase vydania napadnutých rozhodnutí.
Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 244 ods. 1 upravuje, ţe v správnom
súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia citovaného zákona, v správnom súdnictve
preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov
územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb,
ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach
fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie a postup
správneho orgánu“).
Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia
vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo
zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb
priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch,
v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená
rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto
rozhodnutia a postupu.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia O.s.p. pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného
v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré
po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo
právoplatnosť.
Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý
tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môţe vykonať dôkazy nevyhnutné
na preskúmanie napadnutého rozhodnutia v súlade s ustanovením § 250i ods. 1 O.s.p.
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v ustanovení § 62 aţ 64 upravuje obnovu
konania. Obnova konania je mimoriadnym spôsobom preskúmania právoplatných rozhodnutí
správnych orgánov, ku ktorému uplatneniu dochádza v prípade, ak v právoplatne skončenom
správnom konaní, nebol náleţitým spôsobom zistený skutočný stav veci alebo v prípade,
ak neboli rešpektované procesné podmienky ustanovené zákonom a vznikajú pochybnosti
o objektivite konania.
Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, konanie pred správnym
orgánom ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak:
a) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv
na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania;
b) rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán
rozhodol inak;
c) nesprávnym postupom správneho orgánu sa účastníkovi konania odňala možnosť
zúčastniť sa na konaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie
a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní;
d) rozhodnutie vydal vylúčený orgán (§ 9 a 13), ak to mohlo mať podstatný vplyv
na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní;
e) rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie
sa dosiahlo trestným činom.
Podľa § 62 ods. 2 citovaného zákona správny orgán nariadi obnovu konania
z dôvodov uvedených v odseku 1, ak je na preskúmaní rozhodnutia všeobecný záujem.
Podľa § 63 ods. 1 citovaného zákona obnovu konania povolí na návrh účastníka
konania alebo nariadi správny orgán, ktorý vo veci rozhodol v poslednom stupni.
Podľa § 63 ods. 2 citovaného zákona v návrhu na obnovu konania treba uviesť dôvody
obnovy konania a skutočnosti svedčiace o tom, ţe návrh je podaný včas.
Z citovaných ustanovení zákona o správnom konaní je zrejmé, ţe obnova konania
je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý môţe uplatniť iba účastník konania
a to návrhom, ktorý má náleţitosti upravené v § 63 ods. 2 Správneho poriadku a súčasne musí
uviesť aj dôvod obnovy konania. Tento dôvod nemôţe byť hocijaký, ale len dôvod, ktorý
upravuje zákon o správnom konaní v ustanovení § 62 ods. 1 písm. a/ aţ e/.
V citovanom návrhu na obnovu konania ţalobcovia v 1. a 2. rade argumentovali,
ţe ako dôvod obnovy konania uvádzajú, ţe vyšli najavo nové skutočnosti, alebo dôkazy, ktoré
mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa uplatniť bez zavinenia účastníka
konania, pričom poukázali na to ţe Obec Stará Lesná svojvoľne, ţe napriek tomu,
ţe prebiehali sťaţnosti jednotlivých občanov na ulici Okruţnej v Starej Lesnej, úmyselne
ako stavebný úrad tolerovala nezákonné uţívanie a prevádzkovanie reštauračného zariadenia
v stavbe, ktorá nebola skolaudovaná.
V rámci stavebného konania podľa ţalobcov nebolo riešené dodatočne predĺţenie
stavebného povolenia a v prípade, ţe by aj tak bolo, uvedené by muselo byť doručované
i ostatným vlastníkom susediacich pozemkov, ktorí by museli mať o uvedenom vydaní
predĺţenia stavebného povolenia vedomosti. Toto pôvodné stavebné povolenie zo dňa
30.12.2003 nemohlo byť zákonným spôsobom vôbec predĺţené a to z dôvodu, ţe by museli
byť vydané v rámci tohto stavebného povolenia také opatrenia, ktoré vyplývajú zo zmien
platných po 01.01.2004, kde v rámci stavebného konania došlo k podstatnej zmene zákona
a vykonávacích predpisov. Taktieţ pri vydávaní kolaudačného rozhodnutia došlo k porušeniu
ustanovenia § 78 ods. 2 Stavebného zákona a podľa § 76 ods. 3 Stavebného zákona
sa kolaudačné rozhodnutie vyţaduje aj na jednoduché stavby, ich prístavby a nadstavby, ktoré
postačilo ohlásiť. Ďalej vyplýva z návrhu na obnovu konania aj ďalší dôvod, na ktorí
poukázali ţalobcovia v 1. a 2. rade, ţe nesprávnym postupom správneho orgánu
sa účastníkovi konania odňala moţnosť zúčastniť sa na konaní, ak to mohlo mať podstatný
vplyv na rozhodnutia a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní, pričom
ţalobcovia 1. a 2. zdôraznili, ţe účastníkom kolaudačného konania podľa § 78 ods. 1
Stavebného zákona sú stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastníkom
pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. Podľa § 78 ods. 2 Stavebného zákona, ak stavebný
úrad zlúči s kolaudačným konaním konanie o zmene stavby pred dokončením, sú účastníkmi
konania aj tí účastníci stavebného konania, ktorých by sa zmena mohla dotýkať, pritom
povaţovali za takých účastníkov samých seba.
Ako tretí dôvod obnovy konania bolo to, ţe rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré
sa ukázali ako nepravdivé, pričom poukázali na to, ţe kolaudačné rozhodnutie sa opiera
o právoplatné stavebné povolenie zo dňa 30.12.2003, ktoré keď od tohto obdobia uplynulo
prakticky 10 rokov a došlo k zmenám právnych predpisov stratilo vlastne svoje
opodstatnenie.
Ako vyplýva z návrhu na obnovu povolenia kolaudačného konania všetky tri dôvody,
na ktoré ţalobcovia 1. a 2. poukazujú sa javia ako nedôvodné a v tejto veci irelevantné,
pretoţe ako zdôraznili stavebné úrady a ţalobcovia 1. a 2. neboli účastníkmi tak stavebného
konania, ktorého sa týkalo povolenia stavby, ktoré bolo vydané ešte 30.12.2003, avšak neboli
ani účastníkmi kolaudačného konania, ktorého výsledkom bolo rozhodnutie zo dňa
24.08.2012 pod č.j. SÚ 3448/2012-Mj. Z tejto podstatnej skutočnosti vychádzali stavebný
úrad a aj ţalovaný, keď konanie o návrhu na povolenie obnovy kolaudačného rozhodnutia
zo dňa 24.08.2012 posudzovali. Prvostupňový správny orgán zastavil podľa § 30 ods. 1
písm. a/ Správneho poriadku z dôvodu, ţe návrh na obnovu konania podala osoba, ktorá
nebola účastníkom správneho konania podľa názoru súdu správne.
Krajský súd je toho názoru, ţe bolo jednoznačne uţ v konaní prvostupňového
správneho orgánu preukázané, ţe ţalobcovia 1. a 2. neboli účastníkmi kolaudačného konania
a preto správne rozhodol ţalovaný, keď odvolania ţalobcov, ktoré vlastne boli zaloţené
na tých istých dôvodoch, ktoré boli obsahom na obnovu konania, zamietol a rozhodnutie
stavebného úradu potvrdil. Skutočnosti ako dôvody pre nové konanie, na ktoré poukazovali
ţalobcovia, takisto aj súd povaţuje za nedostatočné a v konaní o posúdení návrhu na obnovu
kolaudačného konania sa javili ako bezpredmetné pri posudzovaní prvostupňovým správnym
orgánom, či obnovu konania povoliť alebo nie, pretoţe v prvom rade musel riešiť otázku
či osoba, ktorá podala tento návrh bola účastníkom stavebného konania a následne v rámci
kolaudačného konania v predmetnej veci „Prestavby a prístavby Zbojníckej koliby v Obci
Stará Lesná“.
Krajský súd dospel k názoru, ţe rozhodnutia správnych orgánov boli vydané v súlade
so zákonom na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a správne orgány dospeli
k správnemu právnemu záveru. Ak ţalobcovia 1. a 2. neboli účastníkmi kolaudačného
konania, teda ani nemohli podať návrh na obnovu konania podľa ustanovenia § 62 ods. 1
Správneho poriadku z dôvodov uvedených pod písm. a) aţ e), z čoho napokon vyplýva,
ţe nemohli podať ani návrh na samotnú obnovu konania kolaudačného rozhodnutia vydaného
Obcou Stará Lesná zo dňa 24.08.2012 pod č.j. SÚ 3448/2012-Mj na stavbu: „Prestavba
a prístavba Zbojníckej koliby v Obci Stará Lesná“.
Zároveň krajský súd s poukazom na reakciu ţalovaného v jeho rozhodnutí zdôraznil,
ţe tento sa dôkladne a presne vysporiadal so všetkými námietkami uvádzanými ţalobcami
1. a 2. v odvolaní, na ktoré jednoznačne reagoval a samotné rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu, Stavebného úradu Obce Stará Lesná, ktorý zastavil konanie o povolenie
obnovy podľa § 30 ods. 1 písm. a/ Správneho poriadku povaţoval za vydané v súlade
so zákonom a postup prvostupňového správneho orgánu povaţoval ţalovaný za zákonný.
Týmto postupom správnych orgánov v ţiadnom prípade neboli obmedzené ţiadne
vlastnícke, resp. iné práva ţalobcov. Títo, ako uţ súd vyššie poukázal neboli účastníkmi
ani stavebného konania a neboli účastníkmi následne ani kolaudačného konania, preto aj súd
je toho názoru, ţe stavebný úrad postupoval ako prvostupňový správny orgán v súlade
so Stavebným zákonom, ako aj so Zákonom o správnom konaní, ktoré boli účinné v čase
vydania napadnutého rozhodnutia tak stavebného úradu, ako aj neskôr rozhodnutia
ţalovaného, ktorý odvolania ţalobcov v 1. a 2. rade zamietol a prvostupňové rozhodnutie
potvrdil.
S argumentáciou ţalovaného sa preto krajský súd v plnom rozsahu stotoţnil, pričom
bol toho názoru, ţe stavebný úrad sa dostatočne vysporiadal so všetkými dôvodmi, ktoré boli
podané v návrhu na obnovu konania ţalobcami a tieto skutočnosti napokon vyjadril
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zo dňa 04.03.2014 pod č. OU-PO-OVBP2-
2014/599/2631/ŠSS-ZV, ktorým rozhodnutie Obce Stará Lesná zo dňa 08.01.2014
pod č.j. SÚ 39/2014-Mj potvrdil a odvolanie ţalobcov 1. a 2. zamietol.
Námietky, ktoré uvádzali ţalobcovia 1. a 2. v ţalobe, tieto sú totoţné s námietkami,
ktoré boli uvádzané v odvolaní v správnom konaní a aj súd je toho názoru, ţe tieto
sú irelevantné a pre dané konanie nedôvodné a preto ţalobu súd zamietol. Aj v tomto prípade
je súd toho názoru, ţe iba účastníci stavebného konania, účastníci, ktorí majú postavenie
účastníka konania podľa § 78 ods. 1 Stavebného zákona môţu byť účastníkmi jednak
stavebného konania, ako aj neskôr kolaudačného konania a jedine títo účastníci môţu podávať
návrh na obnovu takéhoto konania. V ţiadnom prípade nemoţno v predmetnom konaní
aplikovať § 14 ods. 1 Správneho poriadku ohľadom postavenia účastníka konania.
Ohľadom námietky ţalobcov 1. a 2., ţe v súčasnej dobe je vedené konanie
pod sp.zn. 2C 24/2012 krajský súd aj v tomto prípade sa stotoţnil so záverom a s posúdením
tejto námietky ţalovaným a poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Prešove
pod sp.zn. 9Co 34/2012 zo dňa 24.04.2012, ktorým konajúci odvolací súd rozhodnutie
Okresného súdu Keţmarok pod sp.zn. 2C 24/2012 zo dňa 05.03.2012 o nariadení
predbeţného opatrenia zrušil a rozhodol tak, ţe návrh na vydanie predbeţného opatrenia
zamietol s odôvodnením, ţe ţalobcovia (ktorými sú ţalobcovia 1. a 2. v predmetnom konaní)
neosvedčili potrebu naliehavosti predbeţnej úpravy právnych pomerov medzi nimi
a ţalovanými, ktorými sú stavebníci vo veci stavebného konania aj kolaudačného konania
a taktieţ neosvedčili, ţe emisie spojené s prevádzkovaním predmetnej činnosti prekročili
rámec miery primeranej pomerom v takom rozsahu, ţe by bolo nevyhnutné túto činnosť hoci
len dočasne obmedziť navrhovaným predbeţným opatrením.
Podľa názoru krajského súdu sú teda tvrdenia ţalobcov, ţe boli dotknuté ich práva
a právom chránené záujmy a ţe sa s nimi nekonalo ako s účastníkmi konania vo vzťahu
k prebiehajúcemu stavebnému konaniu, ktoré bolo vydané ešte v roku 2003, ako aj vo vzťahu
ku kolaudačnému konaniu, ktoré bolo právoplatne ukončené rozhodnutím zo dňa 24.08.2012,
nedôvodné a preto je toho názoru, ţe vo veci bolo potrebné ţalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Pokiaľ sa ţalobcovia domáhajú svojich vlastníckych práv ako vlastníci ďalších
susedných pozemkov nie priamo susediacich so spornou nehnuteľnosťou, o ktorú sa jedná
v predmetnom konaní (koliby), je na nich, aby sa v rámci občianskoprávneho konania
na príslušnom súde, kde podali ţalobu o ochranu vlastníckeho práva týmto spôsobom
domáhali ochrany vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v ich vlastníctve. V tomto
im nebráni ani stavebný úrad Obec Stará Lesná, ani ţalovaný, ktorým je Okresný úrad Prešov,
odbor výstavby a bytovej politiky.
S poukazom na obsah administratívneho spisu, z ktorého vyššie uvádzané skutočnosti
boli jednoznačne preukázané a postup a konanie stavebného úradu bolo potvrdené ţalovaným,
je aj krajský súd toho názoru, ţe správne orgány v danej veci postupovali jednoznačne
v súlade s príslušnými ustanoveniami Stavebného zákona, ako aj Správneho poriadku tak,
ako na to súd uţ vyššie poukázal.
Krajský súd konštatoval, ţe správne orgány sa vysporiadali so všetkými námietkami
ţalobcov v 1/ a 2/ rade tak, ako je vyššie uvedené, pričom je toho názoru, ţe ţiadne nové
skutočnosti, ktoré ţalobcovia v ţalobe uvádzajú ako nové skutočnosti nie sú samé o sebe
dôvodom na obnovu konania a nie sú ani dôvodom na zrušenie preskúmavaných rozhodnutí.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutia v rozsahu a z dôvodov uvádzaných
v ţalobe a jednohlasne dospel k záveru, ţe ţaloba nie je dôvodná, preto ju ako nedôvodnú
s poukazom na obsah ustanovenia § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p.
s poukazom na to, ţe ţalobcovia 1. a 2. nemali v konaní úspech a ţalovaný nemá právo
zo zákona na náhradu trov konania rozhodol tak, ţe náhradu trov konania účastníkom
nepriznal.
III.
Odvolanie voči rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach
Vo včasne podanom odvolaní voči rozsudku č.k. 2S/41/2014-75 zo dňa 12.05.2015
sa ţalobcovia domáhajú, aby odvolací súd zmenil predmetné rozhodnutie tak, ţe zruší
rozhodnutie Krajského súdu v Prešove a vec mu vráti na ďalšie konanie.
Podľa ţalobcov sa súd nevysporiadal zo základnými dôvodmi, ktoré ţalobcovia
uvádzali v návrhu na obnovu konania a následne i v ţalobe. Ţalobcovia v rámci súdneho
konania riadne preukázali, ţe ich nehnuteľnosti susedia s nehnuteľnosťami stavebníkov. Ide
o nehnuteľnosť – stavbu, ktorá patrí do podielového spoluvlastníctva ţalobcov
a je umiestnená na druhej strane cesty, t.j. predeľuje ich len obecná komunikácia.
Ţalobcovia poukazujú na tie isté argumenty ako v predchádzajúcich podania
(odvolaniach a ţalobe): rozšírenie kapacity (prestavba a prístavba) na cca 80 miest na sedenie,
vlastníci susediacich pozemkov i okolitých nehnuteľností nemali informácie o tom,
ţe je povolená prestavba a prístavba, kde má byť prevádzkované reštauračné zariadenie,
pričom toto bolo prevádzkované uţ od r. 2004 a to bez kolaudačného rozhodnutia –
uţívacieho povolenia, v lokalite sú rodinné domy, ktoré sú určené na bývanie, či rekreáciu,
predmetnou prístavbou a prestavbou došlo k narúšaniu spolunaţívania – rušením nočného
kľudu, šírením hluku, pachov a plynov, na ulici parkuje väčšie mnoţstvo autobusov,
čím je uţívanie susedných nehnuteľností značne obmedzené.
Ţalobcovia preto tvrdia, ţe rozhodnutiami a postupom správneho orgánu boli ukrátený
na svojich právach, a preto navrhujú, aby odvolací súd v celom rozsahu rozsudok Krajského
súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
IV.
Posúdenie veci samej Najvyšším súdom SR
Najvyšší súd, ako súd odvolací, preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok v medziach
odvolania, ktoré zodpovedá skutkovým a právnym záverom prvostupňového súdu vo vzťahu
k preskúmavanému rozhodnutiu a dospel jednomyseľne k záveru, ţe odvolanie
nie je dôvodné.
Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja
ods. 2 O.s.p., keď verejné vyhlásenie rozhodnutia v súlade s § 156 ods. 3 O.s.p. zverejnil
v zákonom stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu a internetovej stránke www.nsud.sk.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 244 ods. 2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov
záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon
zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti
verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“).
Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. sa rozhodnutiami správnych orgánov rozumejú rozhodnutia
vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia, alebo
zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môţu byť
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb
priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
Podľa ustanovenia § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje
v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach
ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť
tohto rozhodnutia a postupu.
Podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd
rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môţe
vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.
Pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne
len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).
Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotoţňuje so skutkovými zisteniami krajského súdu,
ktoré zodpovedajú obsahu predloţeného administratívneho spisu ţalovaného.
K námietke odvolateľov (žalobcov), že ich nehnuteľnosti susedia
s nehnuteľnosťami stavebníkov, pričom ide o nehnuteľnosť – stavbu, ktorá patrí
do podielového spoluvlastníctva ţalobcov a je umiestnená na druhej strane cesty,
t.j. predeľuje ich len obecná komunikácia, sa najvyšší súd stotožnil s argumentáciou
druhostupňového orgánu, a poukazuje na skutočnosť, ţe v zmysle stavebného zákona
sa susednou stavbou a pozemkom rozumie taká stavba, či pozemok, ktoré majú spoločnú
hranicu s pozemkom, ktorý je predmetom stavebného konania podľa stavebného zákona,
alebo aj stavba na takom pozemku, ktorý síce nemá spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý
podľa stavebného zákona ide, ale uţívanie takej stavby, by mohlo byť navrhovanou stavbou
dotknuté. Z priloţenej dokumentácie vyplýva, ţe nehnuteľností, ktoré sú vo vlastníctve
ţalobcov nie sú v zmysle stavebného zákona susedným pozemkom, na ktorých je predmetná
stavba umiestnená, pričom si treba uvedomiť, ţe správny orgán v zmysle § 81 ods. 4
stavebného zákona povolil zmenu stavby pred jej dokončením v rozsahu dispozičnej zmeny:
realizácia chodby a skladu, zrušenie druhého vstupného zádveria, komunikačné prepojenie
medzi vstupnou chodbou a dennou miestnosťou – z čoho je zrejmé, ţe ide o taký druh zmien,
ktoré sa ţalobcov ako vlastníkov stavby nachádzajúcej sa na inom neţ susediacom pozemku,
nijako nedotýkajú.
K ďalším námietkam: vlastníci susediacich pozemkov i okolitých nehnuteľností
nemali informácie o tom, ţe je povolená prestavba a prístavba (rozšírenie na cca 80 miest),
kde má byť prevádzkované reštauračné zariadenie, pričom toto bolo prevádzkované
uţ od roku 2004 a to bez kolaudačného rozhodnutia – uţívacieho povolenia, v lokalite
sú rodinné domy, ktoré sú určené na bývanie, či rekreáciu, predmetnou prístavbou
a prestavbou došlo k narúšaniu spolunaţívania – rušením nočného kľudu, šírením hluku,
pachov a plynov, na ulici parkuje väčšie mnoţstvo autobusov, čím je uţívanie susedných
nehnuteľností značne obmedzené, najvyšší súd konštatuje, že:
Podľa ustanovenia § 80 ods. 1 stavebného zákona, stavebný úrad oznámi účastníkom
konania, obci, ak nie je stavebným úradom príslušným na kolaudačné konanie, a dotknutým
orgánom, začatie kolaudačného konania najmenej 10 dní pred ústnym pojednávaním
spojeným s miestnym zisťovaním. Treba si uvedomiť skutočnosť, ţe stavebný zákon
vymedzuje kolaudačné konanie ako postup za účelom zisťovania, či bola predmetná stavba
postavená v súlade so stavebným povolením a projektovou dokumentáciou, s ktorou účastníci
stavebného konania vyslovili súhlas, prípadne, či vyslovené námietky boli vysporiadané.
Správny orgán teda skúma, či daná stavba bola alebo nebola zrealizovaná v súlade s vydaným
stavebným povolením. Nakoľko ţalobcovia nepreukázali zákonné podmienky
na odôvodnenie rozšírenia okruhu účastníkov kolaudačného konania v zmysle § 78 ods. 2
stavebného zákona, správny orgán v tejto veci postupoval správne, keď návrh ţalobcov
na obnovenie konania zastavil, nakoľko nebol zákonný dôvod na rozšírenie okruhu
účastníkov.
Treba si taktieţ uvedomiť, ţe predmetná stavba je umiestnená v oblasti, kde v súlade
s Územným plánom Obce Stará Lesná, schváleným uznesením obecného zastupiteľstva
zo dňa 01.06.1995 pod č. 20/95, je územie funkčne určené ako plocha pre obchod, služby
a ubytovanie. Predmetná stavba teda nijako neporušuje svojim účelom zákon, a to i napriek
tomu, ţe sú v okolí postavené rodinné domy slúţiace na bývanie, či rekreáciu.
Pokiaľ ide o otázku, či bolo stavebné ukončenie stavby, a či jej faktické uţívanie
nebude ohrozovať verejný záujem, ochranu ţivota a zdravia osôb, ţivotného prostredia,
poţiadavky bezpečnosti práce a technických zariadení, vplyv stavby na okolitú zástavbu, toto
všetko bolo preukázané práve v kolaudačnom konaní a je moţné to zhodnotiť z vyjadrení
dotknutých orgánov, ktoré sa k dotknutým otázkam vyjadrili práve z týchto jednotlivých
hľadísk. Preto aj správny orgán, ako aj Krajský súd v Prešove správne odkazovali ţalobcov
v otázke narušenia susedských vzťahov na občianskoprávne riešenie, ktoré je nad rámec
pôsobností ţalovaného a stavebného úradu.
Pokiaľ ide o skutočnosť, ţe uţ od roku 2004 stavebníci predmetnú stavbu fakticky
uţívali, a to bez kolaudačného rozhodnutia, správny orgán túto skutočnosť zaznamenal a rieši
v predmetnom priestupkovom konaní, o čom svedčí aj jeho vyjadrenie práve v napádanom
rozhodnutí č.j.: SÚ 3448/2012-Mj zo dňa 24.08.2012. Je teda zrejme, ţe s nezákonným
uţívaním stavby sa stavebný úrad dostatočne vysporiadal.
K námietkam, ktoré sa týkajú altánku, sa súd vyjadruje tak, ţe stavebný úrad
v samostatnom konaní môţe preveriť, či má charakter stavby a či je potrebné v tejto veci
začať samostatné konanie, tieţ či v takomto konaní budú ţalobcovia účastníkmi konania.
S poukazom na uvedené najvyšší súd sa preto v plnom rozsahu stotoţňuje
so zisteniami a závermi Krajského súdu v Prešove. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu ako vecne správny a v súlade
so zákonom potvrdil. Podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1, 2 O.s.p.
potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p.
v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p.
Ţalobcovia v odvolacom konaní neboli úspešní, a preto im súd právo na náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 8. júna 2016
JUDr. Jana Z E M K O V Á PhD., v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Alena Augustiňáková