Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sžo/146/2015

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Zemkovej PhD. a zo sudkýň JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Petry Príbelskej PhD.,

v právnej veci ţalobcov: 1. J. Š., nar. X., trvale bytom H., 2. M. Š., nar. X., trvale bytom H.,

právne zastúpených: JUDr. Dáša Bajanová, advokátkou so sídlom v Spišskej Novej Vsi,

Starosaská 3, Spišská Nová Ves, proti ţalovanému: Okresný úrad Prešov, Odbor výstavby

a bytovej politiky, Námestie mieru č. 3, Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a

postupu ţalovaného zo dňa 4. marca 2014, č. OU-PO-OVBP2-2014/599/2631/ŠSS-ZV,

konajúc o odvolaní proti rozsudku Krajského súdu v Prešove, č.k. -75 zo dňa 26.

marca 2015, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove

č.k. -75 zo dňa 26. marca 2015 p o t v r d z u j e .

Ţalobcom právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

I.

Rozhodnutia správnych orgánov

Povolením č. SÚ 3448/2012-Mj z 24.08.2012 na stavbu: „Prestavba a prístavba

Zbojníckej koliby v obci Stará Lesná“ na pozemku parcelné číslo KN-C 778 a parc.č. 779

v katastrálnom území S., pre stavebníkov J. B. a manţelke I. B., obaja bytom T. a J. S.

a manţelke E. S., obaja bytom T., ktoré vydala Obec Stará Lesná, ako príslušný stavebný úrad

I. stupňa podľa o územnom plánovaní a stavebnom

poriadku (stavebný zákon, ďalej len „SZ“ alebo „stavebný zákon“) v znení neskorších

predpisov, bolo povolené uţívanie stavby. (Stavebné povolenie bolo vydané dňa 30.12.2003

pod č.j. SÚ 644/2003-Mj). Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18. septembra 2012

Proti uvedenému rozhodnutiu ţalobcovia v zákonnej lehote dňa 05.04.2013 doručili

na stavebný úrad návrh na obnovu konania.

Návrh na obnovu konania odôvodnili tým, ţe sa dozvedeli o vydaní predmetného

kolaudačného rozhodnutia, pričom poukázali na dlhodobé problémy v súvislosti

s prevádzkovaním uvedenej stavby, okrem iného uviedli, ţe tvrdenia uvádzané v rozhodnutí

nie sú pravdivé, nakoľko nie je moţné, aby vlastník vykonával stavbu podľa právnych

predpisov platných v roku 2003, hoci v období, keď poţiadal o kolaudáciu, t.j. 12.06.2012,

boli uţ v platnosti iné právne predpisy. Ďalej uviedli, ţe stavebný úrad mal vedomosť o tom,

ţe objekty nie sú skolaudované a napriek uvedenému úmyselne toleroval uţívanie

a prevádzkovanie nehnuteľností za účelom pohostinského zariadenia. Konštatovali,

ţe účastníci konania, ktorými mali byť i vlastníci susediacich pozemkov, boli na svojich

právach a právom chránených záujmoch ukrátení a aj altánok mal podľa nich byť predmetom

kolaudačného konania a keď nebol, tak nie je uţívania schopný, domnievajú sa,

ţe sa svojvoľne a úmyselne bránilo, aby účastníkmi konania boli i vlastníci susediacich

pozemkov a nehnuteľností. Uviedli, ţe ide o špecifickú činnosť prevádzky, šírenie hluku,

pachu, plynov, čo má podstatný vplyv na vlastníkov susediacich nehnuteľností a stavebný

úrad sa nezaoberal tým, ţe hrozí vznik závaţnej ujmy vlastníkom susediacich pozemkov,

a ţe bolo porušené právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného

a rodinného ţivota vlastníkov susediacich nehnuteľností. Poukázali na skutočnosť,

ţe pri vydávaní stavebného povolenia a taktieţ i následne pri vydávaní kolaudačného

rozhodnutia je potrebné konať s osobami, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom

a stavbám, a to i vo vzťahu k susediacim pozemkom a stavbám, ak by ich vlastnícke právo

alebo iné práva mohli byť stavebným povolením, resp. stavebným konaním dotknuté.

Uviedli, ţe k prevádzkovaniu reštauračného zariadenia dochádzalo počas celej doby,

po vydaní stavebného povolenia bez kolaudačného rozhodnutia, o čom musel mať vedomosť

aj stavebný úrad. Poukázali na skutočnosť, ţe aj napriek tomu obec vydala predmetné

kolaudačné rozhodnutie. Namietali aj povolenie zmeny stavby pred dokončením a poukázali

na nové skutočnosti a dôkazy, ktoré mohli mať podľa nich podstatný vplyv na rozhodnutie,

a ktoré sa nemohli v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania, a to tolerovanie

nezákonného uţívania a prevádzkovania reštauračného zariadenia zo strany stavebného úradu,

nepredĺţenie stavebného povolenia, porušenie § 78 ods. 2 stavebného zákona, existencia

rozsiahleho altánku, ktorým sa stavebný úrad nezaoberal. Poukazovali na nesprávny postup

správneho orgánu, ktorým sa podľa nich, účastníkovi konania odňala moţnosť zúčastniť

sa na konaní a to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie, teda poukázali na § 78 ods. 1, 2

a § 80 stavebného zákona.

Stavebný úrad podľa nich toleroval nezákonné uţívanie a prevádzkovanie

nehnuteľností napriek tomu, ţe objekt nebol skolaudovaný a trvajú na svojich dôvodoch

o potrebe obnovy konania a tvrdenia v rozhodnutí z 20.05.2013 povaţujú za právne

irelevantné.

Obec Stará Lesná rozhodnutím č.j. 1788/2003-Mj zo dňa 20.05.2013 zamietla návrh

na obnovu konania.

Rozhodnutím Obvodného úradu Prešov, odborom výstavby a bytovej politiky

č. ObU-PO-OVBP2-2013/643/2793/ŠSS-KK z 11.07.2013, bolo rozhodnutie Obce Stará

Lesná zo dňa 20.05.2013 zrušené a vec vrátená na nové konanie a rozhodnutie. Obvodný úrad

v Prešove argumentoval tým, ţe Stavebný úrad v Starej Lesnej nesprávnou aplikáciou

právnych predpisov vydal vecne nesprávne a z toho dôvodu aj nezákonné rozhodnutie.

Stavebný úrad vydal rozhodnutie, ktorým zamietol návrh na obnovu konania z dôvodu,

ţe navrhovatelia nepredloţili také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli mať podstatný

vplyv na pôvodné rozhodnutie napriek tomu, ţe v napadnutom rozhodnutí tvrdí,

ţe odvolatelia neboli účastníkmi konania. S osobou, o ktorej správny orgán zistí,

ţe nie je účastníkom konania sa nesmie o obnove konať, ale po vykonanom dokazovaní

sa musí takto začaté konanie zastaviť podľa § 30 ods. 1 písm. a/ správneho poriadku,

bez ďalšieho pojednávania s ostatnými účastníkmi konania.

Rozhodnutím Stavebného úradu, Obec Stará Lesná, č.j. SÚ 39/2014-Mj zo dňa

08.01.2014 návrh na obnovu konania vo veci rozhodnutia Obce Stará Lesná, Stavebného

úradu č.j. SÚ 3448/2012-Mj zo dňa 24.08.2012 zastavil.

Proti uvedenému rozhodnutiu podali v zákonom stanovenej lehote v zmysle § 54

ods. 1, 2 o správnom konaní spoločné odvolanie ţalobcovia, v ktorom

uvádzajú, ţe ide o nezákonné rozhodnutie vo veci samej a z rozhodnutia vyplýva, ţe Obec

Stará Lesná v odôvodnení uvádza, ţe ako navrhovatelia obnovy konania nemôţu podať návrh

na obnovu konania, nakoľko neboli účastníkmi kolaudačného konania konaného dňa

03.07.2012, ktorého výsledkom bolo kolaudačné rozhodnutie č.j. SÚ 344/2012-Mj zo dňa

24.08.2012. Ako v predchádzajúcich podaniach tvrdia, ţe v zmysle § 78 ods. 2 Stavebného

zákona sú účastníkmi kolaudačného konania i vlastníci susediacich pozemkov

a nehnuteľností, ktorí môţu byť konaním dotknutí. Uvádzajú, ţe návrhom na obnovu konania

preukázali nové skutočnosti a dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie

vo veci vydania kolaudačného rozhodnutia a tieto ako vlastníci susediacich nehnuteľností

nemohli v konaní uplatniť, pretoţe o takomto konaní nevedeli.

Tvrdia, ţe stavebný úrad mal vedomosť o tom, ţe stavby, ktoré sú kolaudované

aţ na základe kolaudačného rozhodnutia zo dňa 24.08.2012, sa uţívali dokonca

pre pohostinskú činnosť bez kolaudačného rozhodnutia, pričom obec Stará Lesná, ktorá mala

túto vedomosť, povolila uţívanie tohto zariadenia a určila prevádzkovú dobu. Uvádzajú,

ţe účastníkmi kolaudačného konania a účastníkmi konania o povolenie stavby

pred dokončením musia byť i vlastníci susediacich pozemkov a iných nehnuteľností, ktorí

môţu byť touto stavbou dotknutí a podľa nich ide o vykonávanie prevádzky v stavbe i mimo

stavby, čím dochádza k šíreniu pachu, hluku, plynov, čo má podstatný vplyv na vlastníkov

susediacich nehnuteľností. Poukazujú na to, ţe Obec Stará Lesná vo svojom rozhodnutí

o zastavení konania nepravdivo uvádza skutočnosti, ţe údajne neevidovala sťaţnosti

od občanov na šírenie hluku a tvrdenia, ţe v rámci zasadnutia obecného zastupiteľstva

v predchádzajúcich obdobiach (napr. dňa 05.12.2005) bola riešená problematika ohľadom

parkovania pri reštauračnom zariadení Koliba a dňa 23.02.2005 na zasadnutí obecného

zastupiteľstva boli prerokované nespokojnosti občanov s prevádzkovaním tohto zariadenia,

čo sa dialo i naďalej (zasadnutia obecného zastupiteľstva 28.04.2005, 04.07.2005,

08.09.2005, a sťaţnosti podané 31.05.1999, 05.03.2011, 25.10.2011), a teda obec i stavebný

úrad mali vedomosť o týchto skutočnostiach, ako aj o priebehu súdneho konania vo veci

ochrany vlastníckeho práva (ţaloba podaná dňa 16.02.2012, č.k. -28).

Obec podľa nich svojvoľne porušuje zákon a Ústavu SR, zneuţíva svoje postavenie.

Navrhujú, aby odvolací orgán v celom rozsahu zrušil predmetné rozhodnutie, vec vrátil

prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie s tým, aby návrh na obnovu konania povolil

a uvádzajú, ţe tvrdenia stavebného úradu v rozhodnutí sú nepravdivé, zavádzajúce a právne

irelevantné.

Rozhodnutím Okresného úradu Prešov č. OU-PO-OVBP2-2014/599/2631/ŠSS-

ZV, zo dňa 04.03.2014 vyššie citované odvolanie odvolateľov II. stupňový odvolací orgán

zamietol a rozhodnutie Obce Stará Lesná č.j. SÚ 39/2014-Mj zo dňa 08.01.2014 potvrdil.

V tejto veci sa ţalobcovia podanou ţalobou domáhajú preskúmania a zrušenia

predmetného rozhodnutia ţalovaného, k čomu je vedené konanie na Krajskom súde v Prešove

pod sp.zn. .

II.

Rozsudok krajského súdu

Ţalobca v podanej ţalobe zo dňa 05.05.2014 (prijaté dňa 07.05.2014) ţiada, aby súd

preskúmal zákonnosť právoplatného rozhodnutia ţalovaného a postupu správneho orgánu –

rozhodnutie zo dňa 04.03.2014 pod č. OU-PO-OVBP2-2014/599/2631/ŠSS-ZV a rozhodnutie

prvostupňového orgánu zo dňa 08.01.2014 pod č.j. SÚ 39/2014-Mj, pričom navrhuje

rozsudkom zrušiť predmetné rozhodnutia ţalovaného zo dňa 04.03.2014 a 08.01.2014, a vec

mu vrátiť na ďalšie konanie.

Ako dôvody ţaloby uviedol nasledovne:

„Žalobcovia pod poradovým číslom 1, 2 sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností

v katastrálnom území S., LV č. X., v registri C, a to rodinný dom, č.s. 250, na parc.č. 862,

pozemok – parc.č. 862 a 863, každý v podiele ½ v pomere k celku, uvedené nehnuteľnosti sa

nachádzajú na ul. Okružnej č. 250, Stará Lesná. Tieto nehnuteľnosti susedia

s nehnuteľnosťami J. S. a jeho manželky E. S., trvale bytom T., ktorí majú vo vlastníctve ½

v pomere k celku z nehnuteľností nižšie popísaných a J. B. s manželkou I. B., trvale bytom T.,

ktorí majú vo vlastníctve ½ v pomere k celku. Ide o nehnuteľnosti nachádzajúce sa na LV č.

X., v registri C, a to: stavba č. s. 103 na parc.č. 778 „koliba“ a pozemky – parc.č. 778, 777,

779, 780.

Na základe stavebného povolenia, ktoré vydala obec Stará Lesná dňa 30.12.2003

pod č.j. SÚ 644/2003-Mj, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.01.2004, došlo k povoleniu

vykonania prestavby a prístavby Zbojníckej koliby v Starej Lesnej. Na základe tohto

povolenia mala byť prestavba realizovaná tým spôsobom, že tam malo vzniknúť cca 80 miest

na sedenie. Účastníkmi tohto stavebného konania neboli vlastníci susediacich nehnuteľností.

Občania ulice Okružnej sa pravidelne sťažovali na obci, spisovali sťažnosti na rušenie

nočného kľudu, šíreniu hluku, a na to, že na ulici parkuje množstvo autobusov, ktoré

sú naštartované, šíri sa z nich hluk, plyny a užívanie všetkých susedných nehnuteľností, ktoré

sa na ulici nachádzajú, je značne obmedzované.

Dochádzalo k prevádzkovaniu reštauračného zariadenia počas celej doby po vydaní

stavebného povolenia a táto rekonštrukcia bola realizovaná od roku 2004, od roku 2004 bola

prevádzkované reštauračné zariadenie bez kolaudačného rozhodnutia – užívacieho povolenia.

Obec Stará Lesná o tom vedela a nič neriešila ako stavebný úrad.“

Ţalobcovia následne podali ţalobu na Okresný súd v Keţmarku ako susedný spor

o ochranu vlastníckeho práva, kde navrhovali, aby sa vlastníci reštauračného zariadenia

zdrţali šírenia hluku, dymu, plynu, pachu a rušenia nočného kľudu a aby vykonali vhodné

a primerané opatrenia na zamedzenie šírenia hluku, dymu, plynu, pachu a rušenie nočného

kľudu. Ţaloba bola na Okresný súd v Keţmarku podaná dňa 20.02.2012, kde prebieha

konanie pod sp.zn. .

Ţalobcovia následne zistili, ţe obec vydala uţívacie povolenie – kolaudačné

rozhodnutie dňa 24.08.2012, pričom súdne konanie uţ prebiehalo a o sťaţnostiach občanov

obec vedela. Kolaudačné rozhodnutie bolo vydané bez toho, aby bolo vôbec menené

predchádzajúce stavebné povolenie, pričom toto bolo vydané pred viac ako 10 rokmi, pričom

od vtedy sa zmenilo mnoho právnych predpisov. Stavebný úrad dodatočne nepovolil

predĺţenie stavebného povolenia a pôvodné stavebné povolenie nezahŕňa právne predpisy,

podľa ktorých mala byť stavba zrealizovaná a uţívania schopná podľa súčasného právneho

stavu.

Účastníkmi stavebného ani kolaudačného konania, nebol ani jeden vlastník

susediacich pozemkov, ktorí zmenou charakteru – rozšírenie prevádzka na 80 miest,

sú značne dotknutí vo výkone svojho vlastníckeho práva.

Ţalobcovia tvrdia, ţe pri vydaní kolaudačného rozhodnutia došlo k porušeniu § 78

ods. 2 Stavebný zákon, pretoţe stavebný úrad zlúčil s kolaudačným

konaním, konanie o zmene stavby pred dokončením a účastníkmi konania mala byť i tí,

ktorých sa mala zmena týkať.

Ďalej podľa § 76 ods. 3 Stavebného zákona sa kolaudačné rozhodnutie vyţaduje

aj na jednoduché stavby, ich prístavby a nadstavby, ktoré postačilo ohlásiť. Na pozemku

stavebníkov je aj veľký altánok, v ktorom sa pravidelne griluje, sedáva tam veľké mnoţstvo

hostí, ktorí sú vo večerných hodinách hluční, šíri sa odtiaľ hluk, dym a pach. Z vydaného

kolaudačného rozhodnutia nevyplýva, ţe by sa predmetnou stavbou stavebný úrad vôbec

zaoberal.

Neboli zobraté v úvahu zákony, čo sa týka ochrany ţivotného prostredia

č. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v platnom znení. Minimálne

okrem iných právnych predpisov došlo k porušeniu šírenia prípustnej hodnoty veličín hluku

vo vnútornom prostredí budov a šírenie hluku a rušenie nočného kľudu z pozemku,

kde je postavený altánok.

Na základe vyššie uvádzaných rozhodnutí ţalovaného došlo podľa ţalobcov k tomu,

ţe títo boli na ich základe ukrátení na svojich právach a právom chránených záujmoch.

Dňa 25.06.2014 sa k žalobe vyjadril žalovaný. Ţalovaný po preskúmaní spisového

materiálu a porovnaní rozhodnutia stavebného úradu so všeobecne záväznými právnymi

predpismi, nezistil v konaní a rozhodnutí stavebného úradu ţiadne porušenia zákonov, a preto

rozhodnutím č. OU-PO-OBVP2-2014/599/2631/ŠSS-ZV zo dňa 04.03.2014 odvolanie

ţalobcov zamietol a rozhodnutie Obce Stará Lesná č.j. SÚ 39/2014-Mj zo dňa 08.01.2014

potvrdil.

Ţalovaný opätovne poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove

sp.zn. zo dňa 24.04.2012, ktorým konajúci súd zmenil rozhodnutie Okresného

súdu Keţmarok sp.zn. zo dňa 05.03.2012 o nariadení predbeţného opatrenia tak,

ţe návrh na vydanie predbeţného opatrenia zamietol s odôvodnením, ţe ţalobcovia

neosvedčili potrebu naliehavosti predbeţnej úpravy právnych pomerov medzi nimi

a ţalovanými, a taktieţ neosvedčili, ţe imisie spojené s prevádzkovaním predmetnej činnosti

prekročili rámec miery primeranej pomerom v takom rozsahu, ţe by bolo nevyhnutné túto

činnosť, hoci len dočasne obmedziť navrhovaným predbeţným opatrením.

Ţalovaný má za to, ţe ţiadna zo ţalobných námietok nie je dôvodná, pritom

vychádzajúc z vyššie uvedených skutočnosti moţno podľa názoru ţalovaného dospieť

k záveru o nedôvodnosti podanej ţaloby. Rozhodnutie ţalovaného bolo vydané v súlade

s príslušnou právnou úpravou a tvrdenia ţalovaných v prejednávanej veci sú účelové a právne

nepodloţené.

Ţalovaný pri formulovaní ţalobou napadnutého rozhodnutia striktne dodrţiaval

ustanovenia stavebného zákona, ako aj ustanovenia správneho poriadku a v rozhodnutí

jednoznačne špecifikoval, ktoré skutočnosti boli podkladom pre jeho rozhodnutie, akými

úvahami sa riadil, ako sa vyrovnal so skutočnosťami, s námietkami ţalobcov, zhodnotil

všetky podklady pre vydanie rozhodnutia a vyslovil správnu úvahu po komplexnom

preskúmaní vykonaných úkonov a rozhodnutí prvostupňového orgánu.

Ţalovaný si nie je vedomý ţiadnych nových skutočnosti alebo dôkazov, ktoré by mali

podstatný vplyv na vydané rozhodnutie a ktoré sa v konaní nemohli uplatniť bez zavinenia

účastníkov konania, resp. dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé. Ţalovaný má rovnako

zato, ţe jeho postupom sa účastníkovi konania neodňala moţnosť zúčastniť sa na konaní.

Napadnuté rozhodnutie ţalovaného, ako aj postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal,

je v súlade so stavebným zákonom, správnym poriadkom, SR a medzinárodným

Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a jeho vydaním k porušeniu práv

ţalobcov nedošlo.

Krajský súd v Prešove na základe ustanovenia a nasl. preskúmal ţalobou

napadnuté rozhodnutie ţalovaného a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu

ţalovaného, zistil, ţe ţaloba ţalobcu nebola dôvodná.

Predmetom preskúmania v danej veci je rozhodnutie ţalovaného, ktorý zamietol

odvolanie ţalobcov v 1. a 2. rade a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Obce Stará

Lesná, ktorým ako prvostupňový správny orgán zastavil konanie podľa § 30 ods. 1 písm. a/

Správneho poriadku o návrhu na obnovu konania zo dňa 08.01.2014 pod č.j. SÚ 39/2014-Mj

z dôvodu, ţe ţalobcovia v 1. a 2. rade neboli účastníkmi kolaudačného konania, o ktorého

obnovu týmto návrhom ţiadali.

Z napadnutého rozhodnutia ţalovaného, ako aj vydaného prvostupňového rozhodnutia

stavebného úradu a napokon z obsahu administratívneho spisu jednoznačne vyplýva,

ţe obidva správne orgány rozhodovali v intenciách o územnom

plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), ako aj správneho poriadku zákona

č. o správnom konaní platných v čase vydania napadnutých rozhodnutí.

v ustanovení upravuje, ţe v správnom

súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť

rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa ods. 2 tohto ustanovenia citovaného zákona, v správnom súdnictve

preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov

územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb,

ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach

fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie a postup

správneho orgánu“).

Podľa rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia

vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo

zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť

práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb

priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch,

v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená

rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto

rozhodnutia a postupu.

Podľa ods. 2 tohto ustanovenia pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného

v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré

po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo

právoplatnosť.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý

tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môţe vykonať dôkazy nevyhnutné

na preskúmanie napadnutého rozhodnutia v súlade s ustanovením

o správnom konaní v ustanovení aţ 64 upravuje obnovu

konania. Obnova konania je mimoriadnym spôsobom preskúmania právoplatných rozhodnutí

správnych orgánov, ku ktorému uplatneniu dochádza v prípade, ak v právoplatne skončenom

správnom konaní, nebol náleţitým spôsobom zistený skutočný stav veci alebo v prípade,

ak neboli rešpektované procesné podmienky ustanovené zákonom a vznikajú pochybnosti

o objektivite konania.

Podľa o správnom konaní, konanie pred správnym

orgánom ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak:

a) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv

na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania;

b) rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán

rozhodol inak;

c) nesprávnym postupom správneho orgánu sa účastníkovi konania odňala možnosť

zúčastniť sa na konaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie

a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní;

d) rozhodnutie vydal vylúčený orgán (§ 9 a 13), ak to mohlo mať podstatný vplyv

na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní;

e) rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie

sa dosiahlo trestným činom.

Podľa § 62 ods. 2 citovaného zákona správny orgán nariadi obnovu konania

z dôvodov uvedených v odseku 1, ak je na preskúmaní rozhodnutia všeobecný záujem.

Podľa § 63 ods. 1 citovaného zákona obnovu konania povolí na návrh účastníka

konania alebo nariadi správny orgán, ktorý vo veci rozhodol v poslednom stupni.

Podľa § 63 ods. 2 citovaného zákona v návrhu na obnovu konania treba uviesť dôvody

obnovy konania a skutočnosti svedčiace o tom, ţe návrh je podaný včas.

Z citovaných ustanovení zákona o správnom konaní je zrejmé, ţe obnova konania

je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý môţe uplatniť iba účastník konania

a to návrhom, ktorý má náleţitosti upravené v § 63 ods. 2 Správneho poriadku a súčasne musí

uviesť aj dôvod obnovy konania. Tento dôvod nemôţe byť hocijaký, ale len dôvod, ktorý

upravuje zákon o správnom konaní v ustanovení § 62 ods. 1 písm. a/ aţ e/.

V citovanom návrhu na obnovu konania ţalobcovia v 1. a 2. rade argumentovali,

ţe ako dôvod obnovy konania uvádzajú, ţe vyšli najavo nové skutočnosti, alebo dôkazy, ktoré

mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa uplatniť bez zavinenia účastníka

konania, pričom poukázali na to ţe Obec Stará Lesná svojvoľne, ţe napriek tomu,

ţe prebiehali sťaţnosti jednotlivých občanov na ulici Okruţnej v Starej Lesnej, úmyselne

ako stavebný úrad tolerovala nezákonné uţívanie a prevádzkovanie reštauračného zariadenia

v stavbe, ktorá nebola skolaudovaná.

V rámci stavebného konania podľa ţalobcov nebolo riešené dodatočne predĺţenie

stavebného povolenia a v prípade, ţe by aj tak bolo, uvedené by muselo byť doručované

i ostatným vlastníkom susediacich pozemkov, ktorí by museli mať o uvedenom vydaní

predĺţenia stavebného povolenia vedomosti. Toto pôvodné stavebné povolenie zo dňa

30.12.2003 nemohlo byť zákonným spôsobom vôbec predĺţené a to z dôvodu, ţe by museli

byť vydané v rámci tohto stavebného povolenia také opatrenia, ktoré vyplývajú zo zmien

platných po 01.01.2004, kde v rámci stavebného konania došlo k podstatnej zmene zákona

a vykonávacích predpisov. Taktieţ pri vydávaní kolaudačného rozhodnutia došlo k porušeniu

ustanovenia § 78 ods. 2 Stavebného zákona a podľa § 76 ods. 3 Stavebného zákona

sa kolaudačné rozhodnutie vyţaduje aj na jednoduché stavby, ich prístavby a nadstavby, ktoré

postačilo ohlásiť. Ďalej vyplýva z návrhu na obnovu konania aj ďalší dôvod, na ktorí

poukázali ţalobcovia v 1. a 2. rade, ţe nesprávnym postupom správneho orgánu

sa účastníkovi konania odňala moţnosť zúčastniť sa na konaní, ak to mohlo mať podstatný

vplyv na rozhodnutia a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní, pričom

ţalobcovia 1. a 2. zdôraznili, ţe účastníkom kolaudačného konania podľa § 78 ods. 1

Stavebného zákona sú stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastníkom

pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. Podľa § 78 ods. 2 Stavebného zákona, ak stavebný

úrad zlúči s kolaudačným konaním konanie o zmene stavby pred dokončením, sú účastníkmi

konania aj tí účastníci stavebného konania, ktorých by sa zmena mohla dotýkať, pritom

povaţovali za takých účastníkov samých seba.

Ako tretí dôvod obnovy konania bolo to, ţe rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré

sa ukázali ako nepravdivé, pričom poukázali na to, ţe kolaudačné rozhodnutie sa opiera

o právoplatné stavebné povolenie zo dňa 30.12.2003, ktoré keď od tohto obdobia uplynulo

prakticky 10 rokov a došlo k zmenám právnych predpisov stratilo vlastne svoje

opodstatnenie.

Ako vyplýva z návrhu na obnovu povolenia kolaudačného konania všetky tri dôvody,

na ktoré ţalobcovia 1. a 2. poukazujú sa javia ako nedôvodné a v tejto veci irelevantné,

pretoţe ako zdôraznili stavebné úrady a ţalobcovia 1. a 2. neboli účastníkmi tak stavebného

konania, ktorého sa týkalo povolenia stavby, ktoré bolo vydané ešte 30.12.2003, avšak neboli

ani účastníkmi kolaudačného konania, ktorého výsledkom bolo rozhodnutie zo dňa

24.08.2012 pod č.j. SÚ 3448/2012-Mj. Z tejto podstatnej skutočnosti vychádzali stavebný

úrad a aj ţalovaný, keď konanie o návrhu na povolenie obnovy kolaudačného rozhodnutia

zo dňa 24.08.2012 posudzovali. Prvostupňový správny orgán zastavil podľa § 30 ods. 1

písm. a/ Správneho poriadku z dôvodu, ţe návrh na obnovu konania podala osoba, ktorá

nebola účastníkom správneho konania podľa názoru súdu správne.

Krajský súd je toho názoru, ţe bolo jednoznačne uţ v konaní prvostupňového

správneho orgánu preukázané, ţe ţalobcovia 1. a 2. neboli účastníkmi kolaudačného konania

a preto správne rozhodol ţalovaný, keď odvolania ţalobcov, ktoré vlastne boli zaloţené

na tých istých dôvodoch, ktoré boli obsahom na obnovu konania, zamietol a rozhodnutie

stavebného úradu potvrdil. Skutočnosti ako dôvody pre nové konanie, na ktoré poukazovali

ţalobcovia, takisto aj súd povaţuje za nedostatočné a v konaní o posúdení návrhu na obnovu

kolaudačného konania sa javili ako bezpredmetné pri posudzovaní prvostupňovým správnym

orgánom, či obnovu konania povoliť alebo nie, pretoţe v prvom rade musel riešiť otázku

či osoba, ktorá podala tento návrh bola účastníkom stavebného konania a následne v rámci

kolaudačného konania v predmetnej veci „Prestavby a prístavby Zbojníckej koliby v Obci

Stará Lesná“.

Krajský súd dospel k názoru, ţe rozhodnutia správnych orgánov boli vydané v súlade

so zákonom na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a správne orgány dospeli

k správnemu právnemu záveru. Ak ţalobcovia 1. a 2. neboli účastníkmi kolaudačného

konania, teda ani nemohli podať návrh na obnovu konania podľa ustanovenia § 62 ods. 1

Správneho poriadku z dôvodov uvedených pod písm. a) aţ e), z čoho napokon vyplýva,

ţe nemohli podať ani návrh na samotnú obnovu konania kolaudačného rozhodnutia vydaného

Obcou Stará Lesná zo dňa 24.08.2012 pod č.j. SÚ 3448/2012-Mj na stavbu: „Prestavba

a prístavba Zbojníckej koliby v Obci Stará Lesná“.

Zároveň krajský súd s poukazom na reakciu ţalovaného v jeho rozhodnutí zdôraznil,

ţe tento sa dôkladne a presne vysporiadal so všetkými námietkami uvádzanými ţalobcami

1. a 2. v odvolaní, na ktoré jednoznačne reagoval a samotné rozhodnutie prvostupňového

správneho orgánu, Stavebného úradu Obce Stará Lesná, ktorý zastavil konanie o povolenie

obnovy podľa § 30 ods. 1 písm. a/ Správneho poriadku povaţoval za vydané v súlade

so zákonom a postup prvostupňového správneho orgánu povaţoval ţalovaný za zákonný.

Týmto postupom správnych orgánov v ţiadnom prípade neboli obmedzené ţiadne

vlastnícke, resp. iné práva ţalobcov. Títo, ako uţ súd vyššie poukázal neboli účastníkmi

ani stavebného konania a neboli účastníkmi následne ani kolaudačného konania, preto aj súd

je toho názoru, ţe stavebný úrad postupoval ako prvostupňový správny orgán v súlade

so Stavebným zákonom, ako aj so Zákonom o správnom konaní, ktoré boli účinné v čase

vydania napadnutého rozhodnutia tak stavebného úradu, ako aj neskôr rozhodnutia

ţalovaného, ktorý odvolania ţalobcov v 1. a 2. rade zamietol a prvostupňové rozhodnutie

potvrdil.

S argumentáciou ţalovaného sa preto krajský súd v plnom rozsahu stotoţnil, pričom

bol toho názoru, ţe stavebný úrad sa dostatočne vysporiadal so všetkými dôvodmi, ktoré boli

podané v návrhu na obnovu konania ţalobcami a tieto skutočnosti napokon vyjadril

v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zo dňa 04.03.2014 pod č. OU-PO-OVBP2-

2014/599/2631/ŠSS-ZV, ktorým rozhodnutie Obce Stará Lesná zo dňa 08.01.2014

pod č.j. SÚ 39/2014-Mj potvrdil a odvolanie ţalobcov 1. a 2. zamietol.

Námietky, ktoré uvádzali ţalobcovia 1. a 2. v ţalobe, tieto sú totoţné s námietkami,

ktoré boli uvádzané v odvolaní v správnom konaní a aj súd je toho názoru, ţe tieto

sú irelevantné a pre dané konanie nedôvodné a preto ţalobu súd zamietol. Aj v tomto prípade

je súd toho názoru, ţe iba účastníci stavebného konania, účastníci, ktorí majú postavenie

účastníka konania podľa § 78 ods. 1 Stavebného zákona môţu byť účastníkmi jednak

stavebného konania, ako aj neskôr kolaudačného konania a jedine títo účastníci môţu podávať

návrh na obnovu takéhoto konania. V ţiadnom prípade nemoţno v predmetnom konaní

aplikovať § 14 ods. 1 Správneho poriadku ohľadom postavenia účastníka konania.

Ohľadom námietky ţalobcov 1. a 2., ţe v súčasnej dobe je vedené konanie

pod sp.zn. krajský súd aj v tomto prípade sa stotoţnil so záverom a s posúdením

tejto námietky ţalovaným a poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Prešove

pod sp.zn. zo dňa 24.04.2012, ktorým konajúci odvolací súd rozhodnutie

Okresného súdu Keţmarok pod sp.zn. zo dňa 05.03.2012 o nariadení

predbeţného opatrenia zrušil a rozhodol tak, ţe návrh na vydanie predbeţného opatrenia

zamietol s odôvodnením, ţe ţalobcovia (ktorými sú ţalobcovia 1. a 2. v predmetnom konaní)

neosvedčili potrebu naliehavosti predbeţnej úpravy právnych pomerov medzi nimi

a ţalovanými, ktorými sú stavebníci vo veci stavebného konania aj kolaudačného konania

a taktieţ neosvedčili, ţe emisie spojené s prevádzkovaním predmetnej činnosti prekročili

rámec miery primeranej pomerom v takom rozsahu, ţe by bolo nevyhnutné túto činnosť hoci

len dočasne obmedziť navrhovaným predbeţným opatrením.

Podľa názoru krajského súdu sú teda tvrdenia ţalobcov, ţe boli dotknuté ich práva

a právom chránené záujmy a ţe sa s nimi nekonalo ako s účastníkmi konania vo vzťahu

k prebiehajúcemu stavebnému konaniu, ktoré bolo vydané ešte v roku 2003, ako aj vo vzťahu

ku kolaudačnému konaniu, ktoré bolo právoplatne ukončené rozhodnutím zo dňa 24.08.2012,

nedôvodné a preto je toho názoru, ţe vo veci bolo potrebné ţalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Pokiaľ sa ţalobcovia domáhajú svojich vlastníckych práv ako vlastníci ďalších

susedných pozemkov nie priamo susediacich so spornou nehnuteľnosťou, o ktorú sa jedná

v predmetnom konaní (koliby), je na nich, aby sa v rámci občianskoprávneho konania

na príslušnom súde, kde podali ţalobu o ochranu vlastníckeho práva týmto spôsobom

domáhali ochrany vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v ich vlastníctve. V tomto

im nebráni ani stavebný úrad Obec Stará Lesná, ani ţalovaný, ktorým je Okresný úrad Prešov,

odbor výstavby a bytovej politiky.

S poukazom na obsah administratívneho spisu, z ktorého vyššie uvádzané skutočnosti

boli jednoznačne preukázané a postup a konanie stavebného úradu bolo potvrdené ţalovaným,

je aj krajský súd toho názoru, ţe správne orgány v danej veci postupovali jednoznačne

v súlade s príslušnými ustanoveniami Stavebného zákona, ako aj Správneho poriadku tak,

ako na to súd uţ vyššie poukázal.

Krajský súd konštatoval, ţe správne orgány sa vysporiadali so všetkými námietkami

ţalobcov v 1/ a 2/ rade tak, ako je vyššie uvedené, pričom je toho názoru, ţe ţiadne nové

skutočnosti, ktoré ţalobcovia v ţalobe uvádzajú ako nové skutočnosti nie sú samé o sebe

dôvodom na obnovu konania a nie sú ani dôvodom na zrušenie preskúmavaných rozhodnutí.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutia v rozsahu a z dôvodov uvádzaných

v ţalobe a jednohlasne dospel k záveru, ţe ţaloba nie je dôvodná, preto ju ako nedôvodnú

s poukazom na obsah ustanovenia zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia

s poukazom na to, ţe ţalobcovia 1. a 2. nemali v konaní úspech a ţalovaný nemá právo

zo zákona na náhradu trov konania rozhodol tak, ţe náhradu trov konania účastníkom

nepriznal.

III.

Odvolanie voči rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach

Vo včasne podanom odvolaní voči rozsudku č.k. -75 zo dňa 12.05.2015

sa ţalobcovia domáhajú, aby odvolací súd zmenil predmetné rozhodnutie tak, ţe zruší

rozhodnutie Krajského súdu v Prešove a vec mu vráti na ďalšie konanie.

Podľa ţalobcov sa súd nevysporiadal zo základnými dôvodmi, ktoré ţalobcovia

uvádzali v návrhu na obnovu konania a následne i v ţalobe. Ţalobcovia v rámci súdneho

konania riadne preukázali, ţe ich nehnuteľnosti susedia s nehnuteľnosťami stavebníkov. Ide

o nehnuteľnosť – stavbu, ktorá patrí do podielového spoluvlastníctva ţalobcov

a je umiestnená na druhej strane cesty, t.j. predeľuje ich len obecná komunikácia.

Ţalobcovia poukazujú na tie isté argumenty ako v predchádzajúcich podania

(odvolaniach a ţalobe): rozšírenie kapacity (prestavba a prístavba) na cca 80 miest na sedenie,

vlastníci susediacich pozemkov i okolitých nehnuteľností nemali informácie o tom,

ţe je povolená prestavba a prístavba, kde má byť prevádzkované reštauračné zariadenie,

pričom toto bolo prevádzkované uţ od r. 2004 a to bez kolaudačného rozhodnutia –

uţívacieho povolenia, v lokalite sú rodinné domy, ktoré sú určené na bývanie, či rekreáciu,

predmetnou prístavbou a prestavbou došlo k narúšaniu spolunaţívania – rušením nočného

kľudu, šírením hluku, pachov a plynov, na ulici parkuje väčšie mnoţstvo autobusov,

čím je uţívanie susedných nehnuteľností značne obmedzené.

Ţalobcovia preto tvrdia, ţe rozhodnutiami a postupom správneho orgánu boli ukrátený

na svojich právach, a preto navrhujú, aby odvolací súd v celom rozsahu rozsudok Krajského

súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

IV.

Posúdenie veci samej Najvyšším súdom SR

Najvyšší súd, ako súd odvolací, preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok v medziach

odvolania, ktoré zodpovedá skutkovým a právnym záverom prvostupňového súdu vo vzťahu

k preskúmavanému rozhodnutiu a dospel jednomyseľne k záveru, ţe odvolanie

nie je dôvodné.

Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja

ods. 2 , keď verejné vyhlásenie rozhodnutia v súlade s zverejnil

v zákonom stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu a internetovej stránke www.nsud.sk.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť

rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov

záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon

zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti

verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“).

Podľa sa rozhodnutiami správnych orgánov rozumejú rozhodnutia

vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia, alebo

zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môţu byť

práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb

priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa ustanovenia podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje

v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach

ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť

tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd

rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môţe

vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

Pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne

len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť

napadnutého rozhodnutia ( ).

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotoţňuje so skutkovými zisteniami krajského súdu,

ktoré zodpovedajú obsahu predloţeného administratívneho spisu ţalovaného.

K námietke odvolateľov (žalobcov), že ich nehnuteľnosti susedia

s nehnuteľnosťami stavebníkov, pričom ide o nehnuteľnosť – stavbu, ktorá patrí

do podielového spoluvlastníctva ţalobcov a je umiestnená na druhej strane cesty,

t.j. predeľuje ich len obecná komunikácia, sa najvyšší súd stotožnil s argumentáciou

druhostupňového orgánu, a poukazuje na skutočnosť, ţe v zmysle stavebného zákona

sa susednou stavbou a pozemkom rozumie taká stavba, či pozemok, ktoré majú spoločnú

hranicu s pozemkom, ktorý je predmetom stavebného konania podľa stavebného zákona,

alebo aj stavba na takom pozemku, ktorý síce nemá spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý

podľa stavebného zákona ide, ale uţívanie takej stavby, by mohlo byť navrhovanou stavbou

dotknuté. Z priloţenej dokumentácie vyplýva, ţe nehnuteľností, ktoré sú vo vlastníctve

ţalobcov nie sú v zmysle stavebného zákona susedným pozemkom, na ktorých je predmetná

stavba umiestnená, pričom si treba uvedomiť, ţe správny orgán v zmysle § 81 ods. 4

stavebného zákona povolil zmenu stavby pred jej dokončením v rozsahu dispozičnej zmeny:

realizácia chodby a skladu, zrušenie druhého vstupného zádveria, komunikačné prepojenie

medzi vstupnou chodbou a dennou miestnosťou – z čoho je zrejmé, ţe ide o taký druh zmien,

ktoré sa ţalobcov ako vlastníkov stavby nachádzajúcej sa na inom neţ susediacom pozemku,

nijako nedotýkajú.

K ďalším námietkam: vlastníci susediacich pozemkov i okolitých nehnuteľností

nemali informácie o tom, ţe je povolená prestavba a prístavba (rozšírenie na cca 80 miest),

kde má byť prevádzkované reštauračné zariadenie, pričom toto bolo prevádzkované

uţ od roku 2004 a to bez kolaudačného rozhodnutia – uţívacieho povolenia, v lokalite

sú rodinné domy, ktoré sú určené na bývanie, či rekreáciu, predmetnou prístavbou

a prestavbou došlo k narúšaniu spolunaţívania – rušením nočného kľudu, šírením hluku,

pachov a plynov, na ulici parkuje väčšie mnoţstvo autobusov, čím je uţívanie susedných

nehnuteľností značne obmedzené, najvyšší súd konštatuje, že:

Podľa ustanovenia § 80 ods. 1 stavebného zákona, stavebný úrad oznámi účastníkom

konania, obci, ak nie je stavebným úradom príslušným na kolaudačné konanie, a dotknutým

orgánom, začatie kolaudačného konania najmenej 10 dní pred ústnym pojednávaním

spojeným s miestnym zisťovaním. Treba si uvedomiť skutočnosť, ţe stavebný zákon

vymedzuje kolaudačné konanie ako postup za účelom zisťovania, či bola predmetná stavba

postavená v súlade so stavebným povolením a projektovou dokumentáciou, s ktorou účastníci

stavebného konania vyslovili súhlas, prípadne, či vyslovené námietky boli vysporiadané.

Správny orgán teda skúma, či daná stavba bola alebo nebola zrealizovaná v súlade s vydaným

stavebným povolením. Nakoľko ţalobcovia nepreukázali zákonné podmienky

na odôvodnenie rozšírenia okruhu účastníkov kolaudačného konania v zmysle § 78 ods. 2

stavebného zákona, správny orgán v tejto veci postupoval správne, keď návrh ţalobcov

na obnovenie konania zastavil, nakoľko nebol zákonný dôvod na rozšírenie okruhu

účastníkov.

Treba si taktieţ uvedomiť, ţe predmetná stavba je umiestnená v oblasti, kde v súlade

s Územným plánom Obce Stará Lesná, schváleným uznesením obecného zastupiteľstva

zo dňa 01.06.1995 pod č. 20/95, je územie funkčne určené ako plocha pre obchod, služby

a ubytovanie. Predmetná stavba teda nijako neporušuje svojim účelom zákon, a to i napriek

tomu, ţe sú v okolí postavené rodinné domy slúţiace na bývanie, či rekreáciu.

Pokiaľ ide o otázku, či bolo stavebné ukončenie stavby, a či jej faktické uţívanie

nebude ohrozovať verejný záujem, ochranu ţivota a zdravia osôb, ţivotného prostredia,

poţiadavky bezpečnosti práce a technických zariadení, vplyv stavby na okolitú zástavbu, toto

všetko bolo preukázané práve v kolaudačnom konaní a je moţné to zhodnotiť z vyjadrení

dotknutých orgánov, ktoré sa k dotknutým otázkam vyjadrili práve z týchto jednotlivých

hľadísk. Preto aj správny orgán, ako aj Krajský súd v Prešove správne odkazovali ţalobcov

v otázke narušenia susedských vzťahov na občianskoprávne riešenie, ktoré je nad rámec

pôsobností ţalovaného a stavebného úradu.

Pokiaľ ide o skutočnosť, ţe uţ od roku 2004 stavebníci predmetnú stavbu fakticky

uţívali, a to bez kolaudačného rozhodnutia, správny orgán túto skutočnosť zaznamenal a rieši

v predmetnom priestupkovom konaní, o čom svedčí aj jeho vyjadrenie práve v napádanom

rozhodnutí č.j.: SÚ 3448/2012-Mj zo dňa 24.08.2012. Je teda zrejme, ţe s nezákonným

uţívaním stavby sa stavebný úrad dostatočne vysporiadal.

K námietkam, ktoré sa týkajú altánku, sa súd vyjadruje tak, ţe stavebný úrad

v samostatnom konaní môţe preveriť, či má charakter stavby a či je potrebné v tejto veci

začať samostatné konanie, tieţ či v takomto konaní budú ţalobcovia účastníkmi konania.

S poukazom na uvedené najvyšší súd sa preto v plnom rozsahu stotoţňuje

so zisteniami a závermi Krajského súdu v Prešove. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu ako vecne správny a v súlade

so zákonom potvrdil. Podľa veta druhá v spojení s ,

potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa

v spojení s veta prvá a

Ţalobcovia v odvolacom konaní neboli úspešní, a preto im súd právo na náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 8. júna 2016

JUDr. Jana Z E M K O V Á PhD., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Alena Augustiňáková