Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Cpr/19/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad - sudkyňou JUDr. Ivetou Jenčovou v spore žalobcu: O. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. G.. XX, XXX XX O., občan SR, právne zastúpený: JUDr. Jozef Tarabčák, advokát so sídlom AK Hlavná 13, 080 01 Prešov, IČO: 36 859 109, proti žalovanému: Mesto Prešov, Hlavná 73, 080 01 Prešov, o určenie, že úraz z 8.6.2020 je pracovným úrazom takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e, že úraz žalobcu z 08.06.2020, ktorý utrpel pri výkone práce pred vstupom do areálu FNsP Prešov na Hollého ulici č. 14, Prešov je úrazom pracovným.

II. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na 100 % náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd určil, že úraz, ktorý utrpel pri výkone práce pred vstupom do areálu FNsP Prešov na I. ulici č. 14, Prešov je pracovným úrazom a aby mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % . Uviedol, že na základe pracovnej zmluvy z 26.08.1996 je v pracovnom pomere u žalovaného ako mestský policajt. Dňa 08.06.2020 vykonával spolu s T.. V. J. výkon práce pred hlavným vchodom do FNsP na Hollého ul. V Prešove, pričom ich úlohou bolo zastavovať vozidlá pred vstupom do areálu FNsP v rámci plnenia opatrení proti šíreniu COVID-19. V čase okolo 10.30 hod. pri vystupovaní zo služobného vozidla mu „prasklo“ v pravom kolene a pocítil prudkú bolesť, ktorá mu znemožňovala výkon práce. O 11.00 hod. žalobcu s T.. J. vystriedala druhá hliadka. Úraz oznámil aj veliteľovi O. R. telefonicky a následne sa dostavil na základňu, odkiaľ volal veliteľa, kde sa tento dostavil a podpísal mu priepustku na vyšetrenie k lekárovi. Po vyšetrení na oddelení úrazovej chirurgie bol žalobca hospitalizovaný a 09.06.2020 bol operovaný na akútnu trhlinu menisku pravého kolena. Prepustený bol po operácii z nemocničného ošetrenia 10.06.2020 a PN bol do 15.09.2020. Podľa potvrdenia o PN z 09.06.2020 bolo vyznačené, že ide o pracovný úraz. Podľa zistenia na Sociálnej poisťovni, listom z 26.06.2020 oznámil žalovaný Sociálnej poisťovni, že úraz žalobcu z 08.06.2020 neuznáva za pracovný z dôvodu, že žalobca neinformoval včas nariadeného, že došlo k pracovnému úrazu. K tomuto stanovisku pripojil vyjadrenie veliteľa O.. R. a úradný záznam z 10.06.2020 T.. V.. J.. Žalovanému nebolo oznámené rozhodnutie o neuznaní úrazu za pracovný, ale o tom sa dozvedel až z výplatnej pásky za 06/2020, kde bolo uvedené, že úraz je nepracovný. Podľa oznámenia Sociálnej poisťovne listom z 20.07.2020 bol žalobca odkázaný na rozhodnutie na súd. 2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že trvá na svojom pôvodnom vyhodnotení udalosti zo dňa 8.6.2020 a síce, že táto nenaplňuje pojem pracovný úraz z viacerých dôvodov. Nakoľko deň po udalosti bol žalobca operovaný, je nepochybné, že k poškodeniu zdravia došlo. Mal však za to, že k nemu nedošlo v deň udalosti. Žalobca sa na bolesť kolena sťažoval už pár dní pred ňou a jeho problém s kolenom bol jeho kolegom dobre známy. Svedčí o tom i vyjadrenie veliteľa pracoviska O. R., v ktorom opisuje situáciu zo dňa 4.6.2020 t.j. štyri dni pred udalosťou označovanou žalobcom ako

pracovný úraz, kedy pri nástupe na poobedňajšiu zmenu zaparkoval svoje auto na chodníku priamo pred mestským úradom, kde v tom čase platil zákaz parkovania. Ako policajt si zákazu bol vedomý. Svoje konanie odôvodnil bolesťou kolena. Pohnútkou k protiprávnemu konaniu bolo zaparkovať čo najbližšie k pracovisku, aby nemusel trpieť bolesťou. Berúc do úvahy túto skutočnosť, bol žalovaný toho názoru, že tvrdenie o tom, že poškodenie zdravia nastalo až 8.6.2020, sa nezakladá na pravde. Ďalším predpokladom na to, aby bolo poškodenie zdravia napĺňalo zákonnú charakteristiku pracovného úrazu je, že muselo nastať nezávisle od vôle zamestnanca krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Pri vystupovaní z auta, ako sa podľa žalobcu mal úraz stať, absentuje predpoklad vonkajšieho vplyvu. V danom prípade išlo z hľadiska fyziológie o pohyb vykonaný z vlastnej vôle. Keby vykonal pohyb s náležitou starostlivosťou, berúc do úvahy svoj zdravotný stav, nemuselo dôjsť k bolesti. Každý zamestnanec je povinný chovať sa tak, aby bola zaistená bezpečnosť i ochrana zdravia. Žalobca si bol vedomý vlastného poškodenia zdravia, preto mal dbať na zvýšenú opatrnosť pri vystupovaní. Tento pohyb je bežný a v žiadnom prípade ho nemožno hodnotiť ako neobvyklý, či nad hranicou bežnej námahy. Jedným z predpokladov zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom je príčinná súvislosť medzi ujmou na zdraví a okolnosťami, ktoré nastali pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi. Ujma vo forme natrhnutia menisku môže byť podľa odbornej literatúry spôsobená úrazom alebo v dôsledku degeneratívneho poškodenia menisku. V prípade žalobcu existovalo ochorenie menisku už pred dňom udalosti, čo spôsobuje absenciu príčinnej súvislosti medzi poškodením zdravia a okolnosťami, ktoré nastali dňa 8.6.2020. Ďalším dôvodom pre neuznanie udalosti zo dňa 8.6.2020 ako pracovného úrazu je to, že tá nenastala pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi. Plnením pracovných úloh podľa „je výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu, iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty.“ Podľa úradného záznamu z 10.6.2020 je zrejmé, že v dňa 8.6.2020 žalobca spolu s kolegom vykonávali pracovnú úlohu zastavovania vozidiel na ulici B. I., čo je miesto odlišné od zvyčajného pracoviska. Na presun použili motorové vozidlo. Žalovaný je toho názoru, že cesta na miesto určené na plnenie pracovných úloh má rovnakú povahu ako cesta do zamestnania a späť. V oboch prípadoch ide o presun na miesto výkonu práce. Nakoľko podľa cestu do zamestnania nepovažuje za činnosť priamo súvisiacu s plnením pracovných úloh, mal žalovaný za to, že toto ustanovenie možno analógiou použiť i pre opísaný presun. Vystupovanie z auta je časovo aj obsahovo spojené s presunom nie so samotným výkonom práce a preto ak by sa aj preukázalo poškodenie zdravia žalobcu, nenastalo pri plnení pracovných úloh a preto ho nemožno považovať za pracovný úraz. Žalobca porušil svoju povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, keď neoznámil vznik udalosti zamestnávateľovi. Žalovaný nepopiera tvrdenie žalobcu, že mu ten volal, no predmet telefonátu nemožno stotožniť s oznámením pracovného úrazu v zmysle Smernice primátora mesta Prešov SP-63 Postup pri vzniku úrazu a nebezpečnej udalosti. Obsahom neho bola totiž prosba o prepustenie na vyšetrenie.

3. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného v ďalšom písomnom vyjadrení uviedol, že vyjadrenie veliteľa R. z 8.6.2020 nemôže byť dôkazom o tom, že žalobca trpel bolesťou aj 4.6.2020, teda 4 dni pred úrazom a to by malo byť príčinou úrazu 8.6.2020. Problém žalobcu s kolenom má súvis s jeho pracovným úrazom z prelomu mája a júna 2009, kedy pri športovom podujatí, na účasť na ktorom dal súhlas žalobca a bola posudzovaná ako výkon práce, došlo k úrazu, ktorý bol uznaný žalovaným za pracovný a nároky z tohto pracovného úrazu aj boli plnené. Ak aj tento pracovný úraz má svoj pôvod v úraze z r. 2009, ide už len z toho dôvodu o úraz pracovný. Presný dátum úrazu za r. 2009 si žalobca nepamätá. Veliteľ R., na ktorého vyjadrenie žalovaný poukazuje, nie je, ako žalobca uviedol, osobou odborne spôsobilou, ktorá by tieto skutočnosti mohla posudzovať. Nemožno súhlasiť ani s tvrdením, že žalobca dlhší čas trpel bolesťami a že v deň udalosti došlo iba k rozhodnutiu dať sa ošetriť a podstúpiť operáciu. Ide o ničím nepodložené tvrdenia s cieľom spochybniť vznik pracovného úrazu a tvrdenie R. je iba zo sprostredkovaných informácií od Š.E. M.. Zodpovednosť zamestnávateľa je objektívnou zodpovednosťou v zmysle , pričom úrazový dej vyvolá u postihnutého subjektívne ťažkosti, ktoré mu nedovoľujú pokračovať v práci. Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti jedine vtedy, ak preukáže liberačné dôvody v zmysle , čo v tomto prípade nepreukázal Ak by malo byť tvrdenie žalovaného pravdivé, potom mal žalovaný náležite poučiť žalobcu o tom, ako má postupovať pri vystupovaní z vozidla, aby k úrazu nedošlo. Žiadne poučenie v zmysle a , o vystupovaní z vozidla však nebolo vykonané. Tvrdenie o tom, že k pracovnému úrazu nedošlo pri plnení pracovných úloh, pretože podľa záznamu z 10.6.2020 vykonávali zastavovanie vozidiel na Hollého ul., čo je miesto odlišné od zvyčajného pracoviska a podľa

názoru žalovaného je cesta na Hollého ul. cestou do zamestnania a späť, je v rozpore s platnou právnou úpravou. Takéto ohýbanie je v príkrom rozpore s ustanoveniami . Žalobca vykonával prácu na mieste určenom zamestnávateľom po tom, čo sa dostavil z miesta bydliska na pracovisko a odtiaľ bol vyslaný na Hollého ul., kde už vykonával prácu, kontroloval vozidlá a nie, že došiel na toto miesto. Podľa je plnenie pracovných úloh výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu, iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty. Podľa ods. 2 je v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh výkon práce a úkony počas práce zvyčajné alebo potrebné prd začiatkom práce alebo po skončení. Úrazový dej plne zodpovedá cit. ust., pretože k úrazu došlo na mieste, kde bol žalobca vyslaný zamestnávateľom na organizáciu vstupu do areálu FNsP a pri vystupovaní z vozidla V žiadnom prípade žalobca nesúhlasil s tým, že by cesta na miesto určené na plnenie pracovných úloh má rovnakú povahu ako cesta do zamestnania. Čo je cestou do zamestnania určuje a je to cesta z miesta bydliska do miesta vstupu do objektu zamestnávateľa (týmto je policajná stanica, odtiaľ autom bol žalobca vyslaný do FNsP), alebo iné miesto určené na plnenie pracovných úloh (FNsP). Vždy však musí ísť o cestu z bydliska pracovníka na tieto dve miesta.

4. Následne sa žalovaný opätovne písomne vyjadril tak, že fakt, že sám žalobca vidí priamu súvislosť medzi úrazom spred dvanástich rokov so svojím súčasným zdravotným stavom, potvrdzuje vyjadrenie žalovaného, a síce, že k poškodeniu zdravia nedošlo v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 8.6.2020, ale že je výsledkom degeneratívneho poškodenia menisku, čo spochybňuje priamu a výlučnú súvislosť natrhnutia menisku a udalosti zo dňa 8.6.2020, ktorú žalobca preukazuje lekárskymi správami. Tých predmetom však nie je vyhodnotenie príčiny poškodenia zdravotného stavu ale fakt, že k nemu došlo. Skutočnosť, že úraz z roku 2009 bol vyhodnotený ako pracovný je pre posúdenie predmetu konania irelevantný. Právne významným je však tá skutočnosť, že žalobca potvrdil, že tento úraz u neho mohol vyvolať také vážne následky, že ich vníma ako súvislé s aktuálnymi zdravotnými ťažkosťami s tak výrazným časovým odstupom. Dlhodobé zdravotné ťažkosti žalobcu vnímali i jeho kolegovia.

5. Na súdnych pojednávaniach právny zástupca žalobcu trval na podanej žalobe a vyjadreniach v konaní. Mal za to, že bolo preukázané, že žalobca utrpel dňa 08.06.2020 pracovný úraz, a to k pretrhnutie menisku v kolene pri vystupovaní zo služobného vozidla. Okolnosti úrazu nahlásil zamestnávateľovi, ktorý mu aj podpísal priepustku na vyšetrenie. Podľa vyjadrenia žalovaného je dôvodom neuznania pracovného úrazu skutočnosť, že mu žalobca výslovne nenahlásil, že došlo k pracovnému úrazu. Aj keby tomu tak bolo, táto okolnosť však nemá za následok to, že by k pracovnému úrazu nedošlo. Zodpovednosť zamestnávateľa je objektívna bez ohľadu na zavinenie, ale aj bez ohľadu nato, či výslovne bolo povedané, že nahlasuje pracovný úraz. Žalovaný neuviedol žiadne dôvody, ktorými by sa mohol zbaviť svojej zodpovednosti v zmysle § 196. Žalovaný tiež namietal, že absentuje predpoklad vonkajšieho vplyvu na úraze, lebo vystupovanie z auta bolo vykonané z vlastnej vôle. Pri takto chápanom vonkajšom vplyve by v podstate nikdy ani nemohlo dôjsť k pracovnému úrazu, pretože určitú činnosť zamestnanec, takú ako v tomto prípade, vykonáva vždy z vlastnej vôle. Muselo by ísť o nejaké úmyselné poranenie zo strany zamestnanca, aby bolo možné konštatovať, že absentuje vonkajší vplyv. Bol preukázaný úrazový dej, t. j. vystupovanie z auta, ako aj to, že to bolo pri výkone pracovnej činnosti a pri vystupovaní z auta došlo k pretrhnutiu menisku, a teda je to v príčinnej súvislosti s poškodením zdravia. Je preto potrebné vysloviť, že úraz je pracovný. To, že existuje takáto príčinná súvislosť bolo preukázané lekárskymi správami, ktoré pripojili k žalobe. Žalovaný žiadny dôkaz o tom, žeby si žalobca naplánoval operáciu už skôr nepredložil, je to iba ničím nepodložené tvrdenie žalovaného. Navrhol žalobe vyhovieť a zaviazať žalovaného na náhradu trov konania. 6. Žalobca na pojednávaniach takisto trval na podanej žalobe a uviedol, že pracovný úraz riadne oznámil. Svedčí o tom aj priepustka. Ešte sa dokonca aj pýtal, či má na svojho nadriadeného počkať alebo môžem ísť do nemocnice. Počkal na veliteľa, podpísal mu priepustku, a tak odišiel žalobca k lekárovi. 7. Žalovaný na pojednávaniach poukázal na vyjadrenie k žalobe a ďalšie vyjadrenia v konaní. Uviedol, že definuje, čo sa za pracovný úraz považuje, určuje jeho pojmové znaky a hmotnoprávne podmienky, ktoré musia byť naplnené, aby mohol byť úraz uznaný za pracovný. definuje pracovný úraz ako poškodené zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, nezávisle od vôle, krátkodobým náhlym pôsobením vonkajších vplyvov. Žalobca v žalobe uvádza, že ku deju, ktorý sa odohral 08.06.2020 a k pretrhnutiu menisku došlo pri vystupovaní zo služobného vozidla, kedy žalobcovi prasklo v pravom kolene. Žalovaný trval na tom, že aj po vykonanom dokazovaní nebol preukázaný vonkajší faktor úrazového deja. A to krátkodobé náhle a násilné pôsobenie vonkajších vplyvov. Aj podľa ustálenej súdnej praxe a judikatúry predmetnej oblasti,

úrazom sa rozumie porucha zdravia vyvolaná pôsobením vonkajších príčin, pracovným úrazom je telesné zranenie zamestnanca, ktoré nastalo nezávislým od jeho vôle, krátkodobým náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvom. Súdna judikatúra uznáva aj pracovné úrazy, kde vonkajší faktor nie je zjavný, zdanlivo chýba, avšak v týchto prípadoch by muselo ísť o pracovný výkon, ktorý by presahoval hranice obvyklej každodennej práce, alebo by zamestnanec prácu vykonával za nepriaznivých okolností nad hranicu jeho možností, alebo by musel vynaložiť neobvyklé zvýšenú námahu, náhlym vypätím síl prekonania, vonkajší odpor. V danom prípade, však nebola preukázaná žiadna takáto okolnosť. A preto žalovaný navrhol súdu aby žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania. 8. Svedok O. R. vypovedal, že v inkriminovaný deň p. Q. s kolegom J. mali vykonávať prácu na stanovisku pred nemocnicou v Prešove v súvislosti s opatreniami súvisiacimi s ochorením Covid-19. Na predmetnom stanovisku mali byť, aj boli do 11.00 hod., kým ich neprišla vystriedať druhá hliadka. Niekedy pred 12-tou mu telefonoval žalobca, že ho bolí noha, že potrebuje ísť k lekárovi. Povedal, že pri vystupovaní z auta zacítil bolesť, keď bol pred nemocnicou. Svedok prišiel do kancelárie, povedal žalobcovi, nech ho tam počká, podpísal mu priepustku, ako to je vždy, keď niekto potrebuje ísť na ošetrenie. Ešte mu povedal, tak ak to hovorí vždy, aby dal potom vedieť výsledok ošetrenia. Asi na tretí deň svedok na stole našiel doklad o PN, ktorý si prečítal a zistil, že je tam zaškrtnuté pracovný úraz, regres. Keďže dovtedy nemal o tom vedomosť, že by mal nejaký pracovný úraz, oznámil to nadriadenému a oni to už následne riešili. Svedok uviedol, že žalobca má viaceré zdravotné problémy, ale nie je jeho cieľom to skúmať. Ak ho sám o to nepožiada, tak nerieši. Ak by žalobca nahlásil pracovný úraz, svedok by nemal žiadny dôvod neurobiť úkony, ktoré mu káže interné nariadenie mesta, lebo potom on bude v podstate postihovaný, že si nesplnil nejakú povinnosť. Určite keby vedel, že je tam pracovný úraz, vykoná hneď všetky úkony, čo treba. Žalobca mal nahlásiť, že sa mu stal pracovný úraz a chce, aby to bolo spísané. Žalobca k výpovedi svedka uviedol, že ak svedok hovorí, že už v čase, keď mu podpisoval priepustku, bol žalobca v civile pripravený odísť, nie je to pravda. Čakal, kým mu podpíše priepustku, a až potom sa prezliekol a odišiel k lekárovi. Ešte operačnému kolegovi ukazoval, ako mu spuchlo koleno. 9.Svedkyňa E. V. K. pracuje na Mestskom úrade Prešov, personálny a mzdový referát. V rozhodnej dobe zastupovala kolegyňu, ktorá bola PN, takže to nie je jej agenda. Postupovala štandardne, ako pri ostatných PN. Poskytla zamestnancovi tlačivo Hlásenie o úraze, ktoré sa dáva vždy, či ide alebo nejde o pracovný úraz. Kto jej doniesol PN a toto hlásenie späť, to si už nepamätala. V tlačive sa vypisuje, ako sa úraz stal, kedy sa stal, či tam bol nejaký svedok a podobne. 10.Svedkyňa M. I. je priateľkou žalobcu. Dňa 8.6.2020 bol jej priateľ v práci, niekedy pred obedom jej zavolal, že musí ísť na ošetrenie, že zle stúpil. Poobede prišiel domov, zobral si veci s tým, že ide do nemocnice späť a ďalší deň 9.6. ho budú operovať. Na bolesti kolena sa predtým žalobca nesťažoval. Bola ho navštíviť poobede, ešte toho 9.6.2020, po operácii. Poprosil ju, či mu odnesie do roboty PN-ku. Povedala, že môžem, ale že na bráne videla jeho kolegov. Jednému z nich zavolal a po dohode mu PN odovzdala s tým, že ju dá veliteľovi. Išlo o kolegu V.Á. Š.. V stredu, 10.6., prišiel priateľ domov a na to asi za hodinu a pol prišli kolegovia, priniesli mu tlačivo, že mu ho posiela veliteľ, aby ho vypísal. Hneď vypísal, podpísal, v dverách im to odovzdala. Na druhý deň prišli znova s tlačivom, že treba vypísať, že mu posiela pani vypísať tlačivo o pracovnom úraze. To sa tiež vypísalo hneď, podpísal a odovzdali to. Bol tam mladý p. Y.. A s tým druhým tlačivom o pracovnom úraze bol V. Š.. 11.Svedok M.. B. Q., O.., je náčelníkom Mestskej polície v Prešove. Uviedol, že dňa 8.6.2020 ešte o ničom nevedel. Asi 2 dni potom, keď im bola doručená PN, volal mu veliteľ zásahu, že majú pracovný úraz, ale že to bolo trochu skôr. Svedok sa pýtal o čo ide, prečo nebol nahlásený, tak mu povedal, že bola doručená PN žalobcu s vyznačením pracovného úrazu, ale že ani oni o tom dovtedy nevedeli. Povedal, že v ten deň, keď malo k úrazu dôjsť, bol za ním žalobca s tým, že ho bolí koleno, a že potrebuje ísť k lekárovi. Nič bližšie ohľadom toho uvedené nebolo. Neskôr sa svedok rozprával aj s druhým veliteľom p. M., ktorý mu povedal, že 2 dni predtým žalobca zastal autom pred budovou mestského úradu na chodníku, pýtal sa ho prečo a dôvodom, ktorý žalobca uviedol bolo, že ho bolí koleno, ale že môže vykonávať prácu a auto že potom preparkuje. Keby bol p. Q. nahlásil riadne, že ide o pracovný úraz, boli by sa urobili úkony tak, ako aj v iných prípadoch. Aj iní kolegovia, aj samotný svedok mali pracovné úrazy, dokonca aj pán žalobca. Svedkovi napr. sa pri zásahu zahryzol človek do nohy, pohrýzol ho pes, má stehy na ruke, do kolegu nabúralo auto a podobne. Toto, čo uvádza žalobca sa mu zdalo trošku cez. Keby bol nahlásil pracovný úraz, spísal by sa o tom záznam, urobila by sa dychová skúška na alkohol, teda postupovalo by sa tak ako inokedy pri pracovných úrazoch. To, že nebudú úraz žalobcu kvalifikovať ako pracovný úraz, bol názor svedka, ako uviedol. Či je to pracovný úraz, rozhodne súd. Vedenie mestskej polície dostalo podklady a tie posunuli ďalej primátorke. Teda svedok, p. M., p. R., p. U.. To, čo napísal p. J. 10.6.2020 do záznamu tak mohol vidieť, mohol to tak prezentovať p. Q., ale

nemuselo to tak byť. Názor svedka bol ten, že sa to takto nestalo, ako to opisuje žalobca. Všetko berie, že po 25 rokoch je unavený, opotrebovaný, ako aj iní policajti, ktorí mu to avizovali. Aj svedka bolia nohy, ale on bol vychovaný inak. Keby vstal na súde zo stoličky a niečo by sa mu stalo, netvrdil by, že je to pracovný úraz, aj keď bol na súde pracovne. Žalobca k jeho výpovedi uviedol, že sa nesťažoval na koleno. 25 rokov chodí po meste, vykonáva prácu policajta, tak ho samozrejme musí niečo bolieť. Vravel, že má dnu alebo že ho bolia nohy, to bolo niečo iné. 12. Svedok Š. M., veliteľ pracoviska obvod č. 1 vypovedal, že o tejto veci sa dozvedel, konkrétne, že ide o pracovný úraz, od O. R.. O tom, že žalobca maróduje, mu zavolal deň predtým. Svedok nevedel, že je to pracovný úraz, až na druhý deň od pána R., keď sa stretli a mu odovzdával službu, mu povedal, že je tam uvedené, že pracovný úraz, čo ale nebolo zdokumentované tak, ako sa dokumentujú pracovné úrazy. Subjektívny názor svedka bol, čo mu bolo povedané O. R., že to nebolo nahlásené ako pracovný úraz. Teda zrejme problém nastal v tom, že nebolo vyslovene povedané, že sa jedná o pracovný úraz. Nepovedal to p. Q.. Keď sa svedok mal vyjadriť k udalosti zo 4.6.2020 uviedol, že sa zastupiteľstvo a niekto mu nahlásil, že na chodníku pred mestským úradom stojí auto. Zistil, že je to p. Q.. Keď mu to vytkol, povedal, že nechcel zmeškať do práce. Zrejme nemal kde zaparkovať kvôli zastupiteľstvu a povedal svedkovi medzi rečou, že ho bolí noha. 13. Svedok T.. V. J. pracuje od 07.12.2017 ako príslušník Mestskej polície v Prešove. Uviedol, že nastúpili s kolegom ráno do práce, presne si dátum nepamätal. Mali stanovisko pred Fakultnou nemocnicou v Prešove s tým, že mali zastavovať vozidlá, ktoré vošli do areálu nemocnice a asistovali zdravotníkom. S kolegom (žalobcom) sa striedali v zastavovaní tak, že jeden si mohol oddýchnuť vo vozidle a druhý zastavoval. Svedok bol von, zastavoval vozidlá a za chrbtom mal odparkované služobné vozidlo, v ktorom sa nachádzal kolega. Otvorili sa dvere na vozidle na mieste prísediaceho a počul iba hlasný výkrik kolegu, pričom sa držal za pravé koleno. Svedok pribehol k nemu , žalobca sa sťažoval na bolesť v kolene, že mu niečo ruplo tam. Svedok mu pomohol nastúpiť nazad do vozidla, aby počkal. O nejakú pol hod. ich mala striedať iná hliadka. Svedok pokračoval v zastavovaní vozidiel a o nejakú pol hod. ich prišli vystriedať kolegovci a oni sa so žalobcom odobrali na pracovisko, kde kolega išiel oznámiť svoj úraz nadriadenému. Už vo vozidle spomínal, že volal nadriadenému pánovi R.. Svedok vedel, že potom išiel na ošetrenie a ďalej si nespomínal. O niekoľko dní, mal za to, že na žiadosť veliteľa, bol svedok spísať úradný záznam. 14. Z výsledkov vykonaného dokazovania, z výsluchu žalobcu, žalovaného, svedkov, z úradného záznamu spísaného so svedkom J., z lekárskych správ, ako aj z ďalších listinných dôkazov v spise mal súd preukázané, že dňa 08.06.2020 žalobca z titulu svojej pracovnej pozície u žalovaného (mestský policajt) vykonával spolu s T.. V. J. výkon práce pred hlavným vchodom do FNsP na Hollého ul. V Prešove, pričom ich úlohou bolo zastavovať vozidlá pred vstupom do areálu FNsP v rámci plnenia opatrení proti šíreniu COVID-19. V čase okolo 10.30 hod. pri vystupovaní zo služobného vozidla mu „prasklo“ v pravom kolene a pocítil prudkú bolesť, ktorá mu znemožňovala výkon práce. O 11.00 hod. žalobcu s T.. J. vystriedala druhá hliadka. Úraz oznámil aj veliteľovi O. R. telefonicky a následne sa dostavil na základňu, odkiaľ volal veliteľa, kde sa tento dostavil a podpísal mu priepustku na vyšetrenie k lekárovi. Po vyšetrení na oddelení úrazovej chirurgie bol žalobca hospitalizovaný a 09.06.2020 bol operovaný na akútnu trhlinu menisku pravého kolena. Prepustený bol po operácii z nemocničného ošetrenia 10.06.2020 a PN bol do 15.09.2020.Podľa potvrdenia o PN z 09.06.2020 bolo vyznačené, že ide o pracovný úraz. Podľa zistenia na Sociálnej poisťovni, listom z 26.06.2020 oznámil žalovaný Sociálnej poisťovni, že úraz žalobcu z 08.06.2020 neuznáva za pracovný z dôvodu, že žalobca neinformoval včas nariadeného, že došlo k pracovnému úrazu. K tomuto stanovisku pripojil vyjadrenie veliteľa O.. R. a úradný záznam z 10.06.2020 T.. V.. J.. Žalovanému nebolo oznámené rozhodnutie o neuznaní úrazu za pracovný, o tom sa dozvedel až z výplatnej pásky za jún 2020, kde bolo uvedené, že úraz je nepracovný. Podľa oznámenia Sociálnej poisťovne listom z 20.7.2020 bol žalobca odkázaný na rozhodnutie na súd.

15. Aj z Úradného záznamu spísaného dňa 10.6.2020 kolegom žalobcu p. J., ktorý v čase vzniku úrazu s ním vykonával pracovné povinnosti, nepochybne vyplývajú skutočnosti relevantné pre meritórne rozhodnutie v tomto konaní. P. J. uviedol, že dňa 8.6.2020 spolu s kolegom O. Q.Š. vykonával pracovnú úlohu zastavovania vozidiel do areálu Fakultnej nemocnice J.A.Reimana v Prešove na ulici Jána Hollého. V čase okolo 10.30 kolega vychádzal zo služobného vozidla, keď p. J. počul hlasný výkrik kolegu a držanie sa rukami v oblasti kolena na pravej nohe. Okamžite k nemu pribehol a opýtal sa, čo sa stalo. Kolega spomínal, že pri vystupovaní zle došlapol na pravú nohu a niečo mu prasklo v kolene. P. J. videl, že nemôže dobre stáť na pravej nohe a preto si sadol do auta, kde čakal, kým ich príde vystriedať druhá hliadka. O 11.00 hod. ich prišla vystriedať druhá hliadka a oni odchádzali z miesta. Kolega sa

stále sťažoval na bolesť v kolene pravej nohy a preto sa rozhodol informovať veliteľa pracoviska O. R. o skutočnostiach, ktoré sa udiali. Následne kolega O. Q. odchádza na lekárske ošetrenie. Sú má za to, že z tento úradný záznam je jednoznačný, nesporne z neho vyplývajú skutočnosti, kedy, kde, akým spôsobom, pri výkone čoho, utrpel žalobca úraz, teda že ide o úraz pracovný, a tiež z tohto záznamu vyplýva aj tá skutotočnosť, že úraz bezprostredne po ňom žalobca oznámil veliteľovi pracoviska, p. R.. Ak žalovaný tvrdí niečo iné, nie je to podopreté žiadnym dôkazom a možno skôr dedukovať, že on, ako zamestnávateľ, nepostupoval tak, ako mal v súvislosti so zákonnou úpravou a internými predpismi, a preto sa snaží svoju zodpovednosť preniesť na žalobcu tvrdeniami, že žalobca nepostupoval tak, ako postupovať mal. 16. Podľa ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere. Podľa pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Podľa pracovný úraz nie je úraz, ktorý zamestnanec utrpel na ceste do zamestnania a späť. Podľa zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak sa zodpovednosti nezbaví podľa . 17. Podľa zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže, že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že a) škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo b) škodu si spôsobil postihnutý zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť.

Podľa zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak preukáže, že

a) postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody,

b) jednou z príčin škody bolo, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok,

c) zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví.

Podľa ak sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti sčasti, určí sa časť škody, za ktorú zodpovedá zamestnanec, podľa miery jeho zavinenia. V prípade uvedenom v odseku 2 písm. c) <aspi://module='ASPI'&link='311/2001%20Z.z.%2523196'&ucin-k-dni='30.12.9999'> sa zamestnancovi uhradí aspoň jedna tretina škody.

Podľa pri posudzovaní, či zamestnanec porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci [ odsek 1 písm. a) <aspi:// module='ASPI'&link='311/2001%20Z.z.%2523196'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a odsek 2 písm. a) <aspi:// module='ASPI'&link='311/2001%20Z.z.%2523196'&ucin-k-dni='30.12.9999'>], alebo osobitné predpisy, nemožno sa dovolávať len všeobecných ustanovení, podľa ktorých si má každý počínať tak, aby neohrozoval svoje zdravie a zdravie iných.

Podľa za ľahkomyseľné konanie podľa odseku 2 písm. c) <aspi://module='ASPI'&link='311/2001%20Z.z.%2523196'&ucin-k-dni='30.12.9999'> nemožno považovať bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika práce.

18. Podľa plnenie pracovných úloh je výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu, iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty. Podľa v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh sú úkony potrebné na výkon práce a úkony počas práce zvyčajné alebo potrebné pred začiatkom práce alebo po jej skončení. Takými úkonmi nie je cesta do zamestnania a späť, stravovanie, ošetrenie alebo vyšetrenie v zdravotníckom zariadení, ani cesta na ne a späť. Vyšetrenie v zdravotníckom zariadení vykonávané na príkaz zamestnávateľa alebo ošetrenie pri prvej pomoci a cesta na ne a späť sú úkony v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh. Podľa ako sa posudzuje aj úraz, ktorý zamestnanec utrpel pre plnenie pracovných úloh. 19. Podľa cesta do zamestnania a späť je cesta z bydliska (ubytovania) zamestnanca do miesta vstupu do objektu zamestnávateľa alebo na iné miesto určené na plnenie pracovných úloh a späť. Ak ide o zamestnávateľa v poľnohospodárstve, lesníctve a stavebníctve, je to aj cesta z bydliska na určené zhromaždisko a späť. 20. Podľa , o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci zamestnanec je povinný bezodkladne oznámiť zamestnávateľovi vznik pracovného úrazu alebo služobného úrazu (ďalej len ""), ktorý utrpel, ak mu to dovoľuje jeho zdravotný stav. Podľa , povinnosť oznámiť zamestnávateľovi vznik udalosti uvedenej v odseku 1 má aj zamestnanec alebo fyzická osoba, ktorá bola svedkom vzniku uvedenej udalosti. Zamestnávateľ je povinný vnútorným predpisom určiť, komu a akým spôsobom sa oznamuje vznik udalosti podľa odseku 1.

21. Podľa zák. o sociálnom poistení, je podľa tohto zákona poškodenie zdravia spôsobené nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov, ktoré zamestnanec utrpel pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo priamej súvislosti s ním, pre plnenie pracovných alebo služobných úloh a pri odvracaní hroziacej škody.

22. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná, a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Ak teda žalovaný tvrdil, že kúpnu cenu zaplatil, bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti. Ak tu existovali dôkazy na podporu tvrdenia žalobcu, že žalovaný doposiaľ kúpnu cenu v požadovanom rozsahu, v žalovanom rozsahu, nezaplatil, bolo úlohou súdu označené a navrhnuté dôkazy účastníkmi konania zákonným spôsobom vykonať, dôkazy vyhodnotiť podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci tak, ako to vyplýva z ustanovenia (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. ). 23. Súd má za to, že žalobca dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení, že zamestnávateľovi nahlásil , uniesol a takisto uniesol dôkazné bremeno ohľadom toho, že úraz, ktorý sa mu stal dňa 8.6.2020 je úrazom pracovným. Žalobca pravdepodobne nepoužil pri nahlasovaní úrazu slovné spojenie „pracovný úraz“, ale v kontexte s tým, kam ho zamestnávateľ na výkon práce poslal, s tým, že sa mu úraz stal pri výkone tejto práce a s tým, že zamestnávateľovi oznámil, čo sa mu stalo, ako sa mu to stalo a kde sa mu to stalo, je nesporné, že riadne nahlásil svojmu nadriadenému, ktorý mu následne aj podpísal priepustku za účelom lekárskeho vyšetrenia. Tvrdenia žalovaného, že operácia žalobcu bola vopred naplánovaná, žiadnym spôsobom preukázané neboli, rovnako ako ani skutočnosť, že s kolenom mal dlhodobé problémy, resp. náhlu bolesť a následné zdravotné problémy, ktoré vyústili do nevyhnutnosti operácie, nemožno spájať s dávnym úrazom kolena spred 12tich rokov.

Že niekoho bolia nohy, zvlášť, keď je mestským policajtom a na nohách trávi v súvislosti s výkonom svojho povolania veľa času (žalobca túto prácu vykonáva už 25 rokov) nemožno stotožňovať s úrazom kolena, ktorý sa žalobcovi stal v súvislosti s výkonom práce pri vystupovaní zo služobného vozidla. To, že k úrazu došlo spôsobom, ako ho popísal žalobca, na ním uvedenom mieste a za ním uvedených okolností, bolo preukázané hlavne svedeckou výpoveďou jeho kolegu, p. J., ktorý jediný v tom čase pri plnení si pracovných povinností so žalobcom aj bol. Je nelogické, že hneď v zápätí po výmene druhou hliadkou a vrátení sa na pracovisko, by žalobca nebol svojmu nadriadenému povedal, čo sa mu skutočne stalo a len by žiadal podpísať priestupku bez vysvetlenia, za účelom odchodu na lekárske vyšetrenie. Tomu sa skutočne uveriť nedá. Nesporné v konaní bolo aj to, že dokonca už zo služobného vozidla po úraze túto skutočnosť telefonicky svojmu nadriadenému, p. R., oznámil. A ak teda žalobca nadriadenému povedal, prečo potrebuje priepustku zo zamestnania, súd má za to, že zamestnávateľovi žalobca nahlásil. neukladá zamestnancovi žiadnu povinnosť, že by mal výslovne vyhlásiť, že utrpel . Zamestnávateľ je povinný preukázať skutočnosti, ktoré vylučujú jeho zodpovednosť celkom alebo sčasti, jeho zodpovednosť v danom prípade je objektívna a vyviniť sa z nej môže len zo zákonných dôvodov. Je preto povinný prešetriť každý úraz, ku ktorému dôjde na pracovisku pri plnení pracovných úloh alebo v súvislosti s ním, pretože ak došlo k úrazu pri plnení pracovných úloh alebo v súvislosti s ním, predpokladá sa, že úraz je pracovný, ak sa nepreukážu skutočnosti, vylučujúce zodpovednosť zamestnávateľa. Je nesporné, že zamestnávateľ v predmetnej veci vedel o tom, že zamestnanec utrpel úraz pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Nemôže sa preto zabaviť zodpovednosti poukazom na to, že zamestnanec výslovne neoznámil, že ide o , pretože zamestnanec oznámil, že k úrazu došlo. Ako už je vyššie uvedené, zodpovednosť zamestnávateľa je objektívnou zodpovednosťou v zmysle , pričom úrazový dej vyvolá u postihnutého subjektívne ťažkosti, ktoré mu nedovoľujú pokračovať v práci, k čomu v danom prípade došlo a žalobca musel ísť na lekárske vyšetrenie a následne na operáciu. Žalovaný sa nezbavil objektívnej zodpovednosti, nepreukázal liberačné dôvody v zmysle . Ak by malo byť jedno z tvrdení žalovaného pravdivé, potom mal žalovaný náležite poučiť žalobcu o tom, ako má postupovať pri vystupovaní z vozidla, aby k úrazu nedošlo. Žiadne poučenie v zmysle a , o vystupovaní z vozidla však nebolo vykonané, resp. preukázané. Pohyb pri vystupovaní z vozidla nemusí byť neobvyklý, či nad hranicou bežnej námahy, aby došlo k úrazu a poškodeniu zdravia. Neobvyklý pohyb nie je podmienkou vzniku pracovného úrazu. Pre vznik pracovného úrazu je podstatné, že poškodenie zdravia bolo spôsobené v priamej súvislosti s výkonom zamestnania (čo je v tomto prípade nesporné), nezávislým od jeho vôle (závislé by to mohlo byť jedine vtedy, ak by si poškodenie zdravia chcel spôsobiť). Krátkodobé, násilné a náhle pôsobenie vonkajších vplyvov nemožno posudzovať tak, že by to malo byť pôsobenie len iných síl, ako sú sily alebo vplyv, ktoré nemožno ovládať. Vonkajšou silou, pôsobiacou nezávisle od vôle poškodeného je každá sila, ktorú zamestnanec nemôže ovládať a ktorá poškodenie spôsobí. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, túto môže zamestnávateľ vyvrátiť jedine vtedy, ak preukáže liberačný dôvod, v dôsledku ktorého preukáže, že konanie zamestnanca bolo jedinou a priamou príčinou ujmy na zdraví a teda pracovného úrazu. K úrazu došlo na mieste, kde bol žalobca vyslaný zamestnávateľom na organizáciu vstupu do areálu FNsP a pri vystupovaní z vozidla. Súd nesúhlasí s tým, že by cesta na miesto určené na plnenie pracovných úloh mala rovnakú povahu ako cesta do zamestnania. Čo je cestou do zamestnania určuje a je to cesta z miesta bydliska do miesta vstupu do objektu zamestnávateľa (týmto je policajná stanica, odtiaľ autom bol žalobca vyslaný pred FNsP), alebo iné miesto určené na plnenie pracovných úloh (FNsP). Vždy však musí ísť o cestu z bydliska pracovníka na tieto dve miesta.

24. Podľa <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523255'&ucin-k- dni='30.12.9999'>, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 25. Podľa <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523262'&ucin-k- dni='30.12.9999'>, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523262'&ucin-k- dni='30.12.9999'>, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 26.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniam súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

O Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove.

O Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

O Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

O Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

O Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

O Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno i meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

O Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej ujmy nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

O Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).