Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/602/2015

Identifikačné číslo spisu: 1311215608 Dátum vydania rozhodnutia: 23.06.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Eva Sakálová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:1311215608.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu W., bývajúceho v P., proti žalovanej G E O D É Z I A Bratislava a.s., so sídlom v Bratislave, Pekná cesta 15, zastúpenej VIVID LEGAL, s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Plynárenská 7/A, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát Mgr. Dušan Mihaleje, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. , o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 12. februára 2014 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo 14. júna 2013 č.k. -223 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru uzavretej so žalovanou 27. septembra 2011. Právne rozhodnutie zdôvodnil s odkazom na a , a , , , , a a s poukazom na jednoznačne preukázanú skutočnosť, že za žalovanú spornú dohodu o skončení pracovného pomeru podpísal na základe platného písomného poverenia Ing. K. v súlade s . Uzavrel, že predmetnú dohodu nemožno považovať za dohodu uzavretú v rozpore s dobrými mravmi, prípadne zo strany žalobcu uzavretú pod nátlakom, keď takéto skutočnosti neboli v spore preukázané. Úspešnej žalovanej v súlade s priznal náhradu trov konania celkom 1 108, eur a v dôvodoch rozhodnutia uviedol úkony právnej služby, za ktoré prislúcha náhrada.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalobcu rozsudkom z 12. februára 2014 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. V časti týkajúcej sa trov konania rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov konania 912,97 eur k rukám jej právneho zástupcu do troch dní a žalovanej nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej podľa potvrdil, keď ho po skutkovej a právnej stránke považoval za vecne správny.

Rozhodnutie o náhrade trov konania (zmeňujúci výrok) zdôvodnil , podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Zdôraznil, že ide o zásadu zodpovednosti za výsledok konania, čo znamená, že účastník, ktorý mal v spornom konaní plný úspech, má právo na náhradu účelných trov konania. Odvolací súd mal za to, že súd prvého stupňa správne vychádzal pri rozhodovaní o trovách konania z úspechu žalovanej v konaní a správne vychádza z vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,“), avšak výšku trov konania nesprávne vyčíslil. Pokiaľ išlo o námietku žalobcu, že súd prvého stupňa nemal priznať náhradu trov konania za obidve vyjadrenia k jeho žalobe, táto námietka žalobcu nebola dôvodná, nakoľko išlo o úkony, pri ktorých išlo o účelne vynaložené trovy konania poskytnutím právnych služieb, a to tak za vyjadrenie k žalobe z 26. januára 2012, ako aj za doplnenie vyjadrenia z 19. apríla 2012 bez ohľadu na výzvu súdu na podanie ďalšieho vyjadrenia. Ďalšia porada s klientom je taktiež považovaná za úkon právnej služby, za ktorý patrí advokátovi odmena v zmysle vyhlášky. Za nesprávnu preto považoval odvolací súd námietku žalobcu spochybňujúceho ich preukázanie a účelnosť, nakoľko žalovaná doložila s vyčíslením trov konania aj záznamy z porád uskutočnených s klientom dňa 7. septembra 2012, 23. októbra 2012, 13. decembra 2012 a 12. júna 2013. Z týchto možno vyvodiť, že neboli poskytnuté samoúčelne, keďže išlo o porady pred pojednávaním v rámci prípravy na pojednávanie. Za čiastočne dôvodnú bolo možné považovať námietku žalobcu ohľadom náhrady trov konania za úkon právnej služby na pojednávaní dňa 14. júna 2013, za ktorý priznal súd prvého stupňa tarifnú odmenu v plnej výške, pričom však išlo o pojednávanie, na ktorom došlo len k vyhláseniu rozsudku a za ktorý úkon prináleží odmena ako za polovičný úkon v zmysle vyhlášky č. , avšak čiastočne nedôvodná námietka v tom, že malo ísť o odmenu vo výške 1-iny. Nesprávne bola vyčíslená aj odmena za úkon - účasť na pojednávaní dňa 11. septembra 2012. Žalovanej tak vznikol nárok na náhradu trov konania za úkony poskytnutých právnych služieb: prevzatie a prípravu pojednávania - 23. januára 2012, vyjadrenie k žalobe z 26. januára 2012 (doručené súdu 31. januára 2012), doplnenie vyjadrenia k žalobe z 25. apríla 2012 (doručené súdu 27. apríla 2012), účasť na pojednávaní 7. júna 2012, 11. septembra 2012, 25. októbra 2012 (krátko odročené pojednávanie), 18. decembra 2012 (krátko odročené pojednávanie), za ktoré prináležala odmena v 1-ine, 31. januára 2013 a 14. júna 2013 (na tomto pojednávaní došlo len k vyhláseniu rozsudku), za čo prináleží odmena v polovici (, , , a , vyhlášky č. , režijný paušál ( cit. vyhlášky), DPH ( cit. vyhlášky), spolu v sume 796, €. Odvolací súd zdôraznil, že advokát má popri nároku na odmenu aj nárok na náhradu účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky na znalecké posudky, preklady a odpisy ( vyhlášky č. ) a náhradu za stratu času ( vyhlášky č. 655/20047 Z.z.). Žalovanej tak vznikla aj náhrad trov konania spočívajúca v cestovných výdavkoch v sume 24,30 € za stratu času v sume 92,22 €.

Námietka žalobcu týkajúca sa priznania DPH aj za stratu času, nebola dôvodná, nakoľko s účinnosťou od 1. júna 2010 bola vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. (ďalej len ,a“), ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. , upravená výška odmeny advokáta, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času advokáta za právne služby.

Odvolací súd tak rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa náhrady trov konania podľa zmenil a priznal žalovanej náhradu trov konania v sume 912,97 €.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa a v spojení s a žalovanej, úspešnej v odvolacom konaní náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko jej v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu, jeho zmeňujúcemu výroku o náhrade trov konania podala

dovolanie žalovaná. Namietala, že odvolací súd jej svojim postupom odňal možnosť konať pred súdom ( ), keď jeho rozsudok je v časti týkajúcej sa výroku o trovách konania nepreskúmateľný. Nie je totiž zrejmé, za ktoré úkony právnej služby žalovanej priznal tarifnú odmenu advokáta vo výške 796,45 eur. Žalovaná ako dovolací dôvod uvádzala nesprávne právne posúdenie ( ) v súvislosti s vyčíslením výšky tarifnej odmeny advokáta za účasť na pojednávaní konanom 11. septembra 2012 a . júna 2013. Žalovaná žiadala rozsudok odvolacieho súdu v napadnutom výroku zrušiť a vec mu v rozsahu zrušenia vrátiť na ďalšie konanie.

Žalobca nepovažoval dovolanie žalovanej za dôvodné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno týmto opravným prostriedkom napadnúť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa ( ).

V danej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. Dovolaním je napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu o trovách konania, ktoré má charakter uznesenia. V zmysle je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev () na zaujatie stanoviska. V zmysle je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o priznaní (nepriznaní) účinkov cudziemu rozhodnutiu na území Slovenskej republiky.

Podľa ustanovenia odsekov 1, neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, súdnych poplatkoch, oslobodení od súdnych poplatkov, prerušení alebo neprerušení konania, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu o náhrade trov konania je v zmysle ustanovenia procesne neprípustné. Jeho prípustnosť by mohla založiť iba procesná vada konania v zmysle (viď R 117/1999).

Vzhľadom na obsah dovolania ako aj zákonnú povinnosť dovolacieho súdu ( druhá veta ) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád v zmysle , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zoberal aj otázkou, či nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v V zmysle je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný. Ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v , možno ním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie podľa neprípustné.

Dovolateľka svoje dovolanie odôvodnila tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v

Odňatím možnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký procesne nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných oprávnení účastníka konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú vadu v zmysle ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva.

Z obsahu dovolania vyplýva, že k dovolateľkou tvrdenému odňatiu možnosti konať pred súdom malo dôjsť v dôsledku nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu (nepreskúmateľnosť).

Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo 3. decembra 2015 Stanovisko, ktorého právna veta uvádza, že ,,Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle . Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa .“

Prihliadajúc na uvedenú výnimočnosť dovolací súd dospel k záveru, že dovolaním napadnuté rozhodnutie (v jeho zmeňujúcom výroku) spĺňa kritéria pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu obsahuje potrebné vysvetlenie dôvodov, na ktorých odvolací súd založil svoje rozhodnutie. V prejednávanej veci nejde o taký výnimočný prípad, kedy rozhodnutie neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa.

Dovolateľka v dovolaní tiež namietala, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). Aj za predpokladu, že by tvrdenia žalovanej boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), žalovanou vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Pretože prípustnosť dovolania žalovanej nemožno vyvodiť z ustanovenia ani z , odmietol Najvyšší súd Slovenskej republiky jej dovolanie v súlade s ustanovením v spojení s , ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný. Pritom riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti žalovanej, ktorá úspech nemala ( v spojení s a ). Dovolací súd mu však náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, lebo nepodal návrh na ich priznanie ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.